Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/199/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, proti žalovanému: C. T., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, o zaplatenie 2.425,08 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 6C/108/2014-42 zo dňa 10. septembra 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý m vo výroku I o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 1.324,56 eur spolu s dohodnutým úrokom vo výške 26,28 % od 27.9.2011, zmluvnú pokutu v sume 16,28 eur a dlžné poistné 13,16 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e vo výrokoch II (o povinnosti žalovaného zaplatiť úrok z omeškania) a III (o zamietnutí vo zvyšnej časti) .

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku IV o trovách konania, tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.324,56 eur, „dohodnutý“ úrok vo výške 26,28 % od 27.9.2011, zmluvnú pokutu v sume 16,28 eur a dlžné poistné 13,16 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Následne samostatným výrokom tiež stanovil povinnosť uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.071,08 eur od 27.9.2011 do zaplatenia.

2.Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že strany sporu uzatvorili dňa 25.10.2007 „úverovú zmluvu formou revolvingovej zmluvy“, v rámci ktorej sa žalovaný zaviazal „žalovanú istinu, ktorá pri uzatváraní úverovej zmluvy predstavovala 14.256,- Sk“, uhrádzať aj s príslušenstvom v 12-tich mesačných splátkach po 1.188 Sk. Z predloženého výpisu z účtu podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný „výbermi z bankomatu vyberal... úroky za marec 2011, ako aj mesačné poplatky za vedenie účtu a poplatky za výbery z bankomatov“. Vzhľadom na nedodržanie podmienok dňa 27.9.2011 bola zosplatnená celá dlžná čiastka vo výške 1.558,70 eur, „avšak základ splátky predstavoval 1.506,07 Eur“. Nadväzne okresný súd uviedol, že žalobca v návrhu „špecifikuje istinu plus poplatky za výber z bankomatu a za výpis z úverového účtu spolu vo výške 1.324,56 Eur, ďalšia časť je úrok z vyššie uvedenej istiny do dňa spísania žaloby vo výške 1.071,08 eur, zmluvná pokuta 16,28 Eur a dlžné poistné 13,16 Eur“.

3.Po „vykonanom dokazovaní“ okresný súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby a „vo zvyšku nad uvedenú sumu“ žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4.O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol pri aplikácii § 142 ods. 2 O.s.p. na základe zásady pomerného úspechu, keď čistý úspech žalobcu v konaní predstavoval 10%. V tomto rozsahu preto priznal žalobcovi náhradu súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia za dva špecifikované úkony právnej služby.

5.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Primárne sa domáhal opravy zrejmej nesprávnosti a v prípade, ak súd označené skutočnosti nevyhodnotí ako chybu v písaní a počítaní, žiadal predmetné podanie posúdiť ako odvolanie voči výrokom 2, 3 a 4. Zdôraznil, že v žalobnom návrhu sa okrem iného domáhal úroku z istiny 1.324,56 eur v sadzbe 26,28 % úveru za obdobie od 27.9.2011 do podania návrhu na začatie konania v kapitalizovanej podobe - 1.071,08 eur a následne úroku z rovnakej istiny (1.324,56 eur) v rovnakej sadzbe 26,28 % od 14.5.2014 do zaplatenia. Okresný súd túto položku (tak, ako ostatné) priznal, avšak naformuloval výrok iným spôsobom a to tak, že istinu 2.425 eur rozpísal na jednotlivé položky vrátane predmetnej, ktorú však na rozdiel od kapitalizovanej formy prepísal do formy, ako je uvedené v prvej časti výroku napadnutého rozsudku. Súd teda jeho návrhu de facto vyhovel, zmenou označenia jednotlivých častí žalobného návrhu však nadobudol dojem, že mu nepriznal celý žalovaný nárok. Z tohto dôvodu druhý výrok napadnutého rozsudku nemá opodstatnenie, rovnako ako výrok o trovách konania, nakoľko dosiahol v spore úspech v rozsahu 100 %.

6. Okresný súd uznesením č.k. 6C/108/2014-51 zo dňa 12.1.2016 návrh na vydanie opravného uznesenia (bez konkrétneho/vecného posúdenia) zamietol.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 (z tohto titulu nedotknutým ponechal rozsudok v odvolaním nenapadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 1.324,56 eur spolu s dohodnutým úrokom vo výške 26,28 % od 27.9.2011, zmluvnú pokutu v sume 16,28 eur a dlžné poistné 13,16 eur) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) rozsudok okresného súdu vo výrokoch II a III zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a ohľadne výroku IV zmenil podľa § 388 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

9. Právo na určitú kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia je neoddeliteľnou súčasťou základného práva na spravodlivý súdny proces, resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Konkretizáciou opísanej požiadavky je ustanovenie § 220 ods. 2 (predtým § 157 ods. 2 O.s.p.), ktoré stanovuje, že v odôvodnení rozsudku súd (okrem iného) jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

10.Primárne sa žiada uviesť, že okresný súd v plnej miere ignoroval okolnosť, že posudzovaný zmluvný vzťah je svojim charakterom spotrebiteľský a rezignoval na poskytnutie akejkoľvek spotrebiteľskej ochrany žalovanému. Odvolací súd je však viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379 a § 380 , ktoré predložil žalobca a v tejto spojitosti musí konštatovať, že súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivý proces aj vo vzťahu k nemu (žalobcovi/odvolateľovi).

11.Jednak ide v opísanej spojitosti o vysokú mieru zmätočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, počnúc argumentáciou, že žalobca „z bankomatu vyberal mesačné poplatky za vedenie účtu a poplatky za výbery z bankomatov“, cez nejasné konštatovania napr. že „bola zosplatnená celá dlžná čiastka vo výške 1.558,70 eur, avšak základ splátky predstavoval 1.506,07 Eur“, navyše bez akéhokoľvek právneho posúdenia (t.j. o aký právny titul sa priznané nároky opierajú).

12.Predovšetkým je však odvolacia argumentácia opodstatnená z dôvodu, že predmetom konania v súdenej veci okrem iných čiastkových položiek (ktoré okresný súd v celom rozsahu priznal) bol zmluvný úrok z istiny 1.324,56 eur vo výške 26,28% a to čiastočne kapitalizovaný (sumou 1.071,08 eur) - za obdobie od 27.9.2011 do spísania žaloby a následne (ďalej pokračujúc v nekapitalizovanej podobe) od 14.5.2014, t.j. (po spísaní žaloby) vo výške 26,28 % ročne do zaplatenia. Okresný súd tento (rozdelený) nárok spojil do jedného (keď priznal dohodnutý úrok z istiny vo výške 26,28 % od 27.9.2011) a priznal vo výroku I, hoci nedôsledne, nakoľko neuviedol, do akej doby úrok priznáva. Len z posledného odseku na strane 3 napadnutého rozsudku možno vyvodiť (čo je dôvodom na vydanie opravného uznesenia), že úrok vo výške 26,28% priznal od 27.9.2011 do zaplatenia. Súd prvej inštancie teda skutočne naformuloval zmluvný úrok v inom znení ako ho predložil žalobca, v matematickom vyjadrení však rozsudkom pokryl celý žalobcom uplatnený nárok na zmluvný úrok, t.j. aj jeho kapitalizovanú aj „bežiacu“ podobu.

13.Nadväzne je dôvodná aj argumentácia odvolateľa o bezpredmetnosti výroku II, nakoľko v tomto výroku súd priznal úrok z omeškania zo sumy 1.071,08 eur od 27.9.2011 do zaplatenia, ktorý (odhliadnuc od toho, že by išlo o úrok z úroku, čo je neprípustné) nárok nebol žalobcom uplatnený, čím súd postupoval ultra petitum (nad rámec žaloby) Z tohto dôvodu odvolací súd pristúpil k zrušeniu dotknutého (nadbytočného) výroku.

14.Záver o zmätočnosti napadnutého rozsudku možno v plnom rozsahu vztiahnuť i na odôvodnenie čiastočného zamietnutej žaloby. Vzhľadom na vyššie opísanú logickú vadu vo vymedzení priznanej sumy, ktorá zodpovedá celému uplatnenému nároku, totiž okresný súd nemal čo zamietnuť. Tomu „zodpovedá“ aj odôvodnenie čiastočného zamietnutia, kde nie je špecifikované, aký nárok (resp. časť akého nároku ) okresný súd vlastne zamietol. Aj vo vzťahu k tomuto výroku preto neprichádza do úvahy iný postup než jeho zrušenie (bez ďalšieho).

15.Napokon, pri akceptovaní plného úspechu žalobcu je opodstatnená aj námietka o nesprávnosti aplikácie zásady pomerného úspechu v konaní. Krajský súd preto zmenil výrok o trovách prvostupňového konania, tak aby vyjadroval (§ 255 ods. 1 plný procesný úspech žalobcu v konaní pred okresným súdom. Tento výrok zároveň zohľadňuje okolnosť, že v zmysle aktuálne účinného procesného predpisu odvolací súd rozhoduje len o nároku na náhradu trov konania. Konkrétnu výšku trov (po ich posúdení v zmysle hľadísk uvedených v § § 251 stanoví postupom podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie. Rovnaký záver - o povinnosti súdu prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 - sa vzťahuje aj na trovy odvolacieho konania, v ktorom bol žalobca v celom rozsahu úspešný (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 .

16.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,

že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.