Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-238-2016.pdf
PDF · 78.69 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/238/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., U. č. XX, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 241,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/45/2016-119 zo dňa 11.05.2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu žalobcu v časti zamietol, ako odvolaním účastníkov nenapadnutom, ponecháva n e d o t k n u t ý .
V ostatnej časti rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 241,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 241,60 eur od 04.03.2015, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh žalobcu v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 241,60 eur od 29.01.2015 do 03.03.2015 zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po vykonanom dokazovaní považoval nárok uplatnený žalobcom v podobe náhrady nákladov spojených s prenájmom motorového vozidla po dopravnej nehode za dôvodný. Lehota na opravu vozidla bola posúdená znalcom, ktorý ustálil, že išlo o primeranú lehotu a s tým súvisiace aj primerané obdobie používania prenajatého motorového vozidla. Uplatnený nárok za 1 deň v číselnom vyjadrení žalovaným rozporovaný nebol. Pokiaľ v konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania, túto posúdil v zmysle ust. § 104 OZ v súvislosti s ust. § 106 ods. 1, 2 OZ s tým, že pokiaľ premlčacia doba začala plynúť rok po poistnej udalosti, v čase podania žaloby žalobcom nemohol byť nárok premlčaný.
2. Proti rozsudku okresného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že v priebehu konania niekoľkokrát namietal premlčanie nároku žalobcu. Napriek tomu okresný súd nariadil vo veci vykonanie znaleckého dokazovania. S námietkou žalovaného sa vysporiadal poukazom na ust. § 104 OZ. Nemožno súhlasiť s tým, že žalobcovi došlo k predlženiu premlčacej lehoty. Škodca, v tomto prípade poistenec žalovaného, nesie objektívnu zodpovednosť za vznik škody na vozidle žalobcu v zmysle ust. § 427 OZ. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom odvodeným od vzťahu medzi škodcom a poškodeným. Žalobca je oprávnený žalovať priamo žalovaného na základe zákona č. 381/2001 Z. z., § 15, ktorý v ods. 2 svojho znenia uvádza, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Uviedol, že ku škode na motorovom vozidle žalobcu došlo 23.11.2012. Týmto dňom uzatvoril zmluvu o nájme motorového vozidla. Vozidlo bolo v zmysle nájomnej zmluvy prevzaté zo servisu 23.11.2012 a vrátené 12.12.2012. Týmto dňom žalobca obdržal faktúru za nájom náhradného vozidla, ktorá znela na sumu 371,75 eur. O škode spôsobenej nájmom náhradného vozidla a o jej výške sa žalobca dozvedel
najneskôr odovzdaním vozidla a obdržaním faktúry 12.12.2012. To, kto za škodu zodpovedá, sa dozvedel najneskôr v deň nehody, 23.11.2012. Od 12.12.2012 mu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu škody na súde, ktorá márne uplynula dňom 12.12.2014. Ak potom žalobca podal žalobu na súd 29.01.2015, urobil tak po uplynutí premlčacej lehoty. Pokiaľ okresný súd uvádzal, že sa vzťah medzi žalobcom a žalovaným spravuje ust. § 104 OZ, bolo by tomu tak v prípade, že by išlo o vzťah založený poistnou zmluvou, nie odvodený vzťah poškodeného a poisťovne škodcu. V nadväznosti na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) v súvislosti s ust. § 391 ods. 1 C. s. p. rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal síce dostatočné dokazovanie, avšak z výsledkov vykonaného dokazovania nedospel k správnym skutkovým zisteniam a následne ani správne právne vec neposúdil.
5. Podľa ust. § 104 OZ, pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.
6. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
7. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
8. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
9. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. To neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
10. V zmysle ust. § 104 OZ pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Celková dĺžka je stanovená na 4 roky (1 + 3) po poistnej udalosti. To znamená, že ust. § 104 OZ predlžuje objektívnu premlčaciu lehotu a nemá vplyv na plynutie subjektívnej premlčacej lehoty v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ.
11. Občiansky zákonník v ust. § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného a) o vzniknutej škode (nie iba o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b) o škodcovi, t. j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a jeho vedomosti o škode.
12. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt spôsobuje, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba.
13. Objektívna premlčacia doba v zmysle ust. § 106 ods. 2 OZ je trojročná a začína plynúť od okamihu škodnej udalosti. V preskúmavanej veci ku škodnej udalosti, teda k dopravnej nehode došlo
23.11.2012. Náhradné motorové vozidlo bolo žalobcovi poskytnuté od 23.11.2012 do 12.12.2012. Dňa 12.12.2012 bola vystavená faktúra za nájom náhradného vozidla, ktorá znela na 371,75 eur.
14. Z hľadiska plynutia subjektívnej premlčacej lehoty možno ustáliť, že žalobca sa dňom 12.12.2012 dozvedel o škode a jej výške. To, kto za škodu zodpovedá, sa dozvedel najneskôr v deň nehody 23.11.2012. Subjektívna premlčacia lehota začala plynúť dňom 12.12.2012 a uplynula dňom 12.12.2014. Žalobca žalobu na súd podal 29.01.2015, teda zjavne po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty.
15. V nadväznosti na uvedené možno ustáliť, že 12.12.2014 skončilo plynutie subjektívnej doby. Právo žalobcu sa premlčalo, a to aj napriek tomu, že mu plynula ešte druhá objektívna premlčacia doba, čo z hľadiska uplynutia subjektívnej premlčacej doby bolo irelevantné. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie otázku premlčania v preskúmavanej veci nesprávne právne posúdil. Z tohto dôvodu jeho rozhodnutie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby otázku premlčania nároku žalobcu v predmetnom konaní posúdil v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)