Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-33-2013.pdf
PDF · 155.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-5C/33/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci žalobcov v 1. rade Y. V., B.. XX.X.XXXX, X. XXX XX P. G. - L. XXX, v 2. rade T. V., B.. X. X. XXXX, X. XXX XX P. G. XXX, obaja právne zastúpení spoločnosťou STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti odporcovi Y.. Y. T., B.. XX.XX.XXXX, X. XXX XX P. G. XXX, právne zastúpený spoločnosťou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, IČO 36 860 654, v konaní o náhradu škody s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 5.259,74 € spolu s 9 % úrokom z omeškania od 20.4.2011 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
III. Žalobcom v 1. a v 2. rade súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 67,06 %.
odôvodnenie:
1.Okresný súd v Čadci rozsudkom 5C/33/2013-324 zo dňa 27. 10. 2014 zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali proti odporcovi nároku na náhradu škody, ktorú im spôsobil porušením právnej povinnosti, keď bez ich súhlasu vyťažil drevo na spoločných nehnuteľnostiach, a nevyplatil im prislúchajúce spoluvlastnícke podiely. Okresný súd mal zato, že nepreukázali vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, keď nepreukázali svoju aktívnu vecnú legitimáciu, keďže súd v konaní o náhradu škody nemôže prejudiciálne riešiť otázku vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť zo strany odporcu k zásahu do tohto práva, nebolo preukázané porušenie povinnosti, a preto súd návrh zamietol.
2. Na základe podaného odvolania navrhovateľmi proti rozsudku Krajský súd v Žiline uznesením 7Co/131/2015-360 zo dňa 29. 10. 2015 zrušil rozsudok Okresného súdu v Čadci, vec mu vrátil na ďalšie konanie, kde poukázal na to, že okresný súd na základe nesprávneho právneho posúdenia veci zvolil nesprávny procesný postup, pretože pre posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľov je podstatné vyriešenie otázky vlastníckeho práva. Na preukázanie svojich tvrdení o existencii vlastníckeho práva súdu predložili dôkazy, ktorými sa súd vzhľadom na svoj nesprávny právny názor nezaoberal, tieto nehodnotil. Povinnosťou okresného súdu bolo týmito tvrdeniami sa zaoberať, a otázku vlastníckeho práva navrhovateľov riešiť ako prejudiciálnu. Určenie vlastníckeho práva treba považovať za predbežnú otázku, ktorej vyriešenie je potrebné, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej. V ďalšom konaní okresný súd vyhodnotí tvrdenia navrhovateľov o existencii vlastníckeho práva, za týmto účelom vykoná nimi
navrhnuté dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, podľa zistení zvolí ďalší procesný postup, a vo veci rozhodne.
3. Navrhovatelia 1/, 2/ svojím návrhom podaným na súd dňa 20. 4. 2011 žiadali súd, aby odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľom každému sumu 4.159,70 € spolu s 9 % úrokom z omeškania od podania návrhu až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a zároveň im uhradil trovy konania. Dňa 27. 5. 2013 upravili svoj návrh, a žiadali, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť sumu 6.296,57 € podľa znaleckého posudku Ing. Bebeja.
4. Navrhovateľ v 1. rade na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava prednesu svojho právneho zástupcu, odporca ešte v roku 2000 uzatvoril s vlastníkmi lesných pozemkov nájomné zmluvy za účelom ťažby dreva, respektíve obhospodarovania lesných pozemkov. V tom čase oslovil aj jeho otca a brata navrhovateľa v 2. rade o podpis nájomnej zmluvy, avšak jeho otec s touto nájomnou zmluvou nesúhlasil, keďže výmera nezodpovedala podielu jeho otca, ktorý na tomto pozemku mal, a z tohto vznikol spor, preto sa aj v roku 2003 iniciovalo konanie na Okresnom súde v Čadci 13C/62/2003, že odporca nie je oprávneným užívateľom a nájomcom. V roku 1996 sa vytvorilo pozemkové spoločenstvo Horevsie, do ktorého boli zahrnuté sporné parcely. Toto bolo vymazané z registra pozemkových spoločenstiev z dôvodu, že nevytvorilo jednu ucelenú nehnuteľnosť, a keďže nemohlo ďalej fungovať ako pozemkové spoločenstvo, odporca navrhol vlastníkom, že tieto pozemky prevezme do nájmu, a bude vyplácať vlastníkom nájomné na základe veľkosti podielov. Odporca ale nedal hlasovať o samostatných nehnuteľnostiach, nakoľko tento celok lesných pozemkov tvorí asi 700 alebo 800 pkn parciel s rôznymi vlastníkmi. Odporca mal osloviť konkrétnych vlastníkov na konkrétnych parcelách podľa § 139 OZ, to však neurobil, a ako za súbor pozemnoknižných parciel vytvoril nájomný vzťah, o ktorom oni tvrdia, že je neplatný. Sú rozpory vo výmerách na jednotlivých vlastníkov, a takýmto spôsobom rozhodovania de facto pripustil, že o konkrétnej pkn parcele, kde sú daní vlastníci, rozhodujú vo väčšine vlastníci iných parciel. To je preukázané porastovou mapou, ktorá tvorí prílohu výkazu a identifikáciou parciel, ktorú preukazujú znaleckým posudkom Ing. Martina Krnáča, Kng. Pavla Krišpinského. Prvotný výpočet výšky škody vyhotovil on v úzkej spolupráci s Národným lesníckym centrom vo Zvolene, kde mu vyšli v ústrety, a celú metodiku výpočtu škody mu poskytli, taktiež mu poskytli ceny drevnej hmoty v jednotlivých obdobiach, kedy boli ťažby vykonané. V roku 2008 bola ťažba vykonávaná vo februári a v marci, v roku 2009 začala 23. 6. 2009. V roku 2011 bolo viacero zásahov do ich porastu, a to v januári, februári, a potom asi v máji. Sporné parcely sú vedené na 27 pozemnoknižných vložkách, kde by malo byť okolo 54 spoluvlastníkov, z toho 8 neznámych, avšak ľudia zomierajú, a prebiehajú dedičské konania. Podiel, ktorý pripadá na neho a navrhovateľa v 2. rade, je v celkovej výške 19871/115275, každý z tohto podielu majú polovičku. Keďže nie je známy konkrétny podiel vlastníkov spornej nehnuteľnosti, považujú nájomné zmluvy za neplatné, každá hovorí o inej výmere, než v skutočnosti je. Ich podiely boli stanovené súdnym znalcom Ing. Krišpinským v konaní 13C/62/2003. Majú plné právo na náhradu škody, ktorú im spôsobil ťažbou Y.. T. v rokoch 2008, 2009, 2011, kedy v roku 2011 ani nebol zapísaný ako obhospodarovateľ týchto parciel. Po zrušení rozsudku okresného súdu uviedol, že čo sa týka prebiehajúceho ROEP-u vo Veľkom Rovnom, došlo len k zverejneniu výsledkov šetrenia, na katastri toto zverejnenie nie je právoplatné, vlastníci majú právo do dvoch rokov podať námietku voči tomuto zverejneniu, a až po vyriešení všetkých námietok môže byť ROEP uzákonený ako právny predpis, a braný z hľadiska súdu ako právoplatný. Jediná správna možnosť je, že podiely posúdi súdny znalec. V rámci ROEP-u bolo podaných asi 1000 námietok v dôsledku veľkého množstva chýb. Ďaleko do minulosti šetrili pôvod ich vlastníctva, dostali sa až do štádia, kedy vlastníctvo nadobudli kúpou od Bytčianskeho panstva, ale pri zápisoch do pozemkovej knihy sa vyskytuje zápis v základnom protokole číslo 45 dľa državy, a na niektorých parcelách je vyjadrený v zlomkovom vyjadrení. Zlomkové vyjadrenie, aj država je zaprotokolovaná v prvom operáte katastra P. G., čo je popísané aj v znaleckom posudku Ing. Krišpinského. Takýmto spôsobom bolo vlastníctvo evidované až do roku 1946, kedy došlo v rámci obce P. G. k prvej komasácii, ktorá však neprebehla dôsledne, v rámci extravilánu, keďže všetky lesné parcely aj pasienky prešli do bezplatného užívania štátu, išlo o socialistické zriadenie, a nebol dôvod riešiť vlastnícke vzťahy v extraviláne obce. Keď v roku 1996 štát prejavil vôľu, a vrátil vlastníctvo pôvodným vlastníkom, nevrátil ho v stave, v akom ho prevzal, vracal ho podľa úplne iných predpisov. Odporca vstúpil na ich parcely, vyťažil drevnú hmotu, nezaplatil im ani jedno euro. Pokiaľ ide o § 139 Občianskeho zákonníka, tento má dve klauzuly: len v pochybnostiach sa má zato, že podiel všetkých spoluvlastníkov pri spoločnom vlastníctve je rovnaký, a tento sa vypláca len vtedy, ak sa nenájdu iné vierohodné doklady. Oni tieto doklady našli, predložili ich znalcovi z odboru, ktorý jednoznačne stanovil výšku ich podielu. Takú istú chybu rozporovali aj svojím
podaním v zákonnej lehote v rámci ROEP-u. Vyhotovitelia ROEP-u tvrdili, že takéto podklady neexistujú, ale oni uviedli, kde ich môžu vyzdvihnúť.
5. Navrhovateľ v 2. rade na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava výpovede svojho právneho zástupcu, ako aj navrhovateľa v 1. rade.
6. Právny zástupca navrhovateľov na 1. pojednávaní uviedol, že súbežne s týmto konaním prebieha aj konanie na OS Čadca 13C/62/2003, kde navrhovatelia žiadajú určiť, že odporca nie je oprávnený užívateľ, ani nájomca sporných nehnuteľností. V konaní znalci zidentifikovali nehnuteľnosti s pkn stavom, a znalec Ing. Krišpinský vyrátal podiely navrhovateľov na sporných nehnuteľnostiach. Pokiaľ ide o výšku škody, navrhovatelia vychádzali z podielu, ktorý im určil súdny znalec, a zo skutočností, ktoré si preverili na Lesnom úrade z podkladov, ktoré dodal pracovník, ktorý pracoval pre odporcu, Ing. Podhorský vo funkcii odborného lesného hospodárstva. V konaní 13C62/2013 bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým bola odporcovi zakázaná ťažba na sporných nehnuteľnostiach, nerešpektoval ho. Na ďalších pojednávaniach uviedol, že si dali vypracovať znalecký posudok Ing. Bebejom, znalcom v odbore lesníctvo, a to na odhad hodnoty škody, ktorá bola spôsobená v lesnom poraste. Ide o škodu za roky 2008, 2009, 2011, v celkovej výške 6.296,57 €, z tohto dôvodu zobrali návrh v časti, ktorá prevyšuje túto sumu, späť, a žiadali konanie v tejto časti zastaviť. Po zrušení rozsudku Okresného súdu v Čadci uviedol, že nie je potrebné vyčkávať na skončenie ROEP-u, nakoľko Krajský súd v Žiline jednoznačne skonštatoval, že otázku vlastníckeho práva je možno prejudiciálne vyriešiť v tomto konaní. Znalec vo svojom výsluchu zotrval na tých istých záveroch, ako v znaleckom posudku vypracovanom v konaní 13C/62/2003, jednoznačne určil podiel, ktorý patrí navrhovateľom, vysvetlil, ako k tomuto podielu dospel, skonštatoval, že ROEP vychádza z nedostatočných podkladov, nakoľko spracovatelia ROEP-u neboli schopní ísť do archívov, neboli schopní pozháňať si doklady, je tam vznesených veľké množstvo námietok, je pravdepodobné, že spoluvlastníci nebudú súhlasiť s podielmi, ktoré komisia zle vyhodnotila. Naopak, znalec jasne povedal, že mal podklady dostatočne hlbšieho rozsahu, ako komisia ROEP, preto majú zato, že preukázali vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam. Žalobcovia preukázali, že ich podiel nebol rovnaký, ako ostatných spoluvlastníkov, mali úplne iný podiel, pričom odporca vychádzal z nesprávnych údajov, sám si proste stanovil podiely. Znalec jednoznačne určil výšku podielu, ktorú nemôže určovať ani súd, kataster pri ROEP-e vychádzal z nedostatočných podkladov. Už v samotnom konaní 13C/62/2003 bolo o vlastníctve navrhovateľov prejudiciálne rozhodované súdom, jasne preukázali výšku spôsobenej škody znaleckým posudkom, objektívnym dôkazom, bolo preukázané, že ťažbu vykonal odporca, čo ani nepoprel. Pokiaľ ide o námietku premlčania, navrhovatelia pri predchádzajúcom konaní si už v roku 2001 nárokovali náhradu škody, ktorá vznikla konaním odporcu, takže tento nárok nemôže byť premlčaný, bol riadne uplatnený, ešte dňa 24.8.2001, kde okrem iných určovacích výrokov navrhli, aby súd zaviazal odporcu k povinnosti nahradiť im škodu podľa znaleckého posudku. Tento nárok bol súdom uznesením zastavený až dňa 17. 9. 2012. Výška škody bola riadne preukázaná znaleckým posudkom Ing. Bebeja, ktorý konštatoval, v akej výške bola prevedená ťažba, tento znalecký posudok bol podporený aj správou Národného lesníckeho centra.
7. Odporca na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava vyjadrení svojho právneho zástupcu. Spor je umelo vyvolaný rodinnými príslušníkmi navrhovateľov. V roku 1996 Štátne lesy, ktoré obhospodarovali lesné pozemky a porasty, odovzdali užívacie práva vlastníkom. V tomto období vzniklo pozemkové spoločenstvo Horevsie, ktorému boli protokolárne lesy odovzdané, toto bolo bez právnej subjektivity. Neskôr zaniklo, keďže sa vytvorili nové celky, a Krajský lesný úrad potvrdil, že na výmere 400,56 ha vzniká lesný užívateľský celok Horevsie, a bolo založené spoločenstvo LUC Horevsie podľa §829 - §841 OZ, bolo zvolané valné zhromaždenie 25. 6. 2000, a na tomto zhromaždení boli medzi spoluvlastníkmi dohodnuté obsahy nájomných zmlúv, ktorými on predmetné pozemky prevzal do nájmu, a s každým uzatvoril samostatnú nájomnú zmluvu. Následne pristupovali k dodatkom, zmluvy sa predlžovali. Naposledy došlo k predlženiu zmluvy až do roku 2010, nakoniec až do roku 2015. V roku 2012 evidoval 385 spoluvlastníkov, ktorým od roku 2001 vypláca nájomné za jeden ha zakotvené vo výške 10.000,-- Sk za 1 ha. Pkn parcela 4140 bola vedená v 27 pkn vložkách, kde mali navrhovatelia určitý podiel. Následne sa ich právni predchodca začal domáhať, že jeho podiel je väčší. O jeho hospodárení sa každý lesný hospodársky rok rozhodovalo na valnom zhromaždení spolupodielníkov, vždy muselo ísť o rozhodnutie väčšiny, a on necíti žiadnu zodpovednosť za škodu. On platil Y. H. T. V., ktorí mali podpísané s ním zmluvy, predložil im ich na predĺženie, tieto však nepodpísali, dokonca vyplatené peniaze vrátili. K V. nemá žiadnu pasívnu legitimáciu, nemá s nimi žiaden právny vzťah. Navrhovatelia nepreukázali veľkosť výmery obhospodarovaného majetku,
pretože parcela 4140 je presne na meter rozdelená medzi ostatných spoluvlastníkov. Požiadavky navrhovateľov sú neoprávnené, nemajú založený ani list vlastníctva. Každé valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné, rozhodovali vlastníci, oni ťažili len kalamitu. Po zrušení rozsudku na pojednávaní uviedol, že v dotknutých vložkách a protokoloch je celkove 27 spoluvlastníkov, ktorých podiely sú rovnaké. Nikto z nich sa nedomáha väčšieho podielu, keďže nie je nová evidencia. Znalecké posudky sú absolútne zbytočné.
8. Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že nie sú v žiadnom právnom vzťahu s navrhovateľmi, neporušili žiadnu povinnosť, aby museli hradiť škodu, mal vydané platné povolenie na ťažbu dreva na základe rozhodnutia väčšiny spoluvlastníkov. Jeho klient uzatvoril zmluvu o nájme s podielovými spoluvlastníkmi spornej parcely. Nájom vykonával prakticky od roku 1997. Žiadajú, aby súd uložil navrhovateľom riadne zdeklarovať ich spoluvlastnícky podiel, ktorý je v 27 pkn vložkách evidovaných na množstvo spoluvlastníkov, doteraz identifikáciu nepredložili. Namietali oba znalecké posudky, ako Ing. Krnáča, tak aj Ing. Krišpinského, pretože tieto nie sú rozhodujúce na preukázanie aktívnej legitimácie. Z opatrnosti, aj keď neuznávajú nároky navrhovateľov, namietajú premlčanie za roky 2008 a rok 2009 do 20. 4. 2009. Návrh žiadajú v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že neexistuje vlastnícky list navrhovateľov, stav je neidentický, vyžaduje si identifikáciu, a pri vydávaní lesných pozemkov Štátne lesy vychádzali z identifikácie, ktorá bola vykonaná na pozemnoknižný stav a podiely Y. V.. Na základe identifikácie, ktorú malo pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity, väčšina podielových spoluvlastníkov prehlasovala navrhovateľov s tým, že sa združia na výkon lesného práva, ochrany lesov, aj ťažby, všetko bude vykonávať subjekt, ktorý má k tomu oprávnené povolenie z Obvodného lesného úradu Žilina v zmysle Zákona 100/1970 o lesoch, a tým je odporca, ktorý pokojne a nerušene toto vykonával viac ako 10 rokov, vyplácal podiely podielovým spoluvlastníkom. Škoda musí mať určité právne náležitosti, najmä protiprávnosť, odporca však všetko vykonával so súhlasom Obvodného lesného úradu, so súhlasom valného zhromaždenia, so súhlasom zmluvy o združení, čiže neexistuje protiprávny stav, ani majetková ujma. Po zrušení rozsudku Okresného súdu v Čadci na pojednávaní uviedol, že právny názor odvolacieho súdu považuje za nesprávny. Odporca bol zákonom stanoveným obhospodarovateľom lesa, lesného užívacieho celku, medzi ktoré patrí aj táto parcela. On nič neužíval protiprávne, čo je základ pre náhradu škody, respektíve pre bezdôvodného obohatenie chýba základ protiprávnosti. Pokiaľ ide o námietku premlčania, z hľadiska premlčania platí § 112, lehota nemôže spočívať, keď konanie 13C/62/2003 skončilo zastavením, nie právoplatným. Je to premlčané, do úvahy prichádza dvojročná subjektívna lehota podľa § 106 OZ, iný výklad nie je možný. V tomto konaní nemožno rozhodovať o podieloch, keďže rozsudok by viazal len účastníkov konania, a neviazal by ostatných spoluvlastníkov, ktorí môžu namietať, že neuznávajú spoluvlastníkovi jeho podiel, čo je najpodstatnejšie pre tento spor, preto je návrh nedôvodný. V katastri prebieha ROEP, pripravujú sa vlastnícke listy. Nikdy neuvádzali, že ROEP je právoplatne skončený, preto aj žiadajú, aby súd vyžiadal z Okresného úradu odbor katastrálny Bytča identifikáciu na pkn parcelu 4140, z akých pkn parciel táto vložka prešla na LV 5378 k.ú. Veľké Rovné. Znalecký posudok Ing. Krišpinského neuznávajú, naďalej tvrdia, že navrhovatelia mali každý po 1/108-ine, peniaze od JUDr. Michtalíka odmietli prevziať. Najpodstatnejšie je, že tu bol poddanský režim od roku 1850 pre všetkých obyvateľov, potom bol zmenený urbár, urbársky patent, preto nemohli mať, ako oni uvádzajú, kapitalistický spoluvlastnícky podiel, keď to išlo pre všetkých obyvateľov obce, treba ísť od začiatku v pkn vložkách, v ktorých to bolo zapísané, na to je potrebná identifikácia. K predloženým dokladom, najmä k vykonávanej ROEP uviedol, že táto presne potvrdzuje pozemnoknižnú identifikáciu vydanú spoluvlastníkom, kde je ustálený podiel parcely 4140 presne 1/108-ina. Navrhuje, aby sa to právne usporiadalo na katastri, pretože podiely, ako to krajský súd judikoval, sa prejudiciálne vyriešiť nemôžu, tieto sa musia vyriešiť so všetkými spoluvlastníkmi. Musí sa vyčkať na ROEP, aby presne ustálil podielové spoluvlastníctvo k tejto nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná vo viacerých pkn vložkách, on si ich všetky zidentifikoval. Znalec nie je oprávnený vyjadriť sa k podielu, môže byť nápomocný v spôsobe jeho zistenia. Pri vydávaní lesov bol akceptovaný § 9 ods. 2 Zákona č. 2/1958, ktorý ex lege stanovil, že ak podiely nie sú určené pre jednotlivých bývalých urbárnikov, tieto sú rovnaké, čo musí ROEP dodržať. V rámci odovzdávania bolo určené pre žalobcov, respektíve ich právnych predchodcov, 1/27-ina z protokolu, z celkových protokolov 1/108-ina, ktorú uznávajú. Znalec nemôže hovoriť o nejakom katastri, rozhodujúci v zmysle Obyčajového práva na Slovensku bol stav, zápis v pozemkovej knihe bol konštitutívny, tým sa nadobúdalo vlastníctvo. Podstatné je, že rozhodujúca väčšina určila spoluvlastníkom rozhospodárenie pre Y.. T., ktorý mal pokyny z obvodného úradu, čiže § 139 OZ bol prehlasovaný, návrh je nedôvodný, platby, ktoré Y.. T. ako podnikateľ na základe pokynov Lesného úradu obdržal za vyťaženú hmotu, rozdeľoval podielovým spoluvlastníkom podľa výšky ich podielov, žalobcovia si to odmietli, respektíve
ich predchodcovia, prevziať, keďže tvrdili, že majú inú výšku podielu. Žiadajú návrh zamietnuť v zmysle platného katastrálneho zákona, žalobcovia nepreukázali existenciu zapísaného podielu v katastri, z ktorého musí každý pri rozhodovaní o podielovom spoluvlastníctve vychádzať. Inak im tvrdenia, že majú nejaký podiel, neuznajú ostatní spoluvlastníci, nemôže byť vyriešený v inom konaní len za prítomnosti všetkých podielových spoluvlastníkov. Návrh žiadajú zamietnuť, priznať trovy konania.
9. Súd sa ďalej oboznámil s dokladmi predloženými žalobcami 1/, 2/: s dedičskými rozhodnutiami Okresného súdu v Žiline 21D/1739/2005 po nebohom Y. V., D 1525/91 po nebohej T. V., G.. B., rozhodnutia Štátneho notárstva v Žiline D 447/73 po nebohom Y. V., s výpismi z LV č. XXXX, XXXX k.ú. P. G., s notárskou zápisnicou spísanou na Notárskom úrade v Považskej Bystrici notárkou JUDr. Alenou Hromkovou, N 37/2003 Nz 17996/2003 zo dňa 12. 3. 2003, s dodatkom číslo 1 k tejto notárskej zápisnici spísaným pod číslom N 75/2003 Nz 33756/2003 zo dňa 6. 5. 2003, s pkn vložkou č. 3302 a 98 k.ú. P. G., s výpisom z LV parcely registra E číslo 3563 KÚ P. G., s tabuľkou z č.l. 48 o výpočte škody na poraste 274 l.1, z ktorej vyplýva celková škoda V. Z.a roky 2008 - 2011 vo výške 8.319,30 €, a ktorá vychádzala z výkazu o ťažbe OLH Ing. Podhorský, OLH Ing. Feik, Národného lesníckeho centra Zvolen, Štatistický úrad SR, so znaleckým posudkom Ing. Jána Bébeja číslo 20/2013 vo veci stanovenia hodnoty vyťaženej drevnej hmoty v KÚ P. G., lesný porast 274a11, z ktorého vyplýva celková hodnota vyťaženej drevnej hmoty týchto porastov za rok 2008 6.014,84 €/m3, za tok 2009 14.645,86 €/m3, a za rok 2011 5.866,73 €/m3. Celkove za roky 2001, 2002, 2008, 2009, 2010, 2011 vyťažená drevná hmota v hodnote 62.695,53 €/m3, s tabuľkou výpočtu hodnoty ťažby drevnej hmoty na pkn 4140 a 4176 (KN 4971/1) - porast 274a11, kataster P. G., LÚC Horevsie, ktorá tabuľka vychádzala zo znaleckého posudku Ing. Krišpinského, ako aj Ing. Bebeja, porastovej evidencie ťažieb, ako aj mapy digitálneho prekrytia porastovej a pkn mapy, z ktorej vyplývalo, že za rok 2008 odporca spôsobil škodu navrhovateľom vo výške 1.036,83 €, za rok 2009 2.524,64 €, za rok 2011 2.735,09 €, spolu žalovaná suma za roky 2008 - 2011 6.296,57 €, so znaleckým posudkom Ing. Krišpinského, znalca z odboru geodézie, č. 4/2009 z 29. 1. 2009, znaleckým posudkom Ing. Krnáča z 12.1.2002.
10. Odporca súdu v konaní predložil tieto dôkazy: zmluvu o združení osôb na dosiahnutie dojednaného účelu uzatvoreného podľa § 829 až § 841 OZ zo dňa 9. 12. 2000, potvrdenie Obvodného lesného úradu v Žiline zo dňa 6. 7. 2010 spisová značka 2010/00360-02Ba o výpise z evidencie obhospodarovateľov lesa zo dňa 8. 10. 2007 do 7.5.2010, kedy bol evidovaný ako oprávnená osoba na obhospodarovanie lesných pozemkov LÚC Horevsie. Oznámenie Obvodného lesného úradu v Žiline zo dňa 16. 4. 2012, že oprávnenie hospodáriť v predmetných lesných pozemkoch bolo priznané 50 % Horevsanu, s.r.o., P. G. a Y.. Y. T., rozhodnutie Krajského úradu v Žiline č.j. 99/11150/151/15Š zo dňa 20.9.2009, kde bola uložená povinnosť lesnému pozemkovému spoločenstvu Horevsie P. G. zastúpenému Y.. Y. T. podľa § 2 ods. 3 Zákona č. 100/1977, súhlas na ťažbu dreva od 17.1.2011 do 20.2.2011, od 3.1.2010 do 3.2.2011, od 21. 1. 2011 do 28. 2. 2011. 10.
11. Zo spisu Okresného súdu v Čadci 13C/62/2003 súd zistil, že podanou žalobou na súd dňa 24. 8. 2001 žiadali navrhovatelia 1/, 2/, aby súd určil, že odporca - Y.. Y. T. SHR, Veľké Rovné č. 511, nie je oprávneným užívateľom parcely číslo 4140 k.ú. Veľké Rovné, a preto je povinný zdržať sa akýchkoľvek zásahov do pôdy a lesného porastu nachádzajúcich sa na parcele 4140, a zaplatiť im náhradu škody špecifikovanej podľa znaleckého posudku. Z rozsudku 13C/62/2003-400 zo dňa 2. 6. 2009 súd zistil, že týmto rozsudkom bolo určené, že odporca nie je oprávneným užívateľom, ani nájomcom parciel KNC 4971/1, 4971/3, 4971/4, 4971/6, 4972, ktorý rozsudok bol následne zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline 7Co/218/2009 zo dňa 19. 1. 2011, a vrátený Okresnému súdu v Čadci na konanie z dôvodu, že si súd neujasnil a riadne neidentifikoval predmet sporu, keďže ťažba dreva nemohla byť vykonávaná v záhrade, respektíve na TTP. Uznesením 13C/62/2003-528 zo dňa 5. 8. 2011 súd predbežne zakázal odporcovi ťažiť drevnú hmotu z lesného porastu nachádzajúceho sa na parcele KN 4971/1 - lesný pozemok o výmere 124821 m2 k.ú. Veľké Rovné až do právoplatného skončenia súdneho sporu pod sp. zn. 13C/62/2003. Toto uznesenie bolo potvrdené Krajským súdom v Žiline uznesením 7Co/361/2011 zo dňa 30. 11. 2011, keďže navrhovatelia spochybnili oprávnenie odporcu vykonávať ťažbu drevnej hmoty na nehnuteľnosti, v ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi, pričom ide o obmedzenie v takej miere, aby nemalo za následok znemožnenie ochrany oprávnených záujmov odporcu. Uznesením 13C/62/2003-590 zo dňa 9. 3. 2012 súd zastavil konanie v časti o určenie, že odporca nie je oprávneným držiteľom, ani nájomcom CKN parciel 4971/3, 4971/4, 4971/6 a 4972 v dôsledku späťvzatia návrhu. Uznesením 13C/62/2003-629 zo dňa 11. 6. 2012 súd vyzval navrhovateľov v 1. a 2. rade, aby odstránili vady návrhu spočívajúce v tom, že návrhom zo dňa 30. 6.
2011 sa navrhovatelia domáhali zmeny rozsudočného návrhu v znení, že odporca nie je oprávneným užívateľom, ani nájomcom parcely KNC 4971/1, pričom súd nemal preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení, aktívnu legitimáciu navrhovateľov, kedy konkrétne k zásahu do ich spoluvlastníckeho práva a akým konaním odporcu došlo, návrh je potrebné skutkovo a dôkazne vymedziť, a definovať jednoznačný rozsudočný návrh. Uznesením 13C/62/2003-818 zo dňa 17.9.2012 súd zastavil konanie o určenie, že odporca je povinný zdržať sa akýchkoľvek zásahov do pôdy a lesného porastu parcely č.4140 k.ú. Veľké Rovné, a o povinnosť nahradiť škodu spôsobenú uvedenými zásahmi vo výške podľa znaleckého posudku, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2012. Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že predmetom sporu je návrh navrhovateľov 1/, 2/ na určenie, že odporca nie je oprávneným užívateľom, ani nájomcom parcely KN 4971/1, a súd bude ďalej konať a dokazovať len o tomto predmete sporu. Uznesením 13C/62/2003-867 zo dňa 28. 11. 2012 súd konanie, že odporca nie je oprávneným užívateľom, ani nájomcom parcely číslo 4971/1, zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 12. 2012. Na sporných nehnuteľnostiach začala hospodáriť spoločnosť Horevsan, s.r.o., za súhlasu spoluvlastníkov, čím skončila ťažba odporcu, a odpadol predmet sporu.
12. V konaní 13C/62/2003 bol vyhotovený znalecký posudok Ing. Martina Krnáča č. 501057 zo dňa 12. 1. 2002, ako aj znalecký posudok Ing. Pavla Krišpinského číslo 4/2009 zo dňa 29. 1. 2009, z ktorého záverov vyplýva, že na základe existujúcich podkladov získaných navrhovateľmi počas trvania súdneho sporu určuje výmeru sporných pkn parciel číslo 4140 a 4176 podľa výmery parcely bývalého katastra číslo 2898, a je 115275 m2, časť prislúchajúca pre navrhovateľov je 19871 m2 bez vyjadrenia podielu. Táto parcela je vo väčšej časti identická s parcelou KNC 4971/1. Podľa príloh k znaleckému posudku právny predchodca žalobcov Juraj Juranka mal z parcely č. 2898 najväčšiu výmeru - až 3-násobok druhej najväčšej výmery ostatných spoluvlastníkov.
13. Znalec na pojednávaní uviedol, že zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku. Počas vyhotovenia ZP hľadal podklady v archíve, našiel podklady z bývalého katastra, ktoré sa na katastri v Bytči nenachádzajú. Ide o právoplatné podklady v súlade s pozemkovou knihou. Zo zložiek je vidieť, že pozemková kniha v Bytči neuvádza ani výmeru k parcelám, ani podiely k parcelám. V týchto vložkách je stále uvedené „dľa državy,“ čiže pozemková kniha sa odvoláva na operát bývalého katastra, v ktorom sú všetky údaje popísané, ako to uviedol v prílohe ZP. V tejto prílohe uvádza dve prílohy z dvoch období, kde boli prakticky právni predchodcovia navrhovateľov vždy iní, keďže tam dochádzalo k prevodom, ale v podstate uvádzali tú istú výmeru, neuvádzali podiely, ale priamo výmeru k jednotlivým užívateľom. Výmera navrhovateľov je väčšia oproti iným, čo rozporuje fakt, že by tak ako je to uvedené v pozemkovej knihe, a následnej evidencii podľa registra F v katastri neboli rovnaké podiely urbárnikov, ale každý urbárnik mal inú výmeru. Urbárske spoločnosti si viedli vlastnú identifikáciu, v zhode s evidenciou z bývalého katastra, a taktiež pri rozdeľovaní dreva právny predchodca navrhovateľov dostal väčšiu odmenu za ťažbu dreva, ako ostatní spoluvlastníci. Pokiaľ nebol určený podiel, tento sa matematicky vypočítava tak, že v čitateli je údaj o výmere užívateľa, menovateľ je výmera celkovej parcely, takže podiel je XXXXX/XXXXXX-in. Keď robil ZP, všetky vložky mal k dispozícii, pretože sa zároveň dohodol s urbárskou spoločnosťou, a táto ho aj požiadala, aby neprešetril len tieto pozemky, ale celý urbariát, takže mal k dispozícii kompletnú databázu urbárskych podkladov s tým, že všetky vložky prelustroval, len to nedotiahli kvôli ROEP-u, takže identifikoval všetky vložky. Ing. Krnáč nemal k dispozícii tento držobnostný operát bývalého katastra. Takže sa nemohol vyjadriť, ako on, na základe týchto podkladov. Pri spracovaní ROEP-u nie je pravidlom, že určujúcim operátom je pozemková kniha, je pravidlom, že aj bývalý kataster podľa toho, ktorý operát je výhodnejší. Pokiaľ pozemková kniha nezodpovedá za výmery, výmery tam nie sú uvedené, podiely tam nie sú uvedené, práve preto sa to preidentifikovávalo na stav bývalého katastra, a aj tu nastáva otázka, či nebolo vhodné v tomto prípade použiť operát bývalého katastra, ktorý sa však nenachádzal na katastri, nemali o ňom zmienku, bol len uložený v archíve v Bytči, a spracovávatelia neprišli na to, že by dosiahli omnoho lepšie výsledky, pokiaľ by použili operát bývalého katastra, ako operát z pozemkovej knihy, kedy vlastne nemali hodnoverné údaje, a prakticky došlo k tomu, že podiely rozdelili rovnakým dielom pre všetkých urbárnikov. Teda súd sa môže rozhodnúť, či bývalý kataster je hodnoverný, alebo pozemková kniha, on len dáva podklady po technickej stránke, a vysvetľuje, aký je princíp toho všetkého.
14. Súd sa ďalej oboznámil so správou Okresného súdu Žilina vo veci 17C/286/2010, že spis nie je možné zapožičať, nakoľko konanie nebolo právoplatne zastavené voči odporcovi v rade 149b, ktorý nezobral návrh späť. Voči ostatným odporcom bolo konanie právoplatne zastavené, so správou
Okresného úradu Bytča, katastrálny odbor, z ktorej vyplýva, že parcela číslo XXXX je vedená v katastrálnom území P. G. v pkn vložke dľa državy protokol 45, v pkn vložkách 169, 171, 181, 182, 185, 187 (2x), 188, 190, 191, 243, 1160, 1342, 1344, 1345, 1411, 1459, 1469, 1509, 2131,2719 (2x), 2802, 2898, 3302, 3868 (2x), 3936, 924 s jednotlivými pkn vložkami, ako aj s výpisom z listu vlastníctva číslo XXXX na parcelu registra C číslo XXXX k.ú. P. G., ako aj s dokladmi týkajúcimi sa ROEP-u v katastrálnom území P. G..
15. Svedok Ing. Ľubomír Podhorský na pojednávaní uviedol, že sporné parcely ako celok obhospodarovalo Lesné pozemkové spoločenstvo Horevsie so zastúpením štatutára Y.. T.. V konkrétnom poraste 274a v roku 2011 ťažil odporca. Parcela 4140 je vo väčšej miere identická s parcelou 274a. Robil odborného hospodára v spoločenstve Horevsie od roku 1996 až do roku 2011.
16. Súd v konaní vykonával dôkazy smerujúce najmä k sporným bodom, výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s celým spisovým materiálom, keďže nesporné body nepovažoval za potrebné dokazovať, nemal dôvodnú pochybnosť o pravdivosti zhodných tvrdení strán, ktoré vychádzali aj z objektívnych dôkazov, a z vykonaného dokazovania mal ustálený sporný a nesporný skutkový stav:
17. Medzi stranami bolo nesporné, že sporné pozemky boli vydané v roku 1996 na základe dohody so Severoslovenskými štátnymi lesmi, pôvodným pozemnoknižným spoluvlastníkom, teda aj žalobcom. Podľa zmluvy o združení osôb zo dňa 18. 6. 2000 bolo vytvorené bez právnej subjektivity združenie s názvom Lesný užívateľský celok „Horevsie“ Veľké Rovné, ktoré bolo zriadené na dobu určitú do 31. 12. 2000. Podľa zmluvy o združení osôb zo dňa 9. 12. 2000 bolo vytvorené združenie s názvom Lesný užívateľský celok - Horevsie bez právnej subjektivity, ktorého účelom bolo obstarávanie spoločných vecí týkajúcich sa hospodárenia na ucelenej lesnej časti podľa § 139 ods. 2 OZ, a ich ďalšie využitie. Táto zmluva nahradila zmluvu o združení prijatú na mimoriadnom valnom zhromaždení Lesného užívateľského celku Horevsie dňa 18. 6. 2000. Žalovaný v priebehu roka 2000 uzatvoril s vlastníkmi lesných pozemkov nájomné zmluvy za účelom ťažby dreva, respektíve obhospodarovania lesných pozemkov. Otec žalobcov bol členom združenia, bola mu predložená na podpis nájomná zmluva, nakoľko s touto nesúhlasil, túto vrátil z dôvodu, že jeho podiel je omnoho vyšší, ako ho uznával žalovaný. Nikto z účastníkov konania ťažbu nepoprel. Sporné medzi stranami bolo, či je táto ťažba oprávnená, alebo neoprávnená. Žalobcovia v konaní tvrdili, že neoprávnená. Žalovaný vykonával ťažbu na základe neplatných nájomných zmlúv, tieto so žalobcami ani uzatvorené nemal napriek tomu, že mali najväčší podiel v spornej parcele. Naopak, žalovaný tvrdil, že ťaží oprávnene na základe platne uzatvorených nájomných zmlúv. Neuznával výšku podielu žalobcov, ako túto určil znaleckým posudkom Ing. Krišpinský, poukazoval na svoj výpočet výšky podielov, taktiež žalovaný neuznával ani znalecký posudok Ing. Bebeja vo veci stanovenia hodnoty vyťaženej drevnej hmoty. Aj keď neuznával nároky žalobcov, z opatrnosti namietal premlčanie za roky 2008 až do 20. 4. 2009, pričom žalobcovia, naopak, uvádzali, že ich nárok nie je premlčaný, nakoľko si ho uplatnili už v konaní 13C/62/2003 podaným návrhom zo dňa 24. 8. 2001.
18. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
20. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
21. Podľa § 139 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
22. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
23. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
- porušenie právnej povinnosti,
- existencia škody,
- príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
- zavinenie.
24. Vzhľadom na záväzný názor krajského súdu v zrušujúcom uznesení 7Co/131/2015 zo dňa 29. 10. 2015, aby sa súd zaoberal otázkou vlastníckeho práva žalobcov ako prejudiciálnou, ktorej vyriešenie je potrebné, aby bolo možné rozhodnúť o veci samej, súd sa teda zaoberal skúmaním vlastníckeho práva žalobcov, aby mal zároveň preukázanú aj aktívnu legitimáciu žalobcov. Zo znaleckého posudku Ing. Krišpinského vypracovaného v konaní 13C/62/2003, ktorý v tomto konaní doplnil svojím ústnym vyjadrením, vyplýva, že parcela KNC č. 4971/1 zodpovedá pkn parcelám č. XXXX H. XXXX. Na základe existujúcich podkladov, ktoré získali žalobcovia aj z archívu, určil výmeru sporných pkn parciel 4140 a 4176 podľa výmery parcely bývalého katastra číslo 2898 - 115275 m2, časť prislúchajúca pre žalobcov je 19871 m2 bez vyjadrenia podielu. Veľkosť podielu, ktorý vypočítal znalec Ing. Krnáč, bol vypočítaný z nedostatočných podkladov, ako aj veľkosť podielu, ktorý vypočítal odporca Y.. T., je vypočítaný z nedostatočných podkladov, a to len pre parcelu pkn XXXX. Aj vo svojom ústnom vyjadrení zotrval na záveroch znaleckého posudku, nakoľko žalobcovia hľadali podklady v archíve, našli podklady z bývalého archívu, ktoré sa na katastri v Bytči nenachádzajú. Taktiež vychádzal z evidencie urbárskej spoločnosti, podľa ktorej právny predchodca navrhovateľov dostal väčšiu odmenu za ťažbu dreva, ako ostatní, a keďže každý z urbárnikov mal uvedenú inú výmeru, rozhodne ich podiel nemohol byť rovnaký. Pri vypracovaní znaleckého posudku mal k dispozícii všetky pkn vložky, keďže urbárska spoločnosť ho požiadala, aby neprešetril len pozemky žalobcov, ale celý urbariát. Takže mal k dispozícii kompletnú databázu urbárskych podkladov, a všetky vložky prelustroval. ROEP vychádza jednoznačne z nedostatočných podkladov, nakoľko jeho vypracovatelia neboli schopní ísť do archívov pozháňať podklady z bývalého katastra. Súd mal teda preukázané zo znaleckého posudku, ako aj z výpovede znalca Ing. Krišpinského, že výmera právnych predchodcov žalobcov v pkn parcelách XXXX H. XXXX je vo výške 19871 m2 z celkovej výmery 115275 m2. Súd mal teda preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcov v 1. a 2. rade v konaní ako spoluvlastníkov sporných parciel, na základe ktorých vyjadrenia mal im žalovaný spôsobiť výrubom drevnej hmoty škodu. Závery znalca Ing. Krišpinského ohľadne výšky podielov žalobcov 1/, 2/ žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil, žalobcovia uniesli dôkazné bremeno. Pokiaľ žiadal vyčkať na skončenie ROEP-u, toto súd považoval za neúčelné, nehospodárne, zbytočne spôsobujúce prieťahy v konaní, pričom súd poukazuje na výpoveď znalca Ing. Krišpinského, že v ROEP- e je veľa chýb, keďže vychádza z nedostatočných podkladov. Tým mal súd odstránenú aj prvotnú príčinu sporu medzi stranami, a to výšku spoluvlastníckeho podielu v neurčitom podiele 19871/115275-in. Z toho vyplýva najväčšia výmera žalobcov 1/, 2/ v sporných nehnuteľnostiach.
25. Žalobcovia v konaní udávali, že splnili všetky podmienky zodpovednosti za škodu, a to: 1. porušenie právnej povinnosti, keďže odporca nemal s nimi platne uzatvorenú nájomnú zmluvu, nemal ich súhlas na ťažbu, preto žalovaný, ako tvrdili v konaní 13C/62/2003, nebol oprávnený užívateľ, ani nájomca, a vykonával právo ťažby na sporných nehnuteľnostiach bezdôvodne. Žalovaný ťažbu dreva nepoprel, tvrdil, že ťažil oprávnene, na základe platných nájomných zmlúv, čím sa stal oprávneným užívateľom a nájomcom. Nemá zato, že jeho konanie je protiprávne, nakoľko všetko vykonával so súhlasom Obvodného lesného úradu, valného zhromaždenia, so súhlasom zmluvy o združení, takže nemôže existovať protiprávny stav, ani majetková ujma. Súd sa teda zaoberal aj nájomnými zmluvami predloženými v konaní 13C/62/2003 (č.l. 416), ktoré boli uzatvorené podľa § 663 až §681 OZ a Zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností, a o nájme poľnohospodárskeho pozemku, v ktorých sa mali dohodnúť, že predmetom nájomných zmlúv bude prenájom lesnej pôdy nachádzajúcej sa v k.ú. P. G.. Tieto boli uzatvorené na dobu určitú od 1. 1. 2005 do 31. 12. 2010, niektoré z nich boli predĺžené do 31. 12. 2015. V nájomných zmluvách, ktoré boli uzatvorené v roku 2005, sa v článku II. uvádza, že predmetom nájmu je spoluvlastnícky podiel v lesných nehnuteľnostiach. V zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka „o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Z uvedeného teda
vyplýva, že väčšina nie je determinovaná počtom spoluvlastníkov, ale veľkosťou ich spoluvlastníckych podielov. Žalovaný však ani v priebehu konania 13C/62/2003, ani v priebehu tohto konania súdu nikdy nepreukázal, že by došlo k rozhodnutiu o hospodárení so spoločnou vecou prostredníctvom väčšiny, nakoľko spoluvlastníci v čase uzatvorenia nájomných zmlúv nemali založené združenie s právnou subjektivitou, a toto nehlasovalo väčšinou svojich členov o prenechaní lesných pozemkov do užívania odporcovi na základe nájomných zmlúv. Žalovaný mal uzatvorené individuálne nájomné zmluvy so spoluvlastníkmi bez predchádzajúceho rozhodnutia väčšiny. Súd je teda toho názoru, že došlo k porušeniu väčšinového princípu pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou nehnuteľnosťou, od ktorého sa nemožno odchýliť, a pri rozhodovaní so spoločnou vecou môžu rozhodovať spoluvlastníci iba väčšinou počítanou podľa spoluvlastníckych podielov. Z predloženého znaleckého posudku Ing. Krišpinského vyplýva, že podiel žalobcov na spornej nehnuteľnosti je najväčší, napriek tomu žalovaný nemal s nimi uzatvorené nájomné zmluvy, preto ide zo strany žalovaného o neoprávnené hospodárenie s týmito nehnuteľnosťami, nakoľko v zmysle § 139 ods. 2 OZ nedošlo k väčšinovému rozhodnutiu spoluvlastníkov lesných pozemkov, a v takejto veci nerozhodoval ani súd. Tým mal súd preukázané porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného.
26. Pokiaľ ide o výšku škody, túto mal súd preukázanú znaleckým posudkom Ing. Jána Bebeja č. 20/2013 vo veci stanovenia hodnoty vyťaženej drevnej hmoty v k.ú. P. G., lesný porast 274 a 11, ktorý vypočítal, že v roku 2008 bolo vyťažených 243 m3 smreka, 7 m3 buka, čo je za celkovú cenu 6.014,84 €, v roku 2009 835 m3 smreka, 4 m3 buka, čo je spolu 14.645,86 €, a v roku 2011 bolo vyťažených 341 m3 smreka za sumu 15.866,73 €. Celkove teda suma za tieto roky 36.527,43 € pri podiele V. podľa znaleckého posudku Ing,. Krišpinského 171/992 je to suma 6.296,57 €. Znalec pritom hodnotu vyťaženej drevnej hmoty stanovil prenásobením množstva vyťaženej drevnej hmoty priemernými cenami, vyťažených surových kmeňov prevzatých zo Spravodajca národného lesníckeho centra v Bratislave. Od týchto cien odrátal náklady na ťažbu a priblíženie. Na ubezpečenie objektívnosti výšky uvedených nákladov boli prebraté údaje Štatistického úradu SR ako priemerné údaje pre celé Slovensko. Táto podmienka objektívnosti sa dodržala aj pri použití priemerných cien vyťažených surových kmeňov pre smrek a buk. Podkladom pre stanovenie množstva vyťaženej drevnej hmoty boli údaje z lesnej hospodárskej evidencie za jednotlivé roky 2008, 2009, ako aj 2011. Tento posudok vychádzal z výmer podľa znaleckého posudku Ing. Krišpinského.
27. Právny zástupca žalovaného namietal, že škoda za rok 2008, ako aj do 20. 4. 2009, je premlčaná podľa § 106 OZ, nakoľko návrh na náhradu škody bol podaný na súd až dňa 20. 4. 2011. Právny zástupca žalobcov uviedol, že neuznávajú námietku premlčania, keďže žalobcovia si už v predchádzajúcom konaní 13C/62/2003 nárokovali na náhradu škody, ktorá vznikne konaním odporcu, a jej výška bude určená znaleckým posudkom. Zo spisu 13C/62/2003 mal súd preukázané, že návrh bol podaný dňa 24. 8. 2001, pričom rozsudočný návrh znel tak, že súd určuje, že žalovaný nie je oprávneným užívateľom, ani nájomcom parcely číslo 4140, preto je povinný zdržať sa akýchkoľvek zásahov do pôdy a lesného porastu nachádzajúcich sa na parcele číslo XXXX k.ú. P. G., a zaplatiť žalobcom náhradu škody, ako bude špecifikovaná podľa znaleckého posudku. Znalecký posudok na výšku podielov bol v tomto konaní vypracovaný dňa 29. 1. 2009 znalcom Ing. Krišpinským. Uznesením 13C/62/2003-818 zo dňa 17. 9. 2012 súd zastavil konanie o určenie, že žalovaný je povinný zdržať sa akýchkoľvek zásahov do pôdy a lesného porastu parcely číslo 4140 k.ú. P. G., a o povinnosť nahradiť škodu spôsobenú uvedenými zásahmi vo výške podľa znaleckého posudku z dôvodu späťvzatia návrhu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2012. Súd má teda zato, že nárok na náhradu škody v konaní 13C/62/2003 nebol riadne uplatnený, keďže v zmysle § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V zmysle judikatúry pri hodnotení, kedy sa poškodený dozvedel o škode, je potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda iba možnosť dozvedieť sa o vzniknutej škode). Dozvedieť sa o škode znamená, že poškodený sa dozvedel o majetkovej škode, ktorú je možné vyčísliť v peniazoch, takže možno právo na jej náhradu uplatniť na súde. Aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, nie je potrebné, aby poznal výšku škody presne, postačuje, ak nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia v súdnom konaní (rozsudok NS SR 25Cdo/2758/2004, rozsudky NS ČR 25Cdo/2782/2013, 28Cdo/3914/2012, 25Cdo/90/2013, 25Cdo/2573/2012). Z týchto judikátov teda vyplýva, že subjektívna premlčacia doba sa začína odvíjať od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné natoľko objektívne vyjadriť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu uplatniť na súde. Poškodený sa teda dozvie o škode, akonáhle zistí skutkové
okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik škody a orientačne, približne aj jej rozsah tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v peniazoch, nie je potrebné rozsah škody poznať presne, napríklad na základe odborného posudku. Pre podanie žaloby o náhradu škody postačuje totiž aj orientačná, približná znalosť rozsahu škody, čo vyplýva aj z toho, že výška škody sa zisťuje v súdnom konaní, a definitívny záver o nej je obsiahnutý až v právoplatnom rozsudku. Súd mal teda preukázané, že žalobcovia si návrhom v konaní 13C/62/2003 zo dňa 24. 8. 2011 uplatnili náhradu škody len všeobecne, žiadali určiť výšku náhrady škody podľa znaleckého posudku, pričom napriek tomu, že v tomto konaní bol dňa 29. 1. 2009 vypracovaný znalecký posudok Ing. Krišpinského na výšku podielov, nepredložili súdu do právoplatnosti uznesenia 13C/62/2003-818 zo dňa 17.9. 2012, ktorým bolo zastavené konanie o určenie, že odporca je povinný zdržať sa akýchkoľvek zásahov do pôdy a lesných porastov na parcele číslo 4140, a zároveň povinnosť nahradiť škodu spôsobenú uvedenými zásahmi vo výške podľa znaleckého posudku, žiadne konkrétne, aj keď nepresné vyčíslenie škody. Znalecký posudok Ing. Bebeja na určenie výšky škody si dali vypracovať až dňa 25.5.2013, z ktorej výšky škody vychádzal súd v tomto konaní. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi zo dňa 16. 5. 2012 súdu uviedol, nakoľko býva priamo pod parcelami, takže denne pozeral na ťažbu, že v roku 2008 bola ťažba vykonávaná v mesiacoch februári a marci, v roku 2009 začala presne 23. 6. 2009, keďže podávali odvolanie proti rozsudku OS Čadca (konanie 13C/62/2003), a v roku 2011 boli tri ťažby v januári, februári a v máji. Žalovaný, ani jeho právny zástupca vo svojej výpovedi tieto mesiace nenamietali, preto súd má zato, že ťažba v roku 2008 uskutočnená vo výške 1.036,83 € je premlčaná, avšak nakoľko právny zástupca žalovaného namietal premlčanie len do 20. 4. 2009, a ťažba v roku 2009 začala až 23.6.2009, súd priznal žalobcom náhradu za výrub drevnej hmoty za rok 2009 v sume 2.524,64 €, a za rok 2011 vo výške 2.735,09 €.
28. Príčinná súvislosť je jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu, a znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, táto musí byť bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Súd mal z konania 13C/62/2003 preukázané, že nehnuteľnosti užíval výlučne odporca na základe sporných nájomných zmlúv, a aj ostatní 217-ti nájomcovia podali proti nemu dňa 16.12.2010 na Okresný súd v Žiline žalobu o vypratanie nehnuteľnosti z dôvodu, že nájomné zmluvy a ich dodatky uzatvorené medzi nimi a žalovaným, predmetom ktorých je užívanie spoluvlastníckych podielov žalobcov LUČ Horevsie sú neplatné. Aj keď v dôsledku späťvzatia návrhov všetkých žalovaných, okrem žalovaného 149b, bolo konanie zastavené, súd nebol oboznámený s dôvodom, pre ktorý títo žalobcovia zobrali návrh späť, keďže nemal k dispozícii spis 17C/286/2010. Keďže spoluvlastnícky podiel žalobcov je najväčsí, a žalovaný nemal s nimi podpísané nájomné zmluvy, mal súd preukázané, že žalovaný ich užíval bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho im vznikla škoda. Pokiaľ právny zástupca žalovaného poukazoval na to, že právnemu predchodcovi žalobcov chcel vyplatiť finančnú náhradu za jeho podiel, a on túto odmietol z dôvodu, že jeho podiel je omnoho vyšší ako 2/108, súd je toho názoru, že žalobcovia 1/, 2/ v konaní skutočne preukázali, že ich podiel je najväčší z ostatných spoluvlastníkov, ktorý však žalovaný neuznával, a náhradu odmietli z dôvodu, že bola neprimerane nízka.
29. Z uvedených dôvodov súd návrhu v časti o zaplatenie sumy 5.259,74 € vyhovel, vo zvyšku návrh v dôsledku premlčania zamietol.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Úspech žalobcov bol vo výške 83,53 %, neúspech 16,47 %, čistý úspech 67,07 %.
31.Výšku trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP vyčísli vyššia súdna úradníčka po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).
Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Čadca písomne dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.