Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/131/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Juraja Lukáča a prísediacich Anny Šarkanovej a Antona Uličného na hlavnom pojednávaní dňa 27. 10. 2016 v Liptovskom Mikuláši takto

rozhodol:

rozhodol:

Obžalovaný

Ľ. B. W. D. O. R. , nar. XX. XX. XXXX v Q. K., trvalé bydlisko Ľ. Č.. XXX, okres Q. K.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o,

že

dňa 20. 10. 2014 v čase medzi 22.00 hod. a 22.55 hod. pred pohostinstvom „B.“ v obci Ľubeľa, okres Liptovský Mikuláš, napadol K. D., nar. XX. X. XXXX, ktorý v tom čase bol invalid z dôvodu vrodenej zrakovej chyby, takým spôsobom, že tohto ako majiteľ pohostinstva po tom, čo spal na lavici pri stole v predmetnom pohostinstve, chytil rukami zozadu za bundu v oblasti lopatiek a takto ho ťahal smerom z pohostinstva, kde potom ako vyšli von a zišli dolu schodíkmi, Ľ. B. sotil K. D. na cestu a následne ho nohou kopol do tváre, do oblasti pravého oka, na čo K. D. upadol do bezvedomia, čím mu uvedeným konaním spôsobil zranenia zlomeninu orbitálnej laminy ethmoidalnej kosti vpravo - mediálnej steny orbity vpravo, pomliaždenie pravého oka s vnútroočným zakrvácaním a poškodením sietnice so stratou zraku o 30 %, celkovo hodnotené na 90 % po úraze, podozrenie na otras mozgu, pomliaždenie okolia pravého oka a krvácanie z pravej nosnej dierky s obmedzením v obvyklom spôsobe života poškodenému K. D. od 20. 10. 2014 doposiaľ,

t e d a

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - chorej osobe, invalidnej osobe,

č í m s p á ch a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. f/, § 127 ods. 6 Tr. zákona).

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 155 ods. 2, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 /päť/ rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 3 Tr. zákona súd u k l a d á obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 5 /päť/ rokov a 10 /desať/ mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd r u š í výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 0T/50/2015 zo dňa 17. 10. 2015, ktorým bol obžalovaný odsúdený podľa § 289 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/ Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 3 roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 5 rokov a 10 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Uviedol, že dňa 20. 10. 2014 pracoval v pohostinstve, asi o 12.45 hod. zbadal K. D. so susedom, ktorí mu povedali, že idú piť do mesta. Po návrate z mesta si o 16.00 - 17.00 hod. prišiel do pohostinstva K. D. zjavne pod vplyvom alkoholu, kde sa s ním rozprával, sťažoval sa na Z., že ho nechal v meste, že zablúdil a omylom sa zaviezol do Liptovských Kľačian. Obžalovaný ho vypočul, sú kamaráti. Potom D. požíval alkoholické nápoje, vypil určite 5 slivovíc a 3 pivá 12 stupňové. Bol taký opitý, že chodil od stola k stolu, každému sa sťažoval na Z., že ho nechal v meste, ostatným zákazníkom nadával do psov. V tom čase bolo v pohostinstve 13-15 ľudí. Neskôr si sadol na barovú stoličku pri bare a rozprávali sa. Obžalovaný zbadal, že K. D. z ničoho nič spadol zo stoličky na zem, s Ľ. J. ho zodvihol a posadili ho za stôl. Za stolom zaspal, potom, keď sa zobudil, znovu všetkým nadával, otravoval ľudí, chodil od stola k stolu. Neskôr bol kľud, znovu zaspal za stolom, asi vtedy sedel s N. I. a Ľ. J., ktorí si od neho odsadli a tak ostal pri stole sám a zaspal. Večer, keď už bola prázdna krčma, ostali v pohostinstve I., J. a D.. I. a J. odišli z pohostinstva krátko predtým, ako vyviedol D.. V pohostinstve ostal len D. a obžalovaný. Obžalovaný si robil poriadky, umýval poháre, popolníky a chcel ísť domov. Prišiel ku D., ktorý spal, zobudil ho a povedal mu „K., vstávaj, ideme domov, zavieram“. D. budil, on mrkotal, nechcel ísť, spal opitý, tak pristúpil k nemu, že idú domov. Prišiel zozadu k nemu, zdvihol ho, chytil ho zozadu za mikinu a chcel ho postaviť na nohy. Vyviedol ho von, D. išiel po svojich nohách von z krčmy, tam ho obžalovaný nechal, zamkol a na chvíľu sa vrátil. Ešte po ňom poumýval poháre, spravil dennú uzávierku na pokladni, zapol poplašné zariadenie a šiel domov. Potom, ako ho vyviedol a vrátil sa naspäť, mohol ubehnúť čas asi 4 minúty. Keď znovu zamkol krčmu, D. spal pri vchodových dverách opretý o stenu, kľučal. Obžalovaný zamkol a šiel domov. Ráno sa dozvedel, čo sa stalo, že v noci bola sanitka a policajti pri krčme. Na druhý deň mal tiež službu, niekedy ku večeru prišiel K. Z. a povedal mu, že D. tvrdí, že ho zbil obžalovaný. Ten na to reagoval, že tára sprostosti a ďalej to neriešil. Na ďalší deň mal voľno, tak sa rozhodol ísť za D., čo na neho rozpráva. Tvrdil mu, že bol opitý, že si nič nepamätá, ešte ho požiadal, či by s ním nešiel na aute na očné vyšetrenie. Obžalovaný bol ochotný s ním ísť, tak boli na kontrole, požičal mu 12,- eur na recepty a lieky. Pred incidentom s poškodeným vychádzal dobre, boli kamaráti, poškodený za ním chodil, pomáhal mu s drevom, obžalovaný mu opravoval počítače. Povesť poškodeného v dedine je taká, že keď je triezvy, je v pohode, kamarátsky, keď je opitý, do každého skáče, vŕta, bije sa. Aj s Z. sa bili často krát. V ten večer mu ešte poškodený hovoril, že jeho jediného má rád, že s ním dobre vychádza a ostatným nadával. Obžalovaný nevidel, že by sa poškodený v ten večer v pohostinstve s niekým hádal a prerástlo by to do bitky. Rovnako nevidel, že by sa v krčme pri páde alebo iným spôsobom zranil, to by si všimol, keď ho zdvíhal zo zeme. Nevedel vysvetliť, prečo poškodený zvalil skutok na neho, podľa jeho názoru niekoho hľadá, aby mu platil. Podľa neho nevie, kto mu to spravil alebo ho na to nahovorili druhí. D. prišiel do pohostinstva v ten deň asi o 17.00 hod. a pil do 21.00 hod. V čase, keď ho vyšikoval pred pohostinstvo, nikoho tam nevidel, mohlo byť medzi 22.00 - 22.15 hod. Poslední hostia odchádzali

asi pol hodinu predtým, nevedel to presne povedať. Obžalovaný odchádzal z pohostinstva asi o 22.10 - 22. 15 hod., kedy zamkol a poškodený tam spal pri dverách. Nevšimol si vtedy, či mal nejaké zranenie, bola tma a mal dole hlavu. Domov prišiel asi pred 22.30 hod. hneď z krčmy. Doma si zapol PC a šiel spať, hore mohol byť asi 15 minút. Nevedel, že ho v ten večer hľadali policajti. Keď sa dozvedel, že tvrdí, že ho on dobil, tak mu napísal, prečo to o ňom hovorí a ak to bude hovoriť, tak podá na neho trestné oznámenie za krivé obvinenie. Po tomto incidente poškodený už do pohostinstva neprišiel, predtým chodieval skoro každý deň. V ten večer poškodený spal dva razy, zaspal podľa neho preto, lebo bol pod vplyvom alkoholu. Má vedomosť o tom, aké zranenia boli spôsobené poškodenému, ťažko mu je povedať, ako mohli vzniknúť. Je tam zábradlie, kde mohol spadnúť, aj schody sú alebo mu mohol naozaj niekto ublížiť. Poškodený je na jedno oko slepý od narodenia, na druhé vidí len slabo. Keď išiel cez ulicu a bol triezvy a vonku bolo vidno, ani vtedy ho poriadne nevidel na pár metrov, iba keď ho oslovil alebo zapískal a nie to ešte, aby v takom opitom stave a po tme tvrdil, že ho obžalovaný dobil. Po tom ako ho poškodený označil za útočníka pri incidente, neurobil žiadne právne kroky vo vzťahu ku poškodenému, lebo si bol vedomý, že nič neurobil.

Svedok - poškodený K. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nevie, kedy presne prišiel do pohostinstva, prišiel tam peši. Pri pulte sedel sám, kde mu krčmár Ľ. B. nalieval, čo si pýtal. Pamätal si, že spadol zo stoličky, potom si odsadol ku stolu, kde sedel I. a J. a spolu popíjali. Medzi nimi sa strhla menšia hádka, ktorú si neskôr vydiskutovali. Pamätal si, že zadriemal na stole a ďalej si pamätal to, že pristúpil ku nemu obžalovaný, zozadu ho chytil za bundu, vytiahol ho von z krčmy s tým, že ho hodil na cestu a kopol ho do hlavy, mohlo byť asi 22.00 hod. Pamätal si príchod, keď ho budil cestujúci z autobusu, ktorý prišiel 22.45 hod. na Dúbrave, budil ho s tým, že kto mu to spravil a on mu povedal, kto mu to spravil. Neskôr prišla sanitka aj s políciou, aj tí sa ho pýtali, kto mu to spravil, presne im povedal, že mu to spravil krčmár Ľ. B. a odviedli ho do nemocnice. Utrpel zranenia a to stratu zraku, mal dve operácie, lekár potvrdil, že do konca života už nebude vôbec vidieť. Musí sa o neho starať sestra, je odkázaný na druhých, teraz sa len dokáže pohybovať v domácnosti a ku susedom zájsť podľa pamäti popri plote, lebo bývajú hneď vedľa a nič viac. Dakedy mohol všetko, teraz už nemôže nič, bol samostatný. Bol invalidným dôchodcom a mohol pracovať na 4 hodiny denne, zašiel sám do mesta, do obchodu, všetko sám robil, aj sa sám stravoval, varil si a teraz ho do sprchy musí sestra pomaly doprevádzať. Nevedel vysvetliť, prečo ho obžalovaný udrel. Vie to podľa toho, pretože ako ho chytil zozadu a ťahal z pohostinstva von, on sa otočil do ľavej strany a videl, že je to on. Spal na stole, obžalovaný ho postavil a tiskal dopredu, vyviedol ho von pred krčmu, pred dverami zišli dolu schodmi, hodil ho na cestu a kopol ho do hlavy. Nepamätal si presne, či mu popri tom niečo rozprával. V okolí nikoho nezaregistroval v čase, keď ho vyviedol von z pohostinstva. Do skutku s obžalovaným vychádzal dobre, ako kamaráti, niekedy boli aj hádky. Čo si pamätal, tak v ten večer sa s ním nehádal. Vie, že aj obžalovaný vtedy popíjal. Pije, keď je v robote. Poškodený priznal, že keď si vypije, nie je dobráčisko, sú hádky, ale dá sa to do správneho smeru, málokedy to končí bitkou, vadiť sa vadí. Do úrazu videl na to oko 60-65 %, videl iba na jedno oko

- pravé, na ľavé nevidel vôbec od malička. Od ublíženia sa s obžalovaným stretol, obžalovaný prišiel za ním, viezol ho k očnému a odvtedy sa nestretli. Obžalovaný poprel, že mu to spravil, poškodený povedal, že vie, že mu to spravil. Ešte mu obžalovaný napísal SMS, že si to má riešiť ako chce a on je nevinný, že si potom bude riešiť krivé obvinenie z jeho strany. Do pohostinstva chodieval často, bol tam aj po prvej operácii, vtedy tam obžalovaný nerobil. O tom, kto ho napadol, sa zdôveril rodine, keď ho našli pred pohostinstvom, povedal to sanitárom, aj policajtom. V ten večer vypil pár poldecákov a pivá, ale presný počet si nepamätal. Predtým, ako prišiel do pohostinstva, šiel do mesta o 11.00 hod. so susedom Z.. Boli v pohostinstve, kde požívali alkohol, vypil najviac 3 tequily, z mesta šiel do Kľačian na autobuse, v Kľačanoch bol pizzérii, dal si pizzu a jedno pivo a potom z Kľačian prišiel a vystúpil pred krčmou v Ľubeli. Pil pivo, asi desiatku, z tvrdého alkoholu v krčme v Ľubeli pil vodku. V pohostinstve zaspal raz, nevedel uviesť, prečo zaspal. V ten deň bol opitý, ale to bol aj obžalovaný. Vzhľadom na množstvo požitého alkoholu nemal výpadky pamäte, ale bolo to viac ako pred 1,5 rokom. Keď si vypije, nemá výpadky pamäte. S Z. nemal fyzický konflikt. V čase skutku pred pohostinstvom svietili pouličné lampy, osvetlenie bolo aj z pohostinstva, bolo šero, tmavšie, už bolo po 22.00 hod. Nevedel uviesť, kam po skutku šiel obžalovaný, vie, že ho prebral pán V., ktorý bol ako prvý, čo prišiel na autobuse a potom ho prebrali sanitári a policajti. Bol v bezvedomí, potom ho zobrala sanitka a šiel do nemocnice, kde mu spravili vyšetrenie. Nevedel sa vyjadriť k tomu, koľko mohlo uplynúť času od domnelého útoku obžalovaného do prebratia. Určite bolo po 22.00 hod., keď ho obžalovaný vyviedol z pohostinstva. Dedukoval to z toho, že po 22.00 hod. zatvára krčmu. Pohostinstvo býva otvorené podľa nálady krčmára, ak pije, má otvorené dlhšie. V ten deň nemal fyzický konflikt s inou osobu. Zdravotné postihnutie pred skutkom ho obmedzovalo tak, že keď si chcel niečo prečítať, tak sa na to musel pozrieť zblízka, do 2 m osobu

rozpoznal, keď už bola ďalej na 2-3 m, tak už len podľa chôdze. Po meste sa mohol pohybovať sám, chodil do obchodu, žil normálny život. Je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, touto osobu bol aj v čase spáchania skutku, čo preukázal preukazom.

Svedok N. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na polícii vypovedal tak, ako sa skutočnosti odohrali. Dňa 20. 10. 2014 šli autobusom asi o 22.55 hod., zašli za zatáčku pred pohostinstvom Ľubeľa a videli v strede cesty ležať muža. Nemohli prejsť, tak museli zastať pred ním. Vyšli z autobusu s vodičom J. D. a zbadali, že krváca, má poranenú hlavu a to v časti spánku. Nevedel sa vyjadriť, či v pravej. Na to zavolali rýchlu zdravotnú pomoc, ktorí im hovorili, čo s ním majú robiť. Ležiaci muž komunikoval nezrozumiteľne, potom ako prví prišli policajti, dali ho policajtom, on sa postavil a zobrali ho policajti. RZP prišla až potom, oni pokračovali spojom do Dúbravy. Povedal im, kto mu ublížil na zdraví, tak nezrozumiteľne, svedok nerozumel, čo to vlastne znamená, povedal niečo na „p“, nevedel z toho, čo to je. Rozprával zmätene, nedalo sa to identifikovať, možno to povedal ako prezývku, ale nebolo to meno. Osobu, ktorú našiel, nepoznal. Okrem tejto osoby na ceste nikoho nablízku nevidel. Svedok ukázal na poškodeného, ktorého našiel ležať na ceste. Z dôvodu odstránenia rozporov v otázke, čo sa svedok dozvedel o osobe útočníka, mu bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania zo dňa 18. 5. 2015, kedy svedok uviedol, že poškodený v čase, keď prišli na miesto, ležal a hovoril, že ho dobil N.X. (v čase výsluchu v prípravnom konaní svedok vedel, že takto volajú krčmára B.). K odstráneniu rozporov v tejto otázke svedok uviedol, že možno to povedal, to meno sa dozvedel až potom. Nevedel, kto je N.. V čase, keď bol vypočúvaný, to už vedel. Prezývku zabudol aj v konaní pred súdom. Keď našiel poškodeného, pokiaľ ide o prezývku, bolo to také zmätené, mal vypité. Poškodený ležal v strede cesty rovno ako je zábradlie, asi 3 m od schodíkov od kraja cesty. V bezvedomí nebol, lebo komunikoval. Ťažko mu je definovať či mal vypité málo alebo viac, videl ho prvý raz. Nevšimol si, či kaluž krvi bola aj niekde inde. V tom čase bola tma, svietili obecné lampy, oni si svietili svetlami.

Svedok J. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedenej veci vypovedal na polícii pravdivo. Pracuje ako vodič autobusu, dňa 20. 10. 2014 vykonával službu, ktorá začala o 22.30 hod. z Mikuláša a mala koniec v Dúbrave. V čase asi o 22.45 hod. prechádzali cez Ľubeľu, tam sa zatáča ku krčme a spozoroval na ceste ležať chlapa. Odstavil autobus, vyšli von s pánom V., prišli ku dotyčnému a pýtali sa ho, čo sa stalo, kto je. Videli na ňom, že je krvavý. Pre nich to bol šok, potom N. V. volal 112, ktorí mu povedali, aby s ním nehýbali. Po nejakých minútach odišiel z autobusom preč, kolega V. tam ostal a čakal na príchod sanitky a policajtov. Zranenie mal nad uchom, mal tam tržnú ranu, bol od krvi na tvári, ako ležal na ceste, tak tam bola kaluž krvi. Sú to už dva roky, určite voľačo rozprával a povedal, že ho zbil alebo niečo také. On ho vtedy nepoznal ani zvidenia, ani nevedel kto to je. Keď ho našli, ležal od pravotočivej zákruty asi 20 m, od schodíkov krčmy bol nejakých 15 m. Čo sa týka osvetlenia, boli pouličné lampy, tam, kde bol poškodený, bolo šero, niečo si svietili autobusom. Keď našli poškodeného, nebol v bezvedomí, pýtali sa ho, kto je, niečo rozprával, ale nebolo to zrozumiteľné. Nevedel sa vyjadriť, či bol pod vplyvom alkoholu. Myslí si, že poškodený povedal, že ho niekto zbil. Z dôvodu odstránenia rozporov bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa 18. 5. 2015, kedy svedok uviedol, že podľa neho bol tento muž opitý a niečo mrmlal, ale on mu vôbec nič nerozumel. K odstráneniu rozporov svedok uviedol, že sú to dva roky odvtedy, detaily si nepamätal. Pripustil, že bol opitý, keď ležal pri krčme, ľudia všeličo rozprávali v autobuse, on to vnímal tak, že povedal, že ho niekto zbil.

Svedkyňa Q. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že býva v spoločnej domácnosti s poškodeným. O tom, čo sa stalo, sa dozvedela na druhý deň, vravela, že je potrebné to riešiť a ísť na očné a krčné. Pán B. ich bol zaviezť k lekárom, dali mu lieky. Brat vravel hneď, že mu to urobil B.. O skutku sa sozvedela od brata na druhý deň, keď sa s ním rozprávala. Povedal jej, že v krčme bol asi od 17.00 hod., popíjali, bavili sa, začal tam konflikt, výmena názorov, že ho potiahol zo stoličky, chcel ho dať von z krčmy a potom ho našli na ceste, kde bol dokopaný. Mal mu to spôsobiť Ľ. B., to povedal hneď, keď prišla sanitka. Keď šli s obžalovaným v aute, on sa k tomu nevyjadroval. Ona mu povedala, že keď mu to spravil, tak nech ich tam aspoň odvezie. S poškodeným žije v spoločnej domácnosti od roku 2010, pred incidentom videl normálne, mal očnú vadu od narodenia, chodil normálne do mesta, nevedela presne na akú diaľku a ako poškodený videl. Nevedela uviesť, či po požití alkoholu mával výpadky pamäte. Keď je pod vplyvom alkoholu, nebýva mega agresívny, keď niekto niečo povedal zo srandy, on to bral vážne a bola výmena názorov.

Svedok W. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pred policajtom vypovedal pravdivo. Dňa 20. 10. 2014 vykonávali hliadkovú službu, mohlo byť medzi 22.00 - 23.00 hod., kedy operačný dôstojník volal

hliadku do Obce Ľubeľa, kde malo dôjsť k napadnutiu občana. Po príchode na miesto, ktoré bolo od krčmy asi 10 m, volá sa u B., sa tam nachádzali dve osoby - muž a žena, na zemi na ceste ležal muž. Osoby povedali, že muža našli ležať na zemi a potom sa policajti pýtali, čo sa stalo. Ležiaci muž s nimi komunikoval, mal krvavú tvár. Vyťažovaním zisťovali, čo sa stalo. Povedal, že išiel z krčmy a krčmár ho zbil, ako vyšiel z krčmy. Mal ho kopnúť, následne spadol na zem a mal ho kopať do hlavy. Onedlho prišla sanitka, muža na mieste ošetrili, potom ho zobrali do nemocnice. Poškodený bol opitý, čo bolo vidieť aj z rečového prejavu, aj ako nastupoval do sanitky z jeho pohybu. Nespomenul si, či si poznačili údaje o osobách, ktoré tam boli. Osobu, ktorú označil poškodený, hľadali, povedal im, kde býva, šli za ním domov, v dome bola tma, klopali, zvonili, nik neotváral. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či tam bol autobus v čase, keď prišli na miesto. Poškodeného sa pýtali, či chce podať trestné oznámenie, povedal, že na druhý deň príde podať trestné oznámenie. Na miest, kde hľadali podozrivého, sa zdržali 15 minút, brána bola zamknutá. Nepamätal si, či poškodený presne povedal, koľkokrát ho mal obžalovaný kopnúť do hlavy. K identifikácii útočníka poškodený povedal konkrétne meno a priezvisko Ľ. B.. Policajti rozumeli tomu, čo rozprával poškodený.

Svedok D. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tejto veci bol vypočúvaný a vypovedal, ako sa veci skutočne odohrali. S kolegom J. dňa 20. 10. 2014 vykonávali hliadkovú službu, boli v Dúbrave, vo vysielačke počuli hlásenie, aby šli preveriť oznámenie do Obce Ľubeľa, kde mal na zemi ležať zranený človek. Po príchode na miesto pri poškodenom boli dve osoby, ktoré zrejme prišli z autobusu a našli tam pána ležať. Pýtali sa ho, ako sa cíti, čo mu je, on im povedal, že išiel z krčmy domov, dostal kopačku od krčmára pána B.. Povedal im, že ho kopol do hlavy. Následne volali RZP, mal tržnú ranu nad okom a čakali do príchodu RZP. Pýtali sa ho, či chce podať trestné oznámenie, na čo reagoval, že chce podať. Neskôr hľadali páchateľa, šli za ním domov, v dome sa nesvietilo, bránička bola zatvorená, ďalej to neriešili. Adresu im povedal poškodený. Do týchto obcí chodievajú, majú miestnu znalosť. Nepamätal si, či tam autobus bol alebo nebol, vedel, že poškodeného dávali z cesty na kraj. Záznam zo služby v krátkosti spracovali. Keď prišli ku poškodenému, bol na zemi, ale nevedel sa vyjadriť, či ležal alebo sedel. Od schodíkov krčmy mohol byť asi 10-20 m, bola tma. Poškodený nepovedal, koľkokrát ho mal obžalovaný kopnúť, len že dostal kopačku. Po ich príchode bol celý zakrvavený, oko mal poriadne spuchnuté. Stupeň opilosti určiť nevedel, poškodený s nimi komunikoval normálne, ťažšie sa mu rozprávalo, nevedel uviesť, či to bolo úrazom alebo javil známky opitosti. V čase ich príchodu na miesto poškodený javil známky požitia alkoholu, ale myslí si, že spoznal osobu, ktorá ho napríklad kopla, nebol v stave, že by nevedel. Keby ho kopol odzadu, tak by neuviedol konkrétne meno.

Znalec K.. S. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodený následkom prejednávaného skutku podľa predloženého spisového materiálu, lekárskej správy a zdravotných záznamov utrpel nasledovné zranenia - zlomeninu orbitálnej laminy ethmoidalnej kosti vpravo - mediálnej steny orbity vpravo, pomliaždenie pravého oka s vnútroočným zakrvácaním a poškodením sietnice, podozrenie na otras mozgu, pomliaždenie okolia pravého oka a krvácanie z pravej nosnej dierky. Mechanizmus vzniku úrazu spočíva v účinku tupej sily značnej intenzity na pravé oko a jeho okolie. Za najpravdepodobnejší mechanizmus označil úder tupým predmetom - kopnutie nohou, alebo sa mohlo ísť tiež o silný úder päsťou do pravého oka alebo jeho okolia. K zraneniu mohlo dôjsť tak, ako to uvádzal poškodený vo výpovedi. V prípade zranenia zlomeniny orbitálnej laminy ethmoidalnej kosti vpravo - mediálnej steny orbity vpravo bol poškodený obmedzovaný bolesťami okolia orbity a obmedzená je bežná domáca činnosť. V prípade pomliaždenia pravého oka s vnútroočným zakrvácaním a poškodením sietnice je obmedzený v každodennom spôsobe života všetkými smermi, odkázaný na pomoc druhej osoby, pretože mal poruchu zraku ľavého oka a teraz mu úraz spôsobil závažnú poruchu zraku aj pravého oka, takže uvedené možno hodnotiť v súčasnej dobe ako slepotu poškodeného. V prípade podozrenia na otras mozgu mal bolesť hlavy, kľudový režim, bežná domáca činnosť. V prípade ostatných zranení bol bez obmedzenia v obvyklom spôsobe života. Pri zranení zlomeniny orbitálnej laminy ethmoidalnej kosti vpravo - mediálnej steny orbity vpravo znalec určil dobu obmedzenia 4 týždne, pri pomliaždení pravého oka s vnútroočným zakrvácaním a poškodením sietnice obmedzenie v obvyklom spôsobe života trvá, pri podozrení na otras mozgu 10 dní. V súhrne ide o trvalý stav obmedzenia obvyklého spôsobu života s trvalým následkom. Podľa znalca zranenia zanechali u poškodeného trvalé následky - závažné zranenie zraku pravého oka, prakticky slepota na pravé oko. V prípade spôsobených zranení znalec určil bodové ohodnotenie v súhrne na 175 bodov. Zranenie, ktoré utrpel poškodený, nemohlo byť spôsobené pádom. Pred úrazom bolo pravé oko poškodeného hodnotené na 60 %, po úraze na 90 %, teda strata zraku hodnotená na 30 %. V prípade pomliaždenia pravého oka s vnútroočným zakrvácaním a poškodením sietnice obmedzenie obvyklého spôsobu života trvá a bude trvať navždy, nakoľko poškodenie oka

je stav trvalý. Na hlavnom pojednávaní znalec vylúčil, že k zraneniu mohlo dôjsť pádom na cestnú komunikáciu, pádom na zábradlie, ani úderom, napr. palicou. Pod tupým predmetom si predstavuje koleno, nohu, nárt nohy alebo päsť, nič iné v tomto prípade. Za najpravdepodobnejšie označil kopnutie, pretože slepý človek, ktorý vidí len trošku, má jedno oko slepé, keď spadne na zem, automaticky sa dvíha hore a nakláňa sa tou stranou, kde ešte vidí na to oko. Čiže pád na zem, zdvihnutie reflexne hlavy a jedným okom, ktorým vidí sa nakláňa k útočníkovi a najpravdepodobnejšie vtedy dostane ten úder. On nemal žiadne vonkajšie zranenie, ktoré by mohlo svedčiť, že spadol na zem, na vozovku, nemal ani zaškrabnutie, znalec nevidel kontakt s drsným, tvrdým povrchom, ktorý by pri zlomenie orbity kosti musel mať určitú silu a zanechal vonkajšie zranenie v okolí oka. Poškodený na jedno oko videl, mal 60 % stratu zraku, nevedel sa vyjadriť k tomu, aká bola jeho schopnosť vnímať okolie z hľadiska zmyslov, keď to konzultoval s očiarmi, mohol vidieť tiene. Je mimo jeho odboru, na akú vzdialenosť mohol vidieť.

So súhlasom prokurátora bola prečítaná zápisnica o výpovedi svedkov Ľ. J., N. I., O. C. a K. J. z prípravného konania. Súhlas obžalovaného nebol potrebný, keďže obžalovaný bezodkladne po doručení obžaloby nenavrhol osobný výsluch uvedených svedkov, ktorý výpovede navrhol prokurátor v obžalobe prečítať. O uvedených následkoch bol obžalovaný poučený vo výzve na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov.

Svedok Ľ. J. v prípravnom konaní dňa 18. 5. 2015 vypovedal, že 20. 10. 2014 šli spolu s kolegom N. I. do pohostinstva u B. v ich obci, kam prišli asi o 20.15 hod. V tom čase už bol v krčme aj K. D., ktorý bol dosť opitý, najprv sedel za stolom, po chvíli si sadol ku baru na barovú stoličku. Svedok si všimol, že pil pivo a pol deci. Ako sedel na barovej stoličke, tak z nej spadol na zem na dlažbu, ale nijako sa nezranil, teda nešla mu krv, ani nič podobné si nevšimol. Obidvaja ho zodvihli a posadili ho za stôl a potom zaspal. Potom sa zobudil, začal vykrikovať na N., že je pes, vypil pivo a opäť zaspal. Toho dňa si nevšimol, že by mal K. D. konflikt s krčmárom B.. K., keď je opitý, je agresívny a vulgárny, každému nadáva. Z pohostinstva odchádzali asi o 21.30 hod. a vtedy K. spal za stolom. Nevie o tom, že by ho zdvíhal zo zeme aj Ľ. B., kde spadol zo stoličky, je možné, že spadol viackrát, ale kým tam svedok bol, tak spadol raz. V čase, keď odchádzali, K. D. zranený nebol a nevedel uviesť, kto mu mohol spôsobiť poranenia. Krčmár Ľ. B. má prezývku „N.“. Dňa 4. 8. 2015 uvedený svedok uviedol, že s N. I. odchádzali z pohostinstva a zostal tam len krčmár B. spolu s poškodeným, ktorý spal. Cestou nestretli nikoho, kto by šiel smerom do krčmy. Býva cez cestu 6-7 m. V pohostinstve je záverečná o 22.00 hod., ale keď sú ľudia, býva otvorené aj dlhšie. V čase, keď tam bol s N. I., nepostrehli, že krčmár išiel zatvoriť, resp. nič im nehovoril, že majú odísť.

Svedok N. I. v prípravnom konaní dňa 18. 5. 2015 vypovedal rovnako ako svedok Ľ. J..

Svedkyňa O. C. v prípravnom konaní dňa 7. 8. 2015 uviedla, že jej dom sa nachádza v blízkosti pohostinstva B. B. cez cestu 15 m. Počula, že niekto minulý rok na jeseň ublížil D., následkom čoho nevidí. Nevidela to, ako ublížili D.. Aj policajtovi ukazovala, že z jej domu, resp. okna nevidno pred krčmu.

Svedok K. J. dňa 4. 8. 2015 v prípravnom konaní vypovedal, že jeho dom sa nachádza oproti pohostinstvu U Urbanov priamo cez cestu, počul, že niekedy minulý rok na jeseň niekto ublížil D., následkom čoho nevidí. Nevidel nikoho, kto ublížil D.. Počul o tom až následne na druhý deň po tom, ale s odstupom času nevedel povedať od koho. V ten večer postrehol, že pred pohostinstvom stojí sanitka a policajné auto, tak sa pozrel cez okno, ale von nešiel, lebo je invalidný dôchodca a zle sa mu chodí.

Obžalovaný podľa správy o povesti v mieste trvalého bydliska je rozvedený, býva sám v rodinnom dome, s manželkou má dvoch synov, ktorí žijú v Liptovskom Mikuláši. Pracuje v prevádzke Hostinec u B. v Ľubeli. Na verejnosti sa vystupuje slušne a nekonfliktne, nebol dôvod na jeho prerokovanie pred komisiou verejného poriadku.

V registri má obžalovaný doposiaľ 4 záznamy, odsúdenie z roku 1993 je takej povahy, že na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. V jednom prípade bol trestne stíhaný za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, vec bola vybavená zastavením trestného stíhania v dôsledku schválenia zmieru. V zostávajúcich prípadoch bol dvakrát stíhaný a odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, v prvom prípade na peňažný trest vo výmere 500,- eur, náhradný trest odňatia slobody 2 mesiace a test zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky a v druhom prípade na podmienečný trest odňatia slobody.

Trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 0T/50/2015 zo dňa 17. 10. 2015, právoplatným toho istého dňa, bol Ľ. B. odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky do 17. 10. 2018 a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 5 rokov a 10 mesiacov. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal, má znaky zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. písm. b/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. f/, § 127 ods. 6 Tr. zákona) a z vykonaných dôkazov mal súd tiež preukázané, že prejednávaný skutok spáchal obžalovaný.

Hoci obžalovaný popiera spáchanie skutku, spočívajúceho vo fyzickom napadnutí tak, ako je uvedené v obžalobe, zo spáchania prejednávaného skutku je usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedka

- poškodeného K. D.. Uvedený svedok zrozumiteľne a logicky, presne popísal priebeh incidentu, ku ktorému došlo dňa 20. 10. 2014, vrátane popisu útoku obžalovaného na poškodeného a v podstatných okolnostiach vypovedal rovnako aj v prípravnom konaní. Nemožno súhlasiť s názorom obhajoby, že vo veci nebol zadovážený žiadny priamy dôkaz, pretože práve svedka - poškodeného K. D. je priamym usvedčujúcim dôkazom. Súd nemal dôvod neveriť výpovedi poškodeného, pretože táto je podporená ďalšími nepriamymi dôkazmi.

Svedok V., ktorý medzi prvými našiel poškodeného, potvrdil, že poškodený označil útočníka prezývkou, nie menom, v prípravnom konaní uviedol prezývku N. a v tom čase už vedel, že je prezývka obžalovaného. Rovnako svedok D. potvrdil, že poškodený uviedol, že ho niekto zbil. Na miesto privolaní policajti J. a S. taktiež zhodne vypovedali, že poškodený označil ako útočníka obžalovaného a rovnako obidvom popísal spôsob útoku obžalovaného. Nepriamym dôkazom, ktorý podporuje výpoveď poškodeného je výpoveď znalca K.. A., ktorý za najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku úrazu označil úder tupým predmetom, kopnutie nohou, vylúčil mechanizmus vzniku úrazu pádom na zábradlie alebo na cestnú komunikáciu. Nemožno prehliadnuť, že poškodený označil toho istého útočníka bezprostredne po incidente viacerým na mieste nachádzajúcim sa osobám, rovnako im opísal spôsob útoku a identicky opísal spôsob napadnutia aj pri lekárskom ošetrení. Výpoveď svedkov J. a S. je podporená nimi spracovaným záznamom zo služby, z ktorého tiež vyplýva, že poškodený dňa 20. 10. 2014 označil za útočníka Ľ. B., ktorý k nemu pristúpil a kopol ho do hlavy.

Pokiaľ svedkovia rôzne vypovedali o tom, kde presne našli ležiaceho poškodeného, nejde o podstatnú okolnosť z pohľadu trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného. Naviac v prípravnom konaní svedkovia D. a V. v rámci ohliadky miesta činu ukázali, kde našli poškodeného.

Samotná skutočnosť, že poškodený v čase pred incidentom trpel zrakovým postihnutím, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru, že nebol schopný rozpoznať osobu útočníka. Treba pripomenúť, že bezprostredne predtým, ako mal obžalovaný fyzicky zaútočiť na poškodeného, obžalovaný počas toho, ako vyvádzal poškodeného z pohostinstva, komunikoval s ním minimálne v tom smere, keď mu povedal „K., poď“, teda poškodený po tom, ako sa mu prihovoril obžalovaný, inými zmyslami vedel identifikovať, kto sa mu prihovára. Naviac poškodený sám uviedol, že pred incidentom bol v dôsledku postihnutia zraku obmedzený v tom smere, že videl inú osobu na 2 m, nebol však odkázaný na pomoc druhej osoby, sám vykonával bežné domáce činnosti a sám sa pohyboval. Uvedené skutočnosti v podstate potvrdila svedkyňa Q. J.J., ktorá s poškodeným bývala v spoločnej domácnosti aj pred samotným incidentom a preto sa vedela vyjadriť, do akej miery bol obmedzený v obvyklom spôsobe života v období pred skutkom. Naviac počas toho, ako obžalovaný vyviedol poškodeného z pohostinstva, sa obidvaja nachádzali v bezprostrednej blízkosti. S poukazom na spôsob, akým bol vyvedený poškodený, tento vedel, kto ho vyvádza, lebo sa otočil na obžalovaného. Treba pripomenúť, že k samotnému útoku obžalovaného došlo bezprostredne po tom, ako vyviedol poškodeného z pohostinstva. Preto vzhľadom na uvedené okolnosti poškodený bol spôsobilý identifikovať osobu útočníka.

Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného, súd zdôrazňuje, že je vecou obžalovaného, aký spôsob obhajoby si zvolí. Napriek uvedenému konštatovaniu je obhajoba obžalovaného vnútorne rozporuplná, keď na jednej strane spochybňuje spôsobilosť poškodeného identifikovať osobu útočníka pre jeho zníženú schopnosť vidieť, a na druhej strane v súvislosti s posúdením skutku podľa prísnejšieho ustanovenia Tr. zákona

uvádza, že poškodený navštevoval pohostinstvo, prípadne iné inštitúcie sám, bez doprovodu, správal sa ako zdravý človek.

Obžalovaný sa snažil spochybniť výpoveď poškodeného aj v tom smere, že mal byť pod značným vplyvom alkoholu, naviac bola tma a preto je otázne, či v takomto stave vedel rozpoznať osobu útočníka. V podstate ani poškodený nenamietal, že bol pod vplyvom alkoholu a približne popísal, aké množstvo alkoholu požil pred samotným incidentom v deň spáchania skutku. Skutočnosť, že poškodený je pod vplyvom alkoholu, nemôže predsa bez ďalšieho znamenať, že nie je schopný identifikovať osobu útočníka. Vzhľadom na to, že poškodený, bezprostredne po tom, ako našli ležiaceho, spontánne a nezávisle na sebe, viacerým osobám označil rovnakého útočníka a rovnako opísal spôsob napadnutia, súd nemal pochybnosti, že aj pod vplyvom alkoholu dokázal opísať priebeh skutkového deja. Naviac jeho výpovedi korešpondujú ďalšie nepriame dôkazy, ktoré nadväzujú a dopĺňajú tvrdenia, ktoré uvádzal poškodený a vytvárajú tak obraz o pravdivosti jeho výpovede. Rovnakými úvahami sa súd spravoval aj pri tvrdení obžalovaného, že pri tme nemohol poškodený poznať útočníka.

Rozsah zranení, ktoré utrpel poškodený v dôsledku konania obžalovaného, je preukázaný výpoveďou znalca K.. A., pričom medzi konaním obžalovaného a spôsobeným následkom je daná príčinná súvislosť. Konaním obžalovaného došlo k poškodeniu dôležitého orgánu poškodeného zraku, resp. k poruche zdravia trvajúcej po dlhší čas, pretože v dôsledku zranenia najmä pomliaždenia pravého oka s vnútroočným zakrvácaním a poškodením sietnice obmedzenie v obvyklom spôsobe života poškodeného predstavuje trvalý stav. Z hľadiska spôsobeného následku nie je rozhodujúce, aké bolo zdravotné postihnutie poškodeného pred skutkom. Podstatné je, že v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného bola poškodenému spôsobená ujma na zdraví, v dôsledku ktorej je úplne vylúčený z obvyklého spôsobu života, ide o trvalý stav. Spôsobený následok tak predstavuje ťažkú ujmu na zdraví (§ 123 ods. 3 písm. e/, i/ Tr. zákona).

Obžalovaný spáchal skutok na chránenej osobe - chorej osobe, ktorou je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, resp. invalidná osoba. Obžalovaný musel mať vedomosť o tejto okolnosti, pretože sám vo výpovedi uvádzal, že poškodený bol na jedno oko slepý od narodenia, na druhé videl slabo a opísal, do akej miery bol poškodený obmedzený v spôsobe života. Sám uviedol, že boli kamaráti, poškodený ho navštevoval, pomáhal mu s drevom a on mu opravoval počítač.

Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby spáchal obžalovaný. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchal obžalovaný a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.

Spôsob útoku vedeného obžalovaným voči poškodenému, jeho intenzita, miesto, do ktorého smeroval preukazujú, že obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože uvedeným spôsobom chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ľudské zdravie.

Súd odmietol vykonať dôkaz pribratím znalca za účelom posúdenia rozpoznávacej schopnosti poškodeného, pretože sa týka okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Niet pochýb o tom, že poškodený už pred samotným incidentom bol zdravotne postihnutý, kedy na jedno oko (ľavé) vôbec nevidel a na druhé oko bol postihnutý v rozsahu 60 %, t. j. strata zraku predstavovala 60 %. Schopnosť poškodeného identifikovať osobu útočníka nemožno obmedzovať iba na jeho spôsobilosť očami vnímať priebeh skutkového deja. Ako už bolo vyššie uvedené, poškodený identifikoval obžalovaného ako útočníka aj na základe iných skutočností, pretože bezprostredne pred fyzickým napadnutím s ním komunikoval a túto skutočnosť v podstate potvrdil aj samotný obžalovaný, keď uviedol, že bezprostredne pred vyvedením z pohostinstva oslovil poškodeného v snahe zobudiť ho a vyviesť von z pohostinstva. Naviac je potrebné pripomenúť, že zdravotný hendikep poškodeného pred skutkom ho nevylučoval z bežného spôsobu života. Ako sám uviedol a potvrdila to aj svedkyňa J. a nepriamo aj obžalovaný, do určitej miery žil samostatne, keďže samostatne sa pohyboval, chodil do obchodu, do pohostinstva, varil si, inými slovami nebol odkázaný na pomoc druhej osoby. Poškodený pritom jednoznačne uviedol, že dokázal aj pri danom zdravotnom postihnutí spoznať človeka do vzdialenosti 2 m. Poškodený vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že obžalovaného poznal na základe toho, že keď sa otočil popri tom, ako ho vyvádzal z krčmy, zistil a videl, že je to práve obžalovaný.

Pri spôsobe, akým obžalovaný vyviedol poškodeného von z pohostinstva (zdvihnutím za mikinu a prípadným vytláčaním), je zrejmé, že sa obidvaja nachádzali v tesnej blízkosti, nepochybne výrazne kratšej, ako sú 2 m. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto dospel k záveru, že okolnosť, ktorá má byť preukázaná navrhovaným znaleckým dokazovaním, sa dá preukázať inými už skôr vykonanými dôkazmi. Súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedka K. J., pretože okolnosť, či poškodený chodil do pohostinstva sám, je možné zistiť inými dôkazmi a to výpoveďou obžalovaného a poškodeného. Rovnako súd odmietol vykonať dôkaz oboznámením sa s článkami o ľahkom mozgovom poranení, nakoľko navrhovaný dôkaz je absolútne nesúvisiaci s prejednávanou trestnou vecou a nepodstatný pre rozhodnutie súdu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu nebola zistená žiadna poľahčujúca ani priťažujúca okolnosť u obžalovaného. Obžalovaný spáchal prejednávaný skutok skôr, ako mu bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 0T/50/2015, preto mu súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody podľa najprísnejšieho zo zbiehajúcich trestných činov, ktorým je v danej veci zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona. Obžalovaný spáchal dva skutky, ktoré sú úmyselnými trestnými činmi a jeden z nich je zločinom, preto súhrnný trest bol uložený podľa asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zákona. V súvislosti so skúmaním existencie priťažujúcich okolností nebolo možné akceptovať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, pretože okolnosť spáchania viacerých trestných činov je vyjadrená a premietnutá do uplatnenia asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zákona, ktorej predpokladom je okrem iného aj viacnásobná trestná činnosť. V prípade, ak by súd obžalovanému určil uvedenú priťažujúcu okolnosť, tá istá okolnosť by bola použitá dvakrát a to v neprospech obžalovaného. Je zrejmé, že okolnosť spáchania viacerých trestných činov je okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zákona a preto s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zákona nemožno na túto okolnosť prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť. Vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti, spôsobený následok, spôsob konania a útoku obžalovaného vedeného voči poškodenému, postavenie poškodeného v čase spáchania skutku, je zrejmé, že iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody do úvahy neprichádza. Na mieste nie sú ani úvahy o prípadnom mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, nakoľko pre tento postup neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Práve pre samotný spôsob, akým obžalovaný napadol poškodeného, ako aj skutočnosť, že ho neodradilo od konania zdravotné postihnutie poškodeného, ktoré bolo obžalovanému preukázateľne známe, nie je možné uvažovať nad mimoriadnym znížením trestu odňatia slobody a to obzvlášť v situácii, keď na jeho strane nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť. V súvislosti s argumentáciou obžalovaného, že dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody je existencia jeho vyživovacích povinností voči svojim deťom, súd uvádza, že ani táto okolnosť nie je dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. V prípade splnenia zákonom stanovených podmienok môžu oprávnené osoby požiadať o poskytnutie náhradného výživného za situácie, ak si povinná osoba (v tomto prípade obžalovaný) neplní vyživovaciu povinnosť určenú súdnym rozhodnutím. Ani existencia spoločného úveru obžalovaného s bývalou manželkou za trvania manželstva nie je sama o sebe okolnosťou odôvodňujúcou mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody.

Z dôvodu uloženia súhrnného trestu odňatia slobody súd zároveň zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 0T/50/2015 zo dňa 17. 10. 2015 a súčasne mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 5 rokov a 10 mesiacov, ktorý je odôvodnený spáchaním zbiehajúcej trestnej činnosti a to prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

O nároku poškodeného K. D. na náhradu škody súd nerozhodoval, pretože poškodený si riadne neuplatnil škodu spôsobenú trestnou činnosťou v prípravnom konaní, kedy len všeobecne uviedol, že si ju uplatňuje podľa znaleckého posudku bez riadneho vyčíslenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,

v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať päť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.