Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-77-2015.pdf
PDF · 83.18 KB
No categories available
13P/77/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti V. bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - C. otec
- P. o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je povinný platiť zvýšeným výživným na maloletú R. zo sumy X XXXSk-, mesačne (.€ mesačne), sumou XXX€ mesačne počínajúc dňom 01.09.2014, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné pre maloletú R. za dobu od 01.09.2014 do 27.10.2016 v sume X XXX,XX€ je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 15-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je povinný platiť zvýšeným výživným na maloletého K. zo sumy X XXX Sk-, mesačne (XX,XX€), sumou XXX€ mesačne počínajúc dňom 01.09.2014, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné pre maloletého K. za dobu od 01.09.2014 do 27.10.2016 v sume X XXX,XX€ je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 17P 102/2008-59 zo dňa 17.10.2008 v časti o výživnom pre maloleté deti.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch č.k. 13C 193/2004-20 zo dňa 10.11.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2004 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa deti zverili matke, otec sa zaviazal platiť výživné na R. sumou X XXX.Sk,- mesačne a na výživu maloletého K. sumou X XXXSk,- mesačne. V tom čase bola matka maloletých detí na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške X XXXSk,- mesačne, otec vykonával živnosť a podľa jeho vyjadrenia dosahoval čistý mesačný príjem XX XXX Sk,- mesačne.
2.Rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch č.k. 17P 102/2008-59 zo dňa 17.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2008, bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletú R. na sumu X XXXSk,- mesačne, na maloletého K. na sumu X XXXSk,- mesačne na obidve deti od 26.05.2008. V tom čase mal otec vykázaný príjem, podľa predloženého daňového priznania k daní z príjmov fyzickej osoby za rok 2007 so základom dane vo výške XXX.XXX.Sk,- a daňovú povinnosť vo výške X XXX.Sk,-, pričom podľa jeho vyjadrenia dosahoval čistý mesačný príjem XX XXXSk,-. Matka mala v tom čase priemerný mesačný zárobok XX XXXSk,- netto.
3.Návrhom zo dňa 03.02.2015 matka žiada, aby súd zvýšil výživné pre maloleté deti na R. aj na K. po XXX€ mesačne od 01.09.2013. K návrhu pripojila posledný rozsudok o výživnom, rodné listy maloletých detí, potvrdenie o tom, že R. navštevuje gymnázium v J. na J. a K. ZŠ v J..
4.O návrhu matky súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predchádzajúcou situáciou na strane detí a rodičov, oboznámením sa s vyjadrením otca, ktoré k návrhu matky zaslal súdu dňa 20.05.2015, vypočul obidvoch rodičov, oboznámil sa s potvrdeniami o ich príjmoch, s rozpisom mesačných výdavkov detí, s dokladmi súvisiacimi so záujmovými krúžkami detí, so situáciou na strane rodičov, na strane maloletých detí a zistil, že:
Matka navrhuje zvýšiť výživné pre maloleté deti spätne od 01.09.2013, nakoľko od 01.09.2014 maloletá R. navštevuje strednú školu a od 01.09.2013 maloletý K.astúpil na druhý stupeň ZŠ. Oznámila súdu, že otec síce hradí aj inak mesačné výdavky detí, ale že o pravidelnom zvýšení výživného pre maloleté deti s ňou odmieta komunikovať. Maloleté deti bývajú s matkou v J. na K. ulici v 3-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky, na ktorý si zobrala úver. S deťmi prišla bývať do J. kvôli ich štúdiu, ktorú zmenu deti ocenili. Dcéra študuje v nemčine na gymnáziu, navštevuje tanečnú, má alergiu na peľ a prach. Syn navštevuje ZŠ, venuje sa futbalu. V E. chodil na tenis, ale v J. na to nemajú financie. Matka je od 29.01.2015 evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, pol roka poberala hmotné zabezpečenie, má nejaké rezervy. Finančne jej pomáhajú aj rodičia, ktorí sú na dôchodku. Otec detí je od roku 2004 živnostník, je rozvedený, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej X. narodenej XX.XX.XXXX. Býva v E. v rodinnom dome, ktorý zdedil po svojom otcovi. Spolu s ním býva družka, ktorá je matkou maloletej X. a cez víkendy aj jej plnoletá dcéra A., ktorá je študentkou VŠ v L., jej otec platí výživné XXX€ mesačne.
5.V priebehu vykonávaného dokazovania rodičia prezentovali svoje stanoviská k návrhu tak, že matka navrhovala návrhu vyhovieť a otec navrhoval návrh matky zamietnuť. Súd preto v ďalšom realizoval výsluch maloletých detí za účelom bližšieho zistenia majetkových pomerov a situácie na strane rodičov. Túto situáciu súd zároveň zisťoval, prostredníctvom Úradu práce v Nových Zámkoch a prostredníctvom Úradu práce v Bratislave. Maloleté deti na pojednávaní dňa 27.10.2016 zhodne a nezávisle od seba uviedli, že od otca by potrebovali na pokrytie mesačných výdavkov vyššie výživné ale, že v tomto smere je otec tvrdohlavý a mama s ním nevie o tomto rokovať. Otec posiela výživné spolu na obidvoch XXX € mesačne, pričom prispieva maloletej R. na školské potreby, ale pravidelné vreckové deťom nedáva s tým, že peniaze si od neho občas pýtajú, pričom otca navštevujú každé dva týždne, a zároveň navštevujú aj jeho mamu svoju starú mamu, keďže bývajú v E.. S otcom sa chodia lyžovať. Maloletá R. oznámila súdu, že podľa nej by otec mohol na ňu platiť vyššie výživné, napr. o XXX€ mesačne. Maloletý K. súdu oznámil, že v súčasnosti navštevuje ôsmu triedu ZŠ v J. na L. ulici, pričom zo začiatku mal v škole problémy, ale sa to vyriešilo a teraz sa mu v J. páči. Ozrejmil súdu majetkové pomery na strane otca, keď oznámil, že otec býva v rodinnom dome vedľa ktorého postavil dom pre svoju mamu. Potvrdil, že v J. už na hodiny tenisu nemajú s mamou financie a keďže utrpel úraz, tak v súčasnosti nehrá už ani futbal, ale navštevuje P., odbor výtvarný. Oznámil súdu, že podľa neho by mohol platiť na neho otec výživné namiesto doterajšej sumy aspoň sumu XXX € - XXX€ mesačne. Zároveň dal na vedomie súdu, že mama sa o nich veľmi dobre stará, má ju veľmi rád, v súčasnosti mama namáhavo pracuje vo E. v predajni v J. ako G.. Otec je šéfom predaja trdelníkov na kúpalisku v E., ktorú činnosť prevádzkuje len v lete, počas roka má v prevádzke otvorenú ručnú autoumyváreň, pričom prenajíma rodinný dom, ktorý kúpil, zároveň predal staré auto a kúpil si veľké auto, ktoré podľa neho stálo možno aj XX XXX€.
K výpovedi detí rodičia uviedli, že matku mrzí, že deti boli s touto situáciou konfrontované, ale že aj podľa nej je v možnostiach otca platiť na výživu detí aspoň po XXX€ mesačne, keďže výživné bolo naposledy upravované v roku 2008 a v súčasnosti nepostačuje pokryť odôvodnené potreby detí. Otec k výpovedi
detí uviedol, že predal staré auto rok výroby 2004 za XX XXX€, kúpil auto rok výroby 2010 za XX XXX €, ktoré auto potrebuje k podnikaniu.
6.Podľa daňových priznaní za rok 2014 a 2015 mal otec v roku 2014 základ dane X XXX,XX€, jeho družka mala v tom istom roku základ dane X XXX,XX€, v roku 2015 mal otec čiastkový základ dane X XXX,XX.€ jeho družka mala v tom istom roku čiastkový základ dane X XXX,XX€. Zdrojom príjmu matky je v súčasnosti cca X XXX€ mesačne brutto a predtým mala cca XXX€ netto mesačne ako zamestnankyňa zdravotnej poisťovne A..
7. Podľa § 26 zákona o rodine č. 36/05 Z.z. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
8.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
11.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13.Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
14.Podľa § 78 ods. 1 dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
15.Podľa§ 78 ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16.Po vykonanom dokazovaní súd o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté deti rozhodol tak, že výživné na obidve deti zvýšil od 01.09.2014, ku ktorému dátumu od mája 2008 uplynulo šesť a pol roka s tým, že od tohoto dátumu začala maloletá R. navštevovať strednú školu a maloletý K. už druhý rok navštevoval druhý stupeň ZŠ. Je v možnostiach otca od 01.09.2014 platiť zvýšené výživné na maloletú R. sumou XXX€ mesačne a na maloletého K. sumou XXX€ mesačne s tým, že na výživu maloletých detí zvýšil zo strany otca výživné na každé dieťa o približne XXX€ mesačne. Vzhľadom k zmenám ktoré za posledných šesť a pol roka na strane detí a rodičov nastali, je súd toho názoru, že takéto rozhodnutie je v záujme so zabezpečením ďalšej riadnej výživy maloletých detí a v súlade so zárobkovými schopnosťami a možnosťami obidvoch rodičov s tým, že skutočné mesačné výdavky maloletých detí postupne tak, ako im vznikajú dlhodobo hradí matka sama. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradou povinnosťou, má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, a preto k tejto povinnosti musia rodičia venovať zvýšenú pozornosť a voliť taký spôsob života, aby si prednostnú povinnosť mohli riadne plniť.
17.Od 01.09.2014 do 27.10.2016 otcovi vzniklo zročné výživné pre maloletú R. v sume X XXX,XX€ (mal zaplatiť za 26 mesiacov po XXX€ = X XXX€. a zaplatil za 26 mesiacov po XXX,XX€ = X XXX,XX€) a pre maloletého K. v sume X XXX,XX.€ (mal zaplatiť za 26 mesiacov po XXX€ = X XXX€ a zaplatil za 26 mesiacov po XX,XX€ = X XXX,XX€) o ktorých súd rozhodol tak, že zročné výživné pre maloletú R. uložil
ako povinnosť zaplatiť otcovi k rukám matky do 15-tich dní a pre maloletého K.. ako povinnosť zaplatiť otcovi k rukám matky do 30-tich dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku.
18.Riešenie o zaplatení zročného výživného je v súlade s ustanovením §232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.