Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Er-303-2006.pdf
PDF · 68.38 KB
Case nature
Subarea
15Er/303/2006
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky, IČO: 30 807 484, so sídlom Gy. Sczéchényiho 10, 940 01 Nové Zámky, proti povinnému: Ľ. C., F.. XX.XX.XXXX, T. I. XXX, XXX XX I., o vymoženie 1398,49 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. V predmetnej exekučnej veci Okresný súd Nové Zámky dňa 11.09.2006 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka, Exekútorský úrad Nové Zámky, Bezručova 16 (ďalej len „súdny exekútor“).
2. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 32K/58/2012 zo dňa 08.02.2013 bol na majetok dlžníka- povinného vyhlásený konkurz.
3. Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.
4. Vyhlásením konkurzu na majetok právneho nástupcu povinného Uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 32K/58/2012 zo dňa 08.02.2013 došlo v súlade s citovaným ustanovením k zastaveniu konania.
5. Z dôvodu, že vyhlásením konkurzu prišlo k zastaveniu exekúcie súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu vyčíslenie trov exekúcie spolu s exekučným spisom. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie vo výške 19,92 eur a zároveň žiadal tunajší súd, aby k náhrade trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
6. Podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
7. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného od 1.1.2012 do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. 8. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že oprávnenému nemožno pripočítať zavinenie zastavenia exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie opodstatnene a včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného neprichádza do úvahy. Rovnako neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu vyhlásenia konkurzu. V tomto konaní podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko mu nebola uhradená pohľadávka povinným a návrh bol podaný ešte v čase, keď právny nástupca povinného nebol oddĺžený. Dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť, že na majetok právneho nástupcu povinného bol vyhlásený konkurz, nakoľko exekučný poriadok v čase začatia exekučného konania takúto možnosť nepripúšťal. 9. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, keď k vyhláseniu konkurzu na majetok právneho nástupcu povinného prišlo po začatí exekúcie, a preto súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. 10. Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak. 11. Ústavný súd k takýmto, resp. obdobným prípadom poznamenáva, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. V uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 432/2008-16, súd poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70, vo veci Van der Mussele proti Belgicku, v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v danom prípade exekútora), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. 12. V danom prípade bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, teda nie je možnosť na zaviazanie na znášanie trov exekúcie povinného, nakoľko neexistuje možnosť nakladať s jeho majetkom. Pokiaľ ide o oprávneného, znenie § 203 ods. 1,2 Exekučného poriadku nie je možné použiť, ako je už vyššie uvedené, keďže oprávnený žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie a k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie, teda podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Znenie ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01.01.2012, nie je taktiež možné aplikovať v predmetnej exekúcii, keďže predmetná exekúcia sa začala v roku 2006 zákon číslo 348/2011 Z.z. prechodné ustanovenia neobsahuje, t.j. z prechodného ustanovenia nevyplýva, že by ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku sa vzťahovalo aj na konania začaté pred jeho účinnosťou. Pohľadávka súdneho exekútora titulom náhrady trov exekúcie sa vyhlásením konkurzu na majetok povinného zmenila na konkurznú pohľadávku a túto si mal súdny exekútor uplatniť prihlásením do konkurzu. Vzhľadom na uvedené súd o trovách exekúcie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu. V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.