Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-98-2016.pdf
PDF · 86.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7P/98/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú O. S., K.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: O. W., K.. X.X.XXXX, O. Q. I. XX, Z., občianka SR a X. S., K.. X.X.XXXX, O. J. XX, Z., občan SR, o návrhu matky na zvýšenie výživného na dieťa, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 4.8.2016 domáhala zvýšenia výživného na maloletú O. zo sumy 2000 Sk (66,38 eur) na 150 eur mesačne s účinnosťou od 1.8.2016. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov u maloletého dieťaťa. Dieťa nastúpilo na strednú školu, výdavky na jej výživu, výchovu a vzdelávanie sa zvýšili.
2. Matka na podanom návrhu trvala. Otec nesúhlasil s zvýšením výživného.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, písomným vyjadrením otca, pripojeným spisom OS Skalica sp. zn. 5P/35/2011, lustráciou v Sociálnej poisťovni na zistenie zamestnávateľov rodičov, potvrdeniami o príjme rodičov, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
4. Naposledy bolo rozhodované súdom o výživnom na mal. O. rozsudkom OS Prievidza č. k. 13P/273/2008-15 zo dňa 25.6.2008 (právoplatný dňa 30.6.2008). Vtedy bolo otcovi zvýšené výživné na O. na 2000 Sk a na vtedy mal. S. na sumu 2300 Sk. V tom čase rodičia okrem O. U. S. inú vyživovaciu povinnosť nemali. Matka mala príjem 13.000 až 15.000 Sk netto mesačne a bývala s deťmi v nájomnom 2 izbovom byte. Otec býval u rodičov, mesačne im prispieval sumou 4000 Sk. Ako baník mal netto mesačný príjem 17.591 Sk. Mal. O. navštevovala základnú školu, v škole sa stravovala. Ich vtedy mal. dcéra S. chodila na základnú školu.
5. V súčasnom období otec svoj osobný stav nezmenil, matka sa dňa 12.12.2008 vydala. Otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. J. , K.. XX.XX.XXXX a platí na neho aktuálne mesačne výživné 80 eur. Otec si plní výživné na mal. O. riadne a včas.
6. Matka pracuje na dohodu v Pohrebnej službe Záhorie SK s.r.o. a má netto mesačný príjem 82,68 eur. Pracuje ako zástupca, vybavujem pohreby. Do práce nechodí každý deň, len podľa potreby. Pokiaľ nie je v práci, tak je v svojej domácnosti. Matka poberá rodinné prídavky 47,04 eur. Matka je vyučená krajčírka. Podľa vyjadrenia matky pracovala naposledy na pracovnú zmluvu ako kuchárka vo firme,
ktorá ukončila svoju činnosť. Taktiež bola matka viac ako rok práceneschopná pre zdravotné problémy, ktorá aktuálne už nemá. Matka uviedla, že nepracovala nikde brigádne, lebo jej terajší manžel zarobil v baniach v Čechách dostatočne. Situácia sa zmenila v marci tohto roku, lebo jej manžela zamestnávateľ z zamestnania prepustil. Na otázku súdu , prečo ako vyučená krajčírka nepracuje na pracovnú zmluvu hoc i za minimálnu mzdu u niektorého zamestnávateľa B. Z. (súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že v Z. je viacero firiem zamestnávajúcich pracovníkov na pozícii šička, krajčírka) , ktorý zamestnáva krajčírky- matka uviedla, že má zdravotné problémy. Tieto zdravotné problémy vymedzila tým, že má problémy s tlakom, pečeňou , chrbticou , ale žiadne lekárske potvrdenie nepredložila. Manžel matky aktuálne pracuje na dohodu v pohrebnej službe U. B. a zarobí podľa vyjadrenia matky netto cca 500 eur mesačne.
7. Matka býva s manželom a jej dvomi deťmi v 2 izbovom nájomnom byte v Z.. Mesačné výdavky s bývaním má na: nájomné 214 eur, elektrinu 28 eur, TV 4,64 eur, internet 9, káblovka 10,86, raz za rok platíme daň za smeti. Okrem O. má matka dcéru S., ktorá je v súčasnosti už plnoletá, ale je študentkou 4. ročníka strednej školy.
8. Otec pracujúc ako baník má netto mesačný príjem 750,55 eur. Z jeho druhovského pomeru pochádza mal. J. S., XX.XX.XXXX, na ktorého platí výživné 80 eur mesačne. Z družkou už nežije v spoločnej domácnosti. Otec má stredoškolské vzdelanie s maturitou, odbor ekológia. Nemá zdravotné problémy. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že minulý rok vydražil dom za sumu 20.200 eur. Dom je jeho výlučným vlastníctvom a teraz ho prerábam. Otec býva sám v 2 izbovom byte, ktorý kúpil na úver a jeho vlastníctvom. Otec má mesačné výdavky na bývanie v byte vrátane energií spolu 170 eur. Podľa vyjadrenia otca má mesačné výdavky na dom vrátane energií cca 30 eur, . Za svoje mesačné výdavky označil i výživné na J. 80 eur, na O. U. S. spolu mesačne 110 eur. Dodal, že by mal spolu posielať mesačne 150 eur, ale po dohode s ich matkou si mesačne odrátava sumu 40 eur na vyrovnanie úveru čerpaného ešte za ich manželstva. Otec platí poistku na byt ročne 38 eur (obligatórne v súvislosti s úverom na byt). Byt kupoval na úver, ktorý spláca po 156 eur.
9. Otec poprel, že by nedal niečo navyše O.. Zhodným tvrdením rodičov súd zistil, že na terajšie narodeniny O. poslal 20 eur, dcére S. dal k 18. narodeninám 100 eur na vodičský preukaz. Matka uviedla, že len tieto sumy deťom poslal.
10. Mal. O. navštevuje 2. ročník strednej zdravotníckej školy v W.. Do školy dochádza, výdavky s cestovným má cca 20-25 eur mesačne. Matka jej platila na začiatku školského roku ZRPŠ 30 eur, do triedneho fondu sumu10 eur. Maloletá sa v škole nestravuje. Maloletá si v tomto ročníku povinne bude kupovať oblečenie potrebné pre prax, pričom by malo stáť od 40-70 eur. Maloletá nemá lyžiarsky kurz povinný, ale nakoľko bola Kristína, chce ísť aj Barbora. Dieťa nosí okuliare, naposledy malo okuliare kupované pred dvomi rokmi a v súčasnosti má zhoršený zrak. Otec platí na malú výživné riadne.
11. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
12. Podľa §28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
19. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
20. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 8 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane maloletého dieťaťa i na strane jeho rodičov. Zistil, že k došlo k zmene pomerov u maloletej O., ktorá medzičasom začala chodiť na strednú zdravotnícku školu. Matka dieťaťa sa 12.12.2008 opäť vydala, z jej terajšieho manželstva ďalšie deti nepochádzajú. Matka pracuje len na dohodu s mesačným príjmom netto 82,68 eur, poberá rodinné prídavky 47,04 eur. Je vyučená krajčírka, ale okrem práce na dohodu inú prácu nevykonáva ani len brigádnicky. Podľa vyjadrenia matky dôvodom je to, že má zdravotné problémy, ktoré ale súdu nepreukázala. Jej manžel je zamestnaný. Otec má v súčasnosti vyšší príjem , vo výške 750,55 eur, ale vznikla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k Q.. J., na ktorého mesačne platí výživné 80 eur.
21. Súd z vykonaného dokazovania vyhodnotil, že došlo k zmene pomerov nie len na strane dieťaťa (vekom vzrástla, zvýšili sa výdavky na jej hygienu, výživu, vzdelávanie), ale aj u rodičov došlo k zmene pomerov. Nakoľko má dieťa znášať životnú úroveň svojich rodičov, súd sa podrobne zaoberal i faktom, že otec v súčasnosti vlastní vo výlučnom vlastníctve dve nehnuteľnosti, pričom v byte býva a dom kúpený v dražbe si prerába. Súd neakceptoval otcov úver (pôžičku) za účelom kúpy domu v dražbe z dôvodu, že otec mal bývanie zabezpečené v byte a teda nebolo nevyhnutné kupovať ďalšiu nehnuteľnosť. Pokiaľ tak otec učinil, je to samozrejme jeho slobodné rozhodnutie, ale nemôže výdavky na dom (úver, energie) klásť za prednejšie než je výživné na dieťa. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je podaný dôvodne vzhľadom na vyššie už uvedené odôvodnenie. Súd musel ale prihliadať na to, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Preukázateľne celú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka a otec sa s dcérou ani len pravidelne nestretáva. Okrem súdom určeného výživného ničím na O. neprispel pri nástupe do prvého ročníka strednej školy. Ale súd musel vychádzať z preukázaných skutočností a listinných dôkazov a teda z preukázaného príjmu otca, ktorý je v súčasnosti mesačne netto 750,55 eur.
22. Súd vychádzal z zaužívanej súdnej praxe pri výpočte výšky mesačného výživného, podľa ktorého sa vychádza z čistého príjmu povinného rodiča, z toho sa určí 25 % ( lebo dieťa chodí na strednú školu) a vydelí sa počtom osôb, ktoré sú na otca výživou odkázané. Pri tomto výpočte vychádzal súd z toho, že by mal otec spravodlivo na každé dieťa platiť 62,54 eur ( 25 % z sumy 750,55 eur = 187,63 eur /3 = 62,4 eur). Preukázateľne otec na O. mesačne platí 66,38 eur ( 2000 Sk) , čo je viac ako je suma výživného rozrátaná na 3 deti. Čiže aj keď je návrh matky dôvodný, súd nemohol ani v časti výživné zvýšiť, lebo na strane otca práve ďalšia vyživovacia povinnosť spôsobila nemožnosť zvýšenia výživného . To bol aj dôvod, prečo súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. Súd prihliadol i na skutočnosť, že časť potrieb maloletého matka hradí z prídavkov vyplácaných na dieťa.
23. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.