Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_8P-22-2016.pdf
PDF · 93.29 KB
Case nature
Subarea
8P/22/2016
Uznesenie
Okresný súd Zvolen, vo veci starostlivosti o maloletého Q. T. X.Š., nar. XX.XX.XXXX bytom u matky, dieťa rodičov matky Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX a otca T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. S. XXXX/XX, XXX XX D., toho času umiestnený v Ú. N. M. M. P. Ú. N. M. C. Y.Ň. B., K. X W.-XXX, XXX XX A. A. X, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 03.10.2016, ktorý bol súdu doručený dňa 06.10.2016 sa navrhovateľ - otec maloletého dieťaťa T. X., nar. XX.XX.XXXX domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletým synom Q. T. X., nar. XX.XX.XXXX, a to jednak formou telefonického kontaktu s maloletým každú sobotu v čase, ktorý by vyhovoval matke maloletého Z. X., nar. XX.XX.XXXX a jednak formou osobných návštev navrhovateľa zo strany maloletého v Ú. P. Ú. K.S. X, A. A., kde je v súčasnosti navrhovateľ umiestnený, a to v rozsahu raz do mesiaca v nedeľu v trvaní dvoch hodín, najmenej však v rozsahu jednej návštevy za dva mesiace.
2. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil okrem iného poukázaním na skutočnosť, že jeho manželka Z. X. podala návrh na rozvod, čo on akceptuje, ale bráni mu v akomkoľvek styku s jeho synom Q.N. T. X.. Navrhovateľ ju viackrát písomne vyzýval, aby mu dala maloletého k telefónu, ale ona to tvrdohlavo odmieta a vyhráža sa mu, že si zadováži papier od psychológa pre syna, len aby s ním nebol v akomkoľvek styku. Ďalej navrhovateľ uviedol, že nemôže akceptovať skutočnosť, že počas výkonu trestu odňatia slobody nebude v styku so synom, ktorého nadovšetko miluje, pričom aj on jeho a sú na seba naviazaný, čo podľa navrhovateľa nedokáže matka maloletého uniesť a snaží sa robiť úplne všetko len aby mu zabránila v styku s maloletým. Záverom svojho návrhu navrhovateľ dodal, že na maloletého prispieva každý mesiac tak, ako to pošlú z finančného z jeho výplaty, a to už od začiatku čo je vo výkone trestu odňatia slobody, teda od 04.08.2014.
3. Za účelom posúdenia aktuálnej situácie týkajúcej sa rodinných pomerov maloletého dieťaťa a jeho matky súd požiadal miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen o prešetrenie pomerov v domácnosti matky maloletého dieťaťa. Dňa 24.10.2016 bolo súdu doručené písomné podanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo dňa 24.10.2016 označené ako „VEC: Mal. X. Q. T., nar. XX.XX.XXXX - správa zo sociálneho zisťovania. - Odpoveď na žiadosť.“ (ďalej len „správa“), z ktorej súd zistil nasledovné. Matka spolu s maloletým dieťaťom žije v domácnosti svojich rodičov na adrese C. Č.. XX, kde má vytvorené veľmi dobré podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloletého. Maloletý navštevuje 1. ročník Základnej školy v A.. Matka maloletého chodila za navrhovateľom pravidelne skoro dva roky zvyčajne aj spolu s maloletým, pravidelne posielala navrhovateľovi 30,- Eur mesačne, aby mal peniaze do bufetu, prípadne na osobné potreby, pričom navrhovateľ jej posielal iba symbolické výživné na maloletého vo výške 3
- 4 Eur, a aj to nepravidelne. Podľa vyjadrenia matky maloletého sa navrhovateľ začal od istej doby
správať zvláštne s tým, že jej písal listy, v ktorých naznačoval jej podozrenia z nevery, pričom však ona počas obdobia výkonu trestu navrhovateľa nemala žiadnu známosť, chodila do práce a starala sa o syna. Pri poslednej návšteve navrhovateľa v septembri tohto roku za prítomnosti maloletého navrhovateľ búchal do stolu a kričal, načo maloletý reagoval takmer hodinovým plačom. Následná návšteva dňa 06.10.2016 bola už bez prítomnosti maloletého, avšak s rovnakým záverom, keď navrhovateľ sa opäť rozčúlil a reagoval neadekvátne na návrh dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý mu matka maloletého predložila, nakoniec musel zakročiť strážnik. Ďalej matka maloletého uviedla, sa chce s navrhovateľom rozviesť, pričom ho neplánuje ďalej navštevovať v zariadení. Dodala aj to, že po poslednej návšteve maloletého u navrhovateľa si maloletý pohoršil aj v škole, keď dostáva poznámky za správanie s tým, že keď telefonuje navrhovateľ domov maloletý sa s ním rozprávať nechce. Uvedené potvrdila aj stará matka dieťaťa z matkinej strany, ktorá ako jediná z celej rodiny komunikuje s navrhovateľom, pričom už ani ona nechce v tomto kontakte pokračovať. Z pohovoru vykonaného s maloletým vyplynulo, že tento chodieval za navrhovateľom, pričom sa na neho tešil, ale na poslednom stretnutí, v dôsledku správania navrhovateľa, ktorý veľmi búchal do stola a kričal na matku, dlho plakal. Od uvedeného momentu maloletý nebol s navrhovateľom v osobnom kontakte, pričom jemu to nechýba. Na otázku, či chce aj naďalej chodievať za otcom krútil hlavou, že nie. Na otázku, či bude hovoriť s otcom, keď zavolá, neodpovedal, schovával tvár a túlil sa k matke, povedal, že sa na neho hnevá. Záverom matka uviedla, že nechce brániť kontaktu medzi otcom a maloletým, ale keďže ona sama už neplánuje navrhovateľa kontaktovať a maloletý v súčasnosti odmieta s otcom telefonovať, nevie čo by mala v uvedenej veci podniknúť. Po vykonaných pohovorov s matkou maloletého a maloletým orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately konštatoval, že maloletý je ešte vo veľmi útlom veku, aby sa domáhal kontaktu s otcom, je naviazaný na matku a starých rodičov, ktorí sa o neho príkladne denne starajú a nepociťuje žiadny nedostatok. Tiež je ovplyvňovaný (aj keď nepriamo) atmosférou v domácnosti, ktorá zrejme dlhodobo nie je pozitívne naklonená osobe otca. Napokon bolo matke maloletého poskytnuté sociálne poradenstvo v tom zmysle, že je v záujme dieťaťa, aby ho motivovala ku kontaktu s otcom, nakoľko sa ich vzájomná väzba oslabí a dieťaťu sa bude v budúcnosti ťažšie obnovovať tento vzťah.
4. Podľa § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.), neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
5. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 329 ods. 3 C.s.p., ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
14. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
16. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú preukázané dôvody jeho nariadenia a ak je jeho nariadenie nevyhnutné. Súdu musia byť známe také skutočnosti, ktoré odôvodňujú dočasnú úpravu pomerov účastníkov a dotknutých osôb a tieto musia zároveň odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Vo veciach starostlivosti o maloletých je v prípade nariadenia neodkladného opatrenia potrebné osvedčiť naliehavosť situácie a z tohto dôvodu vyplývajúcu potrebu dočasnej úpravy práv a povinností rodičov voči maloletým deťom, a to aj v prípade, ak by mala byť ohrozená, resp. narušená ich riadna výchova. Nariadenie neodkladného opatrenia má len dočasný (predbežný) charakter. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia je primárna požiadavka rýchlosti, ktorá prevláda nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa pritom riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou potreby jej riešenia. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie a rovnako tak nie je potrebné ani poznať vyjadrenie ostatných účastníkov (§ 329 ods. 1 C.s.p.).
17. Súd preskúmal návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, berúc pritom do úvahy uvádzané skutočnosti v kontexte so zákonnou úpravou a zistil, že návrhu nie je možné vyhovieť, nakoľko ho súd posúdil ako nedôvodný, v dôsledku čoho návrh zamietol. Vychádzajúc z obsahu návrhu mal súd za to, že v prejednávanej veci neboli uvedené žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť riešenia vzťahov rodičov k maloletému dieťaťu resp. skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a to v tom zmysle, že starostlivosť o maloletého by bola v súčasnosti ohrozená, resp. narušená do takej miery, že by bolo potrebné danú situáciu riešiť formou neodkladného opatrenia tak, ako to otec maloletého dieťaťa navrhuje. K uvedenému záveru dospel tunajší súd vychádzajúc pritom nielen zo skutočností obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia či správy ÚPSVaR Zvolen zo dňa 24.10.2016, ale aj zo skutočností vyplývajúcich zo spisového materiálu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 7P/1/2010 vo veci návrhu matky maloletého dieťaťa na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, v rámci ktorého tunajší súd rozsudkom č.k. 7P/1/2010-24 zo dňa 10.03.2010 zveril maloletého Q. T. X., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, keď otcovi T. X. uložil povinnosť prispievať na maloletého sumou 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 12.01.2010 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky a zároveň upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým synom každú stredu, sobotu a nedeľu v mesiaci od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky. Z odpovede na lustráciu vykonanú súdom v registri Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky súd zistil, že navrhovateľ si v Ú. N. M. M. P. Ú. N. M. C. Y. B., K. X W.-XXX, XXX XX A. A. X odpykáva úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov nepodmienečne, ktorý mu bol uložený Okresným súdom Zvolen rozsudkom č.k. 3T 6/2016-295 dňa 06.07.2016 za trestné činy úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona. Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR platí, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. V nadväznosti na to treba poukázať na skutočnosť, že dňa 20.11.1989 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“), ktorý pre ČSFR nadobudol platnosť dňom 06.02.1991 uverejnený ako Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č.104/91 Zb. Podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Tie sú povinní chrániť tak, aby sa v každom prípade zabezpečil najlepší záujem dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa. Výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu, na aktívny život v dospelom veku a podobne. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine, článkov Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je súd v tomto konaní viazaný, vyplýva, že rozhodujúcim hľadiskom pri akejkoľvek úprave dotýkajúcej sa vzťahu medzi rodičmi a deťmi je záujem maloletého dieťaťa. Právo styku detí s rodičmi vyplýva aj z článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sú reflektované aj v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že "je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov" (Gorgulu vs. Nemecko
- aplikácia no.74969/01), resp. "že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča" (Hansenova vs. Turecko -aplikácia no. 36141/97). Podľa článku 3 ods. 1 uvedeného Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V zmysle článku 12 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Uvedený článok Dohovoru je v našom právnom poriadku reflektovaný v ustanovení § 43 ods. 1 zákona o rodine, ktorý je citovaný vyššie a z ktorého jednoznačne vyplýva, že maloletému musí byť vo veciach, ktoré sa ho týkajú poskytnutý priestor na samostatné a slobodné vyjadrenie svojho názoru, ktorému treba prikladať relevanciu s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Na tomto mieste považuje súd za potrebné upriamiť pozornosť na zistenia, ktoré vyplývajú zo šetrenia vykonaného vo veci orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré tento formuloval vo svojej správe zo dňa 24.10.2016, a síce, že v súčasnosti nie je v záujme maloletého Q. T. X.Š., nar. XX.XX.XXXX navštevovať navrhovateľa v ústave na výkon trestu odňatia slobody, keď svoj nezáujem prejavil negatívnou odpoveďou na otázku zamestnanca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, či chce aj naďalej chodievať za otcom. Rovnaký záver možno vyvodiť aj s následnej reakcie maloletého na otázku týkajúcu sa jeho záujmu o telefonický kontakt s navrhovateľom, hoci na ňu neodpovedal, keď si schovával tvár a túlil sa k matke, pričom však povedal, že sa na neho hnevá. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že za súčasnej situácie by nebolo v záujme maloletého dieťaťa upraviť jeho styk s navrhovateľom formou neodkladného opatrenia, ktorým by bol maloletý nútený proti svojej vôli navštevovať navrhovateľa v ústave na výkon trestu odňatia slobody resp. s ním telefonicky komunikovať, nakoľko najlepší záujem dieťaťa má v tomto prípade prednosť pred záujmom rodiča a je preto pre súd smerodajným. Na druhej strane však treba podotknúť aj tú skutočnosť, že záver, ku ktorému dospel tunajší súd po posúdení skutočností zistených
v prejednávanej veci nebráni navrhovateľovi v tom, aby návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom počas výkonu trestu odňatia slobody formou neodkladného opatrenia podal opätovne.
18. Nakoľko súd posúdil návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh zamietol. § 360 ods. 1 zák.č. 161/2015 Z. z. § 2 ods. 1, zák. č. 161/2015 Z. z. § 325 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. § 325 ods. 2 písm. d) zák. č. 160/2015 Z. z. § 328 ods. 2 prvá veta zák. č. 160/2015 Z. z. § 326 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z. z. § 328 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2, ods. 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Článok 5 zákona č. 36/2005 Z. z. § 43 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu, a to písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).