Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/309/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. februára 2016 č. k. 10C/327/2012-130 a uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. februára 2016 č. k. 10C/327/2012-132 takto

rozhodol:

Odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a .

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 18. februára 2016 č. k. 10C/327/2012-130 v napadnutej časti týkajúcej sa súdneho poplatku za odvolanie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 18. februára 2016 č. k. 10C/327/2012-132 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením zo dňa 18. februára 2016 č. k. 10C/327/2012-130 súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok vo výške 23 eur, ktorý pozostáva zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 20 eur (položka č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov) a zo súdneho poplatku za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh vo výške 3 eurá (položka č. 20a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších prepisov). Zároveň žalobcu poučil, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa zaplatenia súdneho poplatku za odvolanie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Keďže napadnuté uznesenie ani neobsahuje žiadne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu, môže žalobca len hádať. Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemohol byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo 39/2007. V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. nebola jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi preto bola v rozpore s týmto zákonom uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy, vylúčené. Navyše, podľa ustanovenia § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh žalobcom podaný pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z., preto bolo nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. V danom prípade išlo o vecné oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok, ktoré vyplývalo priamo zo zákona, a teda konanie je od poplatkovej povinnosti oslobodené celé. Za žiadny procesný úkon urobený v tomto konaní sa poplatok neplatí. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

3. Napadnutým uznesením zo dňa 18. februára 2016 č. k. 10C/327/2012-132 súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok vo výške 66 eur za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania (položka č. 17a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov). Zároveň žalobcu poučil, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.

4. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj proti tomuto uzneseniu a uviedol, že námietka zaujatosti nebola podaná, nakoľko v žalobe iba uviedol skutočnosti, pre ktoré inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže v tejto veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení pre pomer k veci a k účastníkom konania a sú vo veci zaujatí (§ 14 OSP). Namietal, že nepodal námietku zaujatosti podľa § 15a OSP, ktorá by bola spoplatnená podľa položky 17a zákona o súdnych poplatkoch. Očakával postup podľa § 15 OSP, tvrdené okolnosti súdu neoznamoval v rámci odôvodnenia námietky zaujatosti podľa § 15a OSP. Preto nie je možné, aby okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti. Poukázal na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie zo dňa 02. 10. 2012 sp. zn. 8Ndz/2/2012, uznesenie zo dňa 26. 08. 2014 sp. zn. 8Cdo 72/2013, uznesenie zo dňa 27. 11. 2012 sp. zn. 4Sžo 56/2012 a iné) a žiadal, aby odvolací súd dodržiavajúc princíp právnej istoty rozhodol o zrušení uznesenia ukladajúceho povinnosť úhrady súdneho poplatku zhodne s Najvyšším súdom SR. Ďalej mal za to, že na základe zákona o súdnych poplatkoch nie je možné zistiť osobu poplatníka v prípade vznesenia námietky zaujatosti. Zákon o súdnych poplatkoch vymedzuje len objekt a sadzbu poplatku za námietku zaujatosti, ale výslovne neustanovuje subjekt a ani všeobecné pravidlo, na základe ktorého by ho bolo možné vyvodiť ani žiadnou z prípustných výkladových metód. Rozhodnutie súdu o spoplatnení námietky zaujatosti je preto, že poplatková povinnosť bola uložená mimo rámca zákonom určeného osobného rozsahu poplatníkov, nezákonné. Na podporu svojej argumentácie poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 31/2013 zo dňa 10. júla 2014. Žalobca vyslovil názor, že žalovanému nie je možné uložiť povinnosť platiť súdne poplatky, nakoľko súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho úradným postupom, je oslobodené od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch. Týka sa to poplatkov za podané návrhy vo veci samej, znalecké dokazovanie, či návrhy na vylúčenie sudcov. Vo vzťahu uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 124/2011-13 zo dňa 30. 03. 2011, v ktorom ústavný súd uviedol, že „.... sa stotožňuje s názorom krajského súdu, podľa ktorého vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods.1 zákona o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky 17a sadzobníka súdnych poplatkov. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 OSP. Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 zákona o súdnych sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh (§ 4 ods.1 zákona o súdnych poplatkoch), za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods.3 zákona o súdnych poplatkoch)“ odvolateľ uviedol, že uvedený názor Ústavného Súdu Slovenskej republiky je potrebné považovať za omyl, nakoľko oslobodenie od súdneho poplatku sa vzťahuje na súdne konanie, nie len na návrh a zároveň za prekonaný názor z dôvodu

neskoršieho plenárneho nálezu sp. zn. PL. ÚS 109/2011 zo dňa 11. júla 2012, v ktorom ústavný súd už výslovne rozlišuje pojmy „konanie o návrhu“ a „návrh“. Mal za to, že námietka zaujatosti sa nijako svojou podstatou nelíši od námietky proti exekúcii, je jediným procesne relevantným spôsobom vyjadrenia k osobe sudcu, k jeho nestrannosti. Žalobca navrhol, aby súd konanie prerušil a predložil návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch s článkami Ústavy SR Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Mal za to, že aj keď o námietke rozhoduje nadriadený súd, jej spoplatnenie samo o sebe odporuje čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, pretože zasahuje do samej podstaty práva na nestranný súd, keďže toto právo nemožno nijako obmedziť. Záverom navrhol, aby súd prvej inštancie s poukazom na § 210a OSP odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil. Pre prípad, že tento postup súd prvej inštancie nevyužije, navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu bez náhrady.

5. Z odvolania teda vyplýva, že v priebehu odvolacieho konania žalobca navrhol prerušiť konanie a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade položky 17a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch s Ústavou Slovenskej republiky. Dôvodí, že inštitút námietky zaujatosti predstavuje procesnú obranu proti sudcovi, u ktorého má účastník konania pochybnosti o jeho nezaujatosti, ktorá sa nemá spoplatňovať, pretože je jediným prostriedkom, ktorým sa účastník môže domôcť preskúmania prípadného dôvodu na vylúčenie sudcu. Poplatok za námietku zaujatosti má podľa neho povahu fakticky poplatku za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces vrátane práva na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

8. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania.

9. Odvolací súd návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa citovaného zákonného ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b) nevyhovel a tento zamietol, pretože položku 17a sadzobníka, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch nepovažuje za rozpornú s Ústavou Slovenskej republiky a jej článkom 46 ods. 1. Odvolací súd sa argumentáciou žalobcu, že zavedenie poplatku za námietku zaujatosti mu bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu, nestotožňuje. Položka 17a bola do sadzobníka znovu zavedená zákonom č. 621/2005 Z. z., pretože dochádzalo k zneužívaniu inštitútu námietky zaujatosti, a tak k zbytočnému predlžovaniu konania. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu predmetný poplatok by mal mať povahu kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi vrátiť, ak námietku podal odôvodnene. Takéto obmedzenie je podľa odvolacieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu iného ústavou zaručeného práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Daný poplatok za námietku sa naviac, v prípade jej oprávnenosti, účastníkovi konania podľa § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vráti.

10. K žalobcovmu tvrdenému rozporu položky 17a sadzobníka súdnych poplatkov s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky odvolací súd poznamenáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa obdobnou otázkou opakovane zaoberal a dospel k záveru, že uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych veciach nemožno samo osebe považovať za rozporné s právom na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj I. ÚS 176/03, I. ÚS 45/09, I. ÚS 464/2010). Právna úprava súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti je podľa odvolacieho súdu primeraná svojmu cieľu a prispieva k zachovaniu iného ústavou zaručeného práva, a to práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Jej zavedenie nebráni účastníkovi vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu, a teda nejde o opatrenie, ktoré by jednotlivcovi zužovalo prístup súdu v takej miere, že by to narušovalo samotnú podstatu základného práva, vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

11. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom žalobcu, že zavedením súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti ide o neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces, vrátane práva na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho návrh na prerušenie konania zamietol.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 , prejednal odvolania žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolania žalobcu nie sú dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 18. februára 2016 č. k. 10C/327/2012-130 v napadnutej časti týkajúcej sa súdneho poplatku za odvolanie a uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 18. februára 2016 č. k. 10C/327/2012-132 podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil.

13. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Komárno zo dňa 27. 09. 2012 domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 1.383 eur. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 18. 10. 2012 č. k. 11NcC/340/2012-9 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Komárno sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8C/392/2012 a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Nové Zámky. Na pojednávaní konanom dňa 21. 02. 2014 právny zástupca žalobcu vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Nové Zámky, nakoľko zistil, že exekučným súdom, ktorého nesprávny úradný postup sa namieta nie je Okresný súd Komárno, ale Okresný súd Nové Zámky a žiadal súd, aby bola žalobcovi poskytnutá lehota v trvaní max. 10 dní, keby by vznesenú námietku zaujatosti písomne doplnil tak, aby obsahovala všetky náležitosti podľa § 15a ods. 3 OSP. Dňa 03. 03. 2014 žalobca doručil súdu podanie označené ako „Odpoveď na výzvu - uznesenie“, v ktorom uviedol, že nepodal námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 OSP a žiadal súd, aby bez prieťahov konal podľa ustanovenia § 12 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 12 ods. 3 OSP a otázku prikázania veci inému súdu postúpil príslušnému krajskému súdu na rozhodnutie. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 28. 04. 2014 č. k. 5NcC/13/2014-62 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Nové Zámky nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22. augusta 2014 č. k. 10C/327/2012-89, proti ktorému podal žalobca dňa 03. 10. 2014 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 26. novembra 2015 č. k. 7Co/824/2014-118 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 18. 02. 2016 č. k. 10C/327/2012-130 uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok vo výške 23 eur, ktorý pozostáva zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 20 eur a zo súdneho poplatku za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh vo výške 3 eurá a uznesením zo dňa 18. 02. 2016 č. k. 10C/327/2012-132 uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok vo výške 66 eur za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania.

14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase vznesenia námietky zaujatosti, ako aj podania odvolania (ďalej len citovaného zákona) súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

15. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

16. Podľa § 2 ods. 4 citovaného zákona v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

17. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

18. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním námietky zaujatosti účastníkom konania podľa osobitného predpisu (OSP).

19. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.

20. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

21. Podľa § 18ca citovaného zákona z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

22. Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch (ďalej len sadzobník súdnych poplatkov) je súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20 eur.

23. Podľa položky 17a sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania 66 eur.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že v preskúmavanej právnej veci bola predmetom konania náhrada škody a nemajetkovej ujmy, preto súd prvej inštancie určil výšku súdneho poplatku za odvolanie správne podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov. K námietke žalobcu uvedenej v odvolaní proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, že napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, preto je nepreskúmateľné, odvolací súd dodáva, že stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti, spočívajúce len v uvedení, že ide o súdny poplatok za podané odvolanie s uvedením konkrétnej položky sadzobníka súdnych poplatkov v zákone o súdnych poplatkoch vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 a nenapĺňa intenzitu odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia. Podstatou súdneho rozhodovania je totiž poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv, a nie prepätý formalizmus pri koncipovaní súdneho rozhodnutia. Preto pre dostatočné odôvodnenie uznesenia o uložení poplatkovej povinnosti nie je podstatné, či rozhodnutie súdu obsahuje oddelenú časť s výslovným uvedením nadpisu odôvodnenie alebo odôvodnenie nasleduje bezprostredne vo výrokovej časti, ale musí byť z neho zrejmé, z akého dôvodu je poplatková povinnosť uložená, v akej výške a podľa ktorej položky. K tvrdeniu žalobcu, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, avšak spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, odvolací súd dodáva, že tento výklad žalobcu ignoruje ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch, a to § 2 ods. 4 tohto zákona, podľa ktorého poplatníkom je ten, kto podal odvolanie, § 5 ods. 1 písm. a), podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania a § 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Takýto výklad žalobcu je účelový, v rozpore so zákonom i zámerom zákonodarcu a viedol by k záveru, že v podstate žiadne odvolacie konanie by nepodliehalo súdnemu poplatku, keďže poplatková povinnosť za odvolanie voči žiadnej žalobe v sadzobníku súdnych poplatkov uvedená nie je. Rozhodnutím súdu prvej inštancie nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku a použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho poplatku, ale len k aplikácii ustanovení zákona o súdnych poplatkoch. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 39/2007, odvolací súd k tomu dodáva, že z tohto rozsudku vyplýva, že pokiaľ nie je stanovená sadzba súdneho poplatku za určitý druh konania v sadzobníku, teda, pokiaľ určité konanie nie je ako poplatkový úkon uvedené v sadzobníku, v rámci tohto konania nevzniká ani poplatková povinnosť za odvolacie konanie. V danom prípade však už v čase podania odvolania poplatková povinnosť za tento druh konania - žaloba na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bola stanovená. K prechodnému ustanoveniu § 18ca odvolací súd ešte dodáva, že toto ustanovenie stanovuje, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012 sa vyberú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012. Keďže v danej veci bolo odvolanie podané dňa 03. 10. 2014 (odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 22. 08. 2014 č. k. 10C/327/2012-89, ktorý bol odvolacím súdom potvrdený), pričom išlo o súdny poplatok za konanie (odvolacie konanie) a bolo podané až po 30. 09. 2012, nešlo ani o úkon, ani o konanie začaté do 30. 09.

2012, preto ak súd prvej inštancie vyrubil žalobcovi za podané odvolanie súdny poplatok podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 18. februára 2016 č. k. 10C/327/2012-130 v napadnutej časti týkajúcej sa súdneho poplatku za odvolanie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

25. Pokiaľ žalobca v odvolaní proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti namietal, že napadnuté uznesenie je neopodstatnené, pretože námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 OSP voči sudcom okresného súdu nepodal, iba poukázal na dôvod, pre ktorý mal okresný súd sám podľa § 12 ods. 1 a ods. 3 OSP požiadať krajský súd o prikázanie veci na prejednanie veci inému súdu toho istého stupňa, odvolací súd poukazuje na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého „... z judikatúry ÚS možno vyvodiť, že tvrdenie účastníka konania, podľa ktorého v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti a to z objektívneho pohľadu.“ (II.ÚS 331/2009). Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že predpokladom postupu podľa § 39 ods. 1 (pôvodne § 12 ods. 1 OSP) je, že jeho sudcovia sú vylúčení. O vylúčení sudcov rozhoduje podľa § 54 ods. 1 (pôvodne § 16 ods. 1 OSP) nadriadený súd na základe námietky zaujatosti vznesenej účastníkom konania (§ 52 ods. 1 CSP, pôvodne § 15a ods. 1 OSP) alebo predseda súdu na základe oznámenia sudcu o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený (§ 50 ods. 1 CSP, pôvodne § 15 ods. 1 OSP). Až po splnení podmienky spočívajúcej v tom, že sudcovia príslušného súdu sú vylúčení, t.j. po tom, ako bolo kladne rozhodnuté o námietke účastníka konania, alebo všetci sudcovia oznámili predsedovi súdu skutočnosti svedčiace o ich vylúčení, musí byť vec prikázaná inému súdu. Podstatné v predmetnej veci je, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 21. 02. 2014 uviedol, že vznáša námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Nové Zámky, nakoľko zistil, že exekučným súdom, ktorého nesprávny úradný postup sa namieta, nie je Okresný súd Komárno, ale Okresný súd Nové Zámky. Okresný súd preto predmetné vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu posúdil ako námietku zaujatosti uplatnenú účastníkom konania proti všetkým sudcom súdu v súlade s § 52 ods. 1 (pôvodne § 15a ods. 1 OSP). V predmetnej veci preto Krajský súd v Nitre rozhodoval o námietke zaujatosti na návrh účastníka konania - žalobcu. Postup okresného súdu, ktorý predložil vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti a následne rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, odvolací súd preto považuje za správny, resp. súladný so zákonom.

26. Z citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch je nepochybné, že žalobcovi vznikla povinnosť podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch v spojení s § 5 ods. 1 písm. g) zákona o súdnych poplatkoch zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti stanovený v položke 17a sadzobníka súdnych poplatkov, aj napriek tomu, že konanie o náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30. septembra 2012 od poplatku oslobodené. Vecné oslobodenie súdneho konania od súdneho poplatku vo veciach uvedených v § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky 17a sadzobníka súdnych poplatkov, ale len na súdny poplatok za návrh, odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 1 a 4 zákona o súdnych poplatkoch) a od povinnosti zaplatiť tento poplatok, možno účastníka konania oslobodiť len postupom podľa § 254 (pôvodne § 138 OSP). Vyplýva to z toho, že procesný postup, ktorý je iniciovaný podaním námietky zaujatosti, je osobitne upravený v § 54 a nasl. (pôvodne § 16 OSP) a jeho predmetom je zisťovanie, či konajúci sudca je alebo nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Vecné oslobodenie od súdneho poplatku platí iba pre konania, o ktorých to zákon o súdnych poplatkoch taxatívne ustanovuje v § 4 ods. 1, medzi ktorými konanie o námietke zaujatosti uvedené nie je. Táto otázka už bola predmetom posúdenia Ústavným súdom SR, ktorý v uznesení zo dňa 30. 03. 2011 č. k. II. ÚS 124/2011-13 uviedol: „Konanie o námietke zaujatosti je samostatným konaním, a teda poplatková povinnosť vznikla navrhovateľovi podaním námietky zaujatosti podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o súdnych poplatkoch“. Obdobne podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. 09. 2013 sp. zn. I.ÚS 534/2013 vecné oslobodenie od súdneho poplatku sa nevzťahuje na platenie súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č.17a sadzobníka súdnych poplatkov. V citovanom uznesení sa ústavný súd uviedol, že „... sa stotožňuje s názorom krajského súdu, podľa ktorého okresný súd určil sumu súdneho poplatku podľa položky č.17a Sadzobníka súdnych poplatkov a tiež vec správne právne posúdil, keď citoval ustanovenia zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Takisto nie je žiadny dôvod na prehodnocovanie námietok žalobcu, ktoré súvisia s tým, že nemal byť vyrubený súdny poplatok za námietku zaujatosti v tomto konaní, pretože vecné oslobodenie občianskeho

súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods.1 zákona o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje na jej zákonnú povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti“.

27. Odvolací súd dodáva, že neobstojí ani námietka žalobcu, že z ustanovení zákona o súdnych poplatkoch nie je možné určiť osobu poplatníka a poplatková povinnosť bola určená mimo osobného rámca zákonom určeného osobného rozsahu poplatníkov. V súvislosti s námietkou zaujatosti ide o poplatok za úkon (vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania) a za použitia ustanovenia § 2 ods.1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch je poplatníkom navrhovateľ poplatkového úkonu. Pokiaľ mal odvolateľ zato, že námietka zaujatosti sa svojou podstatou nelíši od námietky proti exekúcií odvolací súd poukazuje na to, že vo vzťahu k poplatkovej povinnosti za námietky proti exekúcii v minulosti sadzobník súdnych poplatkov, položka 13 písm. b) výslovne ustanovoval, že ide o poplatok za konanie (za konanie súdu o námietkach proti exekúcii...), v čom je pri stanovení osoby poplatníka zásadný rozdiel.

28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanú námietku zaujatosti podľa položky 17a sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 66 eur, za vecne správne, a preto napadnuté uznesenie zo dňa 18. februára 2016 č. k. 10C/327/2012-132 s poukazom na § 387 ods. 1 potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .