Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/214/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: U. L., X., Ul. XX. augusta č. X-XX, IČO: 30 807 484, pobočka O., B.. M. R. P. XXXX/XX, proti povinnému: G. B., s.r.o., naposledy so sídlom V. č. XXXX/ XX, L., IČO: 36 524 263, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 74,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 2Er/1368/2008 - 18 zo dňa 22. januára 2016, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 27,89 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 06.03.2006, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 09.03.2006, domáhal voči povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 74,68 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany zo dňa 30.11.2005, č. 700-1510191305-GC04/05. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Zuzane Kubešovej, so sídlom v Topoľčanoch dňa 13.03.2006. Dňa 04.12.2015 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie zo dňa 27.11.2015, ktorým navrhol, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože povinný zanikol výmazom z obchodného registra. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 27,89 Eur dňa 29.09.2015. Súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38CbR/234/2013-18 zo dňa 23. júla 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.09.2015 súd zrušil povinného bez likvidácie. Súd prvej inštancie poukázal na znenia ustanovení § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.8.2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012,podľa ktorého ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Súd konštatoval, že povinný zanikol bez právneho nástupcu, preto nie je možné v konaní pokračovať ani s jeho právnym nástupcom. Keďže k zániku povinného došlo bez likvidácie, povinný nemal v čase svojho zániku žiaden majetok. Z uvedeného dôvodu súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku a oprávnenému uložil povinnosť v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 27,89 Eur.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra. Za dôvod pre zastavenie exekučného

konania považoval skutočnosť, že povinný dňom výmazu z Obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a nie skutočnosť, že spoločnosť bola zrušená bez likvidácie. S poukazom na § 103 O.s.p. konštatoval, že strata spôsobilosti byť účastníkom konania robí exekúciu neprípustnou, a preto mala byť exekúcia najskôr vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. Uznesenie súdu prvej inštancie tak podľa názoru oprávneného vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ďalej nesúhlasil s tým, že mu bola uložená povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Poukázal na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd má možnosť rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Vzhľadom na uvedené navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.

3. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podal z dôvodu, že povinný bol zrušený bez likvidácie a nemal žiadny obchodný majetok. Mal za to, že v danom prípade nie je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie povinného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za správne.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 z týchto dôvodov:

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

6. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi Mgr. Zuzane Kubešovej dňa 10.03.2006 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie 74,68 Eur (2.250,- Sk) s príslušenstvom, a to na podklade rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, zo dňa 30.11.2005, č. 700-1510191305-GC04/05, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 26.01.2006. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.12.2015 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol zrušený bez likvidácie a následne bol vymazaný z Obchodného registra, pričom jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Navrhol, aby súd konanie zastavil a priznal súdnemu exekútorovi úhradu trov exekúcie. Z výpisu z Obchodného registra má odvolací súd za preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 38CbR/234/2013-18 zo dňa 23. júla 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.09.2015, súd zrušil povinného bez likvidácie. Povinný tak bol ku dňu 29.09.2015 ex offo vymazaný z Obchodného registra. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie. S poukazom na aktuálnu judikatúru (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo v predmetnej veci potrebné zaoberať sa otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie súd rozhodne podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).

10. V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu. Súd v predmetnej veci zrušil spoločnosť bez likvidácie, teda povinný ako obchodná spoločnosť nemal ku dňu výmazu z obchodného registra žiaden majetok. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

11. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

12. Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že v tejto časti odvolací súd napadnuté rozhodnutie nie je oprávnený prejednať. Možnosť podať odvolanie proti uzneseniam v exekučnom konaní upravoval Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 účinného do 1. júla 2016 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.

13. Súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), preto odvolací súd vzhľadom k prechodným ustanoveniam (§ 470 ods. 2) vec posudzoval podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, t.j. zákona č. 99/1963 Zb.

14. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. účinného do 1. júla 2016 sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

16. Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. účinného do 1. júla 2016 odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom podľa citovaného zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.

17. Ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekučného konania je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdov nižšej inštancie sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Cdo 452/2012 zo dňa 14. mája 2013).

18. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. účinného do 1. júla 2016 proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvej inštancie; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ako odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

19. V prejednávanej veci o náhrade trov exekúcie rozhodol vyšší súdny úradník, pričom proti takémuto uzneseniu s poukazom na vyššie uvedené, odvolanie prípustné nie je. Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvej inštancie.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .