Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Csp-27-2019.pdf
PDF · 87.9 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6Csp/27/2019
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a. s., so sídlom Mlynské novy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 36 815 256, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovanej: I. K., E.. XX.XX.XXXX, I. E. XXX/XX, XXX XX D. o zaplatenie sumy 2.250,55 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 201,18 eur a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5,- eur od 25.07.2018 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 10,- eur od 14.12.2018 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 72,09 eur od 23.03.2018 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 42,- eur od 23.03.2018 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 72,09 eur od 27.09.2018 do zaplatenia z a s t a v u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82 %, o výške ktorého po právoplatnosti uznesenia rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.06.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.250,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5,- eur od 25. 07. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10,- eur od 14. 12. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 72,09 eur od 23. 03. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 42,- eur od 23. 03. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 72,09 eur od 27. 09. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.957,86 eur od 13. 10. 2018 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 91,51 eur od 01.06.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Okresný súd Kežmarok na základe vykonaného dokazovania rozsudkom č. k. 6Csp/27/2019-204 zo dňa 02.12.2020 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.250,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5,- eur od 25. 07. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10,- eur od 14. 12. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 72,09 eur od 23. 03. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 42,- eur od 23. 03. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 72,09 eur od 27. 09. 2018 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.957,86 eur od 13. 10. 2018 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 91,51 eur od 01.06.2018 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 80,- eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 20. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 20. dňa, toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia a II. výrokom priznal žalobcovi voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
3. Krajský súd Prešov po podaní odvolania žalovanej rozsudkom č. k. 18CoCsp/26/2021-236 zo dňa 27.01.2022 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. do sumy 2.049,37 eur s príslušenstvom a povolenými splátkami a ich splatnosťou a zrušil rozsudok nad sumu 2.049,37 eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcom zrušeniu rozsudku. Súd prvej inštancie posúdi dôvodnosť nároku žalobcu na poplatky za administratívne prerušenie a obnovenie dodávky plynu (vo výške 186,18 eur) a za upomienky (vo výške 15,- eur) z hľadiska ich neprijateľnosti v rámci vyššie naznačených intencií a za týmto účelom vykoná dokazovanie. Úlohou súdu bude opätovne rozhodnúť o trovách konania, ale sa musí vyporiadať s možnosťou aplikácie § 257 CSP. Zisti dôsledne, či nejde o výnimočný prípad, ale k tomuto záveru môže dôjsť až po preskúmaní všetkých okolností konkrétnej veci, zistiť osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovanej, ako aj pomery žalobcu, a až po zistení všetkých okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia posúdi, či sú splnené dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP alebo nie. Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).
4. Súd výzvou zo dňa 10.03.2022 vyzval žalobcu na zaujatie stanoviska k záverom rozsudku Krajského súdu Prešov, ktorý na výzvu reagoval písomným podaním zo dňa 18.07.2022, v ktorom uviedol, že v zostávajúcej časti berie žalobný petit v súlade s § 144 Civilného sporového poriadku späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Ohľadne náhrady trov konania žiadal, aby súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dôvodiac, že žalovanej bola zaslaná predžalobná výzva, obsahom ktorej bola požiadavka na zaplatenie celej dlhovanej sumy, pričom jej bolo v prípade úplnej úhrady dlhu do stanoveného času prisľúbené odpustenie tej časti úrokov z omeškania, ktoré neboli v čase vyhotovenia predžalobnej výzvy žalobcom vyčíslené (fakturované). Žalovaná bola niekoľkokrát telefonicky aj emailom kontaktovaná prostredníctvom mandatára žalobcu - inkasným centrom Platiť sa oplatí a vyzývaná na uhradenie uplatnenej sumy. Pri telefonických rozhovoroch s inkasným centrum Platiť sa oplatí v dňoch 21.2.2019 a 12.3.2019 požiadala o uhradenie uplatneného nároku v mesačných splátkach a žalobca, resp. mandatár žalobcu - inkasné centrum Platiť sa oplatí jej umožnil uhradenie nároku v mesačných splátkach. Napriek tomu dlžnú a požadovanú sumu nezaplatila ani len v časti a žalobca bol preto nútený uplatniť svoj nárok na súde. Žaloba bola preto podaná dôvodne a súd by mal žalovanú zaviazať na úhradu trov konania. Nesúhlasil s použitím ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, pretože pri uplatnení tohto ustanovenia platí, že súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. Zákon vyžaduje pre aplikáciu tohto ustanovenia, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ku skúmaniu majetkových pomerov žalovanej poukázal na bod 43. odôvodnenia rozsudku zo dňa 2.12.2020, č. k. 6Csp/27/2019-204, v ktorom súd uviedol, že žalovaná je zamestnaná, má mesačný príjem vo výške cca 800,- eur a nemá vykonávané žiadne zrážky zo mzdy. Ďalšie majetkové pomery žalovanej mu nie sú známe.
5. Výzvou zo dňa 09.03.2022 súd vyzval žalovanú v súlade s pokynom odvolacieho súdu na preukázanie jej majetkových, zárobkových a osobných pomerov za účelom aplikovania § 257 CSP. Žalovaná výzvu neprevzala v odbernej lehote. Pred pojednávaním súdu dňa 21.07.2022 doručila ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní dňa 22.07.2022, v ktorom ako dôvod neúčasti uviedla jej pracovný pobyt v zahraničí, K. G..
6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v účinnom znení (ďalej len ,,Civilného sporového poriadku“) žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Súd po preskúmaní konania, ktoré späťvzatiu zostávajúcej časti žaloby žalobcom predchádzalo, predovšetkým po oboznámení sa s názorom odvolacieho Krajského súdu Prešov v rozsudku č. k. 18CoCsp/26/2021-236 zo dňa 27.01.2022 zistil, že žalobca vzal svoju žalobu v zostávajúcej časti (poplatky za administratívne prerušenie a obnovenie dodávky plynu vo výške 186,18 eur a za upomienky vo výške 15,- eur s príslušenstvom) späť. Súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby je potrebný, ak k späťvzatiu dôjde v priebehu konania, t. j. po pojednávaní súdu, pretože na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby súd neprihliada len do začatia predbežného prejednania sporu alebo pojednávania, pričom pojednávanie tvorí jeden celok, a to aj v prípade jeho odročenia. Ak už súd začal predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, vyžaduje sa k späťvzatiu žaloby aj súhlas žalovaného. Tento súhlas býva pravidlom, no s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu môže mať žalovaný záujem na autoritatívnom rozhodnutí súdu, a teda so späťvzatím žaloby nemusí súhlasiť. Ak by súd posúdil tieto dôvody za vážne, konanie nezastaví.
10. Súd mal v tomto prípade za to, že späťvzatie žaloby žalobcom v zostávajúcej časti bolo v prospech žalovanej ako spotrebiteľa, keď súd v prípade, ak by žalobca žalobu v tejto časti nezobral späť, žalobu v zostávajúcej časti v zmysle pokynu krajského súdu po posúdení dôvodnosti nároku žalobcu s najväčšou pravdepodobnosťou zamietol. Súd teda v zmysle citovaných zákonných ustanovení toto konanie v zostávajúcej časti zastavil, nakoľko mal za to, že tu nebol žiaden dôvod, pre ktorý by žalovaná z vážnych dôvodov so späťvzatím žaloby nesúhlasila.
11. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu ako dominus litis, ktorý vzal svoju žalobu v zostávajúcej časti späť, súd konanie v zmysle citovaného ustanovenia § 145 Civilného sporového poriadku zastavil.
12. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti, teda petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech v konaní iba vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana sporu, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti druhej strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana sporu nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech, t. j. každá strana je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Súd však napriek uvedenému môže zvážiť, či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených nákladov. Súdu priamo zo zákona vyplýva povinnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať i (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku. V žiadnej právnej veci sa strana sporu nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku sa ho nedotkne.
17. Aplikácia ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby.
18. Rozhodujúcim pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania bude preto zistenie, či možno od žalobcu, ktorý má nárok na náhradu trov konania, spravodlivo žiadať, aby si náklady vzniknuté v súvislosti s predmetným konaním hradil sám.
19. Podľa rozhodnutia odvolacieho súdu má súd opätovne rozhodnúť o trovách celého konania za súčasného vyporiadania sa s aplikáciou ustanovenia § 257 CSP. Na tomto mieste súd uvádza, že za účelom posúdenia osobných, majetkových a zárobkových pomerov žalovanej, ju vyzval na ich preukázanie. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala a tieto pomery nepreukázala. Svoje pomery žiadnym spôsobom nepreukázala ani pri predchádzajúcom rozhodnutí súdu, keď dôvodila len zlou sociálnou situáciou a podané odvolanie ohľadne trov odôvodnila tým, že v rozsudku nebola špecifikovaná presná suma nákladov žalobcu a obavou, že v takom prípade, si žalobca naúčtuje náhradu trov v takej sume, ktorá ju aj jej rodinu finančne a sociálne zruinuje. Žiadala preto znížiť výšku nároku trov konania a umožniť ich splácanie v mesačných splátkach k pravidelnému dátumu.
20. Vzhľadom k tomu, že žalovaná na preukázanie svojich tvrdení nepredložila ani nenavrhla vykonať dôkaz, ktorým by uniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, keď cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie a nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť, súdu neostávalo nič iné, len o trovách konania rozhodnúť podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu súd vychádzal z pomeru výšky žalovanej sumy vo výške 2.250,55 eur a prisúdenej sumy vo výške 2.049,37 eur. Žalobca bol úspešný v rozsahu 2.049,37 eur (91 %) a neúspešný v rozsahu späťvzatia 201,18 eur (9%); žalovaná bola úspešná v rozsahu 201,18 eur (9 %) a neúspešná v rozsahu 2.049,37 eur (91 %). Po odčítaní úspechu žalobcu v rozsahu 91 % od úspechu žalovanej v rozsahu 9 % súd v prevažnej miere úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 82 % (91 % - 9%). Súd zároveň ohľadne dôvodnosti svojho rozhodnutia poukazuje na to, že podľa odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni žalovaná bola zamestnaná od 12.02.2019 do 30.04.2022 v S. M., S.. X.. F.. a jej mesačný vymeriavací základ bol cca 900,- eur. V súčasnosti podľa jej vlastného tvrdenia pracuje v G., a teda jej majetkové pomery nie sú dôvodom pre uplatnenie ustanovenia § 257 CSP, ktorý je možné uplatniť len vo výnimočných prípadoch s dôrazom na dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Pre úplnosť súd uvádza, že o konkrétnej výške trov konania, keďže žalovala uvádzala, že v rozsudku nebola špecifikovaná presná suma nákladov žalobcu, súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktoré vydá vyšší súdny úradník. T. j. po právoplatnosti tohto uznesenia súd v pozícii vyššieho súdneho úradníka vypočíta presnú výšku nákladov žalobcu za toto konanie, ktorá zodpovedá rozsahu 82 % úspechu žalobcu. Zároveň zaviaže žalovanú aj na úhradu trov konania v splátkach tak, ako ju zaviazal na úhradu istiny.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.