Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6C-102-2012.pdf
PDF · 138.26 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/102/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave Pribinova 25, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o. , IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave Grösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2013 Z.z. takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 27.09.2012, sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania medzitýmneho rozsudku podľa v tom čase účinného § 152 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku, ktorým by súd určil, že žalovaný je zodpovedný za vznik škody spôsobenej žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III tým, že rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až po uplynutí zákonom stanovenej doby, tzn. do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, a to v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde vo veci vymáhania pohľadávky voči povinnému (dlžníkovi): X. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mu vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 1130011. Zároveň sa domáhal v tejto veci voči žalovanému náhrady majetkovej škody 125 euro a nemajetkovej ujmy 275 euro, z titulu uvedeného nesprávneho úradného postupu tunajšieho (exekučného) súdu, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Skutkovým základom žaloby to, že po tom, čo žalobca ako oprávnený postupom podľa § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. (ďalej len „Exekučný poriadok“ ) navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu vo veci vymáhania vyššie uvedenej pohľadávky voči povinnému, súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému, návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom tunajší súd ako exekučný súd, rozhodol o tejto žiadosti až dňa 08.04.2009 a to rozhodnutím o poverení. Žalobca dôvodil právnou úpravou v zmysle § 44 ods. Exekučného poriadku (a to tak v znení platnom a účinnom od 01.06.2011, tak od 01.06.2010 do 31.05.2011 ako aj od 01.02.2002 do 31.05.2010). V zmysle tejto úpravy bol exekučný súd povinný rozhodnúť o žiadosti exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od doručenia žiadosti a to bez ohľadu na exekučný titul, nakoľko táto povinnosť súdu sa nevzťahovala na konania, kde exekučným titulom boli notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, poukazoval žalobca na to, že uvedená vec (v exekučnom konaní), nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a ani takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu
a ani neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi a nič nebránilo tomu, aby nedošlo k prieťahom a rozhodnutie bolo vydane včas. Žalobca uvedený postup pokladá za nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a nečinnosť okresného súdu pokladá za neospravedlniteľnú, nakoľko súd nevykonával vo veci žiadne úkony smerujúce k odstráneniu jeho právnej neistoty v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, poukazujúc na to, že o všetkých týchto okolnostiach, ktoré vyústili do porušenia práv navrhovateľa a spôsobenej škody, sa dozvedel až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.
3. Súd by mal preto deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovene lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranom čase; porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces (čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd); porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu (princípu legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v právo a právnej istoty) a nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu v príčinnej súvislosti s porušením uvedených práv a princípov právneho štátu bola spôsobená.
4. Uplatnené nároky žalobca odôvodnil nasledovne :
- majetková škoda 125 euro, predstavuje účelne vynaložené náklady navrhovateľa spojené s jeho činnosťou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období od podania návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom, konkrétne vo výške 70 € - ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému; vo výške 40 € - na udržiavanie a správu informačného systému a vo výške 15 € - na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje.
- nemajetková ujma v peniazoch 275 euro predstavuje primeranú náhradu za zásahy do výkonu majetkových práv navrhovateľa, za stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvera v právo a spravodlivé riešenie veci a a vyvolanie rizík ohrozujúcim konečné vymoženie pohľadávky, pričom výpočet navrhovateľ uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 euro za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, aplikujúc doktrínu Ústavného súdu SR ( z nálezov ÚS SR vo veciach zbytočných prieťahov v konaní, v ktorých bolo navrhovateľovi priznané finančné zadosť učinenie) a to 663,88 €/rok : 12 mesiacov = 55,32 € á mesiac, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 156 dní (viac ako 5 mesiacov).
5. Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, písomne požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku/ov na náhradu škody na ktoré do podania žaloby odporca pozitívne nereagoval.
6. Zároveň žalobca požiadal, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu, nakoľko sudcovia OS BA III sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania a na tomto súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý.
7. O uvedenej námietke rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením podľa § 12 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 1 veta tretia O.s.p., ktorým pre nenaplnenie podmienok tzv. nutnej delegácie nevyhovel návrhu na prikázanie veci inému súdu a rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislva III, nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení, žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú, poukazujúc na jej zmätočnosť, keď neobsahuje potrebné označenie povinného(odlišné dátumy narodenia), spisovú značku dotknutého exekučného konania, ďalšie relevantné údaje (dátumy doručenia podaní na súd a kedy sa žalobca o škode dozvedel) potrebné pre posúdenie veci a tiež to, že žalobca nepriložil k žalobnému návrhu žiaden relevantný dôkaz na preukázanie existencie predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy atď., a len odkazuje na exekučný spis a v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd a absencia uvedených náležitostí, bola aj jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS
366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012...). Žalovaný poukázal, že žalobca namietal „nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej lehote, resp. nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namietal „nesprávny úradný postup v podobe prieťahov“ a z jeho formulácií nie je jednoznačne jasné, z akého titulu si uplatňuje predmetné nároky. Žalovaný vo vyjadrení v súvislosti s uplatnením nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uviedol, že v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 tohto zákona, poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z 23.04.2012 boli odporcovi doručené v totožný deň (23.04.2012). Žaloba bola doručená súdu dňa 27.09.2012 a preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalovaný ďalej poukázal, že žalobca napriek opakovaným výzvam žalovaného neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežného prerokovania, preto nároky žalobcu nepovažuje za predbežne prerokované. K uvádzaným prieťahom v konaní žalovaný poukázal na nečinnosť žalobcu, ktorý ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného neuviedol, či využil možnosť sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi súdu, resp. možnosť ústavnej sťažnosti a teda všetky účinné prostriedky nápravy k dosiahnutiu urýchlenia konania, poukazujúc v tomto na judikatúru Ústavného súdu SR ( nález č. k. III. ÚS 69/2011 - 25 z 03.05.2011) a tiež na to, že všeobecný súd nie je oprávnený v konaní o náhrade škody, posudzovať prieťahy v konaní súdu, ktorá právomoc prislúcha iba predsedovi súdu, alebo Ústavnému súdu SR. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní existencie prieťahov v súdnom konaní, je možné vychádzať len z výsledkov vybavenej žiadosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia európskeho súdu pre ľudské práva alebo rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti. Z toho vyplýva, že nesprávny úradný postup exekučného súdu nebol preukázaný a efektívnosť a rýchlosť súdneho konania, nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR, čo konštatoval napr. aj Krajský súd v Nitre (sp. zn. 9Co 285/2011). Nemôže konajúci súd o náhrade škody hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie prípadných prieťahov, nakoľko nemôže všeobecný súd preskúmavať či iný všeobecný súd ( a to nielen okresný súd ale aj krajský súd, príp, Najvyšší súd SR), neporušil právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný preto vyjadril záver, že konajúci súd by mohol pri posudzovaní predmetného nároku vychádzať výlučne z existencie prieťahov v súdnom konaní, pokiaľ by boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR a túto argumentáciu podporil odkazom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, napr. sp. zn. I. ÚS 476/2012-12,sp. zn. IV. ÚS 92/04, sp. zn. III. ÚS 168/05.... Žalobcovi pritom nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy (sťažnosť predsedovi), čím podľa žalovaného zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka a nepočínal si tak, aby ku škode na jeho majetku nedošlo, poukazujúc v tejto súvislosti na judikatúru ÚS SR ( sp.zn. I. ÚS 16/02, sp.zn. II. ÚS 64/97, I. ÚS 63/00...) a rozhodnutia iných súdov v obdobnej problematike.
9. K naplneniu zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, žalovaný namietal nesplnenie zákonných predpokladov a to, kumulatívne splnenie požadovaných zákonných podmienok: 1/ nezákonné rozhodnutie, príp. nesprávny úradný postup 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
10. Vzhľadom na uvedené žalovaný poukazujúc na § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. namietal, že by žalobca preukázal právny základ uplatneného nároku a to existenciu prieťahov v dotknutom exekučnom konaní, v prípade namietaného nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie, nakoľko žalovaný doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy potrebné na posúdenie tejto otázky. V nadväznosti na potrebu objektívneho posúdenia zákonnosti exekúcie, ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, je lehota na vydanie poverenia exekútora výraznou prekážkou a žalovaný v danej súvislosti poukazujúc na § 44 ods. 2 v nadväznosti na § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2011 namietal, že zákonná 15-dňová lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, v prípadoch
rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučného titulu, neplatí. Potom akýkoľvek nárok žalobcu založený na nesprávnom úradnom postupe súdu, spočívajúcom v tom, že nerozhodol v 15-dňovej lehote v namietanom exekučnom konaní, začatom pred 01.06.2011 nemá žiadnu oporu v zákone a ak bola žiadosť podaná po 01.06.2011, je v tejto časti nárok neopodstatnený. Správnosť uvedeného výkladu vyplýva priamo z dôvodovej správy k uvedenej novelizácii tohto ustanovenia Exekučného poriadku. Ďalej žalovaný uviedol, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia, čo vyplýva priamo so samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a táto lehota sa týka prípadu, len ak súd exekútora poverí vykonaním exekúcie, okrem prípadov podľa § 41 os. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku, tzn. nevzťahuje sa na prípady ak súd exekútora nepoverí (žiadosť zamietne). Žalovaný zároveň poukazoval na ex offo povinnosť súdu preskúmavať okrem iného materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku a prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky, keď zo samotnej podstaty spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že si vyžadujú osobitnú ochranu a prístup a na základe zistení, povinnosť súdu vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z právneho poriadku SR s odkazom na judikatúru Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 16/02, sp. zn. I. ÚS 63/00...), vzhľadom k čomu ani samotné nedodržanie zákonnej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní, ktoré žalobca vo svojich podaniach opakovane uvádza a namieta a z ktorých odvodzuje uplatnené právo a nároky na materiálnu a nemateriálnu ujmu.
11. Žalovaný s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a vzhľadom na žalobcom tvrdené skutkové okolnosti, vzniesol námietku premlčania vo všetkých tých prípadoch, že k nesprávnemu úradnému postupu súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009, a to pri každom návrhu zo strany žalobcu, kedy mu mala vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom. Premlčacia lehota uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009 (t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).
12. K vyčísleniu náhrady škody žalovaný namieta, že žalobca v tomto konaní nepreukázal ani vznik a ani výšku škody, ktorú si uplatňuje. Uviedol, že žalobca uvádza paušálne sumy za veľmi všeobecné činnosti, nie je zrejmé, či predmetné vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk, definujúc ich pojmové vymedzenie, pričom nároky ktoré si žalobca uplatňuje sú iba hypotetické, pričom paušalizuje rôzne reálne vecné náklady, ktoré mu vznikajú v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou (poskytovanie úverov), i keď by mal v tomto konaní preukázať vznik a výšku škody produkovaním dôkazov pri každej individuálnej pohľadávke a od tejto povinnosti ho neodbremeňuje ani množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri vyčíslení a preukázaní škody, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií. Ohľadom nemajetkovej ujmy, žalovaný namietal, že rovnako žalobca ničím nepreukázal ani jej vznik ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch, poukázal na absenciu príčinnej súvislosti medzi tzv. nesprávnym úradným postupom, vznikom škody, či nemajetkovej ujmy a tiež na viacero nálezov Ústavného súdu SR týkajúcich sa rozhodovania o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy, ktoré nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu konkrétneho prípadu súdom, ako aj na rôzne aspekty vzniku nároku na nemajetkovú ujmu u právnických a fyzických osôb, poukazujúc na príslušnú judikatúru súdov. Napokon žalovaný žiadal vo vyjadrení v danom prípade zohľadniť aj ustanovenie § 3 ods. Občianskeho zákonníka a § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to vzhľadom na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, poukazujúc na povahu podnikateľskej činnosti žalobcu v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, ktorá práve podmienila zvýšenú pozornosť štátnej moci na ochranu spotrebiteľských práv a aj na negatívne povedomie, ktoré je okolo žalobcu v súvislosti s touto činnosťou vytvorené, upozorňujúc na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010), množstvo sťažností od slovenských spotrebiteľov a slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, o ktorých informovala Európska komisia stáleho predstaviteľa SR pri EÚ a nečestné praktiky žalobcu pri tejto podnikateľskej činnosti prezentované aj mediách (článok denníka SME z 16.07.2012).
13. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k rekodifikácii procesných predpisov, týkajúcich sa civilného konania pred súdom, okrem iných do účinnosti vstúpil aj zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
14. Podľa § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
16. Podľa čl. 17 Základných princípov C.s.p., súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
17. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k rekodifikácii procesných predpisov, týkajúcich sa civilného konania pred súdom, okrem iných do účinnosti vstúpil aj zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení C.s.p. sa nová právna úprava civilného konania použila aj na konanie začaté pred účinnosťou tohto právneho predpisu, teda aj na toto súdne konanie s tým, že právne účinky úkonov súdu a aj strán sporu, ktoré nastali predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku, zostali zachované. Z toho dôvodu ostali podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky doručenia žaloby, príloh a poučenia žalovanému, teda právne účinky úkonov súdu v rámci prípravy pojednávania, ktoré nastali ešte pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku, zachované.
18. Podľa § 297 písm. b) C.s.p., súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
19. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
20. V prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania podľa citovaného § 297 písm. b) C.s.p. - keď predmet konania nepresiahol 1000 euro a išlo len o otázku jednoduchého právneho posúdenia bez sporných skutkových tvrdení, nebolo na prejednanie sporu potrebné nariadiť pojednávanie.
21. Súd preto podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vyvesil dňa 20.10.2016 na úradnú tabuľu a webovú stránku súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 27.10.2016 o 13:00 hod., č. dverí 15.
22. Za splnenia zákonných podmienok pre rozhodnutie vo veci samej bez nariadenia pojednávania, súd na základe výsledkov prípravy pojednávania oboznámením sa so žalobou, vyjadrením žalovaného, predloženými listinami a pripojenými exekučným spisom sp. zn. 48Er/281/2009, mal za preukázané nasledovné skutkové zistenia, rozhodné pre posúdenie veci:
23. Zo spisu tunajšieho súdu 48Er/281/2009 súd zistil, že dňa 03.04.2009 bola súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., IČO : 35807598, so sídlom v Bratislave, Račianska 42/A proti povinnému : X. Q., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 698,40 Euro (21.040,- Sk) s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného: Slovenská rozhodcovská, a. s. IČO: 35 922 b761, Karloveské rameno 8, Bratislava.
24. Dňa 08.04.2009 (do 5 dní od podania žiadosti !!), súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom EÚ v Bratislave. Exekútor poverenie prevzal dňa 21.04.2009.
25. Predmetom tohto konania je náhrada škody - majetkovej i nemajetkovej titulom zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
26. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 do (ďalej len „ zákon“), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
27. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci, nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
28. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
30. Podľa § 15 ods. 1 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
31. Podľa § 16 ods. 1 zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
32. Podľa § 17 ods. 1 zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a). Podľa § 17 ods. 2 zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
33. Podľa § 19 ods. 1 zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Podľa § 19 ods. 3 zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
34. Z hľadiska právneho posúdenia spornej veci podľa citovaných ustanovení zákona, je významnou otázka predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, a to len pokiaľ táto škoda vzniklad v príčinnej súvislosti takýmto nesprávnym úradným postupom. V svojom základe je táto otázka otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach, tzn. musí byť bezpochyby zrejmé v čom konkrétne spočíva škoda ako majetková ujma (následok), za ktorú je náhrada požadovaná, vo vzťahu ku konkrétnemu protiprávnemu konaniu (skutočnosťou aku príčinou tejto ujmy), pričom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.
35. Uvedený zákon č. 514/2003 Z.z., obsahujúci osobitnú úpravu zodpovednosti, pojem škody bližšie nedefinuje avšak v cit. § 17 obdobne ako všeobecná úprava podľa ustanovení § 442 Občianskeho zákonníka upravuje spôsob a rozsah jej náhrady. Zákon rozlišuje škodu skutočnú a ušlý zisk. Podľa
ustálenej súdnej praxe škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetku, príp. v zničení určitej majetkovej hodnoty, v jej odňatí, poškodení a pod., resp. škoda predstavujúca hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Ušlý zisk je ujma, ktorá spočíva najmä v tom, že u poškodeného nedôjde dôsledkom škodnej udalosti k rozmnoženiu jeho majetku, hoci s ohľadom na pravidelný beh vecí by sa to dalo očakíávať (R 55/1971) a možno ho nahradiť iba peňažným plnením a nie je možná naturálna reštiutúcia.
36. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou ako nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu musí byť bezpečne preukázaný a dôkaznú povinnosť nesie navrhovateľ. Škoda musí existovať najneskôr v čase, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikne škoda následkom protiprávneho úkonu škodcu, teda, ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a tiež, ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodný následok nevznikol, stačí ak ide o jednu z príčin, ktoré sa podieľali na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu dôležitú, podstatnú a značnú.
37. Právna úprava podľa uvedeného špeciálneho zákona pritom vychádza z princípu výlučnej zodpovednosti štátu (Slovenská republika) a predpokladmi jej vzniku sú tri základné objektívne predpoklady a to:
- nezákonné rozhodnutie (individuálny právny akt, vydaný v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní alebo v trestnom konaní, výrokom ktorého štátny orgán rozhoduje o právach a povinnostiach subjektu práva, odporujúci objektívnemu právu, pričom toto konštatovanie musí byť vyjdrené v rámci zmeňujúceho alebo zrušujúceho rozhodnutia nadriadeného orgánu ) alebo nesprávny úradný postup (zrejmý rozpor s objektívnym právom týkajúci sa zásade procesných predpisov, rozpor s procesnou normou v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou);
- vznik konkrétnej škody (materiálnej alebo na zdraví a živote, pričom podľa jej charakteru sa postupuje pri realizácii jej náhrady);
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
38. Zodpovednosť za vznik škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je objektívna, tzn, že pokiaľ dôjde k nesprávnemu úradnému postupu, je založená objektívna zodpovednosť štátu, ktorej sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zákona). Zároveň však, preukázanie vyššie uvedených predpokladov jej vzniku (kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok), spočíva na poškodenom, v danom prípade na navrhovateľovi a táto zopovednosť za škodu vzniká len vtedy, ak nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup boli príčinou vzniku škody. Subjekt práva má vždy možnosť domáhať sa zmeny, prípadne zrušenia takého rozhodnutia, ktoré pokladá za nezákonné, pokiaľ sa mu podarí jeho nezákonnosť preukázať. Potom až v prípade, že týmto postupom preukáže vznik škody, môže byť úspešný pri uplatnení svojho nároku podľa zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.
39. Na konštatovanie (posúdenie) nesprávneho úradného postupu podľa citovaného § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2012, ktorým podľa tohto ustanovenia je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní, zákon výslovne nevyžadoval takéto predchádzajúce konštatovanie príslušného orgánu v rámci vybavenia sťažnosti na prieťahy alebo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy; resp. predchádzajúce právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom v konaní alebo právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako to zákon explicitne stanovil v prípadoch škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami vydanými alebo nesprávnym úradným postupom, s účinnosťou od 01.01.2013.
40. Či možno dôjsť k takémuto záveru o nesprávnom úradnom postupe, spočívajúcom v nedodržaní zákonom stanovenej lehote pre vydanie rozhodnutia, príp. v nečinnosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahoch v konaní, v zmysle cit. ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 zákona, je potrebné vychádzať z právnej úpravy podľa osobitného zákona vzťahujúcej sa na dané (exekučné) konanie, a to zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), v znení platnom a účinnom v čase, kedy malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť.
41. Podľa prechodného ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, k úpravám účinným od 01.09. 2005, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
42. Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
43. Podľa prechodného ustanovenia § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, k úpravám účinným od 01.12. 2006, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis 20) neustanovujú inak.
44. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.05.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
45. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom od 01.09.2005 do 31.05.2011, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
46. Dotknuté exekučné konanie bolo začaté pred účinnosťou novely § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (od 01.06.2010), ktorou bola zrušená povinnosť súdu písomne poveriť exekútora do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia v prípadoch exekučného titulu uvedeného v § 41 ods. 2 písm. c) a d), pričom až s účinnosťou od 01.06.2011 bola zákonná 15-dňová lehota zrušená v prípade, ak exekučným titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu. Tzn., že v danom prípade platila zákonná 15-dňová lehota na vydanie písomného poverenia na vykonanie exekúcie od podania žiadosti aj v prípade ak exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu, avšak vždy až po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu a za predpokladu, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, pričom v opačnom prípade uznesením žiadosť zamietne, v ktorom prípade stanovená zákonná lehota neplatí.
47. V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (uznesenie NS SR 3MCdo 11/2010 ) a v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, je už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd povinný aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne (uznesenie NS SR 6Cdo 105/2011).
48. V danom prípade bolo vydané poverenie vykonanie exekúcie príslušným exekučným súdom do 5 dní od podania žiadosti (!!), z ktorého dôvodu bola žaloba s ohľadom na zistení skutkový stav a citované ustanovenia zákona bezpredmetná, keď odhliadnuc od ďalších okolností, nebol daný dôvod pre konštatovanie nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 citovaného zákona a tiež ide o nárok podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. premlčaný, čo odporca namietal.
49. Rovnako nebol dôvod pre konštatovanie nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona pre tzv. zbytočné prieťahy v konaní.
50. Napokon, neboli dané ani dôvody na priznanie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom súd dopĺňa, že dôvody žalobcu súd považuje za irelevantné, nakoľko nebolo zistené, že by došlo k zániku povinného a samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú v tomto konaní bezvýznamné, keďže žalobcom je právnická osoba. Nebolo preukázané, že by v súvislosti dĺžkou exekučného konania, zanikla podnikateľská činnosť žalobcu a ani uvádzaný negatívny dopad na túto činnosť navrhovateľa. Tento nárok predpokladá rovnako existenciu príčinnej súvislosti medzi preukázaným nesprávnym úradným postupom a vznikom nároku na nemajetkovú ujmu. Žalobca v tomto smere neuniesol nielen dôkazné bremeno ale ani len povinnosť tvrdenia, keď ani len neuviedol konkrétne skutkové okolnosti, na základe ktorých mu tento nárok patrí. Obmedzil sa len na všeobecné formulácie o strate legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a a všeobecné obavy z vyvolaného rizika ohrozujúceho konečné vymoženie pohľadávky. Pretože ak by aj súd dospel k záveru, že v danom konkrétnom prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu, (či už pre nevydanie rozhodnutia v zákonnej lehote alebo pre zbytočné prieťahy...), len konštatovanie nesprávneho úradného postupu, nie je dôvod pre priznanie nemajetkovej ujmy, ale je potrebné, aby žalobca preukázal následky, ktoré mu prípadným nesprávnym úradným postupom vznikli v jeho súkromnom alebo spoločenskom živote a jeho uplatnení a v prípade právnickej osoby je to najmä dopad na jej podnikateľskú príp. inú činnosť, na ktorú bola zriadená, vplyv na jej dobrú povesť v oblasti jej aktivít a pod., a to rovnako v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Nemajetková ujma v zmysle § 17 ods. 2 cit. zákona je finančnou náhradou v takých prípadoch, keď iba samotné konštatovanie porušenia práva (v tomto prípade ako základ tohto nároku nepreukázané), nie je dostatočným zadosťučinením pre poškodeného, vzhľadom na spôsobenú ujmu, zasahujúcu inú ako majetkovú sféru poškodeného a to napr. jeho dobré meno, povesť, česť, vážnosť, dôstojnosť, doterajší súkromný, spoločenský, profesionálny život, vzťahy a pod., resp. u právnických osôb ujmu zasahujúcu oblasť jej činnosti, možnosť rovnakého uplatnenia pri jej aktivitách, poškodenie jej obchodného mena a pod.. Súd bez náležitého objasnenia skutkového stavu a dôkazného preukázania sporných skutočností, významných pre tento nárok, nemôže rozhodnúť ani o jeho dôvodnosti a ani o výške náhrady. Žalobca uplatnenú nemajetkovú ujmu ani náležite nezdôvodnil a nepredložil a ani neoznačil žiaden dôkaz, na preukázanie tohto nároku.
51. V tejto súvislosti nie je možné nezohľadniť samotnú podnikateľskú činnosť žalobcu. Súd považuje uplatnený nárok za uplatňovanie práva v rozpore s dobrými mravmi, ak si uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči štátu obchodná spoločnosť, odvolávajúc sa na princípy právneho štátu a účel zákona, ktorej mala vzniknúť škoda práve pri negatívne vnímanej jej podnikateľskej aktivite a to do tej miery, že sa ňou bola nútená zaoberať aj Európska komisia, ktorá v mnohých smeroch konštatovala významné porušenia práv spotrebiteľov. Bolo by potom v danom prípade v príkrom rozpore s všeobecnou zásadou „boni mores“, priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, už s ohľadom na samotnú podstatu tohto nároku (ochranný, preventívny a najmä satisfakčný charakter nápravy významného porušenia práv orgánmi verejnej moci)ž alobcovi, ktorý objektívne porušuje práva spotrebiteľov pri svojej podnikateľskej činnosti a jeho činnosť je všeobecne aj v tomto svetle vnímaná.
52. Nakoľko žalobca v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ani len základ sporu a to zodpovednosť odporcu za vznik škody a to aj napriek množstvu judikatúry, na ktorú v žalobe poukazuje, keď nepreukázal zákonné predpoklady pre uplatnenie náhrady škody v zmysle citovaných ustanovení zákona, keď neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote alebo v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, existenciu vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, konkrétnej výšky (rozsahu) uplatnených náhrad a napokon ani požadovanej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a preukázanou škodou a tiež náhradou nemajetkovej ujmy (kauzálny nexus), súd návrh v celom rozsahu, ako nedôvodný zamietol.
53. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
54. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 55. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keďže však žalovanému ako plne úspešnej strane sporu žiadne trovy konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).