Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/168/2015

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: R. X. G., a.s., so sídlom U. XXXX/XXX, C., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného spoločnosťou Z. kancelária K. K., s.r.o., 1. I. XXX/XX, U., IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému: N. D., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, o zaplatenie 5.646,88 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/283/2014-40 zo dňa 13.11.2014 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Sporovým stranám nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.826,52 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne počnúc od 15.2.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 236,95 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

2. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca svoj návrh z 24.9.2014 na zaplatenie 5.646,88 eur s príslušenstvom odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola dňa 26.7.2012 uzavretá Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 5.000,00 eur zo strany žalobcu, že žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 60 mesačných splátkach po 173,48 eur, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, a preto bol listom zo dňa 28.1.2013 vyzvaný k splateniu celého úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok. Zmluvné pokuty a upomienky boli vyúčtované v zmysle Úverových zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy.

3. Konštatoval prvostupňový súd, že účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, doručenie bolo vykázané riadne a včas, preto súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie prejednal vec v ich neprítomnosti.

4. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to Úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti R. X. G. a.s. - hotovostný úver, výzvou k splatenie celého úveru, poštovým podacím hárkom a výpisom z účtu vec právne posúdil podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 3, 5 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 26.7.2012, § 1 ods. 2, § 2 písm.a/, b/, d/, § 9 ods. 2 písm.f/, g/, j/ a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 26.7.2012 a dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 26.7.2012 úverová zmluva, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa všeobecných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Konštatoval, že na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi v 60 mesačných splátkach. Po preskúmaní tejto zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi v zmysle citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. zároveň dospel k záveru, že predmetná zmluva nemá všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že v predloženej úverovej zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov v rozmedzí od 35,8% do 37,6%. Takýto údaj súd považoval za neurčitý, zmätočný, uvedený v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na to, že v danom prípade nejde o revolvingový úver a teda ročná percentuálna miera nákladov má byť v zmluve uvedená presne a určito. Ročná percentuálna miera nákladov totiž predstavuje celkové náklady spojené s úverom, do jej výpočtu sa zahŕňa nielen výška úrokovej sadzby, ale aj výška ostatných poplatkoch spojených s úverom a pre spotrebiteľa ide o najdôležitejší údaj, keďže mu umožňuje najjednoduchšie porovnanie ceny jednotlivých spotrebiteľských úverov. Vzhľadom k tomu ročnú percentuálnu mieru nákladov, tak ako je uvedená v zmluve uzavretej medzi účastníkmi, nie je možné rešpektovať. Okrem toho prepočtom na internetovej stránke Q. - C. finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR pri výške úveru 5.000,00 eur, počte mesačných splátok 60 a výške splátok po 173,48 eur bolo zistené, že ročná percentuálna miera nákladov v danom prípade predstavuje 39,14 %.

6. Ďalej uviedol, že v úverovej zmluve predloženej žalobcom je uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom v sume 10.010,40 eur. Má ísť o údaj predstavujúci celkovú výšku spotrebiteľského úveru. Prepočtom výšky splátky uvedenej v zmluve 173,48 eur počtom splátok 60 však je zrejmé, že celková výška tohto úveru predstavuje sumu 10.408,80 eur. V zmluve je tak uvedený nesprávny údaj v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Zdôraznil tiež, že podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. v úverovej zmluve musí byť uvedená konečná splatnosť úveru. Predmetná zmluva obsahuje len údaj 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru pre túto konkrétnu zmluvu, a preto konštatoval, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania údaje o konečnej splatnosti úveru neobsahuje.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd konštatoval, že úverová zmluva zo dňa 26.7.2012 neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, konečnú výšku úveru a konečnú splatnosť úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm.f/, g/ a j/ zák.č. 129/2010 Z.z., a preto podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona platí, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Na základe toho má žalobca nárok len na vrátenie skutočne ním poskytnutého úveru vo výške 5.000,00 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi jednu splátku vo výške 173,48 eur, a preto ho súd zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 4.826,52 eur ako rozdiel sumy poskytnutého úveru 5.000,00 eur a zaplatenej splátky 173,48 eur a v prevyšujúcej časti z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov návrh zamietol.

8. Priznaný úrok z omeškania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úrok z omeškania bol tak žalobcovi priznaný odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty, ktorú poskytol žalobca žalovanému na plnenie po zosplatnení celého úveru, t.j. od 15.2.2013 do zaplatenia istiny. Výška úroku z omeškania bola určená poukazujúc na vyššie citované nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase omeškania žalovaného, t.j. o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB a rovnako v prevyšujúcej časti pokiaľ sa týka výšky požadovaného úroku z omeškania súd návrh zamietol.

9. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a konštatoval, že žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 5.646,88 eur. Súd jeho návrhu vyhovel, čo do sumy 4.826,52 eur, ktorá predstavuje 85% zo žalovanej istiny. Návrh bol zamietnutý, čo do zaplatenia sumy 820,36 eur, ktorá predstavuje 15% žalovanej istiny, a preto žalobca bol tak úspešný v konaní v 70% (85% - 15%).

10. Prvostupňový súd citujúc aj ust. § 151 ods, 1, 2 O.s.p. platný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 13.11.2014 rozhodol o trovách konania v zmysle

už vyššie citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., avšak žalobca v zákonom stanovenej lehote trovy nevyčíslil. Zdôraznil, že vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nielen u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej lehote trovy nevyčísli, možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. Zo spisu pokiaľ sa týka trov konania vyvodil, že žalobcom bol zaplatený súdny poplatok vo výške 338,50 eur, iné trovy z obsahu spisu nevyplývali a trovy právneho zastúpenia žalobcu neboli vyčíslené v zákonnej lehote, a preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu a to vo výške 70% t.j. vo výške 236,95 eur.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, čo odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm.d/, f/ a b/ O.s.p.. So závermi súdu prvej inštancie sa nestotožnil a pokladá ich okrem iného za nesprávne právne posúdenie veci.

12. K záveru súdu prvej inštancie, že Úverová zmluva zo dňa 26.7.2012 neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, resp. takýto údaj považuje za neurčitý a zmätočný, konečnú výšku úveru a konečnú splatnosť úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm.f/, g/, a j/ zák.č. 129/2010 Z.z., a preto podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona platí, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov uviedol, že ročnú percentuálnu mieru nákladov ako obsahovú náležitosť z predmetnej zmluvy uviedol nasledujúcim spôsobom - bod 47. RPMN od 35,8% do 37,6%, pričom tento spôsob zvolil s ohľadom na to, že pre jej výpočet je rozhodujúci dátum čerpania úveru, keďže sa v danom prípade jednalo o bezúčelový hotovostný úver a nie dátum uzatvorenia zmluvy, hoci zmluva, ak má byť považovaná za perfektný právny úkon v čase svojho vzniku, musí obsahovať predmetnú obsahovú náležitosť. Výška RPMN závisí na dni poskytnutia úveru, čo s ohľadom na spôsob spracovania úverovej zmluvy v informačnom systéme trvá žalobcovi istý objektívne dlhý čas. Zmluva bola platne uzatvorená dňa 26.7.2012, finančné prostriedky boli poskytnuté žalovanému dňa 27.7.2012 a listina o oznámení výšky 37,5% RPMN bola daná na poštovú prepravu dňa 28.7.2012 na adresu klienta.Uviedol, pravidlá pre výpočet RPMN ustanovené Zákonom o spotrebiteľských úveroch neberú ohľad na rôznorodosť produktového portfólia jednotlivých poskytovateľov úverov a v prípade niektorých produktov, napr. v prípade hotovostných pôžičiek nie je v čase podpisu úverovej zmluvy známy presný dátum pripísania finančných prostriedkov na účet klienta. Mal za to, že jeho vyššie uvedený postup, za situácie, keď nie je žalobca v čase uzatvorenia úverovej zmluvy z objektívnych dôvodov schopný klientovi poskytnúť presnú výšku RPMN, je úplne v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch.

13. Súd prvej inštancie rozhodnutie odvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných noriem, v právnom štáte sudca musí vedieť sám dostatočne zvážiť naliehavosť konkrétnej právnej veci. Prepätý formalizmus nemá svoje opodstatnenie, môže vyvolať nenapraviteľný stav, vo verejnosti otriasa dôveru v štátne orgány, ktorých úlohou je poskytovať ochranu subjektívnym právam.

14. Zmluvné ustanovenie, podľa ktorého žalovaný (spotrebiteľ) súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu žalobca oznámi po poskytnutí úveru, je z hmotnoprávneho pohľadu v súlade so znením § 269 ods. 3 Obchodného zákonníka, na obsah ktorého žalobca poukázal.Tvrdil, že takto určenú obsahovú náležitosť zmluvy žalovaný akceptoval a bol s ňou uzrozumený, pričom aj listina o oznámení výšky RPMN bola daná na poštovú prepravu dňa 27.7.2012 na adresu klienta. K záveru súdu, že celková výška tohto úveru predstavuje sumu 10.408,80 eur (prepočtom splátok a jej výšky) a v zmluve je tak uvedený nesprávny údaj v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa uviedol, že klient prejavil súhlas v predzmluvnom rokovaní, že chce uzatvoriť doplnkovú službu , ktorá nebola podmienkou, aby získal predmetný úver a poukazujúc na znenie § 2 písm.g/ a § 2 písm.h/ zák.č. 129/2010 Z.z., v ktorom je definovaný pojem „celková čiastka splatná spotrebiteľom“, uviedol, že splátka 166,84 eur (istina, úrok a poplatok) násobená počtom mesiacov 60 v celkovej výške je 10.010,40 eur (celková čiastka splatná spotrebiteľom), suma 1,53 eur násobená počtom mesiacov 60 v celkovej výške 6,64 eur je úhrada poistného, ktoré sa podľa tvrdenia žalobcu nezarátava medzi celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom v zmysle citovaných ustanovení. Zároveň uviedol, že v tejto časti žalobného návrhu svoj zamietavý dôvod súd prvej inštancie nešpecifikoval hmotnoprávnou úpravou.

15. Žalobca pokladá za nesprávny právny záver súdu prvej inštancie, keď aplikoval fikciu o „bezodplatnosti“ na základe absencie obsahovej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a uviedol, že túto obligatórnu náležitosť zmluvy uviedol spôsobom -

bod 53. Lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15.dňa v poslednom mesiaci. Zastával názor, že použitím lexikálneho výkladu možno pojem „termín“ vyložiť širšie ako súdom proklamovaný výklad „presná časová dátumová špecifikácia“, že žalobca tak uviedol údaj o konečnej splatnosti v súlade so znením § 122 ods. 2 - Počítanie času, ktorý podľa jeho názoru dovoľuje stanovovať lehoty aj podľa mesiacov, lebo ak by zákonodarca chcel použiť pojem „dátum konečnej splatnosti alebo deň konečnej splatnosti“, tak by tak učinil.

16. Ak súd konštatuje, že zmluva neobsahuje obsahové náležitosti vyžadované zákonom, takýto záver žalobca pokladá za nesprávne právne posúdenie veci, keďže neboli splnené všetky podmienky obsiahnuté v hypotéze predmetnej právnej normy podľa § 11 ods. 1 písm. a/. Mal za to, že lexikálnym a logickým výkladom právnej normy je možno dospieť k záveru, že preto, aby súd mohol považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere „bezodplatnú“ musia byť v rovine hmotného práva kumulatívne splnené podmienky dané spojkou „a“. Zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, g/ a j/. Písomná forma právneho úkonu nikdy nebola spochybnená ako jedna z nevyhnutných podmienok takejto zákonnej sankcie „bezodplatnosti“. Súd prvej inštancie spojku „a“ v § 11 ods. 1 písm. a/ vykladá bez akéhokoľvek odôvodnenia vo význame spojky „alebo“, čím do veľkej miery zmenil obsah tohto ustanovenia a tento svoj pozmeňujúci výklad žiadnym spôsobom nezdôvodnil v predmetnom rozsudku, pričom v odôvodnení nikdy neuviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, ak by chcel vyvodiť aplikáciu fikcie o „bezúročnosti“ podľa § 11 ods.1 písm. b/. V nadväznosti na to zastával názor, že predmetné odôvodnenie rozsudku neobsahuje náležitosti tak ako sú uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06), a preto žalobca odvolanie v tejto časti odôvodňuje aj tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. S poukazom na vyššie uvedené navrhoval, aby odvolací súd zmenil predmetný rozsudok tak, že žalobe vyhovie, eventuálne aby predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal rozsudok v napadnutej časti ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 - § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

19. Predmetné odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 17.12.2014, teda za účinnosti zák.č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

20. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

21. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

22. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku nebol odvolaním napadnutý, v tejto časti nadobudol právoplatnosť, a preto nebol odvolací súdom preskúmavaný.

23. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k námietkam uvedeným v odvolaní dodáva:

24. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie v predmetnej veci zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vykonané dôkazy hodnotil, k akému záveru dospel a ako právne zistený skutkový stav posúdil. Odvolacia námietka žalobcu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov nie je opodstatnená, lebo súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom rozsahu tak, aby bol pre účastníkov konania, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný.

25. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol z dôvodu, keď vychádzal zo zistenia, že zmluvu o úvere, od ktorej odvodzuje žalobca svoj nárok, je potrebné v dôsledku absencie obligatórnych náležitostí uvedených v ust. § 9 ods. 2 písm. f/, g/, j/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy považovať za bezúročnú a bez poplatkovú.

26. V prejednávanej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov konania je zmluva o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov. Z obsahu tejto zmluvy jednoznačne vyplýva, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, pri uzatváraní ktorej konal žalobca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, preto je potrebné v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka považovať žalobcu za dodávateľa a žalovaného ako fyzickú osobu nekonajúcu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rovnako niet pochýb o existencii povinnosti súdu podrobiť takúto spotrebiteľskú zmluvu zo zákona, teda ex lege súdnej kontrole z hľadiska toho, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, vykazujúce tiež znaky nekalej obchodnej praktiky a či vychádzajúc z nej žalobca neuplatňuje nedovolené plnenie.

27. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). V našom právnom poriadku práva spotrebiteľov, okrem iného chránia aj ustanovenia § 52 nasl. Občianskeho zákonníka a tiež ust. § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom odvolací súd nemá pochybnosť o ich súlade s právom Európskej únie umožňujúcim členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúčajú smernice Európskej únie, ktoré ustanovenia významne chránia spotrebiteľov a nepochybne sú náročné na dodávateľa, čo je však pochopiteľné vzhľadom na to, že spotrebiteľ prakticky takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy a faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná.

28. Z predloženej zmluvy o úvere z 26.7.2012 je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský úver, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a práve z tohto dôvodu sa predmetný vzťah medzi účastníkmi riadi ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Rovnako náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravuje ust. § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úverov, pričom pod sankciou neplatnosti stanovuje požiadavku písomnej formy. Je tiež nesporné, že okrem všeobecných náležitostí musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti uvedené pod písm. f/, g/ a j/ citovaného zákona, musí teda zahŕňať okrem iným presne špecifikovaných náležitostí tejto zmluvy aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Absenciu niektorej náležitosti uvedenej v § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch zákon nesankcionuje neplatnosťou zmluvy, avšak poskytuje pri tejto absencii niektorých náležitostí taxatívne vymedzených v citovanom ustanovení spotrebiteľovi špecifickú ochranu. Ak nie je niektorý z týchto údajov uvedený v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prípade námietok žalobcu voči právnemu posúdeniu veci prvostupňovým súdom prvej inštancie treba považovať za správny záver, podľa ktorého údaje obsiahnuté v tzv. formulárovej zmluve účastníkov nezodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu o spotrebiteľskom úvere práve v rámci týchto ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie teda nepochybil, keď konštatoval, že úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahuje náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, g/ a j/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Táto skutočnosť vyplýva z predmetnej zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Navyše odvolací súd dodáva, že úverová zmluva neobsahuje ani náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 1 písm. k/ citovaného zákona, pretože účelu úpravy spotrebiteľského práva, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana ako slabšieho účastníka právneho vzťahu zodpovedá len taký výklad tohto ustanovenia, ktorý každý z údajov vyjadrený v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“ viaže ku každej v tam uvedených položiek, teda ako k istine tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Uvedený účel nespĺňa zmluva, ktorá neobsahuje aj vyčíslenie výšky splátok istiny, výšky splátok úrokov a výšky splátok iných poplatkov (u každej takejto čiastkovej položky).

29. Za nedôvodnú a nespôsobilú privodiť v prospech žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci vyhodnotil odvolací súd námietku spočívajúcu v tom, že splatnosť úveru si bolo možné odvodiť, či zistiť príslušným výpočtom, že v čase uzatvorenia úverovej zmluvy z objektívnych dôvodov nebol schopný klientovi poskytnúť presnú výšku RPMN, pretože presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a podľa tvrdenia žalobcu klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru, k čomu podľa tvrdenia žalobcu došlo listinou o oznámení správnej výšky RPMN na adresu klienta. Odvolací súd k tomuto spôsobu určenia výšky RPMN uvádza, že sa nachádza pod čiarou, je písaný tak drobným písmom, že nielen pre bežného spotrebiteľa nie je čitateľný a nie je tu zjavná súvislosť s určením RPMN v bode 47. Navyše je potrebné uviesť, že tvrdenie odvolateľa v odvolacom konaní, že presnú výšku RPMN oznámil žalovanému po poskytnutí úveru, žiadnym spôsobom nepreukázal a ani nezdokladoval.

30. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že legislatívna úprava ako aj súdna prax štandardne zabezpečuje ochranu spotrebiteľa pred konaním, ktoré ho môže poškodzovať. Doslovne zakázané sú ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách a tiež nekalé obchodné praktiky. Za nekalú sa považuje taká praktika, ktorá v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a podstatne narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, za ktorú nekalú obchodnú praktiku sa považuje klamlivé konanie, klamlivé opomenutie konania, agresívna obchodná praktika, pričom dodávateľ nesmie klamať a zavádzať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, neúplné, nepresné, nejasné údaje alebo potrebné údaje zamlčovať. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa pre účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie aj konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku alebo poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu nerovnosti zmluvných strán. V súvislosti s vyššie uvedeným nemožno ponechať bez povšimnutia, že zmluva ako aj úverové podmienky sú písané tak drobným písmom, že pre priemerného bežného spotrebiteľa nie sú v bežnej praxi poznateľné a jasne, zreteľne a zrozumiteľne ich možno prečítať len pod lupou, čo samo o sebe v nadväznosti na skutočnosť, že akékoľvek zmluvné dojednanie nebolo možné zo strany žalovaného ako spotrebiteľa žiadnym spôsobom ovplyvniť svedčí nielen o zmluvnej nevyváženosti zmluvných strán so záverom o bezpochyby výrazne slabšej vyjednávacej pozícii pri pokuse dosiahnuť zmenu už vo vopred naformulovanej predtlačenej zmluve, okrem iného aj pokiaľ ide o dotknuté ustanovenia týkajúce sa tak ročnej percentuálnej miery nákladov, konečnej výšky úveru, ako aj konečnej splatnosti úveru a s tým spojených následkov, čo už samo o sebe súdna prax považuje za nekalú obchodnú praktiku, s poukazom na ktorú nemožno poskytnúť výkonu takého práva súdnu ochranu. Celá konštrukcia podmienok poskytnutia úveru, zložitosť a zavádzajúce formulovanie, či odkaz na ďalšie výpočty neguje ich jednoznačnú výpovednú hodnotu a vytvára pre priemerného spotrebiteľa pochybnosti o skutočných parametroch toho-ktorého poskytovaného úveru, čo sa svojimi účinkami zhoduje s neuvedením zákonom stanovených parametrov s následkom bezodplatnosti úveru, ktorý bol súdom prvej inštancie správne konštatovaný.

31. Zákonná povinnosť žalobcu ako dodávateľa uviesť údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov, konečnú výšku a konečnú splatnosť úveru, vrátane vyčíslenia výšky splátok istiny, výšky splátok úrokov a výšky splátok iných poplatkov umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná len vtedy, ak neobsahuje všetky podmienky (kumulatívne) uvedené v § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. Zo zmyslu a účelu citovaného zákona vyplýva, že všetky vyššie uvedené podmienky (§ 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.) majú význam pre ochranu spotrebiteľa a majú zabezpečiť jeho informovanosť a istotu v súvislosti s poskytnutým úverom, a preto absencia ktorejkoľvek z týchto podmienok je na ujmu spotrebiteľa a neguje jeho ochranu sledovanú práve touto právnou úpravou.

32. S poukazom na vyššie uvedené bola teda správne zmluva o úvere súdom prvej inštancie posúdená ako bezúročná a bez poplatkov a správne bola žaloba, vzhľadom na vyššie uvedené v prevyšujúcej časti zamietnutá ako nedôvodná.

33. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne v

napadnutom výroku potvrdil, vrátane výroku o priznaní úroku z omeškania a náhrady trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou.

34. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaný, ktorému však trovy odvolacieho konania nevznikli a žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).