Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/42/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: G. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L.- U. E., M. XXX/X, zastúpený JUDr. Ľubomírou Beňovou, advokátkou, so sídlom Komárno, Župná 1147, proti žalovanej: G. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., L. XX/XX, zastúpená JUDr. Romanom Juríkom, advokátom, so sídlom Nové Zámky, Jazerná 19, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 6. októbra 2015 č. k. 6C/48/2012-260 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť vypratať a žalobcovi odovzdať nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľnosti u Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre obec L., k. ú. L. ako byt č. XX na B.. poschodí obytného domu, nachádzajúci sa v L., ul. L., č. vchodu XX so súp. číslom XXX, ktorý je postavený na parcele registra KN „C" č. 7323, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 5248/322923 a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra KN „C" č. 7323, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 604 m2 o veľkosti 5248/322923, všetko do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že o nich rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania, z výpisu z katastra nehnuteľnosti a to z LV č. XXXX pre k.ú. L. zistil, že sporné nehnuteľnosti tvoria vlastníctvo žalobcu. Sporné nehnuteľnosti aj v súčasnosti užíva žalovaná spolu s jej manželom, plnoletou dcérou a vnučkami. Medzi účastníkmi žiaden právny úkon uzavretý nebol, na základe ktorého by žalovaná mala právny dôvod na užívanie týchto nehnuteľností. Predmetom toho konania je vypratanie bytu, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku, ktoré nehnuteľnosti žalobca nadobudol na základe dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 08. 03. 2011. Neplatnosť tejto dražby žalovaná namietala v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8C 80/2011. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 28. 11. 2011 č. k. 8C/80/2011-137 bola žaloba o neplatnosť predmetnej dražby zamietnutá a tento rozsudok Okresného súdu Komárno bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/56/2012-153 zo dňa 28. 03. 2012 dňom právoplatnosti 03. 04. 2012. Otázka platnosti, resp. neplatnosti predmetnej dražby teda už bola predmetom konania iného súdneho konania a to konania konajúceho súdu 8C/80/2011. Táto skutočnosť pre toto konanie má ten význam, že dôvodnosť

námietky neplatnosti dražby súd nemohol v tomto konaní skúmať, pretože je viazaný právoplatným rozhodnutím a to podľa ustanovenia § 159 ods. 3 OSP, vydaným v konaní Okresného súdu Komárno sp. zn. 8C80/2011. Znamená to teda, že v konaní o vypratanie bytu súd nemohol opätovne posudzovať spôsob a priebeh vykonania dobrovoľnej dražby a to napriek tomu, že aj v tomto konaní žalovaná namietala neplatnosť dražby. Je bezpochybné, že v súčasnosti sporné nehnuteľnosti žalovaná užíva bez právneho dôvodu, tým neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý sa dôvodne domáha vydania veci patriacej do jeho vlastníctva, keďže sa jedná o nehnuteľnosť, správne bola žaloba podaná o vypratanie nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov súd žalovanej uložil povinnosť vypratať a žalobcovi odovzdať sporné nehnuteľnosti tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd však bol toho názoru, že žalovanej na splnenie uloženej povinnosti treba poskytnúť primeranú dobu, aby sa mohla postarať o prípadné iné bývanie alebo zabezpečiť miesto na uloženie jej vecí, preto súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 OSP lehotu na splnenie uloženej povinnosti určil 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu v tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej vypratať a odovzdať mu uvoľnené nehnuteľnosti, zamietol, pretože z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že sporné nehnuteľnosti užívajú okrem žalovanej aj iné osoby (ktoré však neboli účastníkmi tohto konania), preto žalovaná celkom uvoľniť sporné nehnuteľnosti nemôže, lebo môže vypratať len svoje veci a opustiť tento byt. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 OSP tak, že o ich náhrade rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkový zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd doručil predvolanie na pojednávanie na deň 06. 10. 2015 len jednému z právnych zástupcov (HKP Legal, s. r. o.), hoci v tom čase už žalovanú nezastupoval. Druhý právny zástupca nemal o pojednávaní vedomosť a dozvedel sa o ňom až 05. 10. 2015 poobede na pracovnej ceste v Bratislave. Obratom súd upozornil na túto skutočnosť, a požiadal preto o odročenie pojednávania. Súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel. Takýmto postupom súd hrubo porušil právo žalovanej na spravodlivý proces. Toto porušenie práva dosahuje bezpochyby ústavnoprávnu a ľudsko-právnu intenzitu. Súd pritom rozhodol aj o fyzických osobách, ktoré ani neboli účastníkmi konania. Napriek tomu, že právny zástupca nemal čas na prípravu, vzniesol závažné námietky. Namietal, že v byte, ktorý sa má vypratať, bývajú oprávnene aj ďalšie osoby okrem žalovanej. Jediné, ako bol súd schopný na túto námietku zareagovať, bolo, že operatívne zistil, na prospech žalobcu zoznam osôb bývajúcich v byte a vo veci rozhodol. Chybný bol postup súdu v tom, že bez toho, aby sa vecne zaoberal námietkou žalovanej, poskytol právnu pomoc žalobcovi v hrubom rozpore s OSP tým, že mu poskytol spomínaný zoznam osôb obývajúcich byt. Súd teda po druhýkrát svojim postupom procesne poškodil žalovanú a pomohol žalovanému. Výsledkom je značne chaotický a nevykonateľný rozsudok. Rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobcovi s drobnou modifikáciou, že žalovaná nie je povinná žalobcovi byt aj uvoľniť. Napriek materiálnej nevykonateľnosti rozsudku vytvára rozsudok právnu neistotu nielen pre žalovanú, ale pre žalobcu, o tretích osobách, ktoré sú rozsudkom bezprostredne dotknuté, a ktoré neboli vôbec účastníkmi konania ani nehovoriac. Tieto pochybenia zakladajú možnosť pre žalovanú, ale najmä pre tie tretie osoby, s ktorými súd vôbec nekonal, domáhať sa procesne kvalifikovaným spôsobom ochrany svojich základných práv zaručených ústavou a medzinárodnými zmluvami. Súd okrem toho uvádza, že žalovaná býva v byte bez právneho dôvodu, pričom túto svoju myšlienku ďalej nerozvádza, a preto sa dá hovoriť o absencii odôvodnenia rozsudku. Povinnosťou rozsudku je pritom odôvodnenie, pričom odôvodnenie musí byť v kauzálnej súvislosti s výrokom rozsudku a musí byť presvedčivé. Porušenie práva ústavnoprávnej intenzity dosahuje aj výrok rozsudku. A to tak vyslovený výrok vo vzťahu k žalovanej, ako aj nevyslovený výrok, ktorý je však Damoklovým mečom nad osobami, ktoré neboli účastníkmi konania. Súd bez hlbšieho vysvetlenia jednoducho odsúdil žalovanú aj členov rodiny na páchateľov akéhosi nepresne pomenovaného deliktu neoprávneného bývania v ich obydlí, v ktorom bývajú takpovediac odjakživa a tým porušovateľov vlastníckeho práva žalobcu. Súd sa vôbec nezaoberal právom žalovanej na nedotknuteľnosť obydlia a na ochranu súkromného a rodinného života, teda práv zaručených ústavou rovnako ako vlastnícke právo. V tejto súvislosti dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 23/2014. Zhojiť pochybenie súdu, ktorým poskytol nelegálne právnu pomoc žalobcovi zistením presného zoznamu osôb bývajúcich v byte jednoznačne zložité, ak odvolací súd len zruší rozsudok prvostupňového súdu a vráti mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Na druhej strane je fakt, že napadnutý rozsudok svojou arbitrárnosťou a nedostatočným

odôvodnením je nepreskúmateľný. Naviac došlo k hrubému porušeniu práva na spravodlivý proces nielen žalovanej, ale aj ďalších osôb. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná náhradu trov konania. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že na základe návrhu žalobcu je vedené konanie o vypratanie predmetných nehnuteľností voči žalovanej. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k vypratávaniu nehnuteľností dňom udelenia príklepu na dobrovoľnej dražbe. Do dnešného dňa však predmet svojho vlastníckeho práva nevie užívať, nakoľko nehnuteľnosť ďalej užíva žalovaná. Žalovaná pritom za užívanie nehnuteľností nehradí žalobcovi žiadnu primeranú náhradu, dokonca neuhrádza ani nevyhnutné výdavky spojené s užívaním nehnuteľnosti spoločenstvu bytového domu. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu, pričom žalobca považuje predmetný rozsudok za vecne a právne správny a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť trovy odvolacieho konania vo výške 72,92 eura.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd žalovanej uložil povinnosť vypratať a odovzdať mu uvoľnené nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľnosti u Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre obec L., k. ú. L. ako byt č. XX na B.. poschodí obytného domu, nachádzajúci sa v L., ul. L., č. vchodu XX so súp. číslom XXX, ktorý je postavený na parcele registra KN „C" č. 7323, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 5248/322923 a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcela registra KN „C" č. 7323, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 604 m2 o veľkosti 5248/322923 a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom týchto nehnuteľností (ktoré nadobudol na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 08. 03. 2011), avšak tieto nemôže užívať, dať do nájmu a ani inak s nimi nakladať, pretože tieto nehnuteľnosti žalovaná bez právneho dôvodu aj v súčasnosti užíva a tým zasahuje do jeho vlastníckeho a znemožňuje mu výkon jeho vlastníckeho práva.

6. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa § 379 odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 380 ods. 1 odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov

uvedených v ustanovení § 379 , tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

13. Žalobca ako vlastník predmetného bytu sa podanou žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho práva na vypratanie nehnuteľnosti. Zákon pritom zabezpečuje ochranu vlastníckeho práva, ktorého obsahom je oprávnenie vlastníka predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním pomocou vlastníckych žalôb, ako aj žalôb na vydanie veci. Vlastnícke žaloby uvedené v ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka sú hmotnoprávnym inštitútom, na základe ktorého sa realizuje subjektívny nárok vlastníka veci na ochranu. Žaloba na určenie vlastníckeho práva prichádza do úvahy, ak je ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný niekto iný. Žaloba na vydanie veci (vindikačná) má miesto tam, kde k porušeniu vlastníckeho práva dochádza neoprávneným zadržiavaním veci. Zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť faktický výkon vlastníckeho práva k vlastnej veci, t. j. aby vlastník mohol s vecou nielen právne, ale aj fakticky disponovať (aby mal vec vo svojej moci). Z toho dôvodu sa môže domáhať žalobou na vydanie veci od toho, kto mu ju neprávom zadržiava. Podmienkou úspešnosti vindikačnej žaloby je, že vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta vydať a žalovaný má vec u seba, a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi, predmetom žaloby je vec, o vydanie ktorej sa žiada, žalovaný musí vec zadržiavať protiprávne a vlastník musí preukázať existenciu vlastníckeho práva, oprávnenej držby alebo detencie k veci, o vydanie ktorej žiada.

14. Aktívnu legitimáciu má vlastník protiprávne zadržiavanej veci, pričom vec sa nenachádza v jeho faktickej moci a zadržiavanie veci niekým iným je porušením jeho subjektívneho vlastníckeho práva. Základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Vlastnícke právo musí existovať v dobe vydania rozhodnutia v konaní o vydanie veci. Pasívnu legitimáciu má ten, kto má spornú vec fakticky vo svojej moci, a hoci ju môže vydať, neprávom to však odopiera urobiť. Žalovaný sa v konaní môže brániť tým, že žalobca nie je vlastníkom veci alebo že právom odopiera vydanie veci. Predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je tiež okolnosť, že žalovaný má spornú vec ku dňu podania žaloby neoprávnene u seba.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v napadnutej časti sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie sa zaoberal námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, k dôvodom odvolania žalovanej odvolací súd dodáva nasledovné:

16. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).

17. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov priznaných mu Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

18. Jedným z odvolacích dôvodov žalovanej bolo odňatie možnosti konať pred súdom postupom súdu prvej inštancie, teda porušenie jej práva na spravodlivý proces. K tomu dôvodu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 24 OSP účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupom, ktorého si zvolí. V tej istej veci môže

mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu, čo neplatí, ak ide o zastúpenia podľa § 25, teda ak si za zástupcu zvolí advokáta. V takom prípade môže mať zástupcov aj viac. Ak má účastník viacerých advokátov, potom podľa § 48a OSP platí, že súd doručí písomnosť tomu z nich, ktorého určí účastník na doručovanie písomností. Ak účastník výslovne neurčí žiadneho z advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek z nich. Uvedený postup v danej veci využila aj žalovaná, ktorá dňa 23. mája 2012 splnomocnila na svoje zastúpenie JUDr. Romana Juríka (č. l. 68) a dňa 6. mája 2014 splnomocnila na svoje zastupovanie aj HKP Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava, Sasinkova 6 (č. l. 208). Na výzvu súdu zo dňa 03. 07. 2015, aby súdu oznámila, ktorému z jej advokátov má súd doručovať písomnosti v tejto veci, žalovaná súdu oznámila, že žiada, aby súd doručoval písomnosti HKP Legal, s. r. o. Bratislava (č. l. 235). Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie predvolanie na pojednávanie dňa 06. 10. 2015 doručoval právnemu zástupcovi žalovanej - HKP Legal, s. r. o. Bratislava, ktorý predvolanie prevzal dňa 21. augusta 2015. Právny zástupca žalovanej HKP Legal, s. r. o. súdu mailom dňa 2. októbra 2015 oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná má zvolených dvoch právnych zástupcov, ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní, nakoľko podľa ich informácií a dohody sa pojednávania zúčastní ako právny zástupca žalovanej JUDr. Roman Jurík. Právny zástupca žalovanej JUDr. Jurík poslal súdu prvej inštancie dňa 05. 10. 2015 žiadosť o odročenie pojednávania určený na 06. 10. 2015 z dôvodu, že zrejme následkom chyby v komunikácii sa ako právny zástupca žalovanej iba pred chvíľou dozvedel, že má byť pojednávanie, pričom druhý právny zástupca žalovanej právne zastupovanie žalovanej ukončuje a on má na prípravu na pojednávanie teoreticky len niekoľko hodín. Súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalovanej JUDr. Juríkovi dňa 05. 10. 2015 oznámil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania sa nevyhovuje a súd prvej inštancie dňa 06. 10. 2015 pojednával, tohto pojednávania sa JUDr. Jurík osobne zúčastnil, pričom uviedol, že sa nemal čas na pojednávanie pripraviť. Súd prvej inštancie na tomto pojednávaní vyhlásil napadnutý rozsudok. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že uvedeným postupom nedošlo k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces, súd postupoval v konaní podľa v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku a v jeho postupe nedošlo k žiadnemu pochybeniu. To, že medzi právnymi zástupcami žalovanej pred pojednávaním došlo k chybe v komunikácii, napriek tomu, že o termíne pojednávania právny zástupca, ktorému na základe pokynu žalovanej mal súd doručovať písomnosti, vedel už od 21. augusta 2015, teda viac ako mesiac a pol dopredu, nemôže spôsobiť odňatie možnosti žalovanej konať pred súdom a porušenie práva na spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov je tento odvolací dôvod žalovanej nedôvodný.

19. K ďalším námietkam žalovanej, uvádzaným v odvolaní, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom nerozhodol o fyzických osobách, ktoré by neboli stranami sporu, rozhodoval vo vzťahu k žalovanej, pričom v konaní o vypratanie bytu, aj keď v byte žijú viaceré osoby, nejde o procesné spoločenstvo, a teda je na žalobcovi, voči ktorému z nich žalobu uplatní. Ani tým, že súd prvej inštancie v rámci zisťovania skutkového stavu zistil, ktoré osoby v predmetnom byte bývajú, nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne odôvodnený, pričom súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozhodnutia vyporiadal so všetkými pre posúdenie veci podstatnými otázkami a je aj vykonateľný, preto aj ostatné žalovanou uvádzané námietky v odvolaní odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že aj keď právny zástupca žalovanej v úvode odvolania uvádzal, že odvolaním napáda rozsudok v celom rozsahu, odvolací súd toto jeho podanie posudzoval podľa obsahu, a keďže mal výhrady voči vyhovujúcej časti, a nie aj zamietajúcej, rozsudok súdu prvej inštancie preskúmal len vo vyhovujúcej časti.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .