Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/463/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne Aukčná a konzultačná, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach - Staré Mesto, Kováčska 28, IČO: 46 916 482, zastúpenej Mgr. Marcelou Grancovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, proti žalovanému Mestu Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, IČO: 00 691 135, o zaplatenie 46.615,28 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 13C/74/2014 - 169 zo dňa 15.04.2015 a o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. 13C/74/2014 - 190 zo dňa 13.07.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

P o t v r d z u j e uznesenie č.k. 13C/74/2014-190 zo dňa 13.07.2015.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne na náhradu škody v uplatnenej výške 46.615,28 eura s príslušenstvom. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania bol nárok uplatnený žalobkyňou na náhradu škody, ktorú mal spôsobiť žalovaný jej právnemu predchodcovi, pôvodne F.. E. U., porušením zákonnej povinnosti uloženej mu (žalovanému) ako vlastníkovi bytu v ust. § 29a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v ďalšom len „Zákon“) a to neuzavretím s ním (právnym predchodcom žalobkyne) ako nájomcom bytu zmluvy o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď o prevod požiadal. Nebolo sporné, že právny predchodca žalobkyne F.. E. U. o prevod bytu žalovaného požiadal a žalovaný svoju zákonnú povinnosť v zákonom určenej lehote do dvoch rokov od požiadania nájomcu o prevod nesplnil. Právny predchodca žalobkyne F.. E. U. ako nájomca bytu svoje právo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorému zodpovedá povinnosť vlastníka previesť byt do jeho vlastníctva, uplatnil dňa 28.5.2012 na súde návrhom na začatie konania o nahradenie vyhlásenia vôle proti Mestu Košice. Po začatí konania, v jeho priebehu a to dňa 1.7.2012 zomrel. Konanie bolo zastavené s odôvodnením, že súd nemohol pokračovať v konaní priamo s dedičmi navrhovateľa F.. E. U., pretože v prípade uplatneného nároku sa jednalo o osobitné právo, ktoré zákon priznáva výlučne subjektom v postavení nájomcu, pretože byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže byť prevedený do vlastníctva len tomuto nájomcovi. S inými osobami bol by mohol súd pokračovať v konaní len v prípade, ak by boli splnené podmienky pre prechod práva nájmu bytu v zmysle ust. § 706 ods. 1 Obč. zák. zo žalobcu F.. E. U. na iné osoby, pričom súd splnenie podmienky pre prechod práva nájmu bytu nezistil. Keďže nebolo nástupcov, s ktorými by v konaní mohol súd pokračovať, konanie zastavil.

Pred rozhodnutím súdu o uplatnenom nároku žalobkyne na náhradu škody v tomto konaní súd prvej inštancie skúmal, či žalobkyňou uplatnený nárok vznikol a či mohol byť predmetom dedenia a následne postúpenia. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 16 ods. 1 veta prvá a § 29a ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov uzavrel, že dedičom právo na náhradu škody voči žalovanému Mestu Košice, ktoré porušilo právnu povinnosť vo vzťahu k poručiteľovi ako vlastníkovi bytu samostatne nevzniklo. Neexistujúca pohľadávka nemohla byť ani predmetom dedenia a ani následného postúpenia dedičmi ako postupcami na postupníka F.. B. U. a následne až na žalobkyňu a žalobkyňa sa nemohla stať veriteľkou práva, ktoré si uplatňuje v konaní. Preto pre nedostatok aktívnej hmotnoprávnej legitimácie žalobkyne žalobu zamietol, keďže žalobkyňa nie je nositeľkou práva, ktorého sa v tomto konaní domáha. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli a neúspešná žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, v ktorom uviedla, že podaným odvolaním napáda rozsudok Okresného súdu Košice II vo výrokoch, ktorým súd rozhodol tak, že žalobný návrh zamieta a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Súd prvej inštancie vyzval žalobkyňu uznesením č.k. 13C/74/2014-182 zo dňa 16.06.2015, aby odstránila vady odvolania v lehote 15 dní od doručenia uznesenia.

4. Žalobkyňa v stanovenej lehote vady odvolania odstránila a uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1, § 205 ods. 2 písm. b), c), d), e) a f) O.s.p. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. V prípade, žeby krajský súd rozsudok potvrdil, navrhovala aby v súlade s ust. § 238 ods. 3 O.s.p. pripustil dovolanie proti rozsudku z dôvodu, či ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že v konaní pred okresným súdom súhlasil so záverom okresného súdu o tom, že nárok na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu je viazaný výlučne na osobu nájomcu bytu a preto smrťou nájomcu zaniká a že neexistujúci nárok, resp. nárok, ktorý zanikol, nemôže byť predmetom dedenia a teda ani následného postúpenia. Za rozhodujúce však je v tomto spore posúdenie právnej otázky, či nárok na náhradu škody, ktorý vznikol v súvislosti s porušením práva patriaceho výlučne konkrétnej osobe, zaniká smrťou tejto oprávnenej osoby, alebo existuje nezávisle ďalej a je majetkovým právom spôsobilým dedenia. Okresný súd túto otázku posúdil tak, že k zániku nároku na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako právnemu predchodcovi žalobcu, dochádza jeho smrťou, nakoľko sa odvíja od porušenia práva na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, patriaceho výlučne tomuto poškodenému ako nájomcovi. Tento názor okresného súdu považuje žalobca za nesprávny. Podľa žalobcu od momentu vzniku nároku na náhradu škody, tento nárok existuje samostatne a nezávisle od pôvodnej zmluvnej alebo zákonnej povinnosti, ktorá bola porušená, a ktorá zakladá jeho vznik. Porušením primárneho záväzku v podobe zmluvnej alebo zákonnej povinnosti, tak vzniká pri naplnení zákonných podmienok, nový sekundárny záväzkový vzťah označovaný ako zodpovednosť za vzniknutú škodu, a to bez ohľadu, akú primárnu povinnosť škodca porušuje. Podľa odvolateľa týmto nesprávnym právnym posúdením veci prvostupňový súd vytvoril v rámci inštitútu náhrady škody dvojkoľajnosť, keď rozlišuje medzi nárokmi na náhradu škody, ktoré sa odvíjajú od porušenia práv patriacich výlučne len konkrétnej osobe, v dôsledku čoho takého nároky na náhradu škody zanikajú smrťou poškodeného a ostatné nároky na náhradu škody, ktoré smrťou poškodeného nezanikajú, ale sú spôsobilým predmetom dedenia. Takýto záver nemá oporou v zákone a je v rozpore so zásadami, na ktorých je inštitút náhrady škody postavený. Akcentujúc na ust. § 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého smrťou veriteľa zanikajú len tie práva, ktoré sú obmedzené na jeho osobu, žalobca akcentoval v podanom odvolaní na to, že zo žiadneho ustanovenia slovenského právneho poriadku nevyplýva, že by akýkoľvek nárok na náhradu škody mal zaniknúť spolu so smrťou poškodeného ako veriteľa. Práve naopak, všetky dostupné a publikované rozhodnutia vyšších súdov Slovenskej a Českej republiky definujú nárok na náhradu škody jednoznačne - ako sekundárne, novovzniknuté majetkové právo spôsobilé dedenia, ktorého účelom je reparácia ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, a je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom (peniazmi). Z odôvodnenia rozsudku tak vyplýva, že prvostupňový súd postavil všeobecný nárok na náhradu škody uplatnený v tomto konaní na rovinu s právom na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, čo však nemá oporu v zákone. Žalobca v dôvodoch dovolania akcentoval na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/2393/2000 zo dňa 27.03.2002 a trestný rozsudok R/22/2006 taktiež Najvyššieho súdu ČR. K samotnému nároku na náhradu škody žalobca v odvolaní uviedol, že tento nárok vyplýva z ust. § 420 ods. 1 OZ, ktorý spočíva v tom, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej (v tomto prípade zákonnej povinnosti). Pokiaľ ide o uplatnenú škodu, v danom

prípade sa jedná o hodnotu nenadobudnutej nehnuteľnosti mínus kúpna cena bytu, tak ako to bolo vyjadrené v žalobnom návrhu. Pritom ak by žalovaný dodržal literu zákona a nesprával sa protiprávne, na strane žalobcu by došlo k zväčšeniu jeho majetkovej sféry. Rovnako príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody je zreteľná, lebo nebyť protiprávneho úkonu žalovaného došlo by k uzavretiu zmluvy o prevode nehnuteľnosti a momentom právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru o povolení vkladu aj k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čo by bol moment nadobudnutia majetkového prírastku na strane právneho predchodcu žalobcu. V danom prípade sa teda jedná o vzťah priamej príčinnej súvislosti, to znamená konkrétnej majetkovej ujmy (nenadobudnutie nehnuteľnosti) v dôsledku konkrétneho protiprávneho konania (porušenie ust. § 29a ods. 1 zákona o bytoch).

5. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Žalovaný podal odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 a odvolací súd vec rozhodol v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 01.07.2016).

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

8. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrário, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p.) v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety O.s.p. odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.10.2016 o 09.50 hodine v pojednávacej miestnosti č.dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 21.10.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 od. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

10. Žalobca v podanom odvolaní uvádzal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p., teda že v konaní došlo k vadám uvedeným ust. § 221 ods. 1 O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.; a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušenie práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv priznaných v civilnom práve za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) (§ 205 ods. 2 písm.. b) O.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p. (th.č. § 389 , ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania

nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami v tom čase účinného O.s.p.), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov (od 01.07.2016 strán sporu) a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p., (th.č. , napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, účastníkovi v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod.

12. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 365 ods. 1 písm. e/ (205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal účastníkom (od 01.07.2016 stranou sporu) navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

13. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

14. Odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. zodpovedá v ust. § 365 ods. 1 písm. g) (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré nemohol bez svojej viny uplatniť (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.).

15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

16. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver.

17. Žalobca argumentuje v odvolaní skutočnosťami, ktoré už uvádzal pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa správne vysporiadal okresný súd pri rozhodovaní vo veci, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu o nedostatku aktívnej hmotnoprávnej legitimácie žalobcu na vedenie sporu o náhradu škody z dôvodov, ktoré uviedol súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej j(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaných) je imanentnou súčasťou každého konania, ktorú súd je povinný skúmať a to aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania (strán sporu) nenamieta. Vecná legitimácia vo vzťahu k stranám sporu vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník (strana) je subjektom práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania (sporu). Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, ktorým žalobu zamietol.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Pretože úspešnému žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd nepriznal úspešnému žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

20. Okresný súd Košice II uznesením č.k. 13C/74/2014 - 190 zo dňa 13.07.2015 uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 2.796,50 eura podľa položky č. 1 písm. a sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s poznámkou č. 3 k tejto položke a s ust. § 7 ods. 10 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

21. Aj proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v celom rozsahu zrušil.

22. V prejednávanej veci bolo napadnuté uznesenie vydané za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilného sporového poriadku).

23. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a dospel k záveru, že ani odvolanie žalobcu proti tomuto uzneseniu nie je dôvodné.

24. Podľa § 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov súdne poplatky (ďalej len poplatky) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len poplatkový úkon) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, (ďalej len Sadzobník), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

25. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatníkom je žalobca poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa ods. 3 v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie. Podľa položky č. 1a Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania predstavuje 6 % z ceny úhrady predmetu konania, najmenej súdny poplatok 16,50 eura, najviac 16.596,50 eura. Podľa poznámky č. 3 k tejto položke, poplatky podľa rovnej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

26. V posudzovanej veci súd prvej inštancie postupoval správne, ak napadnutým uznesením vyrubil poplatok žalobcovi v zmysle položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s poznámkou č. 3 k tejto položke.

27. Vzhľadom na uvedené je odvolacia námietka žalobcu v preskúmavanej veci nedôvodná a odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 13C/74/2014 - 190 zo dňa 13.07.2015 v súlade s ust. § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .