Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/73/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Drahmíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: S., a.s., so sídlom I. nám. XX, O. H., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Z. kancelária N.. Z. N., spol. s r.o., T. sv. Z. XXX/XX, U., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: I., spol. s r.o. Y., I. XX, Y., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 1.035,61 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 9Cb/19/2014-43 zo dňa 10.2.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.035,61 eur s úrokom z omeškania 7,50% ročne zo sumy 313,70 eur od 26.11.2012 do zaplatenia a zo sumy 721,91 eur od 26.11.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu náhradu trov konania vo výške 429,75 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal peňažného nároku voči žalovanému vo výške 1.035,61 eur a úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne (po pripustení zmeny návrhu vo výške 7,50%) zo sumy 313,70 eur od 26.11.2012 do zaplatenia a zo sumy 721,91 eur od 26.11.2012 do zaplatenia, čo odôvodnil tým, že ako predávajúci uzavrel so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi účastníkmi konania obchodnoprávny vzťah. V súlade so zmluvou žalobca dodal žalovanému objednaný tovar a žalovaný sa za tento tovar špecifikovaný bližšie vo vystavených faktúrach zaviazal uhradiť dohodnutú kúpnu cenu. Ku dňu podania žaloby žalobca evidoval ako neuhradené faktúry č. Q na sumu 313,70 eur a Q na sumu 721,91 eur.

3. Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že v októbri 2012 navštívil žalovaného zástupca žalobcu C. F. s tým, že vianočný tovar je potrebné objednať v predstihu, oslovil ho s prosbou, že potrebuje navýšiť objednávku, aby dosiahol potrebný objem predaja predvianočného tovaru tak, aby mu to zabezpečilo požadovaný objem predaja. Zároveň žalovaného ubezpečil, že to nebude problém, pretože nepredaný tovar môže byť po Vianociach vrátený. Na základe externých analýz začal žalovaný tušiť problém, tak úhrady faktúr č. XXXXXXXX a XXXXXXXX pozdržal a hneď po Vianociach 2012 nepredaný tovar pripravil na vrátenie. O tejto skutočnosti okamžite informoval p. F. a opakovane ho vyzýval k prevzatiu nepredaného vianočného tovaru, čo sa ale nestalo.

4. Žalobca tvrdenie žalovaného považoval za nepravdivé a účelové a uviedol, že je bežnou praxou žalobcu, že svojich zákazníkov v predstihu oboznamuje s ponukou vianočného tovaru, tak ako to bolo aj v prípade žalovaného, kedy ho obchodný zástupca oboznámil s ponukou žalobcu, ktorú žalovaný akceptoval. Zo strany p. F. nikdy nedošlo k prosbe o navýšenie objednávky, žalovaný obchodného zástupcu nikdy nekontaktoval ani nevyzýval žalobcu k prevzatiu nepredaného vianočného tovaru. Medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy akceptáciou ponuky žalobcu žalovaným. Žalobca objednaný tovar riadne dodal, žalovaný ale za dodaný tovar nezaplatil napriek opakovaným výzvam.

5. Súd prvej inštancie poukazujúc na čl. 2 bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ako aj s poukazom na čl. 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky konštatoval, že Okresný súd Košice I ako miestne príslušný súd podľa sídla žalovaného má právomoc v danej veci konať a pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s čl. 3, rozhodným právom pre zmluvu o predaji tovaru je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu predajcu.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca a žalovaný boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil, preto súd vec prejednal bez prítomnosti účastníkov konania v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

7. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 153 ods. 1 O.s.p. vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov (faktúry č. Q zo dňa 25.10.2012 splatnej dňa 25.11.2012, faktúry č. Q. XXXXXXXX zo dňa 25.10.2012 splatnej dňa 25.11.2012, potvrdenia o prevzatí tovaru, výzvy zo dňa 11.12.2013 na zaplatenie dlžnej sumy a doručenky o jej prevzatí zo dňa 18.12.2013), vec právne posúdil podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodního zákonníka (ďalej len Obchodní zákonník), § 365 veta prvá, § 369 ods. 1 Obchodního zákonníka v znení účinnom od 1.3.2008 do 30.6.2013, § 517 ods. 2 Občanského zákonníka, § 3 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.6.2013, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 a uzavrel, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar, za ktorý bol žalovaný povinný zaplatiť kúpnu cenu spolu vo výške 1.035,61 eur, ktorú povinnosť si však nesplnil. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, súd sa teda ďalej jeho tvrdeniami nezaoberal a považoval ich za nepreukázané.

8. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalovaný do dnešného dňa žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar nezaplatil, žaloba bola teda podaná dôvodne, a preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.035,61 eur.

9. Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu súd vychádzal zo zákonných ustanovení vyššie citovaných a uviedol, že žalobca má v zmysle § 369 ods. 1 Obchodního zákonníka právo požadovať úroky z omeškania, keďže žalovaný sa do omeškania s plnením peňažného záväzku dostal. Pre určenie počiatku omeškania považoval za rozhodujúcu splatnosť dlhu a uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením deň nasledujúci po dni splatnosti, tej ktorej faktúry. Súd preto priznal úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom vychádzal z reposadzby stanovenej Českou národnou bankou ku dňu 30.06.2012, teda posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádzal kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu - 0,50 %, zvýšenie o sedem percentuálnych bodov, teda 7,50 %.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 429,75 eur. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia vo

výške 367,75 eur a zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 13,70 eur. Trovy právneho zastúpenia súd priznal podľa vyčíslenia žalobcu v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to za štyri úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia 11.02.2014 ( § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl.) po 61,41 eur (§ 10 ods. 1 cit. vyhl.) + režijný paušál 1 x 8,04 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.); - písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 17.02.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. ) po 61,41 eur (§ 10 ods. 1 cit. vyhl.) + režijný paušál 1 x 8,04 eur; - písomné podanie na súd zo dňa 16.01.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) po 61,41 eur (§ 10 ods. 1 cit. vyhl.) + režijný paušál 1 x 8,39 eur; účasť na pojednávaní dňa 10.02.2015 ( § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl.) po 61,41 eur + režijný paušál 1 x 8,39 eur + náhrada za stratu času 2 x 13,98 eur (§ 15 písm. b) v spojení s ust. § 17 ods. 1 cit. vyhl.). Odmena a náhrady spolu vo výške 306,46 eur sa podľa ust. § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20% t.j. vo výške 61,29 eur, keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom tejto dane. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania vo výške 429,75 eur na účet právneho zástupcu žalobcu v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací dôvod zakladal na ust. § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, pretože napadnuté rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, na ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na ust. § 205 ods. 2 písm.e/ O.s.p., t.j. že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. V odvolaní uviedol, že spôsob odôvodnenia napadnutého rozhodnutia evokuje dojem, že súd namiesto toho, aby rozhodoval na základe vykonaných dôkazov a zohľadnil pritom všetky námietky účastníkov konania, rozhodoval na podklade vlastných vnútorných pocitov. Nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia súd porušil základné právo žalovaného na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V nadväznosti na to poukázal na Nález Ústavného súdu SR z 12.5.2004 sp.zn. I ÚS 226/2003. Zastával teda názor, že napadnuté rozhodnutie postráda základné obsahové náležitosti rozhodnutia ako takého, ktoré sú bližšie, vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vyjadrené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., ktorého znenie následne citoval. Ústavne konformným výkladom ust. § 157 ods. 2 O.s.p. je nutné dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore aj také rozhodnutie súdu, ktoré bez jasného, zrozumiteľného a logického vysvetlenia nedáva jednoznačnú odpoveď na to, ako súd dospel k záverečnému zisteniu. Inými slovami, povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Porušenie uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania odníme možnosť náležite, skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov a teda sa mu odníme možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti žalovaný bol toho názoru, že sa nikdy nevyjadril k obsahu samotnej žaloby (vyjadroval sa k výzve, či súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, k čomu zaujal negatívne stanovisko). Skutočnosť, že súd jeho stanovisko vyhodnotil ako vyjadrenie k žalobe je nepochopiteľná. Z obsahu citovaného vyjadrenia je podstatné, že žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Táto okolnosť jasne determinuje postavenie žalovaného, ktorý hodlal viesť svoju obranu (vrátane označenia a navrhovania dôkazov na samotnom pojednávaní). Vyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby je jeho právom a spôsob akým sa žalovaný rozhodol viesť svoju obranu je rovnako jeho výsostným právom. Napriek týmto skutočnostiam žalovaný tvrdí, že sa nikdy nedozvedel o termíne pojednávania, predvolanie ani oznámenie o predvolaní na pojednávanie nebolo žalovanému doručené, dôvody nedoručenia predvolania nie sú žalovanému jasné a nie sú založené na úmyselnom odmietnutí prevzatia zásielky žalovaným. Žalovaný bude viesť reklamačné konanie proti poštovnému prepravcovi. Na všetky riadne doručené a prevzaté zásielky (do toho času) z okresného súdu žalovaný v zákonom stanovenej lehote reagoval a bolo v jeho záujme zúčastniť sa pojednávania vo veci tak, aby na ňom mohol obhájiť svoje tvrdenia, označiť a navrhnúť dôkazy. K ďalším odvolacím dôvodom uviedol, že spolupráca žalovaného s firmou žalobcu trvá od roku 1998 a až do Vianoc 2012 pokladá vzájomnú spoluprácu za korektnú. Vianočný tovar dodaný s faktúrami XXXXXXXX a XXXXXXXX celkom v objeme 1.035,61 eur bol dodaný a prijatý na sklad 29.10.2012 a 14.11.2012. Dodávka tovaru bola dohodnutá v súlade s ústnou dohodou medzi žalovaným a p. F. tak, ako je uvedená v jeho vyššie uvádzanom

vyjadrení. V nadväznosti na to opakovane uviedol, že p. F. v predvianočnom období v roku 2012 poprosil žalovaného, aby ten v predstihu objednal vianočný tovar a aby ten akceptoval navýšenie dodávky na objem podľa jeho vlastného uváženia, lebo potrebuje dosiahnuť určitý objem predaja vianočného tovaru. Spoločnosť ubezpečil, že navýšenie nepredstavuje pre firmu I. žiaden problém, pretože nepredaný tovar môže hneď po Vianociach 2012 vrátiť. Vzhľadom na dobré vzťahy s p. F. s tým žalovaný súhlasil a ako svedka v podanom odvolaní uvádza p. G. Y., ktorá bola prítomná všetkých rokovaní s p. F.. Nikdy predtým si neobjednával vianočný tovar v takom predstihu. Skôr len reagoval každý rok v decembri na aktuálne požiadavky zákazníkov, pričom v roku 2012 urobil výnimku v dobrej viere, že dohoda o vrátaní nepredaného tovaru bude dodržaná. Ako dôkaz v podanom odvolaní oznamuje výsluch svedka p. F., G. Y. a konateľa žalovaného. Po Vianociach 2012 žalovaný p. F. opakovane telefonicky vyzýval, aby si prišiel nepredaný tovar prevziať. Prvá výzva bola ihneď po zabalení tovaru v týždni medzi Vianocami a Silvestrom 2012. Tovar bol prvý pracovný deň po Vianociach 2012 v zmysle dohody zdokumentovaný, zabalený a pripravený na vrátenie. Tovar bol asi polroka uložený v krabiciach priamo v predajni, pretože žalovaný dúfal a veril, že p. F. resp. žalobca si príde tovar prevziať. Tovar uložený v predajni pôsobil zlým dojmom na zákazníkov. Aj medzi nimi sa nájde hodne svedkov o tom, že tovar v krabiciach originálne prelepený s lepiacou páskou S. sa dlho nachádzal priamo v predajni firmy I.. Pri prvom kontakte s p. F. po Vianociach 2012 p. F. vyzval žalovaného, aby faktúry zaplatil, že potom sa uvidí, čo sa dá s nepredaným tovarom urobiť. To žalovaný odmietol vzhľadom na dohodu o vrátení nepredaného tovaru a trval žalovaný na prevzatí tovaru. Od tej doby sa p. F. u žalovaného neukázal, ani ho inak nekontaktoval. Ak to bude nutné, žalovaný je ochotný požiadať telefónne spoločnosti B., O2 a G. U. o výpisy volaní na telefónne číslo p. F.. Žalobca vo svojich skutkových tvrdeniach neuvádza, že spoločnosť žalovaného dňa 2.2.2014 zaslala vyjadrenie k pokusu o zmier pred podaním žaloby, v ktorom žalovaný uviedol, že spoločnosť je ochotná okamžite zaplatiť faktúru XXXXXXXXXX v sume 313,90 eur s tým, že p. F. si príde zo zabaleného tovaru pripraveného na vrátenie vybrať tovar v sume 721,91 eur, ktorý žalovaný následne odošle na svoje náklady firme S.. Na tento návrh nikto nereagoval, ani neponúkol iné riešenie. Rozsudok zaväzuje žalovaného k tomu, aby zaplatil za tovar, ktorý si neobjednal ani ho nepredal, pričom žalobca si kedykoľvek mohol v plnom rozsahu uplatniť svoje vlastnícke právo k tomuto tovaru, ale ho nevyužil, ani ho podľa doterajšieho prístupu k veci nemieni využiť. Zotrval na tom, že zo strany žalobcu došlo k nedodržaniu ústnej dohody medzi konateľom firmy žalovaného a p. F. ako regionálnym zástupcom firmy S. na východnom Slovensku.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 83,76 eur. Zastával názor, že príslušný prvostupňový súd postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami a zohľadnil všetky vykonané dôkazy predložené v predmetnej veci. Stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a zároveň uviedol, ako vec právne posúdil. Z odôvodnenia rozsudku príslušným súdom a aj postupu súdu v celom konaní je zrejmé, že rozhodnutie súdu spĺňa všetky zákonné požiadavky podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Súd tak svojim konaním neodňal možnosť konať pred súdom. Žalovaný mal dostatočný čas a priestor na to, aby efektívne využil všetky procesné práva priznané mu zákonom, toto právo však nevyužil. Poukázal na to, že súd v odôvodnení konštatoval, že žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiadne dôkazy a súd sa teda jeho tvrdeniami nezaoberal a považoval ich za nepreukázané. Žalobca zastával názor, že žalovaný mal dostatok času, aby na preukázanie svojich tvrdení, ktoré uvádza vo svojom odvolaní ako aj vo vyjadrení zo dňa 14.8.2014 navrhol potrebné dôkazy, alebo aby tieto dôkazy relevantným spôsobom predložil súdu, čo sa však nestalo. Žalovaný tak ostal počas celého konania v predmetnej právnej veci pasívny a nevyužil svoje právo na obranu svojich záujmov. Odôvodnenie súdu bolo jasné a zrozumiteľné, a teda nebolo porušené základné právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd jasne určil, z akých dôkazov pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal a to z listinných dôkazov predložených žalobcom ako aj z vyjadrení žalovaného a žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar, za ktorý žalovaný bol povinný zaplatiť kúpnu cenu spolu vo výške 1.035,61 eur, ale žalovaný si svoju povinnosť nesplnil. K tvrdeniu žalovaného, že sa nikdy nedozvedel o termíne pojednávania, poukázal na znenie odôvodnenia súdu, v ktorom sa uvádza, že žalobca aj žalovaný boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, pričom žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil, a preto súd postupoval v súlade s

ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a prejednal vec bez prítomnosti žalovaného. Citujúc ust. § 101 ods. 2 O.s.p. považoval vyjadrenie žalovaného, že mu postupom súdu bolo odňaté právo na konanie pred súdom a bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, za účelové a nepravdivé. K ďalším odvolacím dôvodom žalovaného poukázal žalobca na to, že žalovaný opätovne tvrdil, že uzatvoril ústnu dohodu s p. F. na dodanie tovaru, ktorý bol dodaný spolu s vystavenými faktúrami a teda sám potvrdil, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na základe akceptácie ponuky žalobcu žalovaným. Tvrdenia žalovaného, že ho mal p. F. poprosiť o navýšenie objednávky sú nepravdivé a k takejto skutočnosti zo strany p. F. nedošlo. Medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k dohode o vrátení nepredaného vianočného tovaru, tak ako to tvrdí žalovaný vo svojom odvolaní. Opätovne poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 16.1.2015, že žalovaný odplatu za dodaný tovar v lehote splatnosti faktúr neuhradil a po skončení sezóny Vianoc 2012 so žalobcom prestal úplne komunikovať. Žalovaný nekontaktoval p. F., tak ako to tvrdí vo svojom vyjadrení, ani nevyzýval žalobcu k prevzatiu nepredaného vianočného tovaru. Žalobca sa pokúšal žalovaného opätovne niekoľkokrát kontaktovať, ale vždy bol neúspešný. Žalovaný nereagoval na výzvy žalobcu, aby uhradil dlžnú sumu a ani žiadnym spôsobom neinformoval žalobcu o tom, že pripravil nepredaný tovar na vrátenie. Žalobcovi nebolo zo strany žalovaného doručené žiadne vyjadrenie k pokusu o zmier pred podaním žaloby, v ktorom mal žalovaný uviesť, že je ochotný okamžite zaplatiť faktúru č. XXXXXXXXXX v sume 313,90 eur (suma na faktúru č. XXXXXXXXXX je vo výške 313,70 eur) a že si má prísť p. F. zo zabaleného tovaru pripraveného na vrátenie vybrať tovar v sume 721,91 eur, ktorý mal žalovaný následne odoslať na svoje náklady žalobcovi. Žalovaný, ktorý až na základe pokusu o zmier, ktorý mu bol zaslaný prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu kontaktoval , ale nie zaslaním vyjadrenia k pokusu o zmier, že by chcel celú vec vyriešiť. Žalobca cez p. F. informoval žalovaného, aby v tejto veci kontaktoval nadriadených p. F. a to buď manažéra predaja pre Slovenskú republiku p. I. Q., alebo obchodného riaditeľa p. M. U., lebo predmetná vec už bola mimo kompetencii p. F.. Žalovaný však ďalšie kroky k vyriešeniu celej spornej veci nepodnikol a žalobca nebol žalovaným žiadnym spôsobom kontaktovaný a ani nebol požiadaný, aby tovar, ktorý by mal byť podľa tvrdenia žalovaného zabalený a pripravený na vrátenie, od žalovaného prevzal. Žalovaný ani nenavrhoval možnosť mimosúdneho riešenia celej spornej záležitosti. Žalobca žalovaného viackrát vyzval, aby uhradil nezaplatené faktúry alebo aby sa vyjadril, z akého dôvodu nechce faktúry uhradiť. Žalovaný však na žiadne výzvy žalobcu nereagoval. V nadväznosti na to poukázal žalobca na nejasnosti a zjavné rozpory v jednotlivých tvrdeniach žalovaného, keď vo svojom vyjadrení zo dňa 14.8.2014 uvádza, že na sklade eviduje nepredaný tovar vo výške 918,47 eur, ale vo vyjadrení, ktoré mal údajne zaslať žalobcovi už bol žalovaný ochotný uhradiť faktúru č. XXXXXXXXXX vo výške 313,90 eur a ostatný tovar vo výške 721,91 eur bol ochotný zaslať žalobcovi späť. Žalovaný tak sám prostredníctvom svojich tvrdení priznal, že časť tovaru dodaného žalobcom predal, ale aj tak ani za tento predaný tovar nezaplatil žalobcovi ani časť dlžnej sumy. Žalovaný mal dostatok času, aby predmetný spor vyriešil, nakoľko ho žalobca viackrát vyzýval na úhradu dlžnej sumy, ale žalovaný na tieto výzvy žiadnym spôsobom nereagoval a ani nenavrhoval iné vyriešenie celej spornej záležitosti medzi účastníkmi.

13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu podanému k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 7.4.2015, teda za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

16. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

17. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

18. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti ako aj dôvody odvolania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..

19. Žalobca v odvolaní proti rozsudku namieta, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne namieta odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, keď tvrdí, že napadnuté rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v nadväznosti na to tvrdí, že sa nikdy nevyjadril k obsahu samotnej žaloby, že vyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby je jeho právom a spôsob, akým sa žalovaný rozhodol viesť svoju obranu je rovnako jeho výsostným právom a keď tvrdí, že sa nikdy nedozvedel o termíne pojednávania, keďže mu nebolo doručené. Rovnako namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa ust. § 205 ods. 2 písm.e/ O.s.p., t.j. že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, namietané odvolacie dôvody nie sú dané a nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.e/ O.s.p., pretože nebolo preukázané splnenie podmienok v zmysle ust. § 205a ods. 1 O.s.p., t.j. že by dôkazy navrhované žalovaným v odvolacom konaní nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie alebo že by nebol poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p. a zároveň nešlo o žiaden z prípadov podľa § 205a ods. 1 písm.a/, b/ O.s.p.

21. Odvolací súd sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k námietkam uvedeným v odvolaní dodáva:

22. O vadu konania, ktorá je významná z hľadiska ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. (v súčasnosti v zmysle C.s.p. ust. § 389 ods. 1 písm.b/), ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal sporovej strane procesné práva, ktoré jej právny poriadok priznáva a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

23. Pod znemožnením uskutočnenia procesných práv strany sporu s následkom porušenia práva na spravodlivý proces je v zmysle uvedeného potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

24. Podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Z citovaného ustanovenia vyplýva základné ústavné právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná v jej prítomnosti.

25. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016 upravujúci postup súdu a strán sporu v občianskom súdnom konaní Ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti sporovej strany na súdnom konaní zabezpečoval tak, že súdu ukladal, aby na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie účastníkom

sa muselo doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa malo pojednávanie konať (§ 115 O.s.p.). Prejednať vec v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka súd mohol iba za splnenia podmienok ustanovených v § 101 ods. 2 O.s.p.. V zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dokazovanie.

26. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že súd nemá povinnosť odročiť pojednávanie, ak o to účastník konania nepožiada z dôležitého dôvodu.

27. Podľa § 48 ods. 2 O.s.p. platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje do troch dní od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu sa o tom nedozvie.

28. Osobitným spôsobom doručenia do vlastných rúk vykonaným náhradným spôsobom je doručenie písomnosti právnickej osobe a fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi. Ak písomnosť právnickej osobe nemožno doručiť na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie je súdu známa, povinnosť sa po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu sa o tom nedozvie.

29. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci po doručení žaloby (28.2.2014) príslušnému súdu a po vykonaní procesných úkonov zo strany súdu súvisiacich s podanou žalobou, súd prvej inštancie doručil rovnopis žaloby na vyjadrenie žalovanému spolu s uznesením z 22.7.2014, ktorým uložil žalovanému povinnosť sa k veci vyjadriť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedeným uznesením bol tiež vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia sa písomne vyjadril, či súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a bol tiež poučený o procesných právach a povinnostiach účastníka konania. Zásielka (žaloba vrátane uznesenia z 22.7.2014) bola doručovaná žalovanému cestou poštového úradu na adresu sídla žalovaného uvedenú v príslušnom obchodnom registri a to na adresu: I. XX, Y.. Zásielku žalovaný prevzal dňa 1.8.2014. Na uvedenú adresu sídla žalovaného bolo doručované aj ďalšie podanie žalobcu, vrátane uznesenia súdu sp.zn. 9Cb/19/2014 z 2.9.2014, pričom z relácie poštového doručovateľa vyplýva, že zásielku doručovanú na adresu sídla žalovaného si žalovaný neprevzal v odbernej lehote a zásielka sa vrátila, ako nedoručená dňa 17.10.2014. V prejednávanej veci bolo vytýčené pojednávanie na 10.2.2015, žalovaný bol predvolaný na pojednávanie rovnako z adresy jeho sídla uvedeného v príslušnom obchodnom registri I. XX, Y.. Príslušnému súdu sa doručovaná zásielka (predvolanie na pojednávanie) vrátila ako nedoručená dňa 12.1.2015 s označením „adresát je neznámy“. Táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.2.2015, keď súd konštatoval, že sa žalovaný nedostavil na pojednávanie, napriek riadne doručenému predvolaniu s tým, že na adrese sídla spoločnosti je neznámy a konštatoval doručenie vykázané podľa § 48 ods. 2 O.s.p., z dôvodu ktorého prejednal vec v neprítomnosti žalovaného v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p..

30. Súd prvej inštancie sa riadil teda postupom ustanoveným Občianskym súdnym poriadkom pre doručovanie súdnych zásielok určených právnickým osobám, preto sa zásielka určená žalovanému ako právnickej osobe považuje za doručenú (tzv. fikcia doručenia) aj keď ju žalovaný neprevzal. Na fikciu doručenia stačí, že súd nepozná inú adresu podnikateľa, že zásielka bola doručená na adresu, ktorá je sídlom (miestom) podnikania, ktoré má v platnom zápise v príslušnom, najmä v obchodnom registri a že zásielka sa vrátila ako nedoručená. Nevyžaduje sa už ani pokus o opakované doručovanie, ani upovedomenie o tom, prípadne o uložení zásielky na pošte, či orgánu obce. Je totiž na žalovanom,

v prípade, že sa na adrese sídla uvedeného v obchodnom registri nezdržiava, aby si dostatočným spôsobom zabezpečil preberanie súdnych zásielok. Žalovaným namietané odňatie možnosti konať pred súdom z toho dôvodu nie je preto opodstatnené.

31. Pravdivé nie je ani tvrdenie žalovaného, že sa nikdy nevyjadril k obsahu samotnej žaloby, že sa vyjadroval len k výzve, či súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, pretože tieto skutočnosti tvrdené žalovaným z obsahu spisu nevyplývajú. S poukazom už aj na vyššie uvedené, rovnopis žaloby spolu s uznesením z 22.7.2014, boli žalovanému doručené na adresu sídla spoločnosti uvedenej v obchodnom registri dňa 1.8.2014 (čl. 19) a v nadväznosti na to žalovaný podaním z 14.8.2014, osobne doručeným príslušnému súdu dňa 15.8.2014, sa v zmysle uznesenia súdu vyjadril k návrhu vo veci samej a vyjadril svoj nesúhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Obsah tohto vyjadrenia súd prvej inštancie popísal aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (je jeho súčasťou), preto ani táto námietka odvolateľa nie je dôvodná. Je tiež potrebné zdôrazniť, že žalovaný tvrdenia uvádzané v jeho podaní(vo vyjadrení), a to aj napriek poučeniu zo strany súdu v zmysle uznesenia z 22.7.2014, žiadnymi dôkazmi nepreukazuje, na ním tvrdené skutočnosti neoznačil ani žiadne dôkazy a ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie.

32. Žalovaný ďalej tvrdil v odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď opakovane poukázal na dôvody, ktoré sú obsahom jeho vyjadrenia k veci samej (čl. 25).

33. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. To znamená, že právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

34. Súd prvej inštancie v predmetnej veci zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, k akému záveru dospel a ako právne zistený skutkový stav posúdil. Právny vzťah účastníkov konania súd prvej inštancie správne posúdil vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania podľa ustanovení Obchodného zákonníka a správne uzavrel, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar, (čo žalovaný ani nerozporoval), za ktorý bol žalovaný povinný zaplatiť kúpnu cenu v žalovanej výške, ktorú povinnosť si však žalovaný nesplnil. Rovnako správne súd konštatoval, že žalovaný na preukázanie svojich tvrdení uvádzaných v písomnom vyjadrení nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, a preto sa nebolo možné jeho tvrdeniami zaoberať a považoval ich súd prvej inštancie správne za nepreukázané. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nečinnosť účastníka nemôže svojou iniciatívou nahradzovať súd, ktorý musí byť nestranný a nezaujatý. Aj odvolacia námietka žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nie je opodstatnená, lebo súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. platného v čase rozhodovania súdu) tak, aby bol pre účastníkov konania, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný. Naproti tomu žalovaným použitý odvolací dôvod je len vo všeobecnej rovine bez uvedenia, v čom sa prejavuje nedostatok dôvodov v napadnutom rozsudku.

35. Občiansko-právne konanie je konaním dôkazným, to znamená, že sporové strany majú povinnosť tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení (tzv. bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu). Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť vo veci rozhodnuté v jeho neprospech. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré musí sporová strana v konaní tvrdiť a preukázať, ako aj rozloženie dôkazného bremena (t.j. nositeľa dôkazného bremena ohľadom jednotlivých

rozhodujúcich skutočností) je potom určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu.

36. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že v sporovom konaní sa považuje predovšetkým súd prvej inštancie za súd, ktorý zisťuje skutkový stav. Tento súd vedie účastníkov k tomu, aby sa pred ním vykonali všetky navrhnuté dôkazy potrebné na preukázanie sporných, právne závažných a významných tvrdení. V konečnom dôsledku súd prvej inštancie upozorňuje aj účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), čo má dôsledky pre uplatnenie zásad neúplného apelačného systému. Zákon totiž pripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom sa napáda rozhodnutie vynesené v prvostupňovom konaní iba v obmedzenom rozsahu. Účastník zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvej inštancie. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd.

37. Keďže v posudzovanom prípade sa nejedná o prípad podľa § 205a ods. 1 písm.a/, b/, c/, d/ O.s.p. platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a žalovaný bol riadne poučený súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p., nemôžu byť skutočnosti (prípadne dôkazy) uvádzané žalovaným v rámci písomného odvolania proti preskúmavanému rozhodnutiu súdu prvej inštancie spôsobilým odvolacím dôvodom.

38. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, vrátane výroku o priznaní úroku z omeškania a o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou, pretože je vo výroku vecne správny.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

40. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).