Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_32Cb-46-2014.pdf
PDF · 94.25 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/46/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001 proti žalovanému v 1. rade: Mikuláš Balog, Podhradská 14, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 14 337 673, reg. Obvodný úrad Trebišov, číslo živn. registra 811-1110, v zastúpení: JUDr. Dušan Szabó, advokát, Podhradská 14, 077 01 Kráľovský Chlmec, v 2. rade KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 o zaplatenie 1.023,82 € s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. rade a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 1.023,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % p. a. z dlžnej sumy 1.023,82 € odo dňa 23.10.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 22.04.2013 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.023,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % p. a. z dlžnej sumy 1.023,82 € odo dňa 23.10.2011 do zaplatenia ako aj trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.05.2011 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: TV 160 BF, prevádzkovateľom ktorého bol žalovaný v 1. rade, a to na komunikácii D1 km: 596,600. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel s príslušenstvom. Uvedenou dopravnou nehodou prišlo ku škode na majetku žalobcu vo výške 4.455,51 €, ktorú si u žalovaného v 2. rade uplatnil ako u poisťovateľa škodcu listom číslo 11973/39112/40202/2011 zo dňa 02.05.2011. Žalovaný v 2. rade poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 2.698,09 €. Vznikol tak rozdiel medzi skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením v sume 1.023,82 € z titulu amortizácie. Poukázal na § 9 ods. 6 Zák. č. 135/1961 Z. z. ako lex specialis vo vzťahu k § 442 a 443 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Žalobca vynaložil náklady na odstránenie poškodenia cestnej komunikácie vo výške 22.457,46 €, pričom mu bola uhradená len časť nákladov a časť nákladov vo výške 616,10 € ostala neuhradená. Nakoľko celá dlžná suma zaplatená žalobcovi nebola, žalobca si okrem dlžnej sumy uplatnil aj úrok z omeškania počítaný odo dňa nasledujúceho po 15. dni od skončenia prešetrovania poistnej udalosti. Prešetrovanie poistnej udalosti bolo žalovaným v 2. rade ukončené dňa 07.10.2011, to je úrok z omeškania vo výške 9,50 % p. a. z dlžnej sumy odo 23.10.2011 do zaplatenia.
3. Súd vo veci vydal dňa 24.06.2013 platobný rozkaz sp. zn. 26 Rob/143/2013, voči ktorému podali žalovaní v 1. a 2. rade v zákonnej lehote odpor.
4. Žalovaný v 1. rade v podanom odpore zo dňa 25.07.2013 okrem iného uviedol, že si zodpovednosť za škodu uplatnil u jeho poisťovne, a to u žalovaného v 2. rade. Tým, že mal žalovaný v 1. rade uzatvorenú poistnú zmluvu so žalovaným v 2. rade, prešla povinnosť plniť v plnom rozsahu na žalovaného v 2. rade. Týmto teda žalovaný v 1. rade stratil procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania, nie je teda pasívne legitimovaným v tomto spore. Žalovaný v 1. rade trvá na tom, že žalovaný v 2. rade uhradil žalobcovi skutočnú škodu, pričom spochybňuje správnosť a dôvodnosť nákladov tak, ako ich vyčíslil žalobca. Žalobcovi bola uhradená skutočná škoda, a preto tento nemá nárok na zaplatenie ďalšej sumy titulom zodpovednosti za škodu.
5. Žalovaný v 2. rade v podanom odpore uviedol, že v prípade, ak by mieru opotrebovania nezohľadňoval, nebolo by možné hovoriť o cene veci v čase poškodenia. Podľa názoru žalovaného v 2. rade, ak má zodpovednosť za škodu plniť reparačnú funkciu, to znamená, že sa jej prostredníctvom má poškodenému nahradiť to, o čo pri spôsobenej škode prišiel, musí sa aj výška škody určiť tak, aby ten kto za škodu zodpovedá mal povinnosť nahradiť poškodenému, teda v tomto prípade žalobcovi škodu vo výške zodpovedajúcej cene poškodenej veci v čase poškodenia. Preto výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia iba v tom prípade, ak pri vzniku škody bola poškodená celkom nová vec. Žalovaný v 2. rade zdôrazňuje, že v predmetnej právnej veci nejde o prípad, kedy by pri vzniku škody došlo k poškodeniu celkom novej veci, práve naopak pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu vecí, ktoré už boli používané, boli opotrebované. Samotná výška náhrady škody za poškodenú opotrebovanú vec podľa žalovaného v 2. rade nie je v žiadnom prípade závislá od toho, či si takúto vec nechá poškodený opraviť alebo si poškodenú vec opraví sám, prípadne či poškodenú vec ponechá neopravenú, keďže ide o okolnosti s konaním osoby zodpovednej za vznik škody a so škodovou udalosťou nesúvisia a osoba zodpovedajúca za vznik škody zodpovedá poškodenému za samotné poškodenie veci a nie za to, aký je výsledok opravy poškodenej veci. Žalovaný v 2. rade sa teda domnieva, že pri výpočte výšky poistného plnenia postupoval správne, keď zohľadnil mieru amortizácie poškodených vecí a že potom jeho postup má oporu a neprotirečí ust. § 443 Občianskeho zákonníka.
6. K odporu žalovaných v 1. a 2. rade sa dňa 07.11.2013 písomne vyjadril žalobca. Vo vzťahu k námietke pasívnej legitimácie poukázal ma § 15 odsek 1 druhá veta zákona o PZP je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi. Zákon teda jednoznačne hovorí o oprávnení poškodeného, nie však o jeho povinnosti. Žalobca opätovne poukázal na § 9 ods. 6 Zákona č. 135/1961 Z. z.. ako aj rozhodovaciu prax súdov v tejto veci.
7. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 32Cb/46/2014 - 105 zo dňa 25.05.2015, ktorým žalovaného v 1. rade a Žalovaného v 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 1.023,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % p. a. z dlžnej sumy 1.023,82 € odo dňa 23.10.2011 do zaplatenia, vrátane náhrady trov konania.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, Oznámením o poistnom plnení, listom - nehoda zo dňa 02.05.2011, hlásením o škode spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku na diaľnici, záznamom z dopravnej nehody, výdajkou, vyčíslením škody žalobcom, výpismi žalobcu a žalovaného v 2. rade z obchodného registra, výpisom žalovaného v 1. rade zo živnostenského registra, písomne podaným odporom žalovaných v 1. a 2. rade podaných v zákonnej lehote, písomným podaním žalobcu doručeným súdu dňa 13.11.2013, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané a nesporné, že žalovaný v 2. rade žalobcovi uhradil poistné plnenie vo výške 2.698,09 € a z titulu amortizácie poistné plnenie krátil tak, ako to uviedol vo svojom písomnom podaní ako aj na súdnom pojednávaní o sumu 1.023,82 €. Podľa názoru súdu opravou zvodidiel nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže výmena dielov zvodidiel nenavýšila ich úžitkové vlastnosti. Žalobca v tomto prípade nemal možnosť voľby, či si nechá vec opraviť alebo si poškodenú vec opraví sám, prípadne ponechá neopravenú, ale bol povinný vzniknuté poškodenie odstrániť. Odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti a od poškodeného nemožno požadovať, aby on doplácal na vzniknutú nehodu. Súd sa plne stotožnil s tvrdením žalobcu, že za skutočnú škodu možno považovať napríklad náklady potrebné pre obstaranie novej veci, a to aj vtedy, ak tieto náklady prevyšujú cenu veci v dobe vzniku škody. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ vozidla zodpovedá za škodu spôsobenú dopravnou nehodou na zvodidlách diaľnice, ktorej správcom je žalobca. Žalovaný v 1.
rade mal v čase dopravnej nehody riadne uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení so žalovaným v 2. rade, ktorý argumentoval znížením poistného plnenia amortizáciou zvodidiel. Súd porovnajúc ustanovenia § 442 a 443 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 9 odsek 6 cestného zákona dospel k jednoznačnému záveru, že § 9 odsek 6 cestného zákona je lex specialis vo vzťahu k uvedeným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje v danom prípade lex generalis. Osobitné ustanovenie špeciálneho zákona potom ruší účinnosť všeobecného Občianskeho zákonníka a vylučuje použitie jeho dotknutých všeobecných ustanovení. Z ustanovenia § 9 odsek 6 cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, bez akéhokoľvek obmedzenia. Tieto náklady žalobca súdu listinnými dôkazmi preukázal vo výške 4.735,21 €.
9. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolali žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade.
10. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením č. k. 2Cob/255/2015-134 zo dňa 07.06.2016 uvedený rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
11. V odôvodnení uznesenia uviedol, že súd prvého stupňa nepredvolal na pojednávanie PZ žalovaného v 1. rade na základe plnej moci, ktorá mu bola udelená, predmetného pojednávania sa PZ žalovaného v 1. rade nezúčastnil a nezúčastnil sa ho ani žalovaný v 1. rade, takýmto spôsobom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Taktiež v odôvodnení napadnutého rozsudku sa súd prvého stupňa nevysporiadal s námietkami žalovaného v 1. rade a nezdôvodnil prečo bol v predmetnej veci zaviazaný na plnenie aj žalovaný v 1. rade. Vzhľadom ku skutočnosti, že rozsudok súdu prvého stupňa je vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nepreskúmateľný, keďže súd neuviedol, že bol zaviazaný aj žalovaný v 1. rade a ktorému bola odňatá možnosť konať pred súdom odvolací, odvolací súd predmetnú vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
12. Podľa § 391 odsek 3 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
13. Vzhľadom na citované ustanovenie § 391 odsek 3 CSP súd predmetnú vec v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave opätovne prejednal na pojednávaní dňa 10.10.2016 a vo veci samej opätovne rozhodol.
14. Súd posudzoval vec podľa ustanovení zákona:
Podľa § 427 odsek 1 Občianskeho zákonníka zodpovedajú fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa odseku 2 predmetného ustanovenia rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla. Poškodený pritom nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti prevádzkovateľa ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a musí byť zistené, kto je prevádzkovateľom dopravného prostriedku.
Podľa § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk (ods. 1). Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa skutočná škoda uvedením do predošlého stavu (ods. 3).
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase jej poškodenia.
Podľa § 9 odsek 6 Zákona č. 135/1961 Zb. (cestného zákona) pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
15. Tak ako potvrdil aj odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia, v konaní bolo nesporné, že pre riešenie spornej otázky poistného plnenia je rozhodujúce, že vec sa riadi právnym režimom upraveným v zákone č. 135/1961 Z. z. (cestný zákon) ako zákona lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako zákona lex generalis. V danom prípade tak je nesporné, že je potrebné postupovať podľa § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. (cestný zákon), v zmysle ktorého subjekt, ktorý spôsobil poškodenie pozemnej komunikácie je povinný uhradiť správcovi komunikácie, to je žalobcovi, náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Ako skutočnú možno považovať napríklad náklady potrebné pre obstaranie novej veci, a to aj vtedy, ak tieto náklady prevyšujú cenu veci v dobe vzniku škody.
16. Súd mal rovnako za preukázané a nesporné, že žalovaný v 2. rade žalobcovi poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 4.455,51 €. Žalovaný v 2. rade uhradil poistné plnenie vo výške 2.698,09 € a z titulu amortizácie poistné plnenie krátil o sumu 1.023,82 €.
17. V konaní mal sú za preukázané a nesporné, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade bola uzatvorená poistná zmluva, kde v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ma poistený z poistenia zodpovednosti (žalovaný v 1. rade) právo, aby poisťovateľ (žalovaný v 2. rade) za neho nahradil poškodenému škodu poisťovateľ (§ 4 odsek 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z.z.). Vo vzťahu k procesnej obrane žalované v 1. rade a nedostatku pasívnej legitimácie súd poukazuje na to, že existencia povinného zmluvného poistenia neznamená, že by poškodený strácal svoje priame nároky voči osobe, ktorá za škodu zodpovedá - tieto nároky poškodenému ostávajú zachované a môže si ich uplatňovať tak voči osobe, ktorá zodpovedá za škodu a v prípade ak mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie aj voči poisťovateľovi, prípadne aj voči obom zároveň. V zmysle § 15 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2666145&f=3> zákona č. 381/2001 Z.z. <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=26&p=1019605&f=3> (označeného ako „Priamy nárok poškodeného“) je poškodený oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi. Poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá za škodu zodpovedá. Toto ustanovenie však nevylučuje oprávnenie poškodeného uplatniť si nárok na náhradu škody aj voči osobe, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
18. S prihliadnutím na všetky okolnosti a na skutočnosť, že § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Z. z. je lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka ako zákona lex generalis a neprístupnosť amortizácie, dospel súd k záveru, že je povinnosťou tak žalovaného v 1. rade ako aj žalovaného v 2. rade uhradiť žalobcovi náklady v celom rozsahu tak, ako ich chápe cestný zákon, a preto ich spoločne a nerozdielne zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 1.023,82 €.
19. V zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. vzniklo žalobcovi tiež právo na zaplatenie úrokov z omeškania z uvedenej sumy. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 9,50 % p. a. z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po 15 dni od skončenia prešetrovania poistnej udalosti, teda odo dňa 23.10.2011. Prešetrenie poistnej udalosti bolo žalovaným v 2. rade ukončené dňa 07.10.2011. Podľa § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. ECB stanovila na obdobie od 13.07.2011
základnú úrokovú sadzbu vo výške 1,5%. Súd tak považoval uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 23.10.2011 do zaplatenia za oprávnený.
20. O náhrade trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) súd rozhodol v zmysle § 369 odsek 3 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd z týchto dôvodov priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).