Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-34-2016.pdf
PDF · 87.83 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/34/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. L., nar. XX.X. XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, soc. vecí a rodiny Čadca, bytom u matky, maloletého syna rodičov: matka - E. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX, otec - U. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX, S., o zvýšenie výživného, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 7P/45/2015-44 zo dňa 24.11.2015, takto
rozhodol:
Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že výživné určené rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 6P/28/2012-36 zo dňa 21.3.2013 zvyšuje sa na maloletého U. L., nar. XX.X.XXXX zo sumy 100 eur mesačne na 120 eur mesačne počnúc 26.8.2015, ktorú sumu je otec maloletého povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 6P/28/2012-36 zo dňa 21.3.2013, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť otca k maloletému U. L., nar. XX.X.XXXX v sume 100 eur mesačne v časti týkajúcej sa výšky výživného mení tak, že odo dňa 26.8.2015 určuje výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému U. v sume 140 eur mesačne, ktorú je otec maloletého povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že vyživovacia povinnosť otca na maloletého U. bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 6P/28/2012-36 zo dňa 21.3.2013, ktorým podľa schválenej rodičovskej dohody otec sa zaviazal platiť na maloletého U. výživné v sume 100 eur mesačne, počnúc 1.1.2013. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 14.4.2013. V dobe tejto pôvodnej úpravy maloletý bol žiakom 7. ročníka základnej školy, vážne zdravotné problémy nemal, matka poberala dávky v hmotnej núdzi a prídavky na dieťa spolu vo výške 135,60 eur mesačne. Otcov čistý mesačný priemerný príjem vo firme Sevak Žilina bol vo výške 520,18 eur.
3. Súd vychádzajúc z hmotno-právnych úprav § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine po hodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že od doby pôvodnej úpravy výživného rozsudkom OS Čadca č.k. 6P/28/2012-36 zo dňa 21.3.2013 nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje aj zmenu výšky výživného. Maloletý začal od septembra 2015 navštevovať 1. ročník Strednej priemyselnej školy v Kysuckom Novom Meste. Začatie štúdia maloletým dieťaťom na strednej škole vo všeobecnosti je dôvodom pre zmenu (zvýšenie) výživného, keďže výdavky na dieťa študujúce na strednej škole v porovnaní s dieťaťom - žiakom základnej školy sú podstatne vyššie. Aj v súvislosti s nástupom maloletého U. na strednú školu vznikli vyššie výdaje, napr. na zakúpenie školských pomôcok, kníh,
oblečenia na prax, obuvi a pod. U maloletého nastalo aj zhoršenie zdravotného stavu, má problémy so zrakom v dôsledku úrazu. Od februára 2015 absolvoval 8 operácií v nemocnici v Žiline a v septembri 2015 matka mu zakúpila aj okuliare. So zhoršením zdravotného stavu svojho dieťaťa matka mala zvýšené výdavky, tie je možné očakávať aj v budúcnosti, v dôsledku absolvovania ďalších operácií oka. Zmenu pomerov konštatuje súd aj u matky, ktorá v čase rozhodovania o pôvodnej výške výživného bola síce nezamestnaná avšak poberala dávky v hmotnej núdzi, tie spolu s prídavkom na dieťa boli vo výške 135,60 eur mesačne. Matka v dobe rozhodovania o návrhu na zvýšenie výživného dávky v hmotnej núdzi nepoberala, jediným jej príjmom je prídavok na maloleté dieťa v sume 23,52 eur a platené výživné otcom. Otec maloletého je naďalej zamestnaný u zamestnávateľa Severoslovenské vodárne a kanalizácie a.s., jeho priemerný čistý mesačný príjem oproti pôvodnej úprave sa zvýšil o cca 50 eur mesačne, je preto v jeho možnostiach a schopnostiach, aby výživné na svojho syna platil vyššou sumou. Napokon matka maloletému zabezpečuje osobnú starostlivosť, ktorá je kladená na roveň finančnému zabezpečeniu výživy, kým otec sa s dieťaťom stretáva iba sporadicky. Z tohto je zrejmé, že osobná starostlivosť o syna je takmer výlučne vykonávaná matkou, preto otec by sa mal podieľať na úhrade odôvodnených výdavkov spojených so zabezpečením potrieb maloletého vo vyššej miere ako matka. Pri určení výšky výživného súd nezohľadnil výdavky otca prezentované ním vo výške 140 eur mesačne na plyn, elektriku a rozhlas, za opodstatnený výdavok hodnotil iba polovicu tejto sumy, t.j. 70 eur mesačne, keďže v rodinnom dome spolu s otcom maloletého býva aj jeho matka, tá je povinná tiež sa podieľať na výdavkoch spoločnej domácnosti v rovnakej miere ako otec maloletého a pokiaľ otec znáša tieto výdavky aj za svoju matku z dôvodu, že tá má nízky dôchodok, na túto okolnosť prihliadnuté nemôže byť, keďže vyživovacia povinnosť rodiča má prioritu pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom. V súhrne všetkých uvedených argumentácií súd uzavrel, že možnosti a schopnosti otca umožňujú platbu vyššieho výživného, t.j. sumou 140 eur mesačne a táto suma výživného dostatočne pokryje odôvodnené potreby maloletého U.. Námietku otca, že na výživu maloletého prispieva podľa potreby aj nad rámec určeného výživného, súd nezohľadnil, považoval jeho príspevky za nepravidelné, prísuny peňažných prostriedkov. Súd prvej inštancie napokon zameškané výživné otcovi neurčoval, (i keď došlo k zvýšeniu výživného) zdôvodnil to tým, že otec plnil voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť vo výške pôvodne určeného výživného 100 eur mesačne a nad rámec súdom určenej výšky prispel maloletému aj finančnými prostriedkami, napr. aj zakúpením ošatenia, obuvi a iných potrieb a túto skutočnosť súd aj zohľadnil.
4. Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku žiadnemu z účastníkov nepriznal súd právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré bolo možné začať i bez návrhu.
5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Domáhal sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Argumentoval najmä tým, že už v dobe schválenia dohody rodičov o určení výživného na maloletého v sume 100 eur mesačne boli zohľadnené zvýšené náklady spojené s tým, že maloletý U. v budúcom období začne navštevovať strednú školu. Potvrdil zvýšenie nákladov, ktoré vznikli úrazom maloletého ,poškodením jeho oka, označil tieto náklady za nepredvídané. Matka však tieto náklady uhradila z finančných prostriedkov, ktoré jej zaslal vo výške 100 eur, opätovne ďalších 300 eur okrem pravidelného výživného, syna tiež navštívil počas hospitalizácie v nemocnici, doniesol mu nákup a odovzdal mu finančnú hotovosť vo výške 60 eur. V auguste 2015 syna navštívil, priniesol mu obuv, oblečenie, finančnú hotovosť 50 eur na zakúpenie školských potrieb, napokon na začiatku školského roka mu zakúpil aj pracovnú obuv, ktorú potreboval na prax a opäť mu prispel na dokúpenie školských potrieb 40 eur. Súd nebral do úvahy, že prispieval maloletému U. nielen určeným výživným, ale ešte aj naviac, dobrovoľne, finančnými sumami, ale aj oblečením, matke tak nevznikli žiadne zvýšené náklady na maloletého. Otec vyjadril presvedčenie, že finančné prostriedky, ktoré zasiela na výživu svojho syna nie sú využité hospodárne v jeho prospech matkou. Tá peniaze používa na vedenie celej domácnosti, pričom ona sama neprispieva žiadnou finančnou čiastkou na výživu svojho syna. V čase pojednávania bola už dlhší čas nezamestnaná, neuchádzala sa o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, preto bola z evidencie vyradená. Z tohto dôvodu nemohla poberať žiadne sociálne dávky. Otec označil matku za nezodpovednú, pretože z peňazí, ktoré jej zaslal aj mimo určeného výživného ušetrila 200 eur a za túto sumu zakúpila synovi v októbri 2015 telefón za 200 eur, pričom uvedený finančný obnos mala využiť účelnejšie. Aj kolízny opatrovník uviedol, že on prispieva na výživu syna aj mimo určeného výživného, avšak opomenul, že ide o vyššie sumy napr. aj 400 eur. Táto suma mala pokryť na dlhšiu dobu nepredvídané náklady dieťaťa nad rámec určeného výživného. Otec vyjadril nespokojnosť aj tým, že súd nezohľadnil jeho výdavky na bývanie vo výške 140 eur mesačne, zvyšujúce jeho náklady. Má zhoršený zdravotný stav, čo zdokumentoval, v dôsledku liečby vznikajú mu tiež vyššie náklady.
6. Matka ani kolízny opatrovník písomne vyjadrenie k odvolaniu otca nepredložili.
7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( § 34 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2016) po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník, v zákonom stanovenej lehote, bez nariadenia odvolacieho pojednávania aplikáciou ust. § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, vykonal odvolací prieskum po vecnej stránke v rozsahu a z dôvodov podľa § 65 a 66 Civilného mimosporového poriadku (zák. č. 161/2015 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2016) a rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP.
8. Preskúmaním spisu zistil odvolací súd, že okresný súd v posudzovanej veci vykonal dokazovanie v akceptovateľnom rozsahu z ktorého zistil skutkový stav riadne. Krajský súd vychádzajúc z totožného skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a z totožných hmotno-právnych úprav Zákona o rodine prijal ale iný názor o výške výživného.
9. Pri zmene výšky výživného musí byť preukázaná taká zmena pomerov, ktorá závažnejším spôsobom od doby pôvodnej úpravy výživného sa prejavuje v možnostiach a schopnostiach rodičov a v odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa. Je správne a spravodlivé, aby na zvýšených odôvodnených výdajoch svojich maloletých detí sa podieľali obaja rodičia, teda nielen rodič, v starostlivosti ktorého sa dieťa nachádza, ale aj druhý rodič, ktorý dieťaťu osobnú starostlivosť neposkytuje. Pritom výška výživného na maloleté dieťa je limitovaná možnosťami a schopnosťami povinného rodiča, jeho životnou úrovňou, jeho výdajmi, treba ale zohľadniť aj plnenia tzv. nemateriálnej povahy, ktoré povinný rodič v prospech svojho maloletého dieťaťa nad rámec určeného výživného poskytuje.
10. Aj odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, v podstate tento záver preukazuje aj výsledok vykonaného dokazovania, že od doby pôvodného rozhodnutia o výživnom rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. 6P/28/2012-36 zo dňa 21.3.2013 v sume 100 eur mesačne nastala taká zmena pomerov, ktorá zdôvodňuje zmenu výšky výživného. U maloletého zmena spočíva nielen v jeho biologickom vývine, ale aj v tom, že kým v dobe pôvodnej úpravy bol žiakom základnej školy, od septembra 2015 začal navštevovať 1. ročník Strednej priemyselnej školy v Kysuckom Novom Meste, v súvislosti s prípravou na budúce povolanie matka preukázala, že vznikajú zvýšené výdavky, napr. na zakúpenie školských pomôcok, kníh, oblečenia na prax, obuvi a pod. Uvedenú okolnosť ani otec nenamietal, sám si uvedomil, že so štúdiom maloletého na strednej škole sú spojené aj vyššie výdaje, o tom svedčí jeho konanie, keď nad rámec určeného výživného prispieval aj finančnými sumami ako aj formou nemateriálnou, napr. nákupom oblečenia a obuvi. Finančné príspevky otca v sumách ním tvrdených ako aj plnenie nemateriálnej povahy nad rámec určeného výživného ani matka v konaní nepoprela. Zhoršenie zdravotného stavu maloletého tiež je novou okolnosťou (zmenou) oproti pôvodnej úprave. Maloletý vo februári 2015 utrpel úraz oka, v dôsledku tohto úrazu absolvoval viaceré operácie, bol hospitalizovaný v nemocnici, boli nutné kontrolné vyšetrenia v zariadení vzdialenom od bydliska maloletého - všetky tieto okolnosti vyžadovali vyššie výdaje. Na týchto tzv. nepredvídaných výdajoch sa zúčastňoval aj otec maloletého - jeho tvrdenie matka nenamietala.
11. Spornou ostalo v konaní to, či výška zvýšeného výživného súdom prvej inštancie zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého ako aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča. Bezpochyby maloletý sa nachádza v osobnej starostlivosti svojej matky, na jej strane treba zohľadniť aj túto starostlivosť tzv. nemateriálnej povahy, avšak vzhľadom na vek maloletého, túto starostlivosť je možné zohľadniť iba čiastočne. Znamená to, že aj matka je povinná svojmu synovi finančne čiastočne prispievať. Nenastala však taká výrazná zmena v príjmových možnostiach a schopnostiach otca ktorá by umožnila výživné stanoviť sumou 140 eur mesačne t.j. zvýšenie výživného prakticky o 40% oproti pôvodnej úprave. Tomuto pomeru nezodpovedá totiž zvýšenie príjmu otca. Ten v dobe pôvodnej úpravy ako to konštatuje aj súd prvého stupňa mal priemerný čistý mesačný príjem u svojho zamestnávateľa v sume 520,18 eur a v dobe rozhodnej bol vyšší o 50 eur mesačne. Konštatovanej zmene príjmových pomerov otca ( jeho možnostiam a schopnostiam ) adekvátne zodpovedá podľa názoru krajského súdu zvýšenie výživného na maloletého počnúc 26.8.2015 o 20 eur mesačne. Krajský súd nepochybuje napokon o tom, že otcom platené výživné na maloletého syna je ním v plnom rozsahu aj skonzumované, či už v rámci štandardných nárokov stravovania, obliekania, úhrady nákladov súvisiacich s prípravou
na budúce povolanie, dochádzkou do školy. Ďalšie odvolacie argumentácie nemali podstatný význam pre meritórne rozhodnutie.
12. Otec nad rámec určeného výživného v pôvodnej sume 100 eur mesačne, prispieval synovi viacerými finančnými sumami či už na náklady súvisiace s operáciou oka, ako aj na náklady v súvislosti so štúdiom na strednej škole, - preto nebol dôvod určiť otcovi odo dňa zvýšenia výživného do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie nedoplatok výživného.
13. Súhrn všetkých hore uvedených okolností viedol krajský súd ku konštatácii čiastočnej opodstatnenosti odvolania otca ako aj k tomu, že výživné na maloletého U. krajský súd zvýšil zo sumy 100 na 120 eur mesačne počnúc 26.8.2015.
14. Podľa § 396 ods. 2 CSP v aplikácii s § 52 CMP krajský súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.