Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/258/2001

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Dagmar Valockou, v právnej veci žalobcu: I. P., nar. X.XX.XXXX, bytom X. nad D., O. záhradami XX, proti žalovanému: L. M., nar. XX.X.XXXX, F. XX, Z., o zaplatenie 5.891,57 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

1. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5. 891,57 eur s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 23.06.1999 do zaplatenia, to všetko do troch dní. 2. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. 3. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca podaním zo dňa 26.4.2001 žiadal, aby súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi čiastku 177.489,60 Sk s 18 % úrokom z omeškania od 23.6.1999 až do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodňoval tým, že na základe ústnej zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zhotovil, dodal a zrealizoval do 30.4.1999 žalobca na rodinnom dvojdome žalovaného nachádzajúcom sa v Z., ul. F. XX, drevený krov v zmysle projektu Ing. Záreckého dodaného žalovaným. Vykonané práce si žalovaný prevzal osobne s tým, že ich úhradu prevedie v prevádzke žalobcu v hotovosti oproti vystavenej faktúre. Žalovaný sa do sídla prevádzky dostavil, ale úhradu nepreviedol z dôvodu, že neuznal celkovú výšku fakturovanej sumy s tým, že neuviedol konkrétne ktoré položky uvedené v rozpočte pokladá za neprimerané. Žalobca na toto konanie žalovaného a na nepreukázateľnosť vykonaných prác na dodávke a montáži krovu a neuhradenie sumy žalovaným podľa ústnej dohody zaslal faktúru č. 990608 zo dňa 8.6.1999 žalovanému doporučene dňa 9.6.1999 s tým, že táto mala náležitosti daňového dokladu s dátumom splatnosti 22.6.1999 v celkovej fakturovanej sume 177.489,60 Sk s DPH 6 %. Prílohou tejto faktúry bol krycí list rozpočtu v počte štyroch listov. Rozpočtový list nákladov bol spracovaný v súlade s projektom, ktorý žalovaný dodal ako súčasť dokumentácie k realizácii stavby. Rozpočet vykonaných prác tvorí neoddeliteľnú súčasť faktúry, ktorá bola zaslaná žalovanému doporučene poštou. Žalovaný sa k faktúre nevyjadril a ani na dve písomné výzvy žalobcu zo dňa 16.3.2000 a 19.6.2000. Dňa 10.11.2000 právny zástupca žalobcu previedol opakovanú výzvu na úhradu pohľadávky.

2. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, nakoľko nie je možné zistiť, kedy došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo medzi účastníkmi, čo bolo obsahom tejto zmluvy, aké práce žalobca pre žalovaného vykonal, v akej lehote a za akú odmenu, či odmena bola dojednaná, v akej výške, akou formou mala byť uhradená. Taktiež nie je jasné, kedy vykonal práce, aké práce boli vykonané, či dodal materiál na tieto práce a aký materiál, tiež kto preberal materiál a práce.

3. Žalobca vo svojej výpovedi dňa 21.9.2005 uviedol, že zmluva bola uzatvorená ústnou formou v mesiaci júl 1998, presný dátum nevie. K uzavretiu zmluvy došlo vtedy, keď sa dohodli na realizácii diela, na cene

a na dobe realizácie. Bola dohodnutá cena cca 150.000,- Sk, keď dodali rezivo niekedy koncom júla alebo začiatkom augusta 1998, žalovaný uviedol, že požaduje aj protiplesňový a protipožiarny náter, to uviedol pánovi T., neuviedol to jemu. Pán T. prišiel do firmy, zobral peniaze a išiel kúpiť protipožiarny a protiplesňový náter, majú o tom doklad. Písomná ponuka sa nedávala, vie, že bol vyhotovený rozpočet. Dohodli sa na cene cca 150.000,- Sk bez DPH s tým, že rozdiel po realizácii sa nemôže líšiť viac ako 10 % s tým, že po ukončení prác budú práce ocenené cenníkom RPS. Práce previedli podľa projektovej dokumentácie s tým, že na podbitie použili drevo-laty, tieto laty netvorili rezivo, ktoré kupovali na krov. Dali si spracovať výkaz výmer, lebo k projektu dodaný nebol. Materiál, ktorý dodali na stavbu, presne sedí s tým, čo zrealizovali, okrem strateného. V ich cene je účtovaná len dodávka lát, nie je účtovaná montáž. Žalovaný hovoril, že laty mu bude nabíjať niekto iný. Nátery prevádzali na zemi, preukazujú to nákupom a dá sa to preukázať rozborom. Náter realizovali ich pracovníci. Krov sa zrealizoval, vyfakturovali to, čo urobili. Začali sa potom dohadovať o cene, prišiel žalovaný, že cena je vysoká. Keďže sme sa nedohodli, stanovili sme cenu takú, aká je obvyklá, krycí list rozpočtu bol priložený k faktúre aj položkový rozpis nákladov a prác. Pri rokovaní bol prítomný P. G. a C.. M..

4. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 21.9.2005 uviedla, že v júni 1998 prišiel žalovaný do prevádzky firmy žalobcu na základe inzerátu, ktorý si našiel v Zlatých stránkach, že potrebuje zhotoviť krov na rodinnom dome, dohodli sa, že donesie projektovú dokumentáciu a žalobca krov zhotoví. Po tom, čo žalovaný priniesol projektovú dokumentáciu, dohodli si realizáciu zhotovenia veci na zákazku a to krovu, bola dohodnutá cena vykonania zákazky a to 150.000,- Sk bez DPH, t.j. 159.000,- Sk s DPH, táto cena sa dohodla s tým, že po ukončení prác sa skutočne vykonané a zrealizované práce ocenia cenníkom RPS a žalovaný takto dohodnutú cenu uhradí v hotovosti pri preberaní vykonaných prác, k čomu mu budú vystavené daňové doklady a to príjmový doklad a faktúra spolu s rozpočtom vykonaných prác s tým, že táto cena sa nemôže líšiť viac ako 10 % od ceny vopred dohodnutej. Bola dohodnutá aj doba realizácie zákazky a to najneskôr do konca septembra 1998. Nie je doklad o odovzdaní diela. Zmluva o dielo bola uzavretá podľa Občianskeho zákonníka.

5. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 21.9.2005 uviedol, že žalobca nedodal materiál uvádzaný v tzv. krycom liste rozpočtu ani nevykonal práce, ktoré žiada zaplatiť. Pracovníci žalobcu vykonali práce na stavbe domu žalovaného len v obmedzenej miere. Materiál žalobca dodal len čiastočne, pretože žalovaný mal už materiál zakúpený a ešte dokupoval ďalší materiál po odchode pracovníkov žalobcu. Pracovníci žalobcu pracovali na stavbe žalovaného v mesiaci august 1998 a nie ako sa uvádza v návrhu v apríli 1999. Pracovníci žalobcu vykonali len základné práce, vyhotovili kostru krovu, ostatné práce vykonal žalovaný svojpomocne s rodinnými príslušníkmi a známymi. V písomnom stanovisku presne špecifikoval položky z krycieho listu rozpočtu, ktoré uznáva a ktoré nie. Uznal položky za dodaný materiál a spolu aj s cenou práce 78.522,- Sk. K uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo, pretože jednou z náležitostí je aj cena, ktorá nebola dohodnutá. Žalobca uviedol, čo sa týka ceny, že dohodneme sa.

6. Žalovaný vo svojej výpovedi zo dňa 21.9.2005 uviedol, že žalobca klame. Projekty si bol zobrať pán M.. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.7.2006 uviedol, že k žiadnemu rokovaniu vo firme žalobcu medzi ním a žalobcom prípadne jeho pracovníkmi nedošlo. V júli 1998 ani predtým vo firme žalobcu nebol, v tom čase nevedel, o akú firmu ide, kde sídli. Myslel si, že žalobca patrí k firme Tatrastrecha. So žalobcom sa pred vykonaním prác stretol osobne len raz a to 16.7.1998, keď jedenkrát prišiel na stavbu rodinného dvojdomu. Vtedy bola prítomná aj jeho manželka. Manželka s ním jednala telefonicky. Druhýkrát sa osobne stretli obaja so žalobcom dňa 17.12.1998, keď prvý a posledný krát prišli do jeho firmy, aby uhradili cenu dodaného materiálu a vykonaných prác. Z vtedy obdržaného krycieho listu sa dozvedeli názov žalobcu. Dňa 5.8.1998 pracovníci žalobcu doviezli materiál, zložili ho a zahájili práce na krove. Písomne neprevzali žiadny materiál, dodací list im žalobca nepredložil vtedy ani neskôr. Ing. T. bol niekoľkokrát na stavbe, avšak nekontroloval prácu robotníkov, ale premiestňoval materiál zložený u nich na iné stavby. Žalobcu nepožiadal dodatočne ani pri jeho inej návšteve o vykonanie náterov. Nejaké náterové látky doniesli pracovníci žalobcu spolu s drevom dňa 5.8.1998, avšak tieto neskôr odviezol Ing. T. na inú stavbu. Po odchode robotníkov žalobcu žiadali viackrát o vystavenie faktúry za dodaný materiál a vykonané práce. Podklady pre vyúčtovanie - projekt rodinného domu prevzal pán M. dňa 14.9.1998. Veril, že žalobca vyúčtuje len materiál a práce, ktoré skutočne dodal a vykonal. On však toto zneužil a drzo si vyfakturoval všetok materiál na krove a všetky práce, ktoré boli potrebné na zhotovenie krovu na celý dvojdom. Žalobca im odovzdal faktúru na sumu 177.489,60 Sk. Žalobca dal pohľadávku voči žalovanému firme na vymáhanie firme DEMIKRON, s.r.o. Bratislava a 25.2.2005 prišli traja muži s tým, že prišli na obchodné rokovanie, hovorili o sume okolo 450.000,- Sk. Dňa 15.4.2005

prišli znovu a vyhrážali sa, že prídu rozobrať strechu. Znovu prišli 19.4.2005. V tvrdeniach žalobcu sú rozpory ohľadne termínu vykonania prác. Objednávka je neočíslovaná bez dátumu a pečiatky, výdajka jedna je bez dátumu, druhá s dátumom 13.7.1998 a žalobca sa prvýkrát kontaktoval so žalovaným dňa 16.7.1998 a materiál bol objednávaný pre pána M.. Príjmový a výdavkový doklad, oba sú vystavené 17.7.1998 a žalobca bol prvýkrát na stavbe dňa 16.7.1998. Pracovníci žalobcu vykonali len časť prác na krove, len časť materiálu, ktorý bol použitý, bol dodaný žalobcom. Vyhotovili základ skeletu krovu, prvý vikier, ktorý vyhotovili, bol zle zostrojený, preto ich poslal preč už po predchádzajúcich chybách.

7. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.7.2007 uviedol, že z doterajšieho dokazovania je zrejmé, že žalobca dodal tesárske konštrukcie na krov a vykonal tesárske práce na stavbe rodinného dvojdomu nachádzajúceho sa na F. ulici v Z. a žalovaný takúto dodávku konštrukcie a prác objednal a prevzal a toto užíva. Sporná zostáva len cena zhotoveného diela. Má za to, že dostatočným spôsobom je preukázané a doložené dokladmi nákup sporného materiálu a jeho použitie na tomto diele ako aj samotné vykonanie tesárskych prác žalobcom. Navrhol vypočuť svedkov ním navrhnutých s tým, nech súd zváži účasť svedkyne manželky žalovaného, pretože podľa žalobcu sa táto svedkyňa nezúčastňovala jednania medzi spornými stranami pri objednávaní a zhotovovaní diela, ktoré je predmetom sporu.

8. Žalobca vo svojej výpovedi dňa 25.2.2008 uviedol, že prvýkrát v júni 1998 ho navštívil vo firme na G. ulici žalovaný aj s manželkou. Predtým spolupracoval s Tatrastrechou, ale na túto objednávku nedostal od nich žiadnu ponuku. Asi na druhý deň doniesol žalovaný projekt a o pár dní zase prišli k nim na firmu, myslí, že už len žalovaný prišiel a dohodli sa, že cena bude cca 150.000,- Sk plus DPH a nemôže sa líšiť max. len o 10 %. Termín bol dohodnutý v mesiaci august 1998 a vykonalo sa to začiatkom augusta do nejakého 10.8. Splnili všetky náležitosti zmluvy. V živote nepočul, že treba vydať o tom písomné potvrdenie, vykonáva stavebnú činnosť od roku 1990 a nikdy nedával potvrdenia o uzatvorení zmluvy o dielo. Právne úkony za firmu robil on, nikoho nesplnomocnil. Previedli postavenie krovu, základnú konštrukciu, vikiery a podbili vikiery. Keď doniesli drevo, jeho osobne nepožiadal nikto, ale majstra Gloneka, myslí si, že žalovaný požiadal o vykonanie náterov. Pri uzatváraní zmluvy bola prítomná Ing. M., G. a nevie či ešte niekto ďalší. Prvú cenu odhadom určili sami, on s ekonómkou, ostatné urobil pán M., ktorý urobil aj rozpočet. Rozpočet predložil žalovanému, je pripnutý k faktúre. Krycí list rozpočtu, rekapitulácia stavebných prác a položkový rozpis nákladov pripojených k faktúre, to je ten rozpočet, čo urobil pán M. až po vykonaní diela, dohodli sa na cene 150.000,- Sk, ktorá sa nesmie meniť. Predmetnú faktúru vedie v účtovníctve, aj z nej odviedol DPH. Tri týždne po ukončení prác asi začiatkom septembra prišiel žalovaný s manželkou, že sa ideme dohodnúť, predložil im rozpočet podľa skutočne vykonaných prác, urgovali ich niekoľkokrát a v mesiaci apríl povedal, aby vystavila faktúru a poslala ju poštou. Dôvodom pre oneskorené faktúry bol fakt, že sa so žalovaným a jeho manželkou nevedeli dohodnúť na zaplatení a nie na cene. Dohodli sa, že im vystavia faktúru v deň, keď prídu zaplatiť. Stavbu krovu žalovanému neodovzdali, lebo latovanie si previedol sám. Záručný list žalovanému nevystavil. Myslí si, že stavba bola ukončená 10. až 12.8.1998. Prevzatie materiálu - dreva nebolo nikým potvrdené, ani to nie je treba. Dodací list vystavil pán Lančarič, on ho nepodpisoval, podpísal mu objednávku a zaplatil faktúru.

9. Svedkyňa C.. U. M. vo svojej výpovedi uviedla, že od roku 1993 pracuje u žalobcu ako ekonómka. Žalovaný k nim prišiel koncom júna 1998, chcel, aby mu vykonali práce a to krov a dodávku materiálu. Doniesol projektovú dokumentáciu, kde chýbal výkaz výmer na výpočet ceny, preto mu žalobca povedal aby doniesol. Žalovaný došiel a dohodli sa na cene 150.000,- Sk bez DPH, ktorá sa mohla líšiť o 10 %. Bolo dohodnuté bez latovania. 14. a 15.8 boli ukončené práce, žalovaný s manželkou prišli prevziať rozpočet s tým, že potom prídu zaplatiť. S projektom prišiel žalovaný s manželkou hneď na druhý deň, potom svedkyňa opravila, že prvýkrát prišiel s manželkou, druhýkrát prišiel žalovaný sám. To aké práce budú vykonané, bolo súčasťou rozpočtu. Rozpočet robil pán M.. Rozpočet urobil až po ukončení prác. Pri prvej návšteve žalovaného a jeho manželky bol prítomný pán G., žalobca a ona v kancelárii na K. ulici. Keď prišiel žalovaný druhýkrát, bol tam prítomný žalobca, ona bola neprítomná a keď prišiel tretíkrát bol tam pán G., G., žalobca a ona. Až pri tretej návšteve sa rozprávalo o cene a to 150.000,- Sk a môže sa zvýšiť o 10 %. Žalovaný povedal, že súhlasí s touto cenou. Vtedy takýmto spôsobom uzatvárali zmluvy, teraz už nie, lebo im neplatili, pokiaľ nebolo všetko na papieri. Dohodli sa, že faktúra sa vystaví až vtedy, keď prídu zaplatiť, pretože podľa zákona o DPH sa faktúra musí vystaviť 14 dní po zdaniteľnom plnení. Na tejto stavbe sa stavebný denník nerobil. Cena vo faktúre bola určená podľa rozpočtu. Pred stavbou

bol urobený hrubý odhad ceny dopredu, protokol o odovzdaní stavby nebol urobený. Prvú cenu robil pán P. na základe projektu rodinného dvojdomu.

10. Svedok X. X. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca ho zamestnával 12 rokov od roku 1996 do roku 2007 ako robotníka. Žalobca ho poveril, aby u žalovaného postavil áčkový krov asi pred ôsmimi rokmi. Mal nejaké výkresy. Materiál tam už bol, doviezol ho žalobca. Nemá vedomosť o tom, aká bola dohoda ohľadne výstavby strechy. Nevie, či bol robený stavebný denník, neboli tam práce navyše. Vykonala sa stavba krovu, zavetrila sa strecha, čiže dali sa krížne laty.

11. Svedok X. T. vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval u žalobcu 7 rokov, už 7 rokov tam nepracuje. Bol majstrom na stavbe krovu žalovaného. Nevie o tom, ako bola uzavretá zmluva o dielo, nevie aká bola dohodnutá cena ani čas. Nevie, či mali projekt na túto stavbu. Možno vedia postaviť strechu aj bez projektu. Keď prišiel na stavbu, drevo už bolo dovezené. Nátery vykonávali pracovníci, ktorí postavili krov.

12. Svedok C.. R. G. uviedol, že pre žalobcu dodával stavebné rezivo. V polovici júla bol u žalobcu, jednali o zákazkách, keď prišiel žalovaný a bavili sa o rezive na stavbu, myslí, že tam bola účtovníčka, možno aj pán G.. Žalobca mal na papieri napísaných počet kusov reziva, dohadovali sa aj o cene, odznelo tam 150.000,- Sk a termín do konca augusta. Potom sa ho spýtal žalobca, či sa to dá do tohto termínu urobiť, on povedal áno a koncom júla 1998 to bolo pripravené. Za tri dni tam drevo nechal doviezť, žalobca tam dodal žeriav, ktorý to zložil. Žalobca mu zaplatil za rezivo, dal rozpis reziva na papieri, on nevidel projekt. Videl len žalovaného, nevie či tam bola jeho manželka vonku, nepozná ju. Na otázku prečo na jednej výdajke je napísané M. a na druhej M., svedok odpovedal: Asi som si do písanky zle napísal meno, ale ide o jednu dodávku, ktorú som dodal spolu na stavbu žalovaného. Na výdajke mu potvrdil prijatie žalobca podpisom v kolónke prijal.

13. Svedok P. G. vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje ako revízny technik a vykonáva práce v technickej oblasti pre žalobcu od roku 1993 a sedí so žalobcom na firme. Bol pri prvých jednaniach so žalovaným a potom bol za ním viackrát pýtať peniaze. Prvýkrát prišiel žalovaný s nejakou pani, asi to bola jeho manželka koncom júna 1998. Dohodli sa, že na druhý deň donesie projekt, žalovaný ho doniesol, ale bez výpisu materiálu, musel sa vypracovať rozpis materiálu a oceniť práce, čo urobil žalobca. Cenu dohodli asi až po dvoch týždňoch. Bol prítomný pri tom, ako žalovaný prišiel do firmy žalobcu a povedal, že súhlasí s cenou, súhlasí s rozpisom vykonaných prác, nemá žiadne námietky voči vykonanej práci, ale keď sa mali dohodnúť o zaplatení, to sa svedka netýka, tak ich nechal samých, nevie ako sa nakoniec dohodli. O cene sa najprv nedohadovali, až po dvoch týždňoch, keď bol urobený rozpis.

14. Svedkyňa L.. U. M. vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobcom sa stretla raz na stavbe. Zavolala pánovi U. do Tatrastrechy a on povedal, že jej niekoho pošle a nechala mu číslo. Žalobca jej volal 15.7.1998, že 16.7. ráno príde na stavbu. V tom období so žalovaným bývali na stavbe v obývateľnej prístavbe, lebo rodinný dom predali a ráno čakali žalobcu. Prišiel, rozprávali sa, dali mu projekty a pýtala sa ho, či im povie cenu, či majú zaplatiť nejakú zálohu a žalobca povedal, že sa dohodneme. Potom s ním hovorila telefonicky, či donesie materiál, volala ho aj na stavbu, ale neprišiel. 5.8.1998 prišli jeho pracovníci aj nákladné auto s materiálom, ona myslela, že sú z Tatrastrechy. Traja pracovníci pracovali aj so žalovaným a ich zaťom X. F. a pomocníkom od 5.8. do 9.8.1998, kedy došla z práce domov a žalovaný jej nahnevaný povedal, že ich vyhodil, lebo prvý vikier zostavili zle, nevedeli to zostaviť, tak ich vyhodil, keďže zmluvu nemali. Potom dokúpili materiál, časť bola na stavbe zo starého domu a stavali si vikiere sami aj s pánom X., ktorý bol v tom čase zamestnancom žalobcu, ale v čase práceneschopnosti pomáhal u nich na stavbe. Keď sa potom žalobca neozýval, v decembri od X. zistili, kde má kanceláriu, zašli tam a žalobca im vytlačil faktúru s dátumom 17.12.1998 a povedal, že buď zaplatia cenu vo faktúre okolo 180.000,- Sk alebo bez faktúry 120.000,- Sk. Ona so žalobcom hovorila len 16.7.1998, vtedy si nedohadovali ani termín ani cenu, žalobca stále len hovoril, že sa dohodneme. Prvýkrát sa so žalobcom stretla 16.7.1998 na stavbe a potom 17.12.1998 v jeho kancelárii. Potom ešte v roku 2005 u nich doma. Nerozporovala položkový rozpis nákladov, pretože mu nerozumie.

15. Svedok X. F. vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný je jeho svokor. Žalobcu asi jedenkrát videl, nevie kedy to presne bolo. Ten pán, ktorý bol dohadovať krov, hovoril so svokrou a tá sa ho niekoľkokrát pýtala, aká cena zhruba bude a ten pán niekoľkokrát povedal, že dohodneme sa. Ani na presnom termíne sa nedohodli, kedy to bude urobené. Na stavbe bol stále, je spolumajiteľ a býva tam. Pracovníci žalobcu

urobili základnú konštrukciu krovu a keď urobili prvý vikier, svokor ich vyhodil. Ten vikier mal byť totiž inak, ako ho urobili. Dokončili to potom s pánom X., ktorý tam chodil v čase svojho voľna. Žalobca materiál niečo doniesol, niečo už mali zo stavby, ktorú zbúrali a niečo dokupovali od známych.

16. Svedok X. X. vo svojej výpovedi dňa 29.1.2009 uviedol, že u žalovaného urobili konštrukciu krovu a vikierov nahrubo, keď pracoval u žalobcu. Potom to chodil dorábať už mimo pracovného pomeru u žalobcu. Nepamätá si, či dokončili vikiere ako zamestnanci žalobcu ani to, či žalovaný bol s prácou nespokojný a vyhodil ich. Myslí, že na streche boli štyria a dole dvaja pomocníci, tí natierali drevo na krov. Nevie, kedy bola stavba vykonaná, robil sa náter proti plesni a červotočom. Žalovaný bol na stavbe, boli tam aj brigádnici. U žalobcu robil 12 rokov, nevie koľko sa robilo priemerne stavieb, nevedie si o vykonanej práci záznamy, nevie, či sa nájde v záznamoch jeho práceneschopnosť.

17. Svedok I. P. vo svojej výpovedi uviedol, že je syn žalobcu. Možno by žalovaného spoznal, keby ho stretol. Vie len to, že sa boli dva razy pýtať na opravu strechy pani s vysokým pánom. Dva razy ich videl, bolo to asi v polovici leta 1998. Videl ich na firme na K. ulici. Vie to preto, že raz viezol majstra alebo žalobcu na stavbu a tam ich videl. Bolo to cez deň, oni sa tam rozprávali a on čakal na chodníku. Dva razy videl pani s pánom u nich na firme predtým, ako viezol majstra alebo žalobcu na ich stavbu. Nepočul, čo sa rozprávali ani s kým sa rozprávali. Pani a pán sa rozprávali na firme s jeho otcom.

18. Svedok D. M. vo svojej výpovedi uviedol, že už asi 3 roky nepracuje u žalobcu. Robili u žalobcu strechu - väzbu. Urobili pomúrnice, rohy, hrubú stavbu krovu a vikiere. Robili tam aj v sobotu a žalovaný povedal, že v nedeľu aby nechodili, že dosky si už nabije sám. Bolo tam 8 až 12 vikierov. Nevie, na čom boli dohodnutí žalobca a žalovaný. Videl žalovaného s nejakou ženou pred realizáciou stavby na firme žalobcu. Pani M. na stavbe nevidel. Bol tam jeho zať alebo syn.

19. Svedok Z. E. vo svojej výpovedi uviedol, že je bývalý spolupracovník žalobcu. Raz videl L.. M. na pracovisku u žalobcu. Bolo to koncom deväťdesiatych rokov v lete. Vykonával kontrolu pracoviska odsúdených a vždy išiel najprv k majiteľovi, ktorého potom naložil a išiel s ním. Takto išiel k žalobcovi, povedal mu, že musí chvíľu počkať, lebo tam prišla pani s pánom, on sa potom opýtal, kto to bol a žalobca mu povedal, že L.. M. s manželom. Nemohlo to byť v zime, lebo vonkajšie pracoviská, kde pracoval žalobca v zime moc nefungovali. Nepočul o čom sa dohadovali.

20. Svedok P. U. vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom spolupracovali, robil strechy a žalobca kúrenia pre mesto Trnava. Hodne mu ľudia volajú, čo robia strechy. Bol pozvaný robiť strechu žalovaného, ale je to sedlová strecha, ktorú on nerobí a určite povedal, že má kolegov z Oravy, ktorí to robia a určite povedal žalovanému, aby išiel k žalobcovi. Myslí, že potom tam tých chlapov videl robiť. Určite nepovedal žalobcovi, aby išiel k žalovanému, asi dal žalovanému telefónne číslo žalobcu. Určite telefónne číslo žalobcu dal žalovanému a vysvetlil, kde sídli. Takto to robieval.

21. Z faktúry č. 990608/2 vystavenej dňa 8.6.1999 vyplýva, že zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené 30.4.1999 a fakturované boli vykonané práce na rodinnom dome F. ulica, Z. podľa priloženého rozpočtu, pričom cena bola 167.443,- Sk a DPH 6 % 10.046,60 Sk a celková fakturovaná suma bola 177.489,60 Sk. Faktúra bola zaslaná 9.6.1999. Žalobca zaslal žalovanému upomienku 16.3.2000, kde žiadal zaplatiť faktúru do 14 dní a dňa 19.6.2000, kde žiadal uhradiť faktúru do 10 dní.

22. Z krycieho listu rozpočtu zo dňa 8.6.1999 vyplýva iba jedna položka rozpočtových nákladov a to PSV celkom 167.443,- Sk, ako vedľajšie rozpočtové náklady a to obstaranie materiálu je uvedené 0. V rekapitulácii stavebných dielov zo dňa 8.6.1999 sú uvedené konštrukcie tesárskej 158.490,11 a nátery 8.952,98. Z položkového rozpisu nákladov zo dňa 8.6.1999 vyplývajú tesárske konštrukcie, kde sú uvedené práce ako aj materiál, pričom pri rezive SM - JD prkna je uvedené „dodávka bola na aké množstvo?“ a pod položkou rezivo SM/JD late, krov je uvedené „dodávka krovových latí, aká bola dohoda?“.

23. Z LV č. XXXX katastrálne územie Z., vyhotoveného 20.11.1995 vyplýva, že vlastníkmi parcely č. XXXX/X-zastavané plochy vo výmere 55 m2, parcely č. XXXX/X-zastavané plochy vo výmere 285 m2, parcely č. XXXX-záhrady vo výmere 275 m2 a rodinného domu súp.č. XXXX, postaveného na parcele XXXX/X sú M. Jozef a U., rod. B., L.. v 1 podiele, X. F. a R., rod. L. v podiele 1 a Y. L. v podiele 1.

24. Z osvedčenia o registrácii pre DPH vyplýva, že žalobca je platiteľom DPH od 1.2.1993. Z faktúry č. 8/98 dodávateľa D. M. a odberateľa I. P. vyplýva, že dodávateľ fakturoval za práce v mesiaci august za odpracovaných 235 hodín sumu 21.150,- Sk. Z faktúry č. 1/98 dodávateľa L. U. a odberateľa I. P. - V. vyplýva, že dodávateľ fakturuje za vykonané práce na stavbách odberateľa v roku 1998 213.892,50 Sk.

25. Z mzdového listu X. X. za rok 1998 vyplýva, že v mesiaci august odpracoval 21 pracovných dní.

26. Súd vo veci vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom faktúry č. 990608/2 zo dňa 8.6.1999, krycieho listu rozpočtu zo dňa 8.6.1999, položkového rozpisu nákladov zo dňa 8.6.1999, listu U.. U. B. L. M., objednávky zo dňa 07/1998, výdajky, prevodky C.. R. G. č. 25/07/98, 23/07/98, faktúrou C.. R. G. č. 17/98, príjmového pokladničného dokladu Ing. R. Lančariča zo dňa 17.7.1998 a výdavkového pokladničného dokladu č. 658 žalobcu zo dňa 17.7.1998, pokladničného lístku BAJO zo dňa 5.8.1998, vypočul svedkov a rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 25.06.2009 tak, že žalobu zamietol.

27. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a odvolací súd uznesením zo dňa 05.05.2010 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V uznesení odvolací súd uviedol, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že medzi stranami vznikol právny vzťah na základe objednávky žalovaného, podľa ktorého vyplýva, že medzi účastníkmi konania vznikol právny vzťah na základe objednávky odporcu, podľa ktorého mal navrhovateľ zhotoviť pre objednávateľa krov na rodinnom dome podľa projektu C.. K., ktorý mu za tým účelom dodal odporca. Súčasťou projektovej dokumentácie krovu nebola cena, resp. rozpočet. Navrhovateľ v doterajšom konaní preukázal, že na základe dohody s odporcom nechal vyhotoviť výkazy reziva, potrebného na realizáciu krovu, zabezpečil dodávky materiálu. Je nepochybné, že pri ústnom dojednaní podmienok zmluvy bola dohodnutá aj cena diela, pričom z doteraz zisteného stavu vyplýva, že cena, ktorú stanovil navrhovateľ na sumu 150 000, - Sk nebola pevná a obe zmluvné strany si toho boli vedomé, a podľa toho sa správali. So vzájomným súhlasom časť prác i materiálu dodal na zhotovenie krovu objednávateľ. Stavbu krovu na rodinnom dome možno podľa okolností považovať za rozsiahlejšie dielo, ktoré neumožňuje určiť cenu pevnou sumou alebo odhadom. Účastníci sa podľa toho aj správali. Odporcovi nič nebránilo vyhradiť si pri uzavretí zmluvy ďalšie podmienky, ktoré by považoval za rozhodujúce pri výbere dodávateľa diela. Nestalo sa tak, a navrhovateľovi dielo realizovať umožnil s tým, že ani zhotoviteľ v priebehu realizácie nenamietal, že objednávateľ sa čiastočne sám podieľal na vykonávaní prác a dodávkach materiálu. To, že po uzavretí ústnej dohody navrhovateľ predložil rozpočet diela nič nemení na skutočnosti, že medzi stranami došlo k dohode o tom, že cena za dielo mala byť zaplatená po vykonaní diela. Cena diela sa medzi účastníkmi stala spornou až po vykonaní diela a prispeli k tomu obaja účastníci zmluvy tým, že ku skutočnostiam, ovplyvňujúcim konečnú cenu za dielo pristupovali a tieto skutočnosti interpretovali rozdielne. Z ústnych a písomných vyjadrení odporcu, nepochybne vyplýva, že požadovanú cenu diela pred súdom čiastočne uznal vo výške 2 606,45 Eur ( 78 522,- Sk). Je to výpočet, ktorý pozostáva z prác a materiálu, dodaného na stavbu krovu ( č. l. 32 -35 súdneho spisu).

28. Cena diela nie je cena réžie ani cena dodávok materiálu a prác subdodávateľov a cena kúpeného a použitého materiálu.

29. Z okolnosti prípadu vyplýva, že pokiaľ za spoluvlastníkov jednal odporca, navrhovateľ ho dôvodne považoval za zmluvného partnera a predpokladal, že mal od ostatných spoluvlastníkov súhlas. Obdobne to isté platí aj pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil odporca, lebo záväzok zo zmluvy o dielo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

30.Podľa okresného súdu výpovede žalobcu a ním navrhovaným a súdom vypočutých svedkov sú zmätočné, protirečivé a nedôveryhodné. Rozpory, ktoré súd konštatoval, nie sú pre posúdenie veci podstatné, ide aj o odstup času, ktorý mohol spôsobiť nepresnosti vo vyjadrení svedkov. Záver okresného súdu o nevykonaní náteru bol predčasný. Bolo treba odborné vyjadrenie na akú plochu krovu sa navrhovateľom zakúpený náter dal použiť. Ak bola na pokladničnom doklade uvedená farba, ktorej použitie bolo vylúčené, treba najskôr takto tvrdenú skutočnosť zistiť, až potom zohľadniť v rozhodnutí. Pokiaľ sa nepreukáže opak, je zrejmé, že navrhovateľ zabezpečoval realizáciu diela v rámci svojich podnikateľských činností a v súlade s § 633 ods 2 dielo vykonával na vlastnú zodpovednosť.

31. Svedok P. G. potvrdil, že odporca doniesol projekty domu, podľa ktorých vypracoval výkaz o rezive na krov, rozpis materiálu a ocenenie prác, ktoré urobil žalobca.

32. Svedok C.. G. potvrdil, že pre navrhovateľa zabezpečoval drevo na krov. Z účtovných dokladov vyplýva, že dodanie reziva pre navrhovateľa bezprostredne predchádzalo jeho dovezeniu na stavbu odporcu. Navrhovateľ zabezpečil žeriav, ktorý drevo zložil.

33.Svedok X. potvrdil, že materiál na stavbu krovu priniesol žalobca a že keď pracoval u žalobcu, urobil krov nahrubo, potom to chodil dorábať. Súd nedostatočne vypočul a vyhodnotil výpoveď, čo svedok rozumel pod rozsahom prác „nahrubo“ a čo „dorábal“, aj keď si neviedol o prácach záznamy.

34. Svedok T. potvrdil, že krov robili z dovezeného dreva a nátery vykonali pracovníci, ktorí postavili krov.

35. Svedok M. uviedol, že pre navrhovateľa robil krov - strechu, väzbu, pomúrnice, rohy, hrubú stavbu krovu, vikiere.

36. Odporca ničím nepreukázal, že so zhotovením diela prostredníctvo navrhovateľa o začiatku nesúhlasil, alebo že mal dôvod na odstúpenie od zmluvy a tieto dôvody navrhovateľovi riadne a včas oznámil. Z doterajšieho priebehu konania vyplýva, že odporca dohodnuté plnenie od navrhovateľa prijal. Medzi účastníkmi zmluvy došlo k nezhodám o cene až potom, ako navrhovateľ po predbežnom odhade ceny diela vyhotovil rozpočet diela a fakturoval sumu, s ktorou odporca nesúhlasil. Nesúhlas so spôsobom a obsahom fakturácie neumožňuje bez ďalšieho urobiť konečný záver, že k uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo, vzhľadom na ostatné skutkové okolnosti, vyplývajúce zo súdneho spisu, vyjadrenia účastníkov a svedkov, ktorých súd vypočul. Pokiaľ je cena diela sporná, je namieste použiť cenu obvyklú v čase a mieste realizácie diela. Súd bude musieť za tým účelom vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré si vyžiada odborné posúdenie a pribratie znalca.

37. Z obsahu súdneho spisu a dosiaľ zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ vykonal na krove len časť prác. Bude potrebné vykonať ďalšie vyhodnotenie protichodných tvrdení účastníkov konania. Ak odporca navrhovateľa zo stavby vyhodil, ale predtým prijal plnenie čo aj konkludentne, mal sám vyvinúť primerané úsilie na uzavretí vzájomného vzťahu, vyžiadať si vyúčtovanie.

38. Správanie sa účastníkov právneho vzťahu a výpovede svedkov nasvedčujú tomu, že zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá, preto závery okresného súdu z vykonaného dokazovania sú predčasné a nie sú správne. Pretože nedošlo k realizácii pôvodne dohodnutých prác a sú pochybnosti o tom, v akom rozsahu zhotoviteľ dielo realizoval, čo je aj dôvodom sporu, potom platí cena primeraná, ktorú bude povinnosťou súdu určiť s prihliadnutím na vykonané dôkazy, výpovede svedkov, ku ktorým bude potrebné zabezpečiť odborné stanovisko, to znamená aj dôkaz znaleckým posudkom.

39. Z doterajšieho dokazovania vyplýva, že odporca navrhovateľovi nedal zrozumiteľne najavo, že medzi nimi nevznikol žiadny právny vzťah, ktorý treba vyrovnať. Pokiaľ odporca pred súdom uznal svoj dlh vo výške 2 606,45 Eur ( 78 522,- Sk), založil vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v dobe uznania existoval. Okresný súd bude musieť posúdiť, či nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo resp. jej časti aj konkludentným spôsobom.

40. Okresný súd viazaný názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie v zmysle názoru odvolacieho súdu a zistil tento skutkový stav:

41. Svedkyňa U.. R. F., dcéra žalovaného uviedla, že pokiaľ vie, žalobca a žalovaný sa nedohodli na výstavbe krovu, rodičia a manžel zohnali nejaké drevo a robotníkov. Rodičia a manžel neboli spokojní s robotníkmi, ktorí robili krov, preto ich vyhodili.

42. Svedkyňa C.. U. M., pracovníčka žalobcu uviedla, že zvyčajne sa najprv dá návrh rozpočtu a ak sú pripomienky potom sa vystaví faktúra. Záznamy o stavbe sa vedú, len ak to majiteľ vyžaduje. Bola pri tom, keď sa žalovaný a žalobca dohadovali, dohodli sa na cene okolo 150.000,- Sk bez latovania, ktoré sa malo urobiť podľa použitého materiálu na strechu. Táto cena bola určená podľa rozpočtu, projektovej dokumentácie, ktorú žalovaný predložil.

43. Svedok X. M. uviedol, že náplň práce bola spraviť krov, vikiere a zadebniť to. Robil na základe projektovej dokumentácie. Pri stavbe krovu žalovaný a nikto z jeho rodiny nepomáhal. Dokončili celý krov

aj vikiere. Žalovaný ich zo stavby nevyhnal, dokončili všetko, materiál zabezpečil žalobca. Náter zakúpil on a náter vykonali pracovníci žalobcu. Na takejto malej stavbe si denník neviedol, len šichtovnicu, kde si zapisuje počet odpracovaných hodín jednotlivých pracovníkov a podľa toho sa robili výplaty. Materiál sa doviezol pred začatím stavby, nepamätá si, že by sa na stavbe nachádzalo aj iné drevo.

44. Svedok D. M. uviedol, pracovali u žalobcu na F. ulici, nezadebňovali, stavali vikiere asi osem. Postavili všetky vikiere podľa plánu projektanta C.. K. L., rodinný dvojdom, F. XX, Z.. Nikto nemal žiadne výhrady voči ich práci, v sobotu dokončili vikiere a olatovať si to už chcel žalovaný sám. Pracovali s materiálom žalobcu aj náradie bolo jeho. Náter bol vykonávaný dole a ak sa hore odpílil rez, tak sa domaľoval.

45. Svedkyňa C.. Y. L., dcéra žalovaného uviedla, že ona nesplnomocnila žalovaného na uzatváranie zmlúv ohľadne krovu, v tom čase bola študentka a bola spoluvlastníčka nehnuteľnosti spolu so sestrou v jednej polovici a švagrom, preto splnomocnila sestru R. F., aby konala za ňu v potrebných veciach na stavbe. Bolo to ústne splnomocnenie.

46. Svedok R. G., uviedol, že nebol prítomný pri uzatváraní zmluvy medzi stranami. Bol pri tom, keď žalobca a žalovaný rokovali o cene, ale nezaujímalo ho to, on dodával drevo, podľa výkresov, ktoré žalovaný doniesol. Žalobca mu dal výkaz, on podľa toho pripravil drevo a zložil ho na dvore žalovaného. Žalobca zabezpečil žeriav na skladanie dreva. Doklady odovzdal žalobcovi. Pri skladaní dreva bol aj žalovaný.

47. Súd vo veci ustanovil znalca v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a hodnoty stavebných prác Ing. Antona Fuzáka, ktorý zodpovedal na otázky súdu nasledovne: 1. Aké drevo bolo použité na stavbu krovu (staré, nové). Na stavbu krovu bolo použité nové drevo. 2.Aké množstvo materiálu bolo potrebné na výstavbu krovu. Na výstavbu krovu bolo potrebných 7,247 m3 reziva z mäkkého dreva. 3.Aká bola cena prác v čase a mieste výstavby krovu. Cena prác v cenovej úrovni r. 1999 bola 4.670,15 eur bez DPH, 4.950,36 eur S DPH 6%. 4. Aký náter a aké množstvo bolo použité na ošetrenie krovu. Žalobca materiál na výstavbu krovu neošetroval. 5.Koľko pracovníkov je schopných postaviť takýto krov za 5 dní. K tejto otázke sa neviem vyjadriť, cena zistená v rozpočte je zistená vrátane ceny za prácu, kde je uvedený objem práce prerátaný na pracovníka a jeho časový fond. 6.Zodpovedá materiál uvedený vo výdajke (str. 40) výkazu materiálu potrebného na zhotovenie diela (podľa projektovej dokumentácie) a aká bola jeho priemerná cena v čase a mieste zhotovenia diela. Objem materiálu uvedený v dodacích listoch (str. 40 spisu) nezodpovedá objemu materiálu potrebného na výstavbu krovu. Použitý bol menší objem dreva. 7.Aká bola priemerná cena diela v čase (august 1999) a mieste (Z.) jeho zhotovenia. Cena stavebných prác v danom čase a území je 4.670,15 eur bez DPH, 4.950,36 eur s DPH 6 %.

48. Žalobca mal k znaleckému posudku pripomienku, že znalec opomenul klieštiny 24 ks rozmerov 12 cm výška x 5 cm šírka o dĺžke 3,3 metra na spodnej strane rezu čo spolu činí 0,8 metra kubického a znalec opomenul ohodnotiť dosky pod krytinou, sú tam, ako to vyplýva aj z fotografii zo znaleckého posudku. Výkaz výmer nemôže súhlasiť s dodaným drevom, lebo žalovaný najprv chcel strešné laty, potom nechcel, doviezli ich, prácu si nefakturovali, lebo ich nenabíjali, nevie, kto potom tieto strešné laty nabil. Dodaný materiál - osadený na krove, súhlasí s tým, čo fakturovali, ostatné tam zostalo.

49. Znalec na otázku sudkyne, či si je istý, že na konštrukcii nebol vykonaný náter, ako to tvrdí žalobca, znalec odpovedal: Ak je na drevenej konštrukcii nanesený transparentný náter bez pigmentácie, tento nie je možné vidieť, avšak žalobca a svedkovia tvrdili, že do náteru bol daný zelený pigment a tento na konštrukcii viditeľný nebol, ako dôkaz uvádzal to, že na miestach, kde došlo k odstráneniu niektorých konštrukčných prvkov krovu, zostali biele mapy bez náteru a teda aj bez zelenej pigmentácie. Na otázku sudkyne, či znalec opomenul ohodnotiť strešné laty pod krytinou, znalec odpovedal: Výkaz použitých prvkov ich prierezové dimenzie, dĺžky, množstvo sú uvedené v tabuľke na výkrese v prílohe znaleckého posudku. Nakoľko bola použitá veľkoplošná plechová strešná krytina, ktorá je montovaná iným spôsobom, ako na latovanie, latovanie nebolo použité. Strešné latovanie znamená, že celá plocha

strechy je pokrytá strešnými latami. Pripúšťa, že v časti strechy nad obytným priestorom mohlo byť urobené latovanie, v prípade, ak sa tam dávala parozábrana - fólia. V takomto prípade sa používajú kontralaty, ktoré zabudol do posudku uviesť. Keďže žalobca tvrdí, že latovanie nevykonal, v dodatku uvedie iba cenu materiálu.

50. Znalec vypracoval dodatok k znaleckému posudku vo veci, kde uviedol, že pri ohliadke zistil, že klieštiny na úrovni 5,58 m podľa výkresovej dokumentácie chýbajú vo výkaze prvkov krovu, preto ich ocenil. Krovové laty nie sú na krove použité ani ako kontralaty. Hodnota klieštin a dosiek je 802,20 eur bez DPH a 850,33 eur s DPH 6%. Celková všeobecná hodnota stavebných prác a dodávok materiálov na stavbe rodinného domu je 7.299,71 eur bez DPH a 7.737,69 eur s DPH 6% v roku 1998.

51. Zástupca žalovaného uviedol na pojednávaní dňa 27.11.2014, že dňa 29.10.2014 bolo žalovanému doručené oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.12.2008 a postúpenie pohľadávky zo dňa 30.12.2008. Predpokladá, že ide o antidatované postúpenie pohľadávok, keďže Ing. M. bola v r. 2011 v tejto veci vypočutá a nezmienila sa o postúpení pohľadávky. Žalovaný sa totiž dostal do konkurzu.

52. Znalec Ing. R. I. uviedol, že náter nezapočíta do ceny, zotrváva na názore, že ten náter nebol aplikovaný, tak ako to uvádza žalobca. Aj z fotografii vidno, že prvky konštrukcie krovu boli natreté tmavohnedou farbou a v miestach, kde boli prvky posúvané, zostala pôvodná farba dreva bez žiadnych známok zelenej pigmentácie, ktoré tam podľa žalobcu mali byť. Pozeral sa na tieto odhalené časti podrobne, nejavili žiadne známky zelenej pigmentácie, ani vzhľadom na odstup tých rokov, keďže pigment je stály, nemohlo dôjsť k jeho absolútnemu vyblednutiu. V prípade potreby odobral vzorku a jej chemický rozbor by mohol urobiť iný znalec. 53. Žalobca sa vyjadril, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania bola zmluvou postúpená na C.. U. M. a v zmysle uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky bol v zmysle § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka požiadaný postupníkom, aby postúpený nárok vymáhal sám vo svojom mene a na účet postupníka. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo viazané na pokyn postupníka a pokyn na oznámenie o postúpení pohľadávky dostal dňa 27.10.2014. Vzhľadom na to trvá na vydaní rozsudku. Zmluvy o postúpení pohľadávky doručila súdu Ing. M..

54. Dňa 26.11.25014 bol vyhlásený konkurz na žalobcu, uznesením Okresného súdu Žilina a správca majetku úpadcu - žalobcu oznámil súdu, že neeviduje v zozname majetku úpadcu pohľadávku voči žalovanému v sume 5.891,57 eur.

55. Podľa § 2 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája. V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie. Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

56. Podľa § 35 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

57. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

58. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

59. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

60. Podľa § 632 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

61. Podľa § 634 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky. Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

62. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

63. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného v čase vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

64. Podľa § 635 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal. Ak v čase od uzavretia zmluvy do jej splnenia došlo k zmene cenového predpisu, podľa ktorého sa cena dohodla, je zhotoviteľ na to povinný objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novú cenu. Objednávateľ je oprávnený po oznámení novej ceny od zmluvy odstúpiť; ak bez zbytočného odkladu od zmluvy neodstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi novú cenu, ibaže k zvýšeniu ceny došlo po prekročení dohodnutej doby vykonania diela. Ak objednávateľ odstúpi od zmluvy, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny, iba ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech.

65. Podľa § 636 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak nemá právo za zaplatenie rozdielu v cene. Objednávateľ je oprávnený po oznámení novourčenej ceny od zmluvy odstúpiť; ak od zmluvy odstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne určenej ceny, len pokiaľ mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech. Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo objednávateľa na náhradu škody. Ak objednávateľ neodstúpi od zmluvy bez zbytočného odkladu, je povinný zaplatiť za poskytnutú službu novourčenú vyššiu cenu.

66. Podľa § 642 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

Podľa § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

67. Podľa § 530 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo dlžníkovi (§ 526), môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním.

68. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Podľa § 43a ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže žalobca zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom. Dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určený, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.

69. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že medzi žalobcom, žalovaným a jeho manželkou došlo k rokovaniu o obsahu zmluvy o dielo, ktorej obsahom malo byť dodanie materiálu a prác na krove rodinného domu žalovaného a jeho manželky. Zmluva o dielo nebola uzavretá písomne, ale z obsahu výpovedí účastníkov konania a svedkov zhodne vyplynulo, že žalobca dodal na stavbu rodinného domu materiál - drevo, ktoré mu dodal p. G. a zložil ho na stavbe. Pracovníci žalobcu použili tento materiál pri stavbe krovu, pričom vykonali všetky práce na krove a aj vikiere. Nepreukázalo sa tvrdenie žalovaného, že vikiere nedokončili, lebo pracovníkov žalobcu vyhodil a dokončovali to žalovaný s p. X. počas jeho práceneschopnosti, keď v auguste 1998 odpracoval p. X. 21 dní, nebol práceneschopný, a vo svojej výpovedi p. X. nepotvrdil tvrdenie žalovaného, že vikiere postavil on sám počas svojej práceneschopnosti. Potvrdil, že dokončoval niečo po pracovnej dobe u žalovaného, ale neuviedol čo.

70. Za konkludentné právne úkony sa považujú všetky prejavy vôle, ktoré sa uskutočnili inak než výslovným spôsobom. Nemajú znaky slovného prejavu, avšak vôľa konajúceho je vyjadrená takým spôsobom, že nevznikajú žiadne pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle a aký je jeho obsah. Tieto spôsoby sa vyabstrahovali zo spoločenskej a právnej praxe, a preto ide o vyjadrovacie prostriedky, ktorým by mal každý rozumieť (napr. pohyb hlavou, ktorý značí nesúhlas, a pod.). Nemožno však vylúčiť také konkludentné konanie, ktoré nemá oporu v bežnom spoločenskom styku, avšak napriek tomu so zreteľom na konkrétnu situáciu bude obsahovať určitú vôľu. Aj v takom prípade ide o právny úkon per facta concludentia.

71. Žalovaný a ostatný spoluvlastníci teda svojim konkludentným konaním prejavili súhlas s vykonaním prác na svojom rodinnom dome, umožnili zložiť materiál na stavbe, umožnili prístup pracovníkom žalobcu na stavbu, vedeli o ich prítomnosti na stavbe a nechali ich pracovať na stavbe a po ukončení prác bol žalovaný s manželkou u žalobcu dohodnúť sa na zaplatení ceny za vykonané práce a materiál. Z uvedeného vyplýva, že došlo ku konkludentnému prevzatiu prác a materiálu všetkými spoluvlastníkmi. Z vykonaného výsluchu svedkov bolo preukázané, že žalovaný a jeho manželka boli v sídle žalobcu dohadovať vykonanie prác a dodávku materiálu, teda k uzatvoreniu zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným došlo ústne, avšak po vykonaní prác a dodávke materiálu došlo k nezhode o cene vykonaných prác a materiálu. Svedkovia vo svojich výpovediach preukázali, že počas dohadovania bola žalobcom uvedená suma 150 000,- Sk, s ktorou však žalovaný po vykonaní diela nesúhlasil. Táto predbežná cena bola vypočítaná na základe projektu dodaného žalovaným žalobcovi. Vypočutí spoluvlastníci rodinného domu nejasne uvádzali, že žalovaného nesplnomocnili na dojednanie zmluvy o dielo, ale sami sa o stavbu nestarali a nič nedohadovali a plnenie zmluvy bez výhrad prijali, teda konkludentným konaním splnomocnili žalovaného na uzavretie zmluvy. Z uvedeného súd mal preukázané, že žalovaný bol oprávnený dohadovať zmluvy o dielo týkajúce sa spoločného rodinného domu. Keďže došlo k nezhodám pri určení ceny diela, súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a hodnoty stavebných prác, ktorý určil celkovú všeobecnú hodnotu stavebných prác a dodávok materiálov na stavbe rodinného domu sumou 7.299,71 eur bez DPH a 7.737,69 eur s DPH 6%. Znalec ohodnotil práce, ktoré boli vykonané pracovníkmi žalobcu, tak ako to bolo preukázané svedeckými výpoveďami, teda práce na celom krove aj s vikierami, spolu s ohodnotením materiálu, ktorý bol na krov použitý. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, že pracovníci žalobcu nevykonali práce na krove s vikierami a že ich vyhodil, keď tieto tvrdenia nepotvrdili ani žalovaným navrhnutí svedkovia.

72. Súd nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie vykonania náterov dreva, tak ako to tvrdil žalobca, nakoľko takéto dokazovanie by vyžadovalo ďalšie znalecké dokazovanie, čo by bolo nehospodárne a zbytočné, keď žalobca sa dožaduje určenia povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.891,57 eur,

ktorá je nižšia ako suma určená znalcom ako všeobecná hodnota stavebných prác a dodávok materiálu na stavbe rodinného domu žalovaného bez odhadu ceny materiálu a prác potrebných na predmetné nátery, takže vykonanie ďalšieho dokazovania na tieto skutočnosti je k predmetu sporu irelevantné.

73. Žalobca i žalovaný a svedkovia zhodne uviedli, že práce na dome žalovaného boli vykonané a dokončené v auguste 1998, teda v auguste 1998 vzniklo právo žalobcu na uhradenie ceny diela. Žaloba bola podaná na súd 21.5.2001, teda v trojročnej premlčacej lehote, teda nedošlo k premlčaniu pohľadávky.

74. V konaní došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, súd však zistil, že postúpenie je platné a v zmluve o postúpení bol žalobca splnomocnený vo svojom mene vymáhať predmetnú pohľadávku. Na majetok žalobcu bol právoplatne vyhlásený konkurz rozhodnutím Okresného súdu Žilina, avšak správca majetku súdu oznámil, že predmetná pohľadávka nie je súčasťou majetku úpadcu a vzhľadom na platné postúpenie pohľadávky pred vyhlásením konkurzu, nie je konanie prerušené a súd mohol vo veci ďalej konať a rozhodnúť. Žalobca tak má naďalej aktívnu legitimáciu v tomto konaní a žalovaný vzhľadom na dojednanie zmluvy o dielo so žalobcom je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že ide o antidatované postúpenie pohľadávky, neuviedol a ani nepredložil žiadne dôkazy na toto tvrdenie. Z týchto dôvodov súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, keďže žalobca vykonal pre žalovaného práce na výstavbe krovu rodinného domu, dodal na stavbu krovu materiál a celková všeobecná hodnota stavebných prác a dodávok materiálov na stavbe rodinného domu predstavuje sumu 7.299,71 eur bez DPH a 7.737,69 eur s DPH 6%.

75. Súd však musel zamietnuť žalobu v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania vo výške 0,4 %, nakoľko v čase vzniku omeškania žalovaného so zaplatením ceny diela bola zákonná výška úrokov z omeškania 2 x 8,8 ( dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska) = 17,6 % a žalobca žiadal v návrhu úroky vo výške 18 %. Úroky súd žalobcovi priznal, nakoľko žalovaný je v omeškaní so splnením dlhu a žalobca má na úroky z omeškania v zákonnej výške nárok v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka.

76. Žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko bol úspešný v celej žalovanej pohľadávke, bol neúspešný len v nepatrnej časti úrokov z omeškania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).