Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cpr/3/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, vo veci sporových strán žalobcu D. D., F.. XX.XX.XXXX, T. Š. XXXX/XX, U., zastúpeného splnomocnencom občanom Ing. Ján Jesenský, bytom Nemocničná 34, Humenné, proti žalovanému CARLOG, s.r.o., so sídlom Hraničná 18, Bratislava, IČO XX XXX XXX, právne zastúpenému LEGART s.r.o., Nitrianska 3, Bratislava, o zaplatenie ušlej mzdy v sume 530,- € s príslušenstvom, zaplatenia stravného, zaplatenie adekvátnej časti dovolenky, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania v plnej výške, ktoré budú vyčíslené v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 27.02.2014 sa domáhal žalobca vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi ušlú mzdu vo výške 530,- € mesačne vrátane 9% ročného úroku z omeškania počnúc od 05.10.2011 do doby umožnenia výkonu dojednanej práce, vrátane zaplatenia stravného vo výške 4,- € za každý pracovný deň počnúc dňom 05.10,2011 do doby umožnenia výkonu dojednanej práce, vrátane preplatenia adekvátnej časti dovolenky za obdobie od 05.10.2011 brutto s úrokom z omeškania 9% ročne od 5.10.2011 do doby, kedy odporca umožní navrhovateľovi pracovať, ďalej žiadam zaviazať odporcu, aby mi zaplatil stravné 4 € denne od 5.10.2011 do času, kedy mu zamestnávateľ umožní opätovne pracovať. Čo sa týka predplatenia adekvátnej časti dovolenky túto žiadal iba za rok 2012, 2013, 2014, 2015 a v roku 2016 odkedy mu zamestnávateľ umožní pracovať, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.02.2011 uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu na prácu vodiča a mechanika nákladného motorového vozidla. Tiež uviedol, že prácu vykonával svedomite, za čo mu žalovaný mesačne vyplácal dojednanú mzdu a iné náležitosti až do dňa 05.10.2011, kedy skončil práceneschopnosť. Prvú práceneschopnosť mu pôsobil pracovný úraz zo dňa 21.02.2011, kedy pri brúsení tzv. flexi brúskou sa zlomil brúsny kotúč a ten mu prerezal šľachy a nervy zápästia pravej ruky s 15 cm tržnou ranou vo firme Hertsens so sídlom Heirban 9, Kruibeke, v Belgicku. Po opätovnom nástupe do práce v Belgicku mal žalobca značné bolesti v pravom zápästí s nemožnosťou vykonávať dojednanú prácu mechanika nákladných vozidiel a bol nútený vyhľadať lekársku pomoc na Slovensku, bol opätovne uznaný práceneschopným od 03.07.2011 do 04.10.2011. Snažil sa celú vec riešiť so žalovaným tým spôsobom, že ho písomne dňa 29.01.2012 a 18.03.2012 písomnými žiadosťami vyzval o pridelenie práce, na čo žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval napriek tomu, že ho upozornil na to, že ak nebude reagovať kladne na jeho žiadosti o pridelenie práce a zaplatenie mu prináležiacej mzdy od 05.10.2011, bude nútený sa domáhať svojho práva súdnou cestou. Napriek jeho žiadostiam o pridelenie práce podľa pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2011 a skutočnosti, že žalovaný neprejavil svoju vôľu ukončiť tento

pracovný pomer a tiež skutočnosti, že žalovaný mu dodnes nepridelil dojednanú prácu a ani mu neplatí dojednanú mzdu, je jeho sociálne postavenie ohrozené, lebo nemá žiadny príjem a má vyživovaciu povinnosť voči neplnoletému synovi Sebastiánovi. Súčasne uviedol, že nebol zo strany zamestnávateľa žiadnym relevantným spôsobom oboznámený s pracovným poriadkom, v ktorom by bol oboznámený s tým, ako má postupovať v prípade ukončenia práceneschopnosti. Nebol preto povinný dostaviť sa dňa 05.10.2011 do sídla zamestnávateľa na Miletičovej 1 v Bratislave a ani nebol povinný žiadať pridelenie práce po skončení práceneschopnosti. Považuje za nezákonné vyvodiť voči žalobcovi sankciu v podobe okamžitého skončenia pracovného pomeru za to, že po 05.10.2011 nevykonával dojednanú prácu v sídle žalovaného. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

2. Žalovaný k veci uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným existoval pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 13.02.2011 nie je medzi stranami sporná. Všetky ostatné tvrdenia žalobcu však žalovaný odmieta a nárok tak ako bol uplatnený návrhom na začatie konania odmieta. Žalobca sa stal dočasne práceneschopným odo dňa 25.07.2011. Žalobca však v čase ukončenia práceneschopnosti, t.j. ku dňu 04.10.2011 nijako nekontaktoval žalovaného a neinformoval ho, že počnúc dňom 05.10.2011 je práceschopný a teda bolo jeho povinnosťou nastúpiť do práce. Žalobca neoznámil zamestnávateľovi skončenie práceneschopnosti, čo by umožnilo žalovanému prideľovať žalobcovi prácu počnúc dňom 05.10.2011. Žalovaný obdržal potvrdenie o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti až dňa 13.10.2011. Do tohto momentu bol žalovaný v domnienke, že zamestnanec je stále práceneschopný. Žalovaný až dňa 13.10.2011 zistil, že žalobca je od 05.10.2011 práceschopný, preto vyhodnotil túto skutočnosť tak, že neprítomnosť žalobcu v práci považoval za neospravedlnenú absenciu, ktorú vzhľadom na jej dĺžku trvania považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto listom zo dňa 14.10.2011 ukončil so žalovaným pracovný pomer okamžite. Žalovaný si zásielku osobne prevzal dňa 24.10.2011. Ku skončeniu pracovného pomeru došlo dňom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi, t. j. dňa 24.10.2011.

Následne žalovaný dňa 31.10.2011 obdržal lekársku právu žalobcu bez sprievodného listu, bez bližšieho popisu z akého dôvodu ju žalobca žalovanému poslal. K tejto lekárskej správe sa žalovaný vyjadril listom zo dňa 16.11.2011, v ktorom potvrdil žalobcovi skončenie pracovného pomeru. Žalobca skončenie pracovného pomeru nenapadol v zákonom stanovenej lehote žalobou na súde v zmysle § 77 Zákonníka práce, preto sa v danom prípade súd už nemôže zaoberať otázkou platnosti skončenia pracovného pomeru a to ani ako predbežnou otázkou a pracovný pomer žalobcu skončil dňa 24.10.2011, aj keby išlo o neplatné skončenie pracovného pomeru. Uplatnil si náhradu trov konania.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, pracovnou zmluvou zo dňa 13.02.2011, fotokópiou listu zo dňa 29.01.2012 s doručenkou, listu zo dňa 18.03.2012, ukončením pracovného pomeru zamestnávateľom zo dňa 14.10.2011 s doručenkou, listom žalovaného zo dňa 16.11.2011 s doručenkou, lekárskou správou E.. D. E. zo dňa 13.10.2011, registračným listom FO sociálnej poisťovne, oznámeniami zo dňa 03.11.2011 exekútorským úradom v Trebišove, Michalovciach, vo Svidníku, Košiciach o skončení pracovného pomeru so žalobcom, mzdovým listom žalobcu za rok 2011, výplatnými páskami za rok 2011, zmluvou o poskytovaní služieb administratívnej pomoci s obchodnou spoločnosťou ISC Trans, s.r.o., zmluvou o dielo na dodávku služieb v mzdovej a personálnej oblasti so spoločnosťou ISC Trans, s.r.o., zmluvou o dielo na dodávku služieb v oblasti účtovníctva so spoločnosťou ISC Trans, s.r.o., záznamom Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 04.07.2012, ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento stav vo veci:

4. Z výsluchu žalobcu súd zistil, jeho pracovný pomer u žalovaného bol založený písomnom pracovnou zmluvou zo dňa 13.02.2011, bol prijatý na pozíciu vodič a mechanik nákladného motorového vozidla, robil však práce mechanika. Zmluvu podpisoval 13.02.2011, bola to nedeľa a hneď aj nasledujúci deň v pondelok nastúpil do práce. Zmluvu uzavrel v Belgicku vo firme Hertens. Prácu si dohodol cez známeho, ktorý tam pracoval, chodilo sa na turnusy, turnus trval 2 mesiace, z toho 6 týždňov sa pracovalo a dva týždne bol doma. Z Belgicka chodilo pre nich auto na Slovensko z belgickej firmy Hertens. Po stretnutí so známym, ktorý bol zamestnaný vo firme Carlog a pracoval v Belgicku a vedel že si zháňa prácu, tak mu ponúkol, či by nemal záujem pracovať takisto. Za pár dní mu volal, že sa môže prihovoriť za neho vo firme, nakoľko zháňajú ľudí, kde mu dohodol telefonicky pohovor. Približne o týždeň mu volali z Belgicka, nejaká pani, či by mal záujem pracovať v ich firme. Telefonicky sa dohodli, že nastúpi na najbližší termín. Bolo mu vysvetlené, že príde auto z Belgicka na Slovensko, dala mu telefonické čísla na šoférov, na

ktoré sa má ozvať, ktorí prídu. V daný termín kedy sa dohodli že vycestuje zo Slovenska do Belgicka, nastúpil z Liptovského Mikuláša, doviezli ho do mesta Kruibeke v Belgicku, kde ich ubytovali priamo na firme Hertens, kde zároveň v ten istý deň podpísal aj pracovnú zmluvu, ktorá mu bola predložená v firmou Carlog. Hneď na druhý deň začal vykonávať prácu mechanika opráv nákladných vozidiel vo firme Hertens. Približne týždeň na to vo výške návesu približne 4 metre, kde pripravoval náves na opravu, kde používal karbobrúsku, a nakoľko stál na rebríku chytil balans a kotúč karbobrúsky sa mu zarezal do ruky. Nakoľko bol vo výške 4 metrov jednou rukou sa chytil návesu, druhá mu začala dosť silno krvácať, prišlo aj špatne, v tom momente mu pomohli dvaja spolupracovníci zísť dole, jeden z nich mu podal hneď prvú pomoc. Bol v šoku, prišlo mu zle, nato majiteľ firmy Hertens pristavil osobný automobil, ktorým ho odviezol do nemocnice. Nakoľko nemali odborníka v tejto nemocnici museli ho previesť do druhej, kde sa podrobil vyšetreniam a operácii v narkóze. Bolo to 21.02.2011 medzi 8.30 hod. až 9.00 hod.. Po operácii na druhý deň prišla za ním sociálna pracovníčka nemocnice, nakoľko nemal žiadne doklady pri sebe, všetko ostalo vo firme, všetko nahlasoval zamestnávateľ. V tom čase mu oboznámila, že príde za ním zamestnávateľ resp. niekoho pošlú. Približne o 16.00 hod. dňa 22.02.2011 prišiel po neho zamestnanec firmy Hertens, ktorý ho odviezol na firmu, v ktorej vykonával pracovnú činnosť a išiel do unimobunky, kde spávali. Bol pod liekmi, mal injekcie v sebe. Pod liekmi bol týždeň a týždeň nechodil do práce, lebo nemohol pracovať. Koncom týždňa, keď končil turnus mu majiteľ firmy Arnold, priezvisko nevie povedal nech ide domov, ešte sa rozčuľoval, že nemôže vykonávať prácu, tak ho poslal v piatok večer domov autom, ktoré viezlo aj ďalších zamestnancov. Po príchode domov navštívil pohotovostnú ambulanciu v Humennom, kde mu urobili vyšetrenia na preväz. Práceneschopnosť mu nevypísali, myslel si, že to urobí zamestnávateľ, lebo sa mu úraz stal v práci. Zamestnávateľ však s ním nespísal žiadny záznam o pracovnom úraze. Majiteľ I. s ktorým nemal uzavretú pracovnú zmluvu, ale u ktorého pracoval mu povedal, že sa má vyliečiť a prísť. Liečil sa približne 2 mesiace. Po rehabilitáciách sa mu stav zlepšil, ale medzitým mu začali chodiť faktúry a kadejaké platby z nemocníc. Všetky si odkladal, lebo chcel nastúpiť na ďalší turnus. Potom sa skontaktoval s firmou tuto na Slovensku aj v Belgicku, na Slovensku hovoril s nejakou ženou s firmy Carlog, nevie ako sa volala, povedala mu, že si má odvoz do Belgicka dohodnúť s firmou Hertens, hovoril s pani U. I. R., ktorá mu povedala, že môže prísť najbližším turnusovým autom. Prišiel po 2 mesiacoch, koncom marca a začiatkom apríla roku 2011, už sa presne nepamätá a začal znovu robiť. Vykonával zase prácu mechanika nákladných motorových vozidiel, kde odovzdal všetky faktúry, ktoré mu prišli z nemocnice vo firme Hertens. Približne po polovici turnusu mu začala ruka znovu opúchať, začal mať znova zdravotné problémy a tak po príchode z turnusu šiel k lekárovi na Slovensku, kde znova maródoval približne mesiac. Medzi tým počas maródky mu začali chodiť nejaké papiere z Belgicka, na základe všetkých zdravotných problémov a nechutí poštu prestal čítať a hneď ju zahadzoval. Po ukončení PN volal do firmy na Slovensku aj do Belgicka, že chce nastúpiť na turnus, ale bolo mu povedané, že má čakať. Medzitým mal znova opuchy ruky, preto vyhľadal odbornú pomoc chirurga, ktorý mu dal potvrdenie, že nesmie zdvíhať ťažké veci a nemôžem vykonávať prácu mechanika nákladných motorových vozidiel. Medzitým sa mu nik neozýval, tak zaslal potvrdenie od lekára, aby mu firma pridelila prácu adekvátnu jeho zdravotnému stavu. Posielal to do firmy Carlog. Telefonicky o lekárskej správe informoval aj Belgickú firmu. Na turnus nastúpil koncom marca začiatkom apríla 2011, pracoval jeden turnus to je 2 mesiace, na Slovensko sa vrátil po ukončení turnusu koncom mája 2011. Potom robil ešte jeden turnus, ktorý bol v období máj až jún 2011. Počas 2 týždňov, ktoré bol doma sa mu zdravotný stav zhoršil a išiel na PN od 25.07.2011. Potvrdenie o PN doručil do firmy Carlog, do Belgicka telefonicky oznámil, že je na maródke. PN trvala do 04.10.2011. Dňa 5.10.2011 bol práceschopný. Informoval žalovaného aj belgickú firmu, že má ukončenú PN. Z Belgicka mu povedali, že má čakať na auto a myslí, že hovoril s pani U. I. R.. Povedala mu, že má čakať, presný termín mu nepovedala. Kým čakal na odvoz šiel za doktorom E.. D. E. a dňa 13.10.2011 mu vypísal a dal lekársku správu, podľa ktorej v súvislosti s úrazom zo dňa 21.02.2011 na základe trvalých následkov po úraze pravého zápästia nemôže naďalej vykonávať prácu mechanika nákladných motorových vozidiel. Túto lekársku správu dal na poštovú prepravu 14.10.2011 a poslal ju spoločnosti Carlog s.r.o.. Chcel, aby mu prideľovali inú prácu. Do Belgicka túto lekársku správu neposielal. Žalovaný na túto jeho lekársku správu nijako nereagoval. Poslal mu list v obálke s adresou odosielateľa ISC Trans s.r.o. Bratislava, toto si na pošte prevzal, ale ho nečítal. Obsah listu pozná len zo štúdia súdneho spisu. Potom poslal výzva, nech mu žalovaný pridelí prácu, bolo to v januári 2012. Od 14.10.2011 od odoslania lekárskej správy žalovanému do 29.01.2012, kedy napísal list, ktorým vyzýva žalovaného na umožnenie nástupu do zamestnania čakal, kým firma bude reagovať. Žiadal o prideľovanie práce žalovaného, ale Belgická firma mu povedala, že má čakať na pridelenie práce. Čakal na to, kedy mu oznámia akú inú prácu môžem vo firme vykonávať. Bol stále doma, opätovne vyzval listom z 18.03.2012 žalovaného na pridelenie práce, na poštu tento list dal 19.03.2012. Žalovaný na tento list nereagoval, preto podal žalobu na súd. Išlo

o žalobu, kde žiadal mzdové nároky len za 1 mesiac, vec bola vedená na Okresnom súde Bratislava II, pod sp.zn. 18Cpr/6/2012. Túto žalobu zobral späť. Počas trvania pracovného pomeru mu chodila výplata každé 2 týždne, nevie povedať, či to bolo od firmy Hertens alebo žalovaného, už tiež nevie či chodili peniaze na jeho účet, alebo na manželkin. On účet už nemá, lebo nemá peniaze na to, aby účet platil, mal aj exekúcie, ktoré sa týkali všeobecnej zdravotnej poisťovne a nejakých pokút za jazdu. Zo spoločnosti Carlog svoje veci riešil väčšinou s U. I. R., ktorá hovorila s ním po anglicky a bola konateľkou spoločnosti Carlog. Výplatné pásky dostával poštou. List zo 14.10.2011 mu bol doručený, prevzal ho na pošte 24.10.2014, išlo o zásielku označenú R16/11/11, bola odoslaná nie zamestnávateľom ale firmou ISC Trans s.r.o. z Hraničnej 18 v Bratislave, s ktorou nebol v pracovnom pomere.

5. Z pracovnej zmluvy súd zistil, že žalobca uzavrel pracovný pomer so žalovaným na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 13.02.2011, s dňom nástupu do práce od 13.02.2011, bol prijatý na prácu vodiča a mechanika nákladného motorového vozidla, miesto výkonu práce bolo dohodnuté ako sídlo zamestnávateľa, pričom bude v rámci výkonu práce vykonávať činnosť vodiča nákladného motorového vozidla v rámci vnútroštátnej i medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy podľa pokynov zamestnávateľa. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Súčasne v čl. VI, ods. 1 bola dohodnutá hrubá mzda zamestnanca v sume 530,- e mesačne, ktorá je splatná pozadu za mesačné obdobie a to k 25-dňu nasledujúceho mesiaca. V čl. IX ods. l pracovnej zmluvy v prípade absencie zamestnanca v práci z dôvodu choroby, alebo úrazu oznámi zamestnanec svoju neprítomnosť zamestnávateľovi do 9.00 hodiny prvého dňa takejto neprítomnosti a uvedie jej dôvod a pravdepodobný termín návratu do práce. Pokiaľ dôjde ku skutočnosti odôvodňujúcej pracovnú neschopnosť zamestnanca počas pracovného turnusu, je zamestnanec povinný okrem informovania zamestnávateľa, o tejto skutočnosti informovať aj dispečing.

6. Z listu žalobcu zo dňa 29.01.2012 súd zistil, že žalovaný ho podľa pripojenej fotokópie doručenky prevzal dňa 14.02.2012. Žalobca v tejto výzve žiadal zamestnávateľa o pridelenie práce a o mimosúdne vyrovnanie ohľadom výplaty mzdy a náhrady primeranej nemajetkovej ujmy. Z obsahu listu súd zistil, že žalobca v ňom uviedol, že "po končení pracovnej neschopnosti, ktorá trvala od 25.07.2011 do 4.10.2011 spôsobenej pracovným úrazom pri práci v zamestnávateľom určenej firme v Belgicku, zaslal ukončenie tejto práceneschopnosti ako aj lekársku správu o trvalých následkoch a nemožnosť ďalej vykonávať prácu mechanika nákladného vozidla v dôsledku tohto pracovného úrazu. Ku dňu písania listu neobdržal termín nástupu do práce a ani neobdržal mzdu od 05.10.2011 ku dnešnému dňu, z vašej strany mi nebol určený termín nástupu 6-týždňového turnusu na výkon práce v Belgicku ako to bolo do 24.07.2011 a ani nedošlo zo strany zamestnávateľa k žiadnej reakcii na ním už uvedenú nemožnosť vykonávať prácu mechanika nákladného motorového vozidla." Vyzval zamestnávateľa k plneniu si povinnosti vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, t.j. doplatenie ušlej mzdy od 05.10.2011 až do doby umožnenia výkonu práce. Súčasne žiadal o doplatenie ušlej mzdy za obdobie od 05.10.2011 do doby umožnenia mu výkonu práce vrátane stravného, nakoľko od 05.10.2011, lebo je v pracovnej pohotovosti a súčasne žiadal o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej pracovným úrazom, ktorú odhaduje sa sumu 1.000.000 € pri výkone nariadenej práce v Belgicku vo firme U., J. J. U. X, P., do 14 dní od prevzatia jeho žiadosti.

7. Z listu žalobcu zo dňa 18.03.2012 súd zistil, že žalobca opätovne vyzval zamestnávateľa na pridelenie práce a mimosúdne vyrovnanie ohľadom výplaty mzdy a náhradu primeranej nemajetkovej ujmy. Z obsahu listu vyplýva, že je totožný s obsahom listu z 29.01.2012.

8. Z ukončenia pracovného pomeru zamestnávateľom zo dňa 14.10.2011 súd zistil, že zamestnávateľ ukončil pracovný pomer so žalobcom z dôvodu, že od 25.07.2011 bol práceneschopný, táto práceneschopnosť trvala do 04.10.2011. Podľa potvrdenia lekára dňom 05.10.2011 bol práceschopný, avšak do práce nenastúpil a ani zamestnávateľa nekontaktoval. Nakoľko svoju práceschopnosť oznámil zamestnávateľovi neskoro, až 13.10.2011 a ani od 05.10.2011 do 14.10.2011 do práce nenastúpil, eviduje mu zamestnávateľ od dňa 05.10.2011 neospravedlnenú absenciu, takéto správanie považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a preto končí so žalobcom pracovný pomer s okamžitou platnosťou podľa § 68, ods 1 písm. b/ Zákonníka práce. Podľa pripojenej fotokópie obálky a doručenkou žalobca prevzal výpoveď z pracovného pomeru dňa 24.10.2011.

9. Z oznámenia žalovaného zo dňa 16.11.2011 súd zistil, že tento potvrdil, že od žalobcu dňa 31.10.2011 obdržal potvrdenie, v ktorom ošetrujúci lekár žalobcu potvrdil, že nemôže naďalej vykonávať prácu vodiča - mechanika. Vzhľadom k tomu, že po ošetrení v Belgicku vo februári 2011 odišiel

domov a nezaslal zamestnávateľovi práceneschopnosť od lekára, ani neoznámil, či ho lekár uznal práceneschopným v dôsledku poranenia, neuznali jeho poranenia za pracovný úraz. Tiež je v oznámení uvedené, že v období od 25.07.2011 do 04.10.2011 bol žalobca uznaný práceneschopným, avšak od 05.10.2011 zamestnávateľovi nedal na vedomie, že už je práceschopný a nepožiadal ani o zmenu pracovného zaradenia. Od ukončenia práceneschopnosti evidovali žalobcovi absenciu a keďže doklad o zmene pracovnej schopnosti bol zamestnávateľovi doručený až po skončení pracovného pomeru z dôvodu absencie, skončenie pracovného pomeru považuje zamestnávateľ za právoplatné.

10. Z registračného listu FO sociálnej poisťovne súd zistil, že zamestnávateľ Carlog s.r.o. Bratislava, odhlásil zamestnanca Juraja Jesenského z poistenia od 24.10.2011, zmena bola nahlásená dňa 02.11.2011.

11. Zo záznamu Inšpektorátu práce Bratislave súd zistil, že inšpektorát dňa 04.07.2012 vyhotovil záznam z inšpekcie v kontrolovanom subjekte Carlog s.r.o. Bratislava, zameranej na dodržiavanie pracovnoprávnych a mzdových predpisov pri skončení pracovného pomeru za obdobie február 2011 do júna 2012, pričom pri výkone inšpekcie po predložení požadovaných dokladov týkajúcich sa pracovného pomeru Juraja Jesenského a ukončenia jeho pracovného pomeru žiadne nedostatky neboli zistené.

12. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

13. Podľa § 68 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

14. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

15. Podľa platnej judikatúry R 18/1974, .."za závažné porušenie pracovnej disciplíny považujú súdy neospravedlnenú absenciu zamestnancov...".

16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, pracovný pomer žalobcu podľa pracovnej zmluvy bol uzavretý od 13.02.201, miesto výkonu práce mal dohodnuté ako je uvedené v pracovnej zmluve a to sídlo zamestnávateľa a činnosť v rámci vnútroštátnej a medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy podľa pokynov zamestnávateľa. Nikdy nebol prevedený na výkon práce k inému zamestnávateľovi do Belgicka. Žalobca vykonával prácu vždy t.j. od počiatku vzniku pracovného pomeru výlučne pre odporcu, pričom keďže ide o výkon práce v medzinárodnej nákladnej doprave, táto sa vykonávala tam, kde sa vozidlá práve nachádzali, najmä v Belgicku, avšak vždy pre zamestnávateľa, ktorým bol žalovaný. Rovnako mal súd preukázané, že žalobca po ukončení práceneschopnosti dňa 04.10.2011 zaslal ukončenie pracovnej neschopnosti zamestnávateľovi poštou, tento ju prevzal dňa 13.10.2014, z čoho vyplýva, že práceschopnosť neoznámil zamestnávateľovi ani dňa 04.10.2011, kedy mu bolo lekárom vydané ukončenie práceneschopnosti, ani 05.10.2011 keď už bol práceschopný a mal nastúpiť do práce. Pokiaľ si teda žalobca uplatnil v konaní zaplatenie mzdy za obdobie od 05.10.2011 s poukazom na hore citované zákonné ustanovenie, mu nárok na vyplatenie mzdy nevznikol, lebo nevykonával pre zamestnávateľa žiadnu prácu, za ktorú by mu vznikol nárok na jej zaplatenie, rovnako mu nevznikol nárok na stravné a dovolenku. S poukazom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. Súd tiež poukazuje na to, že v súvislosti s riadnym oznámením ukončenia práceneschopnosti je právne relevantný dátum, od ktorého je zamestnanec práceschopný. Od toho dňa je zamestnanec povinný buď nastúpiť riadne do práce, alebo v prípade iných okolností, resp. prekážok, ktoré sa vyskytnú na jeho strane, je povinný ich oznámiť zamestnávateľovi v ten istý deň. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že si túto svoju oznamovaciu povinnosť voči zamestnávateľovi splnil. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. K521020 je evidentné, že žalobca bol práce schopný od 05.10.2011, túto skutočnosť zamestnávateľovi neoznámil, nenastúpil do práce, neoznámil zamestnávateľovi ani dôvod nenastúpenia a podľa vlastného vyjadrenia konal vo veci tak, že zamestnávateľovi zaslal ukončenie práceneschopnosti, z ktorej sa dozvedel o ukončení práceneschopnosti až dňa 13.10.2011. Následne zamestnávateľovi doručil lekársku správu o tom, že nemôže vykonávať prácu mechanika zamestnávateľovi zo dňa 13.10.2011 až dňa 31.10.2011, keď už

bol zo strany zamestnávateľa okamžite skončený so žalobcom pracovný pomer, preto nebol dôvod riešiť jeho iné pracovné zaradenie, naviac uvedenú skutočnosť v prípade trvania pracovného pomeru by zamestnávateľ mohol riešiť nie na základe lekárskej správy ale na podklade vydaného lekárskeho posudku, čo v danom prípade žalobca neurobil. Pokiaľ žalobca spochybňuje doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 24.10.2011 a tvrdí, že si zásielku neprečítal, lebo ako odosielateľ na obálke nebola pečiatka spoločnosti Carlog, súd má za to, že uvedené nemá žiaden relevantný dopad na skutočnosť, že žalobca si zásielku osobne prevzal dňa 24.10.2011 a týmto dňom aj nastali účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru, lebo uvedená písomnosť bola na obálke riadne označená.

18. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. V súlade s § 255 ods. 1 súd priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).