Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Co-800-2015.pdf
PDF · 111.37 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/800/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobkyne Dvere a brány s.r.o., Košice, Národná trieda 4, IČO: 36 583 031, zast. JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., MBA, MHA, advokátom, Košice, Masarykova 2, proti žalovanému N.. Q. V.C., B.. XX.XX.XXXX, W., D. XX, o zaplatenie 923,89 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15C/269/2010-183 z 14.4.2015 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobkyni priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 319,- eur s 5,05 % úrokom z omeškania zo sumy 319,- eur od 23.10.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a že o trovách štátu a trovách právneho zastúpenia rozhodne samostatným uznesením do 10 dní po právoplatnosti rozsudku. 2.V odôvodnení rozhodnutia uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou doručenou mu 26.5.2010 domáhala proti žalovanému a ako ju odôvodnila. Ďalej uviedol ako sa k žalobe vyjadril žalovaný v podaní doručenom mu 16.2.2011. Poukázal na to aké dokazovanie vykonal, ktorým zistil tento skutkový stav: Štatutárny zástupca žalobkyne N.. H. vo výpovedi uviedol, že so žalovaným sa v októbri 2008 ústne dohodli na vykonaní diela garážovej brány pre žalovaného s tým, že na začiatku ešte pred touto ústnou dohodou o vykonaní diela ponúkli žalovanému cenovú ponuku, s ktorou súhlasil, že garážovú bránu robil iný výrobca a keď chceli bránu osadiť u žalovaného, boli problémy s realizáciou a montážou motora, že po úpravách sa brána zrealizovala a bola funkčná. Fotobunky sa nemohli montovať na mieste verejne priestrannom, ale museli byť montované zvnútra a preto dnes neplnia ten účel, ktorý majú plniť, že subdodávateľ, ktorý osadil fotobunky, nebol osobou, s ktorou žalobca spolupracoval, že táto osoba spolupracovala so žalovaným, že v súčasnosti je garážová brána funkčná. Poukázal na výpoveď žalovaného, ktorý uviedol, že na žalobcu sa obrátil ako na odborníka, pretože už pri predchádzajúcej nehnuteľnosti mu riešil atyp, keď sa brána musela otvárať do ulice a s jeho prácou mal dobré skúsenosti, že jeho subdodávateľ mu urobil kompletné rezové oplotenie, aj konštrukciu brány, ale vždy sa to konzultovalo s pánom H., aby výsledok práce bol funkčný a spĺňalo to účel, že cenová ponuka mu nebola ponúknutá, bol upozornený na to, aby počítal s určitou cenou, ale nevedel, koľko to bude presne stáť. Faktúra mu bola doručená, ale po vyradení fotobuniek a preskúmaní faktúry odmietol zaplatiť vyúčtovanú sumu. Sám mal s opravou brány výdavky, bol v tomto období majiteľom stavebnej firmy, jeho zamestnanci museli dlažbu vybrať, všetko vysekať. V súčasnej dobe je brána funkčná, uznáva, že žalobca investoval materiál, ale nie v takej výške, akú požaduje. Zo záverov znaleckého posudku č. 10/2014, ktorý vypracoval v konaní súdny znalec N.. J. V., zistil, že všeobecná hodnota elektrotechnického zariadenia v čase odovzdania diela bola vo výške 319,- eur s DPH, že súdny znalec odbornou prehliadkou a skúškou preveril spôsobilosť a bezpečnosť technického zariadenia, montáž, rekonštrukciu a opravu, že zároveň vyzval žalobcu, aby predložil doklad o odbornej prehliadke a odbornej skúške odborne spôsobilej osoby, ktoré žalobca poskytuje a bolo zistené, že žalobca vykonáva výrobu, montáž, rekonštrukciu, opravu, údržbu, odborné prehliadky a odborné skúšky, označovanie pri zdvíhacích zariadeniach v stanovenom rozsahu, no poskytnuté oprávnenie (príloha č. 3 znaleckého posudku) sa netýka spoločnosti deklarovanej ako žalobcu z dôvodu rozdielneho IČO. Znalcovi neboli poskytnuté doklady týkajúce sa oprávnenia na montáž vyhradených zariadení elektrických, keďže uvedené zariadenie je vyhradené technické zariadenie skupiny B. Na základe uvedeného znalec pristúpil k stanoveniu všeobecnej hodnoty formou metodiky stanovenej vyhláškou. Zariadenie bolo v rámci posúdenia posudzované ako celok, nie po jednotlivých položkách tak, ako to bolo uvedené vo faktúre žalobcu (príloha č. 5). Keďže nebola preukázaná bezpečnosť odovzdaného zariadenia revíznou správou, bolo nutné stanoviť koeficienty tak, ako ich uviedol súdny znalec vo svojom znaleckého posudku. Konštatoval, že vzťah medzi účastníkmi konania bol založený ústne uzatvorenou zmluvou o dielo, že žalobca žalovanému fakturoval za dodané dielo faktúrou č. 208078 z 15.10.2008 sumu 923,89 eur, žalovaný dielo prevzal, fakturovanú čiastku nezaplatil. Citujúc znenie § 631 O. z. uviedol, že zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa účastníci dohodnú na jej podstatných náležitostiach, ktorými sú označenie predmetu diela, rozsah diela a dohoda o odmene. Citujúc znenie § 451 ods.1,2, § 458 ods.1 O. z. uviedol, že inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a ak k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť, že plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jeden z účastníkov získal majetkovú hodnotu plnením, ku ktorému v čase jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom ustanovený dôvod, ktorým môže byť napríklad dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo zákona alebo z právnej skutočnosti a podobne. Ide teda o prípady, v ktorých právny dôvod okamihu plnenia neexistoval. Ďalej citoval § 517 ods.1,2 O. z., § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., platného a účinného od 1.1.2009 uzavrel, že žalobca sa podľa opísaných skutkových okolností v žalobe domáhal zaplatenia sumy 923,89 eur s príslušenstvom, t.j. sumy, ktorá mala byť dohodou odsúhlasená medzi účastníkmi konania a zároveň vyúčtovaná faktúrou č. 208078 splatnou 22.10.2008. Žalovaný tvrdil, že cenová ponuka za poskytnuté dielo mu nebola oznámená, ani dohoda o odmene, o výške celkovej sumy sa dozvedel až doručením faktúry žalobkyne č. 208078 na celkovú sumu 923,89 eur, s ktorou nesúhlasil. Na základe uvedeného súd uzavrel, keďže medzi účastníkmi nebola uzatvorená dohoda o odmene ani dohoda o cene, podstatná náležitosť zmluvy o dielo, že je naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods.2 O. z.. Podľa záverov znaleckého posudku, ktorého závery žiaden z účastníkov nenamietal, všeobecná hodnota elektrotechnického zariadenia, ktorá bola žalobkyňou žalovanému odovzdávaná k 15.10.2008, bola vo výške 319,- eur s DPH. Z uvedených dôvodov vyhodnotil, že žalobkyňa má právo na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 319,- eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako neopodstatnenú. Žalovaný sa nezaplatením sumy 319,- eur dostal do omeškania od nasledujúceho dňa po doručení znaleckého posudku, t.j. od 23.10.2014 s povinnosťou zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania v rozsahu a výške uvedenej vo výrokovej časti rozsudku. O trovách štátu a trovách právneho zastúpenia rozhodne samostatným uznesením. 3.Žalobkyňa napadla rozsudok včas podaným odvolaním v jeho zamietavej časti (II. výrok) z nasledovných dôvodov. Predovšetkým sa domnieva, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá. V prvom rade súd podľa žalobkyne nedostatočne zistil skutkový a nesprávne posúdil právny stav veci. Žalobkyňa v predmetnom konaní na základe vykonaného dokazovania uniesla dôkazné bremeno, ktoré malo spočívať v preukázaní oprávnenosti požadovania ceny za to, že v októbri 2008 pre žalovaného dodanie a montáž motora brány, za realizáciu ktorých bola žalovanému vystavená faktúra č. 208078 na celkovú sumu 923,89 € so splatnosťou 22.10.2008. Napriek uplynutiu splatnosti faktúry i urgenciám zo strany žalobkyne žalovaný z uvedenej sumy dodnes nič nezaplatil. Súd vôbec nezdôvodnil to, že znalcom stanovená cena diela sa týka iba tovaru teda motora brány, ale väčšia časť fakturovanej sumy je nie kúpnou cenou, ale cenou za dielo. Fakturované boli predovšetkým práce t. j. naprogramovanie motora a pod. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa domáha zaplatenia sumy 923,89 € s príslušenstvom oprávnene a všetky ponuky tretích osôb, ktoré sú uvedené v spomenutom znaleckom posudku obsahujú vyššie sumy, než bola cenová ponuka žalobcu žalovanému. Žalovaná suma totiž pozostáva z kúpnej ceny i ceny za dielo a znalcovi doručené cenové ponuky tretích osôb takúto žalovanú sumu zjavne prevyšujú. Nemožno sa preto stotožniť s vyhovením žalobe iba vo výške kúpnej ceny motora á 319,- €, čím pokladáme rozsudok v napadnutej časti za nedôvodný. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa žiada odvolací súd, aby rozsudkom zmenil napadnuté rozhodnutie, vyhovel žalobe v celom rozsahu a priznal žalobkyni náhradu trov prvostupňového konania á 587,55 € a odvolacieho konania á 59,84 € za 1 úkon právnej pomoci vo výške 51,45 € a 1 x režijný paušál á 8,39 €.
4.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že strane sporu postupom súdu bolo porušené právo na spravodlivý proces, preto rozsudok podľa § 389 ods.1 písm. b) zrušil a podľa § 391 ods.1 CSP vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 6.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 7.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie na skutočnosti, ktorá vyplynula zo znaleckého dokazovania, keď znalec záverom uviedol, že všeobecná hodnota elektrotechnického zariadenia je 319 eur, pričom uviedol, že znalec pristúpil k stanoveniu všeobecnej hodnoty formou metodiky stanovenej vyhláškou, že zariadenie bolo v rámci posúdenia posudzované ako celok, nie po jednotlivých položkách tak, ako to bolo uvedené vo faktúre žalobcu. Zo znaleckého posudku však nie je zrejmé, čo znalec za elektrotechnické zariadenie považuje (z akých častí toto pozostáva), nie je odôvodnené na základe akých hodnôt a postupov dospel k všeobecnej hodnote 1012,27 eur a rovnako ako dospel k výslednej hodnote 319 eur. Úlohou znalca, ktorá mu bola uložená v uznesení z 10.9.2013 určiť škodu za dodanie a montáž motora EUROMATIC pre krídlovú ránu 500, ktorá bola uznesením z 19.9.2014 (č. l. 117) zmenená tak, aby určil aká bola všeobecná hodnota diela v čase odovzdania diela a keď určil všeobecnú hodnotu elektrotechnického zariadenia neodpovedal na súdom položenú otázku. Zo znaleckého posudku nie je možné zistiť, čo znalec považoval za dielo a prečo za elektrotechnické zariadenie považoval aj položky - rezanie betónu, kovovú rúrku, úpravu brány, spodný doraz, prípadne montáž a programovanie motora. Uvedené položky následne nie sú odôvodnené ani v odôvodnení rozsudku. 8.Súd nezistil v čom zhotovenie diela malo spočívať a nezistil, či zariadenie motora EUROMATIC pre krídlovú ránu 500 žalobkyňa sama vyrábala (či bolo súčasťou zhotovenia diela) alebo či toto zariadenie len kúpila a žalovanému dodala a to s prihliadnutím na tvrdenie žalobkyne, že žalovaná suma pozostáva z kúpnej ceny a ceny za dielo. 9.Preto námietka žalobkyne, že znalcom stanovená cena diela sa týka iba tovaru teda motora brány vo výške kúpnej ceny motora á 319,- €, bez náležitého zistenia skutkového stavu je dôvodná a teda uplatnený odvolací dôvod je daný. 10.Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 11.Súd právne uzavrel, že medzi účastníkmi nebola uzatvorená dohoda o odmene ani dohoda o cene, podstatná náležitosť zmluvy o dielo, preto je naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods.2 O. z. Súd ale v odôvodnení neuviedol, na základe akých úvah a prečo uveril tvrdeniu žalovaného, že k dohode o cene nedošlo a naopak, prečo neuveril tvrdeniu žalobcu, že pre žalovaného pripravil cenovú ponuku, s ktorou súhlasil (zápisnica o pojednávaní z 26.3.2013, č. l. 45), čo je pre použitie správneho právneho predpisu a jeho aplikáciu rozhodujúce a v tejto časti je rozhodnutie nepreskúmateľné. 12.Právo na spravodlivý proces je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523Cl46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523Cl48'&ucin-k-dni='30.12.9999'> má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. 13.Vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj (v čase rozhodovania súdu § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti § 132 ods.1 CSP, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p.. Vada spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP k čomu patrí aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods.1 ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06, III. ÚS153/07). 14.Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 234 ods.2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. 15.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. 16.Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 355 CSP), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade strana sporu objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. 17.Podľa čl. 46 ods.1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len Ústava SR) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 18.Podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní. 19.Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. 20.Podľa čl.6 ods.1,2 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia.
21.Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 22.Súd po vrátení veci bude povinný vypočuť účastníkov a odstrániť rozpory v ich výpovediach (hlavne týkajúce sa dohody o cene diele resp. spôsobe jej určenia a zistenia čo malo byť predmetom diela a to pri zohľadnení záverov uvedených o. i. v bodoch 7,8,9,11) a doplní znalecký posudok tak, aby bolo zrejmé a jednoznačné ako znalec k svojim záverom dospel, aby odpovedal na súdom zadanú úlohu, resp. uviedol, prečo na ňu v zadanej forme odpovedať nemôže a v spore opätovne rozhodne a rozhodnutie odôvodní postupom podľa § 220 ods.2 CSP. 23. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 24.Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania, pričom o jej výške rozhodne po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia súd prvej inštancie postupom podľa §262 ods.2 CSP. 25.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.