Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-135-2016.pdf
PDF · 82.71 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/135/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti O. D., nar. XX.XX.XXXX a Š. D., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, detí rodičov N. D., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v U. na D. ul. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a G. D., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v U. na X. ul. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šofrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Moyzesovej ul. č. 50, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 23.03.2016 č.k. 21P 68/2015-104 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného pre maloleté deti a dlžnom výživnom.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu každého z maloletých detí výživným vo výške 75 Eur mesačne od 24.04.2015 do 15.06.2015 a od 16.06.2015 do budúcna vo výške 65 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 24.4.2015 do 31.3.2016 vo výške 354,33 Eur pre každé dieťa povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 Eur pre každé mal. dieťa až do zaplatenia. Upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s deťmi každý nepárny víkend v mesiaci od piatku od 18,00 hod. do nedele do 17,00 hod.; počas Veľkonočných sviatkov každý rok cez Veľkonočný pondelok od 12,00 hod. do 18,00 hod.; cez zimné prázdniny počas párneho roku od 25.12. od 9,00 hod. do 26.12. do 18,00 hod. a v nepárnom roku od 31.12. od 9,00 hod. do 1.1. nasledujúceho roku do 18,00 hod.; cez letné prázdniny počas prvých dvoch týždňov v mesiaci júl od 9,00 hod. od prvého dňa do 18,00 hod. do posledného dňa. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V zákonom stanovenej lehote podala matka odvolanie proti výrokom rozsudku o určení výživného a dlžnom výživnom z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasila s určenou výškou výživného a namietala, že súd absolútne nezohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí ani schopnosti a možnosti otca. Uviedla, že zo svojho nízkeho príjmu nemôže zabezpečiť potreby mal. detí a výška súdom určeného výživného vôbec nezodpovedá ich potrebám. Poukázala na ust. § 75 Zákona o rodine a uviedla, že otec sa bez
dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Tvrdenie otca, že zmenil zamestnanie v záujme zachovania rodiny považovala za účelové klamstvo. V čase podania návrhu na začatie konania otec pracoval v spoločnosti Lux Trans Slovakia s.r.o. a dosahoval čistý mesačný príjem 1 364,10 Eur, pričom jeho pracovný pomer bol ukončený dohodou zo dňa 30.06.2015. Už vo februári 2015 však otec podal návrh na rozvod manželstva, v ktorom uvádzal, že nie je nádej na obnovenie manželského spolužitia. Otec sa od podania návrhu na rozvod manželstva vôbec nepokúsil o zachovanie rodiny a obnovenie ich spolužitia. Dôvodom pre ukončenie pracovného pomeru v spoločnosti Lux Trans Slovakia s.r.o. bolo platiť čo najnižšie výživné na deti. Podotkla, že počet dní, ktoré otec trávi na cestách v novom zamestnaní je rovnaký ako počet dní, ktoré strávi na cestách v predchádzajúcom zamestnaní, preto neobstojí jeho argumentácia , že zmenou zamestnania sa snažil zachovať rodinu. Za účelové považovala tvrdenie otca, že celé diéty vo výške cca 500 Eur spotrebuje na svoju stravu a ostáva mu len čistá mzda vo výške 400 Eur. Poukázala na skutočnosť, že otec je výlučným vlastníkom 3- izbového bytu. Vytýkala súdu prvej inštancie, že neuviedol, ktoré výdavky otca zohľadnil pri určení výšky výživného, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča, teda je pred splátkou hypotekárneho úveru vo výške 284 Eur. Súd navyše neodôvodnil, prečo otcovi povolil splácať dlžné výživné v splátkach po 20 Eur na každé dieťa. Navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť a otca zaviazať prispievať na výživu mal O. sumou 350 Eur mesačne a na výživu mal. J. mesačne sumou 300 Eur počnúc dňom podania návrhu a zaviazal ho zaplatiť dlžné výživné do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie rozsiahlym dokazovaním správne zistil skutkový a právny stav veci a vec správne právne posúdil, preto navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Poprel tvrdenia matky, že sa vôbec nesnažil obnoviť ich manželstvo, avšak ani ho obnoviť nemohol, pretože matka mu bola od roku 2010 dlhodobo neverná a sama sa rozhodla opustiť ho, pretože si našla novú známosť. Uviedol, že dôvodom pre zmenu zamestnania bola skutočnosť, aby sa mohol viac venovať mal. deťom.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
5. Matka sa k vyjadreniu otca nevyjadrila.
6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
7. Podľa ust. § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak
9. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Výroky rozsudku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a o úprave styku otca s mal. deťmi neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 2 CSP).
12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a dospel k záveru, že pokiaľ ide o určenie výživného pre mal. deti súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 191 CSP vyhodnotil
dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd uvádza, že odôvodnené potreby dieťaťa, na ktoré súd prihliada pri určovaní výživného sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu, pričom závisia od veku dieťaťa, fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu a spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady za bývanie aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Je však potrebné mať na pamäti, že miera týchto potrieb je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami povinného rodiča a jeho životným štandardom. V prípade, ak sú schopnosti a možnosti rodiča obmedzené, je potrebné mať za to, že odôvodnenými potrebami sú len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletých detí a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca, keď diferencovane určil výživné pre maloleté deti zohľadňujúc zmenu zamestnania otca a pokles jeho príjmu od 16.06.2015. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v období od 24.04.2015 do 15.06.2015 správne určil výživné pre každé z maloletých detí v sume 75 Eur mesačne pretože v uvedenom období bol otec zamestnaný v spoločnosti Lux Trans Slovakia s.r.o. a dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1 364 Eur. V konaní bolo preukázané, že z uvedeného príjmu uhrádzal okrem bežných výdavkov aj stravu a nocľah v čase, keď bol na služobných cestách v zahraničí. Od 16.06.2015 je otec na dobu neurčitú zamestnaný v spoločnosti Interbus s.r.o., pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem spolu s vyplatenými diétami predstavoval od 16.06.2015 do februára 2016 približne sumu 883,63 Eur. Súd prvej inštancie správne zohľadnil aj výdavky otca na bývanie, stravu a taktiež splácanie pôžičky určenej výlučne pre osobné potreby matky. Pokiaľ ide o tvrdenie matky, že otec zmenil zamestnanie s úmyslom prispievať na výživu mal. detí čo najnižším výživným, odvolací súd uvádza, že u otca sa ani podľa názoru odvolacieho súdu nejedná o účelové znižovanie jeho príjmu, preto nie je možné v danom prípade aplikovať princíp potencionality príjmu (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine), na ktorý poukazovala matka v podanom odvolaní. Navyše z obsahu vyjadrení účastníkov je zrejmé, že práve matka opustila spoločnú domácnosť z dôvodu, že si našla nového partnera, s ktorým v súčasnosti čaká dieťa. Len samotné podanie návrhu na rozvod manželstva zo strany otca však ešte nepreukazuje, že otec sa nesnažil zachrániť manželstvo účastníkov a nebolo v jeho úmysle tráviť s matkou a maloletými deťmi viac času. Vzhľadom na to, že matka v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o určení výživného, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletých detí a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p.).
14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).