Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/97/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu STAVBYT - EU, s.r.o. Spišský Štvrtok, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bečarik & Partners, s.r.o., Letná 37, Spišská Nová Ves, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce Košice, o preskúmanie rozhodnutia č. OPS/ BEZ/2015/2328, O-597/2014, takto jednomyseľne

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice zo 04.11.2014 č. 215/14/K bola žalobcovi podľa § 19 ods.2 písm.a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložená pokuta vo výške 5.000,-- eur za porušenie ustanovenia § 3 ods.2 v nadväznosti § 2 ods.2 písm.a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 82/2005 Z.z.), ktoré spočívalo v tom, že žalobca využíval dňa 29.04.2014 o 11:30 hod. závislú prácu fyzických osôb: T. A., nar. XX.XX.XXXX a P. A., nar. XX.XX.XXXX a nemal s nimi založený s nimi pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu. V čase začatia výkony kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania dňa 29.04.2014 o 11:30 hod. na pracovisku F. Š. V. Q. Z. V., Q. X, vykonávali T. A. a P. A. pre žalobcu stavebné práce za dohodnutú odmenu. V čase začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania dňa 29.04.2014 o 11:30 hod. zamestnávateľ nemal s T. A. ani s P. A. založený pracovno- právny vzťah podľa Zákonníka práce.

2. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán konštatoval, že obsah protokolu bol dňa 14.05.2014 osobne prerokovaný s konateľom žalobcu X. E..

3. Správny orgán v dôsledku porušenia právnych predpisov začal správne konanie vo veci uloženia pokuty. Po doručení oznámenia o začatí správneho konania zaslal Inšpektorátu práce Košice vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca zo dňa 28.04.2014 s T. A. a P. A. uzavrel zmluvy o dielo č. 1/2014 č. 2/2014 v zmysle § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obaja predložili žalobcovi pred podpisom zmluvy živnostenské listy, a to T. A. živnostenský list č. OŽP-0/2008/01450-2 zo dňa 27.11.2008, č. živ. Reg. R-23510 vydaného Obvodným úradom v Poprade, odbor živnostenského podnikania a P. A. živnostenský list č. Žo-2001/00029/0000 zo dňa 15.01.2001 č. živ. Reg. 24/2001 vydaného Okresným úradom Levoča, odbor živnostenský a ochrany spotrebiteľa. Pri podpise zmlúv obaja zhotovitelia použili okrem svojho podpisu aj pečiatku s uvedením svojho identifikačného čísla. Pri podpise zmlúv okrem

svojho podpisu obaja zhotovitelia použili aj pečiatku s uvedením svojho identifikačného čísla. Na základe týchto zmlúv došlo medzi žalobcom a zhotoviteľmi k založeniu obchodno-právneho vzťahu v zmysle § 261 ods.1 Obchodného zákonníka. Na potvrdenie vzniku obchodno-právneho vzťahu žalobca uviedol, že zo strany zhotoviteľov došlo k vystaveniu faktúry za vykonané práce, a to P. A. vystavil faktúru č. 1/2014 zo dňa 31.05.2014 na sumu vo výške 2.050,-- eur, ktorá bola zaplatená. Faktúra bola riadne zaúčtovaná u žalobcu a na základe týchto skutočností žalobca žiadal, aby Inšpektorát práce Košice zastavil správne konanie.

4. Prvostupňový správny orgán po opätovnom posúdení veci a listinných dôkazov zaslaných žalobcom dospel k záveru, že skutkový stav bol náležite zistený a správne právne posúdený a uložená primeraná pokuta.

5. Správny orgán konštatoval, že zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt je objektívna, a v tomto prípade bolo porušenie povinností stanovených právnymi predpismi, t.j. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania inšpekciou práce preukázateľne zistené.

6. Pri rozhodovaní správny orgán vychádzal najmä z protokolu, listinných dôkazov - zápisnicu o podaní informácie T. A. zo dňa 29.04.2014, zápisnice o podaní informácie P. A. zo dňa 29.04.2014 a listinných dôkazov predložených žalobcom. Pri hodnotení dôkazov bol správny orgán vedený úvahou, že vykonaným dokazovaním bolo preukázateľne zistené porušenie § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona č. 82/2005 Z.z.

7. Inšpektorát práce dospel na základe vykonanej kontroly k záveru, že zamestnávateľ v konkrétnom prípade využíval závislú prácu vo výroku menovaných dvoch fyzických osôb, a nemal so žiadnou z nich založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce, čím došlo k porušeniu povinnosti stanovenej v § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona č. 82/2005 Z.z. Zamestnávateľ (žalobca) bol povinný uzatvoriť s každou z dvoch fyzických osôb pracovno-právny vzťah a prihlásiť tieto osoby do Sociálnej poisťovne najneskôr pred začatím výkonu jeho práce v súlade s ustanovením § 231 ods.1 písm.b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

8. V zápisnici o podaní informácie zo dňa 29.04.2014 T. A. uviedol, že na stavbe materskej škôlky pracuje asi týždeň a v daný deň (29.04.2014) od 7:30 hod. pre Pavla Lenárda (konateľ žalobcu) uviedol, že sa dohodol na odmene cca 2 eura/hod.

X. P. T. T. A. v zápisniciach o podaní informácie zo dňa 29.04.2014 uviedli, že na stavbe materskej škôlky pracujú od 7:30 hod. pre Pavla Lenárda (konateľ žalobcu) a že sa s ním dohodli na odmene cca 2 eura/ hod. Z uvedených zápisníc o podaní informácie teda jednoznačne vyplýva, že obaja vykonávali v čase výkonu kontroly inšpektormi práce pre žalobcu prácu, a to za dohodnutú odmenu.

10. Žalobca pri výkone inšpekcie nepreukázal, že by mal uzatvorený pracovno-právny vzťah podľa Zákonníka práce s menovanými osobami v čase kontroly, ani nepreukázal, že by boli v tom čase prihlásené zamestnávateľom do Sociálnej poisťovne.

11. Žalobca prostredníctvom e-mailovej pošty zo dňa 30.04.2014 tvrdil, že obaja pracovníci mali vykonávať činnosť na základe živnostenských listov a zmluvy o dielo.

12. Okresný úrad Košice zaslal prvostupňovému správnemu orgánu výpis zo živnostenského registra oboch menovaných osôb, z ktorých jednoznačne vyplýva, že T. A. a P. A. mali pozastavenú živnosť do dňa 30.04.2014.

13. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že konateľ žalobcu pri prerokovaní obsahu protokolu zo dňa 14.05.2014 síce uviedol, že s jeho obsahom nesúhlasí, neuviedol však žiadne dôvody, ani nepredložil dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu protokolu.

14. Správny orgán ďalej poukázal na to, že T. A. a P. A. pri kontrole neuviedli, že majú uzavreté zmluvy o dielo so zamestnávateľom, naopak, spomenuli, že pracujú u neho už týždeň za dohodnutú hodinovú odmenu.

15. Z uvedeného bolo potrebné vyvodiť, že išlo u nich výkon závislej práce, a nie o prácu na základe zmluvy o dielo.

16. Na základe uvedeného správny orgán konštatoval, že listinné dôkazy - zmluvy o dielo uzavreté s T. A. a P. A. považuje za dodatočne a účelovo vyhotovené, a preto ich pri rozhodovaní neakceptoval.

17. Pokiaľ ide o výšku sankcie, správny orgán rozhodol o jej uplatnení v spodnej hranici možnej sadzby a prihliadol najmä na to, že išlo o prvý raz inšpekciou práce zistené porušenie zo strany zamestnávateľa, ďalej prihliadol na počet zistených nelegálne zamestnaných osôb. Pokutu v sume 5.000,-- eur považuje správny orgán za postačujúcu na zabezpečenie represívnej, ale najmä preventívnej funkcie sankcie.

18. Žalobca podal proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že sa správny orgán nedostatočne zaoberal dôkazmi predloženými zo strany žalobcu, a to, že medzi ním a P. T. T. A. boli uzavreté zmluvy o dielo, ako aj to, že P. A. vystavil žalobcovi faktúru za vykonané práce. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že medzi nimi bol založený obchodno-právny vzťah.

19. Konštatoval, že správny orgán na tvrdenie, že zmluvy boli vyhotovené dodatočne, nemá žiadny dôkaz, pričom skutočnosť, že pri kontrole a pri následnom vyhotovovaní zápisnice konateľ žalobcu neuviedol, že mal s T. T. P. A. uzatvorené zmluvy o dielo, nedokazuje, že tieto zmluvy boli vyhotovené dodatočne.

20. Žalobca k odvolaniu pripojil čestné prehlásenia T. T. P. A., ktorými obaja prehlásili, že v čase vykonávania kontroly dňa 29.04.2014 mali riadne uzavretú zmluvu o dielo, a že v čase vykonávania kontroly boli zo strany inšpektorov vystavení tlaku, nakoľko nerozumeli presne, čo od nich žiadajú, a ich odpovede boli vytrhnuté z kontextu.

21. Žalobca v odvolaní vytýkal správnemu orgánu, že nenariadil ústne pojednávanie, pri ktorom by došlo k presnejšiemu ozrejmeniu danej situácie, pričom na ústnom pojednávaní by mohol žalobca klásť vypočúvaným otázky, čo by prispelo k riadnemu prešetreniu situácie.

22. Namietal výšku uloženej sankcie, ktorá by vzhľadom na ekonomickú situáciu žalobcu bola pre neho likvidačná.

23. Žalovaný rozhodnutím z 28.01.2015 č. OPS/BEZ/2015/2328, O-597/2014 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie inšpektorátu práce zo dňa 04.11.2014 č. 215/14/K potvrdil. V odôvodnení konštatoval, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že fyzické osoby T. A. a P. A. v čase výkonu inšpekcie práce na pracovisku F. Š., Q. X, Q. Z. V., t.j. dňa 29.04.2014 o 11:30 hod. vykonávali osobne pre žalobcu za dohodnutú odmenu stavebné práce, avšak bez akéhokoľvek písomného dojednania zakladajúceho pracovno-právny vzťah medzi oboma zmluvnými stranami. Uvedené konštatovanie vychádza z viacerých dokladov, z ktorých je preukázateľná nielen prítomnosť menovaných na kontrolovanom pracovisku žalobcu, ale aj skutočnosť, že T. a P. A. vykonávali závislú prácu (stavebné práce) tak, ako to skonštatoval aj inšpektorát práce.

24. Prvostupňový správny orgán sa opieral o relevantné dôkazy, a to zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 29.04.2014. Obaja menovaní zhodne uviedli a svojím podpisom potvrdili, že na kontrolovanej stavbe pracujú asi týždeň a dňa 29.04.2014 od 7:30 hod., že tak robia pre X. E., s ktorým sa dohodli na odmene cca 2 eurá/hod. Z uvedeného je evidentné, že práca týchto osôb, ktorú pre žalobcu vykonávali, nemôže byť kvalifikovaná inak, ako závislá činnosť a vykonávaná v inom ako v pracovno-právnom vzťahu, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce zakladá buď písomnou pracovnou zmluvou, resp. písomnou dohodou uzatvorenou podľa deviatej časti Zákonníka práce.

25. Žalovaný konštatoval, že zmenu právnej kvalifikácie skutku nemôže vyvolať argumentácia žalobcu, že menované osoby vykonávali v rozhodujúci čas pre žalobcu prácu nie ako pre zamestnávateľa, ale ako pre objednávateľa, s poukazom na uzatvorené zmluvy o dielo, ktoré zakladajú obchodno- právny vzťah medzi týmito subjektami. Žalovaný z dôkazov zaobstaraných prvostupňovým správnym orgánom zistil, že T. T. P. A. mali v čase uzavretia zmluvu o dielo, ako aj v čase kontroly nelegálneho

zamestnávania pozastavenú živnosť, z čoho vyplýva, že nemohli byť pre žalobcu činní na základe obchodno-právneho vzťahu tak, ako to v odvolaní namieta. Naviac, aj za predpokladu, že by tomu tak nebolo, z dohodnutého predmetu zmluvy o dielo (konkrétne ide o stavebné práce podľa pokynov objednávateľa, či iných poverených osôb objednávateľa na stavbe), za súčasného poukázania na výpovede dotknutých osôb je možné vyvodiť, že činnosť týchto osôb pre žalobcu nielen že nenapĺňa znaky diela, ktoré by malo byť ukončené hmotným výsledkom, ale naopak, vykazuje znaky druhovej pracovnej činnosti spĺňajúcej atribúty závislej práce podľa § 1 ods.2 Zákonníka práce, ktorá v súlade s odsekom 3 citovaného ustanovenia nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občiansko-právnom alebo obchodno-právnom vzťahu.

26. Žalovaný konštatoval, že správnu právnu identifikáciu pojmu závislá práca treba skúmať aj v nadväznosti na vymedzenie pojmu zamestnanec, najmä v judikatúre Európskeho súdneho dvora. Tá k definícii pojmu zamestnanec na účely voľného pohybu zamestnancov považuje niektoré znaky závislej práce za podstatné, a niektoré znaky za menej podstatné. V jednom zo svojich rozhodnutí pojem zamestnanca vymedzuje tak, že „zamestnancom je ten, kto v podriadenosti k inému osobne preňho vykonáva závislú prácu za odmenu“.

27. Vychádzajúc z jednotlivých podkladov rozhodnutia žalovaný mal za jednoznačne preukázané, že obe dotknuté osoby svojím konaním naplnili atribúty závislej práce, keď na základe pokynov žalobcu (konkrétne pána Lenárda ako jediného konateľa žalobcu), s ktorým sa dohodli na výkone práce, vykonávali osobne stavebné práce za dohodnutú odmenu.

28. Žalovaný, ďalej reagujúc na námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, uviedol, že nespochybňuje legitímnosť uzatvárania zmlúv o dielo medzi podnikateľskými subjektami, z ktorých jeden bude prácu vykonávať osobne, ale má za to, že s poukazom na dikciu § 3 ods.1 Zákonníka práce nemôže byť výkon práce, ak táto napĺňa znaky závislej činnosti tak, ako je tomu v prejednávanej veci, zastrešený obchodno- právnou, či občiansko-právnou zmluvou. Takýto právny úkon by vykazoval znaky simulovaného právneho úkonu, ktorým sa zmluvné strany pokúšajú zastrieť skutočné založenie pracovno-právneho vzťahu, čo by v súlade s právnou teóriou vyvolalo neplatnosť inak platne uzavretej zmluvy o dielo. O tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že podľa informácií podaných T. T. P. A. do zápisníc obaja menovaní pracovali pre žalobcu už asi týždeň pred výkonom inšpekcie práce, pričom zmluvy o dielo, na základe ktorých tak mali robiť, boli uzavreté až dňa 28.04.2014. Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že postup žalobcu nevykazuje znaky legitímnosti, ale naopak, je typickým príkladom obchádzania zákona v snahe vyhnúť sa plneniu povinností, ktoré pre zamestnávateľa vyplývajú z uzavretého pracovno-právneho vzťahu.

29. K žiadosti žalobcu o zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodu nenariadenia ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že zo žiadneho podania žalobcu nie je zrejmé, že by sa dožadoval ústneho pojednávania za účelom objasnenia skutkového stavu veci. Tento návrh podal žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu až v podanom odvolaní. Z toho dôvodu, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že prvostupňový orgán výpoveďami dotknutých osôb disponoval, nemožno považovať jeho postup spočívajúcu v nenariadení pojednávania za nesprávny.

30. Naviac, dikcie § 21 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov o správnom konaní (ďalej iba „zákon o správnom konaní“) jasne stanovuje, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Pretože v uvedenom prípade neexistuje osobitný predpis, ktorý ukladá povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, je na rozhodnutí správneho orgánu, aby tak urobil v prípade, keď je to potrebné v záujme zistenia skutočného stavu veci. Majúc na zreteli, že žalobca o nariadenie pojednávania počas prvostupňového konania nikdy nepožiadal, za súčasného prihliadnutia na fakt, že dôkazmi, ktorých vykonania sa žalobca takým spôsobom domáha, už žalovaný disponuje (zápisnicami o podaní informácie dotknutými osobami i čestnými prehláseniami, po preskúmaní ktorých žalovaný zistil, že tieto žiadnym spôsobom nespochybňujú relevantnosť podaných informácií, pretože dotknuté osoby k výpovedi do zápisnice pristúpili až po poučení o možných právnych následkoch spätých s podaním nepravdivého alebo neúplného vysvetlenia, bez námietok ohľadne nezrozumiteľnosti otázok kvôli jazykovej bariére, o čom svedčí ich podpis na zápisniciach), preto dospel k záveru, že zo strany žalobcu ide o účelovú obranu, ktorá nemôže vyvolať ním zamýšľaný nápravný následok.

31. Žalovaný na základe dôkazov považuje postih žalobcu za vytýkané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania za dôvodmi vychádzajúci zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

32. Žalovaný k výške pokuty uviedol, že pokuta bola uložená na spodnej hranici zákonnej sadzby vzhľadom na počet nelegálne zamestnávaných osôb, pričom prvostupňový správny orgán výšku sankcie primerane a zákonne odôvodnil.

33. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, v ktorej navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní zrušil rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice a vec vrátil na ďalšie konanie, z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Žalobca uviedol, že žalovaný, aj Inšpektorát práce Košice ignorovali fakt, že P. A. vystavil žalobcovi faktúru č. 1/2014 zo dňa 31.05.2014 na sumu vo výške 2.050,-- eur, ktorá bola zaplatená. Faktúra je riadne zaúčtovaná v účtovníctve žalobcu. Zároveň P. A. vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 11.11.2014 uviedol, že táto faktúra je riadne zaúčtovaná v jeho účtovníctve, a v prípade potreby ju predloží. Žalobca zároveň k žalobe predložil ďalšiu faktúru P. A. č. 2/2014 zo dňa 04.06.2014, ktorú vystavil žalobcovi za stavebné práce na sumu vo výške 800,-- eur, a ktorá bola žalobcom uhradená bankovým prevodom na účet P. A. dňa 25.08.2014.

34. Žalobca konštatoval, že P. T. T. A. mali vypovedať tak, ako je to zachytené v zápisnici o vykonaní kontroly, boli následne vyvrátené ich čestnými prehláseniami, čo pre potrebu dostatočného zistenia skutkového stavu mohol žalovaný zohľadniť a nariadiť ústne pojednávanie, alebo vrátiť vec Inšpektorátu práce Košice na ústne prejednanie. Hoci žalobca v správnom konaní nežiadal nariadenie pojednávania, tvrdil, že povinnosť dostatočne zistiť skutkový stav, prináleží správnemu orgánu, a nie účastníkovi konania.

35. Skutočnosť, že ani T. A. a P. A. nemali žiadne námietky pre jazykovú bariéru, je vyvrátené ich čestnými prehláseniami, a preto bolo namieste vykonať ústne pojednávanie s možnosťou zúčastniť sa ho aj žalobcovi, aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu, resp. skresľovaniu vypovedaných skutočností.

36. K tvrdeniu správneho orgánu prvého stupňa, že T. T. P. A. mali v čase uzavretia zmlúv o dielo pozastavenú živnosť, a preto nemohli uzavrieť zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka, žalobca uviedol, že v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať, alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Obaja v samotných čestných prehláseniach uviedli, že neupozornili konateľa žalobcu na fakt, že majú pozastavenú živnosť. Uvedenými dôvodmi sa žalovaný, ani inšpektorát práce nezaoberal.

37. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.11.2015 uviedol, že pokuta vo výške 5.000,-- eur bola žalobcovi uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zakotveného v § 3 ods.2 v nadväznosti na § 2 ods.2 písm.a) zákona č. 82/2005 Z.z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 29.04.2014 o 11:30 hod. na pracovisku F. Š., Q. R. X, Q. Z. V., využíval závislú prácu fyzických osôb T. A. a P. A., ktorí pre neho vykonávali stavebné práce a nemal s nimi založené pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce. Táto skutočnosť bola žalovanému, aj prvostupňovému orgánu známa na základe inšpektormi práce obstaraných dôkazov - zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 29.04.2014, z ktorých jednoznačne vyplýva charakter vykonávanej práce (teda to, že išlo o závislú prácu, tak ako ju definuje § 1 ods.2 Zákonníka práce. Ako aj zo zistení inšpektorov práce ohľadne nezaloženia pracovno-právneho vzťahu s menovanými, čo je zadokumentované v protokole. Žalobca takto zistený skutkový stav veci v priebehu inšpekcie práce nijako nespochybnil. Jeho vyjadrenie k protokolu spočívajúce v tvrdení, že „nesúhlasí“, nemožno podľa žalovaného bez bližšieho zdôvodnenia považovať za relevantnú obranu, ktorá by bola spôsobilá zmeniť skutkové závery inšpektorátu práce. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie, tak ako je koncipované, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, a správneho právneho posúdenia veci.

38. Na tom nič nemôže zmeniť tvrdenie žalobcu o výkone práce dotknutými osobami vo vzťahu obchodno-právnom, alebo odvolávaní sa na čestné prehlásenia týchto osôb, ktoré podľa žalobcu vyvracajú ich predchádzajúce tvrdenia, a tým spochybňujú aj správnosť záverov z prvostupňového orgánu. Žalovaný poukázal na to, že obe listinné dôkazy boli žalobcom predložené až v čase, keď si bol vedomý právnych následkov svojho protiprávneho konania. Čestné prehlásenie dotknutých osôb svojím

obsahom absolútne odporujú ich predchádzajúcim vyjadreniam zo zápisníc, ktoré urobili bezprostredne po tom, čo ich inšpektori práce našli vykonávať stavebnú činnosť na pracovisku žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že obsah čestných prehlásení s ohľadom na časový odstup medzi kontrolou dotknutých osôb a ich vypracovaním mal žalobca možnosť priamo ovplyvniť. Kým výpovede poskytnuté do zápisnice nie. Je pritom toho názoru, že na účely správneho posúdenia veci vykazujú znaky upotrebiteľnosti práve spomínané zápisnice.

39. Spomínané zápisnice obsahujú informácie, ktoré dotazované osoby uviedli po poučení o tom, aké právne následky zákon spája s podaním nepravdivého alebo neúplného vysvetlenia pred orgánom štátnej správy, čo s ohľadom na fakt, že čestné prehlásenia takéto poučenia neobsahujú, a tiež so zreteľom na skutočnosť, že v ustanovení § 39 ods.1 pripúšťa na účely dokazovania a namiesto dôkazu len čestné vyhlásenie účastníka konania, primälo žalovaného k záveru, že v prípade spomínaných čestných prehlásení ide zo strany žalobcu len o účelovo dovyrobené doklady, ktoré mali za cieľ liberovať žalobcu z porušenia povinností, ktoré sa mu vytýka.

40. Rovnaký názor zastáva žalovaný aj v prípade predložených zmlúv o dielo, ktoré boli dotknutými osobami uzatvorené dňa 28.04.2014. Odhliadnuc, že T. T. P. A. sa o ich existencii inšpektorom práce nezmienili, ako aj od toho, že obaja v čase ich podpísania mali pozastavenú živnosť, faktom naďalej ostáva, že predmet týchto zmlúv (stavebné práce podľa pokynov objednávateľa, či iných poverených osôb objednávateľa na stavbe) v žiadnom prípade nevykazuje znaky diela tak, ako ho definuje . Pre zmluvu o dielo vždy platí, že jej predmet sa musí dohodnúť tak, aby bol ukončený hmotným výsledkom.

41. Žalovaný ďalej poukázal na to, že o účelovosti predložených zmlúv o dielo svedčí aj skutočnosť, že tieto za termín začiatku plnenia označujú deň 28.04.2014, kým podľa výpovede dotknutých osôb do zápisnice ich činnosť na pracovisku žalobcu začala asi týždeň pred inšpekciou práce. Tieto okolnosti podľa názoru žalovaného jednoznačne dokazujú, že žalobcom dodatočne predložené zmluvy o dielo sú len simulovaným právnym úkonom, ktorým len zastiera skutočné ústne založenie pracovno-právneho vzťahu na výkon stavebných prác s dotknutými osobami.

42. Činnosť, ktorá bola realizovaná dotknutými osobami na pracovisku žalobcu, napĺňa znaky závislej práce, preto jej výkon v zmluvnom občiansko-právnom alebo obchodno-právnom vzťahu je neprípustný. Princíp podriadenosti a nadriadenosti v prejednávanom prípade je evidentný nielen z charakteru vykonávanej práce, ale aj z toho, že obaja boli žalobcom priamo riadení, tak čo do šírky dohodnutého druhu práce, ako aj čo do miesta jej výkonu. Dôkazom nesamostatnosti práce menovaných je aj to, že sami nemohli rozhodovať o jej priebehu a ocitli sa v hospodárskej závislosti od žalobcu, teda nevykonávali prácu za účelom zisku, ale len v záujme zabezpečenia svojich životných potrieb.

43. To, že žalobca v priebehu správneho konania pristúpil k predloženiu zmlúv o dielo, a následne aj čestných prehlásení dotknutých osôb, žalovaný nespochybňuje, ale zastáva názor, že tieto doklady, rovnako ako faktúry vystavené dotknutými osobami, nie sú s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti spôsobilé zvrátiť závery inšpektorátu práce, ku ktorým dospel počas kontroly nelegálneho zamestnávania na pracovisku žalobcu. Nie je pravdou, že by sa inšpekčné orgány v rozhodnutiach nezaoberali týmito predloženými dôkazmi, ale v rámci ich hodnotenia, čo je výsostne vecou voľnej úvahy správnych orgánov, usúdili, že týmto nie je možné pripísať takú hodnotu pravdivosti, a tiež závažnosti pre rozhodnutie, ako sa domáha žalobca.

44. K žalobnej námietke, že inšpektorát práce v dôsledku nenariadenia ústneho pojednávania ukrátil žalobcu na jeho právach, žalovaný uviedol, že žalobca o nariadení pojednávania počas prvostupňového konania nikdy nepožiadal, pričom žalobcom poskytnuté čestné prehlásenia neboli žalovaným hodnotené ako právne upotrebiteľné, preto dospel k záveru, že nariadenie ústneho pojednávania, pri ktorom by opätovne vypočul dotknuté osoby, by nielenže neprispelo k objasneniu skutkového stavu, ale naopak, vniesol by do veci pochybnosti s cieľom dementovať skutkové zistenia, ku ktorým dospel inšpektorát práce počas výkonu inšpekcie. Ten podľa názoru žalovaného náležite preukázal a dostatočne dôkazovo podložil (zoznamom kontrolovaných osôb, zápisnicami o podaní informácie, protokolom) že dotknuté osoby vykonávali dňa 29.04.2014 o 11:30 hod. pre žalobcu závislú prácu, a to bez písomného založenia pracovno-právneho vzťahu tak, ako to požaduje . Z toho dôvodu by akceptovanie návrhu žalobcu, a teda vykonanie opätovného výsluchu dotknutých osôb v rámci ústneho pojednávania, nebolo

z pohľadu žalovaného účelné, najmä ak možno dôvodne očakávať, že obsah týchto výpovedí by korešpondoval s ich čestnými prehláseniami, ktoré žalovaný síce pripustil, ale nezohľadnil.

45. V ďalšej žalobcovej námietke, že inšpektorát práce ani žalovaný sa nezaoberali predostretým dôvodom platnosti zmlúv o dielo spočívajúcim v neupozornení konateľa spoločnosti p. Lenárda na pozastavenie živnosti, žalovaný uviedol, že ani jeden z inšpekčných orgánov nie je oprávnený, a ani nikdy neposudzoval platnosť zmlúv o dielo uzavretých medzi dotknutými osobami a žalobcom. Žalovaný len skonštatoval, že dotknuté osoby z dôvodu pozastavenia živnosti nemohli byť pre účastníka konania skutočne činné na základe obchodno-právneho vzťahu tak, ako to deklaruje splnomocnený zástupca. V čase podpisovanie zmlúv o dielo totiž nemali status podnikateľských subjektov, čo spoločne s ich vyjadreniami do zápisnice, v rámci ktorých o existencii obchodno-právneho vzťahu sa ani raz nezmienili, iba dokazuje, že žalobcom dodatočne predložené zmluvy o dielo sú len simulovaným právnym úkonom, ktorým žalobca zastiera ústne založenie pracovno-právneho vzťahu s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za plnenie povinností, ktoré by mu ako zamestnávateľovi vyplývali.

46. Žalovaný v rámci odvolacieho konania preskúmal prvostupňové rozhodnutie, pričom usúdil, že vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Svoje úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, inšpektorát práce náležite a vecne odôvodnil, preto požiadavku žalobcu na zrušenie napadnutého žalovaný nepovažuje za akceptovateľnú a dostatočne skutkovo a právne podloženú. Žalovaný má za to, že v rámci procesu rozhodovania sa obe inšpekčné orgány riadili zásadami správneho trestania a ich postup nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia zo strany súdu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalobu zamietol.

47. Súd v konaní podľa § 177 - § 198 zákona č. 162/2015 Z.z. preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v medziach žaloby, oboznámil sa s pripojeným administratívnym spisom a listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý dňa 25.10.2016 verejne vyhlásil.

48. Podľa § 2 ods.1 písm.a) zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom založený pracovno-právny vzťah alebo štátno- zamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovno-právny vzťah alebo štátno-zamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (§ 2 ods.2 písm.a) citovaného zákona).

Podľa § 3 ods.2 citovaného zákona prvá veta právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.2 a 3.

49. Podľa § 2 ods.1 písm.a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014 inšpekcia je dozorná dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa § 14 ods.1 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, zisteným porušením predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a otlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods.3 písm.b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej

práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu, a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa § 19 ods.2 písm.a) bod 1 inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,-- eur do 200.000,-- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,-- eur.

50. Z obsahu administratívneho spisu súd sa oboznámil s protokolom o výsledku inšpekcie zo dňa 14.05.2014 č. IKO-149-32-1.2/P-A25-14, ktorá bola vykonaná u žalobcu v dňoch 29.04., 30.04., 07.05. a 14.05.2014 a bola zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z.z. Z obsahu protokolu vyplýva, že dňa 29.04.2014 o 11:30 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku u žalobcu, kde na stavbe F. Š., Q. X V. Q. Z. V. vykonávali závislú prácu dve fyzické osoby, a to T. A. a P. A., ktorí so žalobcom nemali uzatvorený pracovno-právny vzťah. Obsah protokolu bol dňa 14.05.2014 prerokovaný so štatutárnym zástupcom žalobcu, ktorý uviedol, že nesúhlasí so zistenými skutočnosťami. V spise sa nachádzajú zápisnice o podaní vysvetlenia oboch osôb T. a P. A., ktorí po poučení uviedli, že na stavbe materskej škôlky pracujú asi týždeň a v deň inšpekcie od 7:30 hod. pre p. E.. Obaja zhodne uviedli, že sa dohodli s konateľom žalobcu na odmene cca 2,-- eura/hod.

51. Dňa 23.07.2014 začal Inšpektorát práce Košice správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie zákona č. 82/2005 Z.z., ktoré aj s popisom skutku bolo doručené žalobcovi 05.08.2014.

52. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu dňa 11.08.2014 zaslal k začatiu konania a k podkladom oznámených správnym orgánom vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s T. a P. A. uzavrel dňa 28.04.2014 zmluvy o dielo, pričom tvrdil, že pred podpisom zmluvy predložili živnostenské listy a pri podpise zmlúv obaja použili okrem podpisu aj pečiatky s uvedením svojho identifikačného čísla. Na základe týchto zmlúv došlo medzi žalobcom a T. A. a P. A. ako zhotoviteľmi k založeniu obchodno- právneho vzťahu podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka. Na potvrdenie vzniku obchodno-právneho vzťahu žalobca uviedol, že P. A. vystavil faktúra za vykonané práce dňa 31.05.2014 vo výške 2.050,-- eur, ktorá bola žalobcom zaplatená a je riadne zaúčtovaná v jeho účtovníctve.

53. Inšpektorát práce Košice si vyžiadal výpis zo živnostenského registra u oboch zhotoviteľoch, pričom bolo zistené, že P. A. mal pozastavené prevádzkovanie živnosti od 01.07.2012, naposledy od 01.07.2012 do 30.04.2014 a T. A. od 01.07.2012 do 30.04.2014.

54. Žalobca na odvolacie konanie predložil žalovanému čestné prehlásenia T. a P. A. zo dňa 11.11.2014, obsahom ktorého je prehlásenie, že mali riadne uzavreté zmluvy o dielo zo dňa 28.04.2014, napriek tomu, že živnosť mal mali v čase uzavretia zmluvy prerušenú a na túto skutočnosť žalobcu neupozornili. V deň vykonania inšpekcie obaja absolvovali v rozsahu dvoch hodín od 8:00 hod. do 10:00 hod. školenie o bezpečnosti pri prácu a o technologickom postupe na stavba bez nároku na odmenu. Obaja prehlásili, že boli vystavení tlaku, nakoľko presne nerozumeli, čo inšpektori od nich žiadajú, keďže je pôvodom z Ukrajiny a jeho odpovede museli byť vytrhnuté z kontextu.

55. Podľa názoru súdu dôkazy predložené žalobcom po začatí správneho konania o uložení sankcie boli správne hodnotené inšpektorátom práce i žalovaným v odvolacom konaní ako nevierohodné a účelové, ktoré žalobca predložil na to, aby sa vyhol uloženiu sankcie.

Dôvody nevierohodnosti a neupotrebiteľnosti týchto dôkazov pre rozhodnutie boli dostatočne vysvetlené v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí. Aj pre súd sú tieto dôkazy nevierohodné a s najväčšou pravdepodobnosťou dodatočne vyhotovené. Svedčí o tom predovšetkým vyjadrenie konateľa žalobcu, ktorý pri prerokovaní protokolu o výsledku inšpekcie dňa 14.05. neuviedol, že uzavrel s T. a P. A. zmluvy o dielo, a hoci inšpektor v protokole u oboch nelegálnu prácu uviedol iba, že „nesúhlasí“. Vysvetlenia oboch dotknutých osôb, ktoré podali do zápisnice po náležitom poučení inšpektorovi práce, sú jednoznačné a dodatočné tvrdenie, že nerozumeli kladeným otázkam, prípadne že bol na nich vyvíjaný nátlak, nie je ničím odôvodnené. Súd poukazuje na to, že je nepravdepodobné, že v prípade ak iba deň pred inšpekciou by obe dotknuté osoby uzavreli so žalobcom zmluvy o dielo, túto okolnosť nespomenuli, ale by tvrdili, že v deň inšpekcie, t.j. dňa 29.04.2014 vykonávali prácu pre žalobcu od 7:30 hod. za dohodnutú odmenu 2,-- eura/hod.

Aj podľa názoru súdu dodatočne predložené listinné dôkazy, a to zmluvy o dielo uzavreté medzi žalobcom a P. a T. A., nevyvracajú, že obaja menovaní vykonávali pre žalobcu činnosť, ktorá má znaky závislej práce, a preto jej výkon v občiansko-právnom alebo obchodno-právnom zmluvnom vzťahu je v zmysle § 1 ods.3 Zákonníka práce neprípustná. Princíp podriadenosti a nadriadenosti je zrejmý jednak zo zistení inšpektorov, ale v konečnom dôsledku aj z predložených zmlúv o dielo, ktoré sa majú vzťahovať na túto činnosť, a z ktorých vyplýva, že menovaní na pracovisku u žalobcu uskutočňovali stavebné práce podľa pokynov objednávateľa, či iných poverených osôb objednávateľa na stavbe, a napokon aj z toho, že obaja boli žalobcom priamo riadení, čo sa týka druhu práce a miesta výkonu. Pokiaľ ide o čestné prehlásenia predložené žalobcom, tieto podľa názoru súdu nezodpovedali čo do formy ustanoveniu § 39 ods.1, 2, 3 Správneho poriadku, predovšetkým súd poukazuje na to, že ide o úkon účastníka konania. Obsah čestných vyhlásení, ktoré urobili P. T. T. A., je však vzhľadom na zistenie inšpekcie práce nevierohodný.

56. K žalobcovej námietke, že správny orgán mal uskutočniť pojednávanie, na ktorom by mal možnosť klásť svedkom otázky, súd uvádza, že v preskúmavanom prípade neexistuje osobitný predpis, ktorý by ukladal obligatórnu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie a správny orgán preto postupoval podľa § 21 ods.1 Správneho poriadku. Aj podľa názoru súdu nariadenie ústneho pojednávania by neprispelo k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci vzhľadom na to, že dodatočne doložené listinné dôkazy a čestné vyhlásenia dotknutých osôb, ktoré sa diametrálne odlišovali od ich bezprostredného vysvetlenia podaného inšpektorovi, keďže je možné predpokladať, že ich výpoveď by bola urobená v súlade s dodatočným čestným vyhlásením.

57. Najvyšší súd SR v rozsudku z 20.03.2013 č. 6Sž/7/2012, vyslovil právny názor, že v prípade, ak právny predpis neurčuje povinnosť nariadenia ústneho pojednávania a ústne pojednávanie by neprispelo k objasneniu skutkového stavu, nie je nariadenie ústneho pojednávania nevyhnutnosťou. S týmto právnym názorom súhlasil aj Ústavný súd SR v uznesení ÚS II/134/2014 z 05.02.2014.

58. Z vyššie uvedených dôvodov súd nepovažuje žalobu žalobcu za dôvodnú, preto ju podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok zamietol.

59. Žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 167 ods.1 Správneho poriadku).

60. Rozsudok bol prijatý jednomyseľne v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.