Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/233/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobkyne: N.. N. P., L. Z. H. W. X. &. L.G., U..G..C.., X., G. X, IČO : 46 817 701, proti žalovanému: KOZÁČEK, s.r.o., Bratislava, Pohorského 7, IČO : 35 757 833, zastúpený Jurek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Páričkova 15, Bratislava, IČO: 47 253 983, o zaplatenie 8.572,58 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 19C/104/2007-621 zo dňa 14. decembra 2012 a odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 19C/104/2007-702 zo dňa 5. februára 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a napadnuté uznesenie č. k. 19C/104/2007-702 zo dňa 5. februára 2015 p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 8.572,58 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne počnúc dňom 6.1.2007 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd návrh zamietol.

2. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že žalobkyňa sa dňa 18.6.2002 stala vlastníčkou bytu č. 7 na 4. poschodí v bytovom dome na T. D. Č.. XX P. X. na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu od predávajúceho - pôvodného spoluinvestora T.. H. H. (Zmluva o združení na účely prípravy a výstavby stavby „Bytový dom na T. D. P. X. - J. J. zo dňa 5.9.2000

- čl. 71, Zmluva o výstavbe bytového domu a kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2001 - čl. 80). Predmetný bytový dom postavil na základe Zmluvy o dielo č. 01/05/2000 zo dňa 23.8.2000 žalovaný. V zmluve o dielo, čl. VI, bod 6.1. bola dojednaná záručná lehota v trvaní 48 mesiacov na stavebnú časť. Bytový dom bol skolaudovaný kolaudačným rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXXX/H/XX/Cš/XXH z 13.2.2002, čo vyplýva z čl. 1 bodu 3 kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a pôvodným vlastníkom bytu. Žalobkyňa reklamovala vady diela u žalovaného prvýkrát písomne dňa 24. 11.2005, počas záručnej doby, a to najmä vadnú izoláciu terasy a jej prepojenie na zvislé steny objektu (steny, okná) prejavujúcu sa vydutím drevenej podlahy na viacerých miestach v interiéri a nadmernou vlhkosťou bytu. Uplatnila si nárok na bezplatné odstránenie popísaných vád. Opätovne vady diela reklamovala aj neskôr písomnou korešpondenciu nachádzajúcou sa v súdnom spise a popísanou vyššie. Žalovaný reklamáciu neuznal. Vytknuté vady diela žalovaný neodstránil, namietal, že za ne nezodpovedá, pretože si žalobkyňa dala prerobiť balkónové dvere v oblúku a pod týmito dverami vôbec nebola izolácia. Ako dospel k tvrdeniam uvedeným v odpovedi na reklamáciu žalovaný v liste neuviedol. Žalobkyňa odstránenie vád nakoniec

realizovala v júli 2006 na vlastné náklady prostredníctvom dodávateľa Mark-Mart, Y. L., V. Č.. X, U. na základe Zmluvy o dielo č. 07/2006. Na opravu bola použitá technológia hydroizolácie spoločnosti SCHOMBURG. Zástupca tejto spoločnosti odporučil stavebnú spoločnosť Y. L., Mark - Mart, práce sa realizovali na základe postupu navrhnutým spoločnosťou SCHOMBURG Slovensko s.r.o., ktorá vykonala v septembri 2005 obhliadku bytu žalobkyne. Vzhľadom na ročné obdobie sa ako dočasné riešenie realizovala oprava v rozsahu a za účelom zamedzenia prieniku vody do bytu cez povrch odstránením dlažby po okrajoch okien (styk - stena) a aplikovať AQUAFIN -2K s vložením pásky do vnútra. Po zimnom období sa vada odstraňovala komplexne v zmysle návrhu technického riešenia opravy vypracovaného firmou SCHOMBURG Slovensko, s.r.o. zo dňa 26.9.2005 (čl. 160). Za vykonanie „Opravy zatekania terasy v bytovom dome - T. D.. Č. XX, X.“ bola žalobkyni dňa 20.06.2006 dodávateľom vyfakturovaná čiastka 119.000,- Sk s DPH a dňa 6.7.2006 čiastka 139.257,50 Sk s DPH a to na základe cenovej kalkulácie a čl. IV zmluvy o dielo č. 07/2006. Uvedené čiastky žalobkyňa dodávateľovi uhradila bezhotovostne prevodom z jej účtu, čo vyplýva z predložených výpisov z účtu žalobkyne vystavených Tatra bankou, a.s. (žalobkyňa dňa 28.7.2006 uhradila sumu 39.257,50 Sk, dňa 26.6.2006 sumu 119.000,- Sk a dňa 25.7.2006 sumu 100.000,- Sk).

3. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 373, § 380, § 436 ods. 1, § 562 ods. 2, § 563 ods. 1, § 564 Obchodného zákonníka, keď dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala v konaní aktívnu legitimáciu voči žalovanému nakoľko nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetnému bytu v bytovom dome na T. D. P. X. dňa 18.6.2002 vstúpila do pôvodných práv bývalého vlastníka bytu T.. H. H. vo vzťahu k žalovanému ako zhotoviteľovi stavby zo Zmluvy o dielo č. 01/05/2000 uzatvorenej v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, teda aj do práva reklamovať vady diela. Kolaudácia predmetného bytového domu a následné odovzdanie diela sa uskutočnilo vo februári 2002. Žalobkyňa vady diela písomne reklamovala prvýkrát listom zo dňa 24.11.2005, teda počas plynutia 4 ročnej (48 mesačnej) reklamačnej doby v zmysle čl. VI, bod 6.1 a 6.2 zmluvy o dielo, čo nakoniec ani nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Žalobkyňa reklamovala písomne vadu bez zbytočného odkladu po jej zistení po viacerých osobných stretnutiach so žalovaným a zástupcom Združenia vlastníkov bytu a žiadala zabezpečiť opravu vád, keď komplexný rozsah a charakter vady diela zistila v septembri v roku 2005, potom čo došlo k vydutiu drevenej podlahy na viacerých miestach v byte a jej následnému rozlepenie, resp. zlomenie. Z bodu 6.4. čl. VI cit. Zmluvy o dielo vyplýva, že počas záručnej doby má objednávateľ právo požadovať a zhotoviteľ povinnosť bezplatne odstrániť písomne reklamované vady, a to do troch dní pokiaľ sa strany nedohodnú inak od uplatnenia reklamácie objednávateľom a vady odstrániť v čo najkratšom technicky možnom čase. Ak sa nedohodne termín kratší, vady odstráni zhotoviteľ najneskôr do 30 dní od uplatnenia reklamácie. Podľa bodu 6.7 zmluvy sa za vady diela v záručnej dobe nepovažujú vady spôsobené prevádzkou objednávateľa prípadne bežným opotrebovaním materiálov, príp. živelnou pohromou, resp. zavinením tretej osoby. Žalobkyňa preukázala existenciu vytknutých vád a to vadne zhotovenej hydroizolácie žalovaným, čo vyplýva nielen z ňou predloženého vyššie citovaného znaleckého posudku znalca N.. Z., ktorý po obhliadke realizovanej u žalobkyne dňa 25.1.2006 v posudku konštatoval, že konštrukčné detaily oblúkovej steny z kuchyne a zasklená stena s dverami nie sú v súlade s projektovou dokumentáciou a dochádza pri hnanom daždi ku zatekaniu do kuchyne a izby. Znalec ďalej konštatoval, že: „Dlažba je realizovaná s nekvalitným vyškárovaním a bez predpísaného stupňa pri obvodovej stene pred zasklenou stenou do izby a vytiahnutia izolácie na zvislé konštrukcie (dodatočne boli prelepené stykové škáry a urobený náter, čo je dočasné riešenie), dochádzalo k zatečeniu do interériu. S ohľadom na uvedené skutočnosti zhotoviteľ spoločnosť Kozáček, s.r.o. v júni 2004 vybúral po obvode pás dlažby a opätovne ju uložil. Čelo balkóna je však ukončené bez odkvapovej lišty. V styku dlažby s rámom zasklených stien do izby a kuchyne bola dlažba realizovaná na zraz bez vyvedenia hydroizolácie na spodný profil zasklenej steny a opätovne dochádzalo k zatekaniu do kuchyne a izby. V dôsledku zvýšenej vlhkosti došlo k nasiaknutiu stien a parkiet. Steny sú vysúšané, omietky a maľby opravené, čo je doložené fotografiami.“ Znalec N.. Z. v rámci svojej svedeckej výpovede pred súdom vypovedal, že k zatečeniu do bytu žalobkyne by došlo aj bez ohľadu na ňou realizovanú výmenu presklenej časti za pevnú časť dverí, pretože zatieklo aj cez iné presklené časti. Záver o vadne zhotovenej hydroizolácii potvrdil vo svojom posudku aj súdom ustanovený znalec N.. U., ktorý hlavnú príčinu zatečenia do bytu vidí v tom, že bola chybne realizovaná hydroizolácia, ktorá nebola vyvedená po celom obvode presklenej steny a tiež plných stien nad úroveň dlažby, resp. nad úroveň terasy. Sprievodným nedostatkom je sklon terasy bez plynulého odtekania vody k odkvapu a tiež nekvalitné tmelenie škár medzi dlaždicami. Zhotoviteľ nedodržal sklon dlažby terasy smerom k odkvapu, ktorý je určený v projekte 1,5%, neurobil ukončenie okraja dlažby pri odkvape, kde nebola osadená zarážka z oceľového plechu. Tvrdenia žalobkyne o vadách diela spočívajúcich vo vadnej izolácii nepriamo potvrdili

aj svedecké výpovede svedka N.. T. T.ituru (potvrdil nadmernú vlhkosť bytu, zarosenie okien a plesne na stenách bytu) a svedkyni I.S. U. (zúčastnila sa spolu so žalobkyňou obhliadky vady pri reklamovaní vady a bola prítomná pri odkrytí dlažby). Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd považoval za irelevantné konštatovanie svedka N.. L. Z., bývalého predsedu združenia individuálnych stavebníkov a neskôr predsedu spoločenstva vlastníkov bytov v objekte na T. D. Č.. XX, týkajúce sa príčin zatekania do bytu žalobkyne, pretože sa jedná o vady, ktorej príčinu nemohol svedok zistiť voľným okom pri obhliadke bytu bez odkrytia podlahy a tiež z dôvodu, že nemá príslušné odborné vzdelanie, ktoré by dávalo ním vysloveným záverom určitú odbornú vypovedaciu hodnotu. Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, bývalý vlastník bytu T.. H. H. v byte býval od kolaudácie, ktorá sa uskutočnila vo februári 2002 do júna 2002, kedy byt predal žalobkyni. Jedná sa teda o obdobie 4 mesiacov, kedy sa vady diela spočívajúce vo vadnej hydroizolácii nemuseli v byte objaviť, vzhľadom na krátkosť tohto času a prípadné priaznivé poveternostné podmienky. V tomto kontexte je preto pre súd irelevantná aj výpoveď projektanta stavby N.. H.. L. W., ktorý vypovedal, že L. H. v predmetnom byte navštevoval 2 roky a vady si nevšimol, keď je zrejmé, že pán H. v byte býval len 4 mesiace.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zhotoviteľ sa vznesením námietky premlčania spočívajúcej v tom, že vady neboli žalobkyňou reklamované bez zbytočného odkladu od ich zistenia, nebránil. Žalovaný nepredložil dôkaz, ktorým by zvrátil znalecky preukázané tvrdenia žalobkyne, a to že hydroizoláciu v byte realizoval kvalitne a bez vád. Žalovaný nepreukázal príslušným záznamom v stavebnom denníku, že došlo k riadnemu zdokumentovaniu prevzatia hydroizolácie v jednotlivých bytoch, vrátane kontroly kvality jej zhotovenia pred jej pokrytím ďalšími vrstvami. Tvrdenia žalovaného, že vadná hydroizolácia nebola zdokumentovaná pri kolaudačnom konaní neobstojí, nakoľko sa jedná o vadu pod povrchom (betónom, obkladom a pod.), ktorú nie je možné zistiť voľným okom pri kolaudácii stavby, ale až užívaním bytu a dlhodobejším vplyvom nepriaznivých poveternostných podmienok, nejde teda o zjavnú vadu zistiteľnú okamžite. Tiež neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že zásahom žalobkyne do konštrukcie v roku 2002 výmenou dvoch presklených častí dverí došlo k poškodeniu hydroizolácie, nakoľko toto tvrdenie ničím nepreukázal. Výmenou dvoch zasklených dvier za pevnú presklenú stenu totiž nemohlo dôjsť k tak závažným zásahom, ktorých následkom by bola masívne zatekanie do bytu a následné nadmerné zavlhnutie bytu, pričom fakt, že k zatečeniu do bytu žalobkyne by došlo aj bez výmeny dvoch častí presklených dielov potvrdil aj znalec N.. Z., nakoľko zistil, že k zatečeniu parketovej podlahy došlo na viacerých miestach. Naopak z výsledkov svedeckých výpovedí (O. A., zástupcu firmy Schomburg, Y. L. MARK-MART) jasne vyplynulo že po odkrytí pôvodnej dlažby sa zistilo, že pod dlažbou nebola vybudovaná hydroizolácia, že príčinou zatekania mohlo byť aj nesprávne zrealizovanie detailov styku terasy so zvislými múrmi budovy, riadne nepreizolovanie spoju rámu okna s podkladným murivom pod rámom okna a zlé vyspádovanie terasy, za čo nesie zodpovednosť žalovaný.

5. Súd prvej inštancie za irelevantné považoval aj námietky žalovaného, že za zlý odtok vody z terasy nemôže niesť zodpovednosť z dôvodu, že to nebol on, kto zabezpečoval obklad terasy (finálneho obkladu) v zmysle zmluvy o dielo, nakoľko toto si riešil objednávateľ samostatne. Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplynulo, že žalovaný podľa zmluvy pripravoval základ, na ktorý sa následne treťou osobou realizoval finálny podklad (dlažba). Vyhotovenie podkladu znamená zhotovenie riadnej hydroizolácie, vrátane jej vyspádovania a následné zaliatie povrchu betónovou vrstvou, čo bolo súčasťou diela, ktoré sa zaviazal dodať žalovaný v zmysle zmluvy o dielo. Vyspádovanie povrchu, na ktorý sa kladie finálny obklad, nemôže zabezpečiť profesia obkladača. Terasa presahujúca rozlohou 5 m2 musí mať podľa projektovej dokumentácie zabudovaný samostatný odvodňovací systém vrátane odkvapovej lišty plniacej funkciu odtoku vody (strana 4 N.. Z.), čo tiež nebolo dodržané. O vadách diela v súvislosti so zlým vyspádovaním terasy svedčí aj následná oprava terasy žalobkyne realizovaná žalovaným v roku 2004. Žalobkyňa tvrdenia o nekvalitnej a nedostatočne zhotovenej hydroizolácie žalovaným preukázala predložením znaleckého posudku N.. Z.. Jej tvrdenia následne potvrdil aj súdom ustanovený znalec N.. U., čo vyplýva zo vyššie citovaného znenia znaleckého posudku, ako aj svedok N.. T. T., ktorý vypovedal, že vo svojom byte tiež zaznamenal problémy spočívajúce práve v nedostatočnej alebo nekvalitnej izolácii bytového domu, svedok O. A., ktorý ako príčinu zatekania definoval zle realizovaný detail spoja medzi terasou a dreveným rámom okna. Podľa názoru prvoinštančného súdu teda jednoznačne problém nie je v spôsobe voľby technického riešenia zvislej presklenej konštrukcie, ktoré realizoval žalovaný na základe požiadavky predchádzajúce vlastníka bytu, ale v kvalite jeho prevedenia, resp. vyhotovenia, ktoré, ako sa jednoznačne preukázalo, bolo vadné.

6. Súd prvej inštancie poukázal nato, že vadu spočívajúcu v zhotovení vadnej hydroizolácie považoval za porušenie zmluvy o dielo podstatným spôsobom. Žalobkyňa v zmysle § 436 ods. 1 písm. písm. b) Obchodného zákonníka požadovala odstránenie vád opravou, pretože sa jednalo o vadu opraviteľnú. Žalovaný vadu neuznal a tak si žalobkyňa z dôvodu narastajúcich škôd spočívajúcich najmä v znehodnotení stien a drevenej interiérovej podlahy v byte zrealizovala opravu vadnej hydroizolácie na vlastné náklady, ktoré činili sumu 8.572,58 €. Hodnotu nákladov na opravu vady si žalobkyňa voči žalovanému tak uplatňuje titulom zľavy z kúpnej ceny, pričom za primeranú zľavu z ceny považuje náklady na odstránenie vád diela opravou. Po vyhodnotení skutkového stavu súd dospel k záveru, že takýto nárok môže žalobkyňa vzniesť len voči predávajúcemu, ktorým je bývalý vlastník bytu a nie voči žalovanému, ako zhotoviteľovi diela. Súd žalobkyni uplatnenú čiastku priznal titulom nároku na náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka, keď mal za preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu tým, že dodal vadné dielo, reklamovanú vadu neuznal a opravu nevykonal. Keďže opravu vadnej hydroizolácie na vlastné náklady zrealizovala žalobkyňa, vznikla jej škoda spočívajúca v nákladoch na opravu reklamovanej vady - hydroizolácie, a nárok na ich vrátenie. Výšku uplatnených nákladov na opravu súd nemal za spochybnenú, keď tieto náklady boli riadne rozpísané v rozpočte, ktorý žalobkyňa predložila spoločnosť MARK-MART, boli riadne vyfakturované a žalobkyňou aj uhradené. K námietke žalovaného je potrebné uviesť, že žalobkyni nemôže byť na ťarchu, že opravu hydroizolácie zrealizovala vyšším štandardom, než akým bola zhotovená hydroizolácia žalovaným s odkazom na vypracovanú projektovú dokumentáciu bytového domu, s ohľadom na vadnosť jej pôvodného vyhotovenia žalovaným.

7. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 8.572,50 € (258.257,50 Sk) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 13,5 % ročne počnúc dňom 6.1.2007, keďže týmto dňom bol žalovaný v omeškaní s úhradou žalovanej sumy. Žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu žalovanej sumy listom zo dňa 22.12.2006, v liste žalovaného požiadala o úhradu tejto sumy do 5.1.2007, spolu s výzvou žalovanému predložila príslušné faktúry, ktoré boli predmetom úhrady. O výške úrokov z omeškania súd rozhodol v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výška základnej úrokovej sadzby NBS platná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, bola vo výške 3,5 %, s pripočítaním 10 % tak ide o sumu 13,5 % ročne. Keďže žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania vo výške 14 % ročne a súd jej priznal úroky vo výške 13,5 % ročne, v tejto nepatrnej časti žalobu v druhom výroku rozsudku zamietol. Nakoľko pri vyhlasovaní rozsudku došlo v zápisnici z pojednávania k chybe pri písaní, keď súd nesprávne uviedol výšku úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne namiesto 13,5 % ročne s poukazom na procesnú ekonomiku v zmysle § 164 O.s.p. vykonal opravu tejto chyby priamo v znení písomného vyhotovenia rozsudku.

8. O trovách konania súd prvej inštancie nerozhodol z dôvodu, že o týchto rozhodne do 30 dní odo právoplatnosti rozsudku vo veci samej s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p.

9. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť, návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní poukázal na nesprávne právne posúdenie veci, keď žalobkyňa sa svojím návrhom domáhala zaplatenia žalovanej sumy z titulu nároku z vád tovaru (návrh čl. IV, štvrtý odsek) a on v tomto kontexte nebol a nie je pasívne legitimovaný a túto námietku vzniesol už vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 24.8.2007. Prvoinštančný súd napadnutým rozhodnutím rozhodol o nároku na náhradu škody, teda o niečom, čo žalobkyňa nežiadala. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obsiahlo zaoberá nárokom z vád, pričom konštatuje, že podľa § 532 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi nároky z vád tovaru, ak ich neoznámi zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu. Z vykonaného dokazovania ako aj z rozhodnutia je zrejmé, že vady sa prvýkrát objavili už v roku 2002 a prvýkrát si žalobkyňa tieto vady u neho uplatnila až listom zo dňa 25.11.2005, to znamená, že si teda u neho nároky z vád uplatnila až po vyše 3 rokoch, čo sa v žiadnom prípade nedá považovať za oznámenie bez zbytočného odkladu (§ 562 ods. 2 Obchodného zákonníka ). Napriek tomu, že súd prvej inštancie na str. 3 rozsudku uvádza túto skutočnosť, celkom nepochopiteľne na str. 9 posledný odsek uvádza že žalobkyňa reklamovala písomne vadu bez zbytočného odkladu po jej zistení. Žalovaný sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že túto skutočnosť treba namietať ako premlčanie. Nepoukázanie na skutočnosť, že od prvého objavenia sa vád v roku 2002 do prvého písomného uplatnenia nároku z vád diela v roku 2005 prešla značná doba, teda že nešlo o uplatnenie si nároku z vád bez zbytočného odkladu, nie je podľa jeho názoru premlčaním. Premlčaním zanikajú práva (§ 387 ods. 2 Obchodného zákonníka), nie je

zákonodarcom jasne definovaný postup súdu, ako má konať resp. rozhodnúť (§ 562 ods. 2 Obchodného zákonníka).

10. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam keď chybne posúdil skutočnosť, že žalobkyňa hneď od počiatku riadne preukázala výšku žalovanej sumy, skutočnosť, či bolo potrebné vymieňať celú terasu, keďže priznal sumu za výmenu hydroizolácie na celej terase, pričom z výpovede znalca prof. Z. (v postavení svedka) jednoznačne vyplýva, že „hydroizoláciu nebolo potrebné meniť na celej terase“, keď toto konštatovanie má zásadný vplyv na to, či mal byť žalovaný zaviazaný na celú žalovanú sumu. Rovnako chybne posúdil skutočnosť, či svojvoľná výmena okien žalobkyňou bola príčinou zatekania. Z výpovede znalca prof. Zajaca (v postavení svedka) jednoznačne vyplýva, že „voda sa mohla dostať do bytu len cez presklenú časť“, keď poukázal nato, že sa jedná o presklenú časť, ktorú svojvoľne vymenila žalobkyňa ešte pred tým, ako mu oznámila vady - teda nejde o výmenu presklenej časti z dôvodu neodstránenia vady. Vzhľadom na chybné posúdenie tejto skutočnosti a vzhľadom na nemožnosť objektívne určiť zavinenie ako také a prípadne jeho mieru zavinenia, pričom v tomto prípade je dôkazné bremeno na žalobkyni, mal žalovaný za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v preukázaní jeho zavinenia. Všetky výroky svedkov a znalca sú len v teoretickej rovine, čo by bolo keby, pričom vychádzajú výlučne zo zisťovania stavu po významnom zásahu žalobkyne do stavebnej konštrukcie (najmä zásahu do hydroizolácie, bez ktorého by sa presklená časť nedala vymeniť) a po výmene terasy t.j. izolácie a povrchu terasy. Súd chybne posúdil skutočnosti a závery svedkov L. (zhotoviteľ opravy diela za použitia systému SCHOMBURG) a A. (obchodný zástupca firmy SCHOMBURG), ak prijal ich záver, že pôvodne použitá hydroizolácia bola nevhodná a bolo potrebné vybúrať celú terasu (výrok L.. A.). Vzhľadom na skutočnosť, že obaja menovaní svedkovia boli svedkami navrhnutými žalobkyňou a boli osobami priamo zainteresovanými na tom, že sa použil systém SCHOMBURG, považuje ich výpovede za nedôveryhodné. Súd prvej inštancie chybne posúdil skutočnú realizáciu detailu diela a skutočnosť, že finálna podlaha bolo položená t.j. aj vyspádovaná nesprávne a že táto skutočnosť je zavinená ním. Finalizáciu podláh nerobil on, pričom práve naopak (od konštatovania súdu), je to profesia obkladača, ktorý finalizuje podlahu, vrátane jej vyspádovania.

11. Záverom poukázal nato, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie neposúdil resp. zle posúdil také pre rozhodnutie vo veci samotnej závažné skutočnosti ako zavinenie žalobkyne na vzniku a rozsahu vadného stavu (svojvoľná výmena stavebného prvku v záručnej dobe, vrátane zásahu do hydroizolácie bez následného zabezpečenia naviazania hydroizolácie, zabránenie odtoku vody nevhodne zhotovenou drevenou podlahou). Žalobkyňa nepreukázala jeho zavinenie (žiaden dôkaz nehovorí priamo o jeho zavinení, všetko sú len domnienky, naviac vyslovené zistením stavu v čase po výmene presklenej časti a terasy žalobkyňou a takisto nebolo preukázané, že by on porušil svoju povinnosť zhotoviteľa, nakoľko sa neodchýlil od projektovej dokumentácie, t.j. použil projektantom navrhnutý postup a technológiu. Súd prvej inštancie napriek namietanému minimálne spoluzavineniu, priznal žalobkyni plnú sumu, napriek tomu, že svojim konaním (podľa neho v plnom rozsahu) spôsobila vadný stav - zatekanie tým, že svojvoľne vymenila presklený diel a následne drevenou terasou zamedzil odtoku vody. Ďalej súd napriek tomu, že je zrejmé, že nebolo nevyhnutne potrebné použiť technológiu SCHOMBURG a vymeniť hydroizoláciu na celej terase, priznal žalobkyni sumu tak, ako žiadala t.j. za drahšiu technológiu a vo väčšej výmere ako bolo nevyhnutné, a aj keď bol nárok uplatnený ako nárok z vady predanej veci, kde on od začiatku namietal nedostatok pasívnej legitimácie, priznal sumu z titulu náhrady škody. Prvoinštančný súd nesprávne aplikoval resp. neaplikoval ustanovenia § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka podľa ktorých nárok žalobkyni nemal priznať, nakoľko ho o vadách neinformovala bez zbytočného odkladu.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Mala zato, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol ani nepreukázal žiadne skutočnosti, po posúdení ktorých by mal odvolací súd dospieť k záveru, že rozsudok mení v jeho prospech. Trvala na tom, že jej voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie požadovanej sumy 8.572,58 € s príslušenstvom, keďže dielo bolo vadné, resp. došlo k spôsobeniu škody zo strany žalovaného. Ona v konaní pred súdom prvej inštancie uniesla dôkazné bremeno, preukázala tvrdené skutočnosti a odôvodnila, že jej voči žalovanému vznikol požadovaný nárok. Žalovaný bol v konaní absolútne nečinný, nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval opak jej tvrdení, v čom pokračuje aj v podanom odvolaní. Je nepochybné, že žalovaný porušil svoju povinnosť zo záväzkového právneho vzťahu a k zatekaniu došlo bez jej zavinenia.

13. Na základe odvolania žalovaného odvolací súd svojím rozsudkom z 13. novembra 2014 č. k. 9Co 352/2013-693 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny (podľa vtedy účinného § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).

14. Najvyšší súdu Slovenskej republiky ako súd dovolací na základe dovolania žalovaného rozsudok Krajského súdu z 13. novembra 2014, č. k. 9Co 352/2013-693 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolací súd prihliadol na vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktorá sa vyskytla v štádiu odvolacieho konania v podobe nedoručenia vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu žalovaného. Pretože odňatie možnosti konať pred súdom strane sporu znamenajúce porušenie práv na spravodlivý proces zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho opodstatnenosť, dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.7.2016, v ktorom v zásade zopakoval svoje námietky uvedené v odvolaní. Uviedol, že absentuje zodpovednostný vzťah žalovaného v súvislosti s prípadnou vadou. Žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko žalobkyňa kúpila byt od p. H.. Znova poukázal na to, že vzniesol námietku premlčania spočívajúcu v tom, že žalobkyňa vady neuplatnila bez zbytočného odkladu po tom, čo vyšli najavo. Žalovaný namietal i nesprávne zistenie a posúdenie nároku žalobkyne vo vzťahu k výške žalovanej sumy, skutočnosť, či bolo nevyhnutné vymieňať celú terasu, keď súd priznal žalobkyni čiastku za výmenu hydroizolácie na celej terase a taktiež nesúhlasí so záverom súdu, ktorý neakceptoval námietku žalovaného, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázanie zavinenie žalovaného, pretože náhrada škody podľa Obchodného zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Oba znalecké posudky, ktoré boli v konaní predložené, preukazujú, že projekt počíta so schodíkom do bytu zo strany terasy, čo žalovaný oznámil súdu listom zo dňa 19.10.2012, súd na predmetné stanovisko nereagoval, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Žalovaný namietal proti tendenčnosti znaleckého posudku znalca N.. U.. Mal za to, že odvolací súd sa vo svojom rozsudku (zrušenom dovolacím súdom) nedostatočne vysporiadal s pasívnou legitimáciou žalovaného, nakoľko žalobkyňa so žalovaným nemala žiadne zmluvný vzťah. Žalovaný namietal, že žalobkyňa hrubým spôsobom zasiahla do konštrukcie stavby v záručnej lehote, čím porušila zmluvu o dielo. Žalobkyňa nepreukázala, že došlo k zatekaniu v iných bytoch a že mala súhlas zhotoviteľa so zásahom do diela v záručnej dobe. Uviedol, že súd sa nevysporiadal v dostatočnej miere so všetkými námietkami žalovaného a vec je nesprávne právne posúdená. Namietal tiež prekvapivosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, jeho nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie.

16. K podaniu žalovaného doručeného súdu prvej inštancie dňa 22.7.2016 sa vyjadrila žalobkyňa podaním doručený odvolaciemu súdu dňa 19.9.2016, v ktorom poukázala v plnom rozsahu na svoje pôvodné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného doručené súdu prvej inštancie dňa 23.4.2015. Uviedla, že voči žalovanému prebieha exekúcia, kde súd nepovolil jej odklad, zamietol návrh na jej zastavenie i námietky povinného voči exekúcií. Podania žalovaného považovala za účelové a špekulatívne.

17. Žalovaný sa vyjadril k podaniu žalobkyne doručenému odvolaciemu súdu dňa 19.9.2016 podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 25.10.2016, v ktorom nesúhlasil s tým, že podáva špekulatívne podania. Vzhľadom na zrušenie exekučného titulu Najvyšším súdom Slovenskej republiky nemôže exekučné konanie pokračovať, preto sú tvrdenia žalobkyne o exekučnom konaní bezpredmetné.

18. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Po odstránení nedostatku vytýkaného dovolacím súdom, keď vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené dňa 20.6.2016, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu (výrok vo veci samej ktorým bolo vyhovené žalobe) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

21. Podľa § 560 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky. Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.

22. Podľa § 562 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí; b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1; c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. Ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.

23. Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

24. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád; b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné; c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.

25. Podľa § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

26. Podľa § 373 Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

27. Podľa § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

28. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 (ktorému zodpovedá § 153 ods. 1 O.s.p. účinného v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku) spočívajúci v tom, že žalobkyňa sa dňa 18.6.2002 stala vlastníčkou bytu č. 7 na 4. poschodí v bytovom dome na T. D. Č.. XX P. X. na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu od predávajúceho - pôvodného spoluinvestora T.. H. H. (Zmluva o združení na účely prípravy a výstavby stavby „X. J. na T. D. P. X. - J. J.“ zo dňa 5.9.2000

- č. l. 71, Zmluva o výstavbe bytového domu a kúpnej zmluvy zo dňa 18.12.2001 - č. l. 80). Predmetný bytový dom postavil na základe Zmluvy o dielo č. 01/05/2000 zo dňa 23.8.2000 v zmysle jej dodatkov (ďalej len „zmluva“) žalovaný, ktorý ako zhotoviteľ uzavrel zmluvu zo Združením vlastníkov bytov, X. J. na T. D. X. - J. J. ako objednávateľom. V zmluve o dielo, čl. VI, bod 6.1. bola dojednaná záručná lehota v trvaní 48 mesiacov na stavebnú časť. Bytový dom bol skolaudovaný kolaudačným rozhodnutím č. 2002-01/03847/H/11/Cš/08H z 13.2.2002. Žalobkyňa reklamovala vady diela, ktoré zistila v lete 2005 u žalovaného bez zbytočného dokladu prvýkrát písomne dňa 24.11.2005, počas záručnej doby, a to najmä vadnú izoláciu terasy a jej prepojenie na zvislé steny objektu (steny, okná) prejavujúcu sa vydutím drevenej podlahy na viacerých miestach v interiéri a nadmernou vlhkosťou bytu. Opätovne vady diela reklamovala aj neskôr písomnou korešpondenciu zo dňa 12.5.2006 a 29.5.2006, kedy si uplatnila aj nárok na bezplatné odstránenie popísaných vád. Žalovaný reklamáciu neuznal a vytknuté vady diela neodstránil. Žalobkyňa odstránenie vád nakoniec realizovala v júli 2006 na vlastné náklady vo výške 285.257,75 Sk prostredníctvom dodávateľa Mark-Mart, Y. L., V.V. Č.. X, U., na základe Zmluvy o dielo č. 07/2006, na opravu bola použitá technológia hydroizolácie spoločnosti SCHOMBURG.

29. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav prvoinštančný súd dospel k správnym právnym záverom spočívajúcich v tom, že vzhľadom na objektívnu zodpovednosť zhotoviteľa za vady diela je žalobkyňa aktívne legitimovaná na uplatnenie svojho práva zo zodpovednosti za vady diela v zmysle § 562 a § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka, ktoré právo využila, keď požadovala odstránenie vád opravou. Žalovaný ako zhotoviteľ bezplatne vady diela neodstránil, čím porušil svoje povinnosti v zmysle čl. VI bod 6.4, 6.5 zmluvy a správne ho preto prvoinštančný súd zaviazal k náhrade škody v zmysle § 373 Obchodného zákonníka. V zmysle citovaného ustanovenia sú predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu a existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený. Odvolací súd má zato, že tieto žalobkyňa ako poškodená preukázala a škoda, ktorá jej vznikla a ktorej rozsah bol správne určený v zmysle § 380 Obchodného zákonníka, bola v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného ako zhotoviteľa diela. Žalovaný ako zhotoviteľ, ktorý škodu spôsobil, nepreukázal okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; lebo len v tomto prípade by sa oslobodil sa od povinnosti nahradiť škodu. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP, resp. § 157 ods. 2, 3 O.s.p. účinného v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku).

30. Pokým žalovaný v odvolaní namietal, nesprávne právne posúdenie veci, keď žalobkyňa sa svojím návrhom domáhala zaplatenia žalovanej sumy z titulu nároku z vád tovaru a prvoinštančný súd napadnutým rozhodnutím rozhodol o nároku na náhradu škody, teda o niečom, čo žalobkyňa nežiadala, odvolací súd považuje túto námietku za právne irelevantnú.

31. Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe žaloby. Tento spôsob začatia konania predpokladá aj ustanovenie § 79 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ktorému zodpovedajú ustanovenia § 131 a nasl. . Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy tomu tak je v sporových veciach), je podanie žaloby nevyhnutným predpokladom začatia konania. Ustanovenie § 79 ods. 1 O.s.p. vymedzuje obsahové náležitosti návrhu, ktorých neúplnosť bráni v ďalšom procesnom postupe súdu s procesným dôsledkom

- odmietnutie podania (§ 43 ods. 2 O.s.p.). Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy strán a posúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa strany domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak však nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 O.s.p.). Ak teda súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru , že žalovanú čiastku je potrebné priznať nie titulom zodpovednosti za vady ale titulom náhrady škody, nepostupoval v rozpore s ustanovením § 153 ods. 2 O.s.p. (ktorému zodpovedá § 216 ods. 1 .

32. Žalovaný je nepochybne pasívne vecne legitimovaný v konaní a jeho námietky týkajúce sa absencie zmluvného vzťahu medzi ním a žalobkyňou sú v tejto súvislosti bez právneho významu. Súd prvej inštancie žalobkyni priznal nárok na náhradu škody (keď žalobkyňou uplatnený nárok takto správne právne posúdil), pričom zodpovednosť za škodu žalovaného bola založená porušením povinností, ktoré mu vyplývali zo zodpovednosti za vady diela, ktoré dodal právnemu predchodcovi žalobkyne, s ktorým mal zmluvný vzťah a do práv a povinností z ktorého žalobkyňa kúpou predmetného bytu vstúpila.

33. Za bezdôvodnú považuje odvolací súd námietku žalovaného, že prvoinštančný súd nesprávne aplikoval ustanovenia § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorých nárok žalobkyni nemal priznať, nakoľko ho o vadách neinformovala bez zbytočného odkladu. Z obsahu spisu vyplýva, že vady sa u žalobkyne prvýkrát objavili už v roku 2002, druhýkrát v roku 2004 a následne aj v roku 2005. Prvé poškodenie žalobkyňa riešila prostredníctvom tretích osôb a neuplatnila si voči žalovanému žiaden z toho vyplývajúci nárok. V roku 2004 boli poškodenia odstraňované žalovaným vo viacerých bytoch, nie len v byte žalobkyne. Posledné zatekanie v roku 2005 žalobkyňa riešila opätovne so žalovaným a nároky z toho vyplývajúce si voči nemu uplatnila bez akýchkoľvek pochybností bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistila. Nároky uplatnené listom zo dňa 24.11.2005 sa ani len čiastočne nevzťahujú na poškodenia,

ktoré vznikli v roku 2002 ani v roku 2004, keďže tie už boli v tom čase odstránené, či už treťou osobou alebo priamo žalovaným, ale na ďalšie, tretie vady diela, ktoré žalobkyňa zistila v roku 2005.

34. K námietke žalovaného, že žalobkyňa nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno v preukázaní jeho zavinenia odvolací súd dodáva, že právna úprava náhrady škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, čo znamená, že povinná strana má škodu nahradiť vždy bez ohľadu nato, či porušenie povinnosti zavinila alebo nie. Je povinnosťou toho, kto škodu spôsobil, preukázať liberačné dôvody, pokiaľ sa chce zbaviť povinnosti škodu nahradiť. V danom prípade žalovaný ako zodpovednostný subjekt nepreukázal okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť, t.j. v tomto smere neuniesol svoju dôkaznú povinnosť a jeho obrana zostala len v rovine tvrdení bez dôkazov.

35. Čo sa týka ďalších námietok uvedených v odvolaní, týmito sa odvolací súd nezaoberal, keďže už súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení podrobne zaoberal všetkými pre vec dôležitými argumentmi žalovaného, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9.decembra 1994).

36. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

37. Následne sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 5. februára 2015 č. k. 19C/104/2007-702, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 614,24 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 5 272,37 € k rukám právneho zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Druhým výrokom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť trovy štátu vo výške 496,- € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

38. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 142 ods. 3 a § 151 ods. 3 O.s.p., keď súd prvej inštancie nerozhodol o náhrade trov konania spolu s rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, ale vyhradil si že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo žalobkyňou zaplateného súdneho poplatku vo výške 514,24 € a preddavku na znalecké dokazovanie zaplateného žalobkyňou vo výške 100,- €, ako aj trov právneho zastúpenia vo výške 5 272,37 € za 18 úkonov právnej služby a to: 1) prevzatie, príprava / rok 2006 / á 240,08 € + 5,44 € rež. paušál, 2) spísanie návrhu na začatie konania zo dňa 10.01.2007 á 253,94 € + 5,91 € rež. paušál, 3) účasť na pojednávaní dňa 18.05.2009 - á 302,19 € vrátane DPH (253,94 € + 48,25 € DPH) + rež. paušál 8,27 € vrátane DPH (6,95 € + 1,32 € DPH), 4) účasť na pojednávaní dňa 29.06.2009 - á 302,19 € vrátane DPH (253,94 € + 48,25 € DPH) + rež. paušál 8,27 € vrátane DPH (6,95 € + 1,32 € DPH), 5) účasť na pojednávaní dňa 21.09.2009 - á 302,19 € vrátane DPH (253,94 € + 48,25 € DPH) + rež. paušál 8,27 € vrátane DPH (6,95 € + 1,32 € DPH), 6) účasť na pojednávaní dňa 26.10.2009 - á 302,19 € vrátane DPH (253,94 € + 48,25 € DPH) + rež. paušál 8,27 € vrátane DPH (6,95 eur + 1,32 € DPH), 7) písomné podanie vo veci samej na základe výzvy súdu

- vyjadrenie a doloženie dôkazných prostriedkov zo dňa 09.11.2009 á 302,19 € vrátane DPH (253,94 € + 48,25 € DPH) + rež. paušál 8,27 € vrátane DPH (6,95 € + 1,32 € DPH), 8) účasť na pojednávaní dňa 07.12.2009 - á 302,19 € vrátane DPH (253,94 € + 48,25 € DPH) + rež. paušál 8,27 € vrátane DPH (6,95 € + 1,32 € DPH), 9) účasť na pojednávaní dňa 20.01.2010 - á 302,19 € vrátane DPH (253,94 € + 48,25

€ DPH) + rež. paušál 8,58 € vrátane DPH (7,21 € + 1,37 € DPH), 10) písomné podanie vo veci samej - otázky pre znalecké dokazovanie zo dňa 09.02.2010 á 302,19 € vrátane DPH (253,94 € + 48,25 € DPH) + rež. paušál 8,58 € vrátane DPH (7,21 € + 1,37 € DPH), 11) účasť na pojednávaní dňa 17.04.2012 bez prejednania veci - á 76,18 € vrátane DPH - 1/4 z tarifnej hodnoty (63,48 € + 12,70 € DPH) + rež. paušál 9,16 € vrátane DPH (7,63 € + 1,53 € DPH), 12) účasť na pojednávaní dňa 19.06.2012 á 304,73 € vrátane DPH (253,94 € + 50,79€ DPH) + rež. paušál 9,16 € vrátane DPH (7,63 € + 1,53 € DPH), 13) písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k pasívnej legitimácii žalovaného zo dňa 08.08.2012 á 304,73 € vrátane DPH (253,94 € + 50,79€ DPH) + rež. paušál 9,16 € vrátane DPH (7,63 € + 1,53 € DPH), 14) účasť na pojednávaní dňa 10.08.2012 á 304,73 € vrátane DPH (253,94 € + 50,79€ DPH) + rež. paušál 9,16 € vrátane DPH (7,63 € + 1,53 € DPH), 15) účasť na pojednávaní dňa 19.10.2012 á 304,73 € vrátane DPH (253,94 € + 50,79€ DPH) + rež. paušál 9,16 € vrátane DPH (7,63 € + 1,53 € DPH), 16) účasť na pojednávaní dňa 27.11.2012 á 304,73 € vrátane DPH (253,94 € + 50,79€ DPH) + rež. paušál 9,16 € vrátane DPH (7,63 € + 1,53 € DPH), 17) účasť na pojednávaní dňa 14.12.2012 á 304,73 € vrátane DPH (253,94 € + 50,79€ DPH) + rež. paušál 9,16 € vrátane DPH (7,63 € + 1,53 € DPH) a 18) písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 19.03.2013 á 304,73 eur vrátane DPH (253,94 € + 50,79€ DPH) + raž. paušál 9,37 € (7,81 € + 1,56 € DPH).

39. Súd prvej inštancie nepriznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to za doplnenie vyjadrenia zo dňa 9.11.2011 datované dňa 16.11.2011, nakoľko predmetnú argumentáciu mohol právny zástupca žalobkyne zahrnúť do predchádzajúceho vyjadrenia zo dňa 9.11.2011, za ktoré súd priznal náhradu trov konania; a za doloženie fotodokumentácie na CD nosiči, nakoľko tento dôkaz právny zástupca založil do spisu na pojednávaní dňa 20.1.2015, za ktorý úkon mu súd prvej inštancie už priznal náhradu. Okrem toho súd krátil náhradu trov konania za účasť na pojednávaní dňa 17.04.2012 tak, že za tento úkon priznal 1 tarifnej hodnoty, nakoľko toto pojednávanie bolo z dôvodu, že sa znalec neodstavil, odročené bez prejednania veci.

40. O náhrade trov konania štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého štátu vzniklo voči žalovanému právo na náhradu trov konania, ktoré hradil. V súvislosti s týmto konaním zo štátnych finančných prostriedkov bol hradený preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 200,- € (preddavok priznaný znalcovi uznesením zo dňa 15.6.2010, č. k. 19C/104/2007-242) a následne znalecká odmena vo výške 296,- € (znalecká odmena priznaná znalcovi uznesením zo dňa 19.05.2011, č. k. 19C/104/2007-270). Preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady trov konania štátu vo výške 496,- €.

41. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd konanie o trovách konania podľa § 109 O.s.p. prerušil. Pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s návrhom na prerušenie konania, žiadal zmenu napadnutého uznesenia tak, že žiadne z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, prípadne aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný mal za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V úvode svojho odvolania spochybnil oprávnenosť nároku žalobkyne vo veci samej. Následne namietol, že proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie, podal dovolanie. Bez ohľadu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní vzhľadom na dovolacie námietky žalovaného možno mať za to, že v danom prípade sú naplnené aj predpoklady v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. O trovách konania je možné rozhodnúť až po tom, čo Najvyšší súd rozhodne o dovolaní. Žalovaný mal za to, že v dovolacom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie o trovách, resp. od posúdenia tejto otázky závisí rozhodnutie. Zrušením rozsudku Krajského súdu dovolacím súdom by zostalo uznesenie o trovách nedotknuté, preto je potrebné konanie o trovách konania prerušiť až do rozhodnutia dovolacieho súdu. Žalovaný vytkol napadnutému uzneseniu aj jeho nedostatočné odôvodnenie, čím je porušené právo na spravodlivé súdne konania vymedzené v čl. 46 ods. 1 Ústavy. Navyše súd prvej inštancie priznal žalobkyni aj trovy právneho zastúpenia, ktoré nie sú účelne vynaložené, žalobkyni bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za písomné podania, ktoré boli len doplnením, prípadne spresnením žaloby. Bolo vecou žalobkyne, aby predmetné skutočnosti uviedla už v samotnej žalobe. Taktiež predmetným úkonom právnej služby možno vytknúť, že sa v nich opakujú skutočnosti, ktoré už boli uvedené a ich opätovné uvádzanie je nadbytočné a neúčelné. Taktiež nemožno priznať trovy právneho zastúpenia v prípade podania, ak nejde o podanie vo veci samej, ale týka sa len procesnej otázky (úkony č. 7, 10, 13 a 18).

42. V doplňujúcom podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 26.5.2016 žiadal žalovaný napadnuté uznesenie zrušiť vzhľadom na skutočnosť, že predmetné uznesenie bolo vydané s poukazom na rozsudok č. k. 19C/104/2007-621 a dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

43. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala, aby odvolací súd uznesenie súd prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Mala za to, že prebiehajúce konanie o dovolaní nijakým spôsobom nebráni v tom, aby bolo rozhodnuté o trovách konania. Odôvodnenie napadnutého uznesenie spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti a je dostatočné. V prípade žalovaným namietaných úkonov, za ktoré mal súd nesprávne priznať žalobkyni trovy právneho zastúpenia, ide o podania žalobkyne týkajúce sa veci samej na základe výzvy súdu, resp. o úkony tak právne a obsahovo závažné, že ich bolo nevyhnutné uskutočniť písomne. Všetky trovy právneho zastúpenia žalobkyne boli vynaložené účelne a preto aj správne priznané súdom. Žalobkyňa mala tiež za to, že žalovaný neuviedol, ani nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prerušenie konania.

44. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

45. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

46. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že posudzovaná vec nemá povahu akéhosi osobitného konania o náhrade trov konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania je neoddeliteľnou súčasťou konania, ktoré sa vedie o žalobe žalobkyne a na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že súd prvej inštancie využil možnosť, ktorú mu dávalo v čase vyhlásenia prvoinštančného rozsudku účinné ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. a o náhrade trov konania rozhodol samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutie vo veci samej. Z tohto dôvodu nie je možné v tejto procesnej situácií prerušiť konanie. Ustanovenia o prerušení konania sa vzťahujú na konanie vo veci samej a nemožno ich aplikovať pri čiastkovom rozhodovaní procesnej povahy. Nakoľko žalovaný nepodal návrh na prerušenie konania (vo veci samej) a predpisy upravujúce civilný proces iný inštitút ako prerušenie konania vo veci samej nepoznajú, odvolací súd o takomto návrhu žalovaného nerozhodoval (ani kladne ani záporne).

47. Po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením, ktorým uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyni i trovy konania štátu, aplikoval správne ustanovenia O.s.p. a správne ich aj vyložil, keď žalobkyni, ktorá mala v konaní neúspech len v pomerne nepatrenej časti, priznal v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. plnú náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a preddavku na trovy znaleckého dokazovania, ako aj náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia. Rovnako správne v konaní neúspešného žalovaného zaviazal v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p. nahradiť trovy konania štátu, pozostávajúce z nákladov na znalecké dokazovanie. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje odvolací súd za dostatočné a samotné uznesenie za preskúmateľné, nakoľko z neho všetky vyššie uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu považoval odvolací súd odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné.

48. Námietky žalovaného týkajúce sa spochybňovania nároku žalobkyne vo veci samej, vrátane zopakovania námietok uvedených v dovolaní žalovaného proti rozsudku odvolacieho súdu, sú pre rozhodnutie o trovách konania právne bezvýznamné. Podkladom pre rozhodnutie o trovách konania je v danom prípade rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu, z ktorých vyplýva úspech, resp. neúspech strán sporu v konaní. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania je vo všeobecnosti závislé výlučne od rozhodnutia súdu vo veci samej v prvoinštančnom konaní, prípadne (ako je to aj v posudzovanej veci) od rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní, ak bolo podané, pokiaľ súd prvej inštancie využil možnosť, ktorú mu dával § 151 ods. 3 O.s.p. Vysporiadať sa s vecným argumentmi žalovaného bolo vecou rozhodnutí vo veci samej (rozsudkov) a na základe vysporiadania sa s nimi bolo rozhodnuté i o trovách konania.

49. Odvolací súd má ďalej za to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Ustanovenie § 150 ods. 1 Os.p. je výnimkou zo zásady zodpovednosti za výsledok konania a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní, či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, je potrebné prihliadať jednak k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku, k postoju strán v priebehu konania a pod., pretože iba tieto kritéria sú určujúce pri aplikácií postupu v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Žalovaný ako okolnosti hodné osobitného zreteľa označil skutočnosti uvedené v dovolaní (o ktorom už dovolací súd rozhodol), a ktorých obsahom sú námietky vo veci samej negujúce nárok žalobkyne. Odvolací súd musí znovu zopakovať, že meritórne námietky žalovaného nemajú význam pre rozhodnutie o trovách konania, nakoľko toto rozhodnutie musí korešpondovať s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej, ktoré bolo odvolacím súdom potvrdené. Ak by mal odvolací súd za to, že meritórne námietky žalovaného sú dôvodné, toto by sa muselo prejaviť v rozhodnutí o odvolaní proti rozsudku vo veci samej, nie v rozhodnutí o trovách konania a obsah takýchto námietok nemôže predstavovať ani okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.

50. Pokiaľ žalovaný namietal účelnosť právnym zástupcom žalobkyne vykonaných úkonov právnej služby, jeho námietky mali až na jednu výnimku len všeobecný charakter, keď žalovaný nešpecifikoval, ktoré úkony právnej služby a z akého dôvodu mali byť vykonané neúčelne. Z tohto dôvodu sa odvolací súd s týmito námietkami žalovaného nemohol stotožniť. Konkrétne žalovaný namietal iba účelnosť vykonania úkonov právnej služby označených v rozhodnutí súdu prvej inštancie poradovými číslami 7., 10., 13. a 18., ktoré sa podľa jeho názoru netýkajú veci samej. Ide o písomné podanie na základe výzvy súdu - vyjadrenie a doloženie dôkazných prostriedkov zo dňa 9.11.2009, otázky pre znalecké dokazovanie zo dňa 9.2.2010, vyjadrenie k pasívnej legitimácii žalovaného zo dňa 8.8.2012 a vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 19.3.2013. Z obsahu spisu vyplýva, že vo všetkých prípadoch ide o podania týkajúce sa veci samej, ktoré boli vykonané právnym zástupcom žalobkyne účelne a ktoré vyplynuli z povinnosti advokáta chrániť a presadzovať práva a záujmy žalobkyne.

51. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 19C/104/2007-702 zo dňa 5. februára 2015 ako vecne správne v zmysle § 381 ods. 1, 2 potvrdil.

52. O náhrade trov odvolacieho konania a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 453 ods. 3 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniam žalovaného nevyhovel a napadnuté rozhodnutia súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalobkyňa v odvolacom a dovolacom konaní plný úspech a vznikol jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p. ).