Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/310/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, Bratislava, proti povinnej: Z. M., nar. XX. XX. XXXX, U. XX, Z. C., o vymoženie sumy 2.355,82 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8Er/840/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota pod sp. zn. EX 2518/2015, o odvolaní oprávneného zo dňa 11. 07. 2016 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 28. júna 2016 č. k. 8Er/840/2015-40, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil a exekútorovi nepriznal náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) a ustanovenia § 47 ods. 3 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 01. 07. 2011 STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. pod sp. zn. IBB0610125.

4. Z obsahu pripojeného spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 8Er/1761/2011 vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 01. 07. 2011 STÁLYM ROZHODCOVSKŹM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp. zn. IBB0610125 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 2.355,82 eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súd uznesením zo dňa 07. 03. 2012 č. k. 8Er/1761/2011-15, právoplatným dňom 12. 04. 2013, žiadosť súdneho exekútora zamietol vzhľadom na neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu a uznesením zo dňa 02.07. 2014 č. k. 8Er/1761/2011-80, právoplatným dňom 06. 08. 2014, exekučné konanie zastavil. 5. Zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je neodstrániteľnou vadou konania, existencia ktorej má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V zmysle ustanovenia § 103 OSP súd počas konania

prihliada na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 OSP je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

6. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci.

7. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 OSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia.

8. Po preskúmaní veci súd prvej inštancie konštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 07. 03. 2012 č. k. 8Er/1761/2011-15, právoplatným dňom 12. 04. 2013, ktorým žiadosť o udelenie poverenia zamietol a uznesením zo dňa 02. 07. 2014 č. k. 8Er/1761/2011-80, právoplatným dňom 06. 08. 2014, exekučné konanie zastavil. Nakoľko uvedenými uzneseniami bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

9. Ďalej uviedol, že súdny exekútor bol výzvou zo dňa 03. 06. 2016 dotazovaný, či si uplatňuje účelne vynaložené trovy exekúcie a v prípade ich uplatnenia, nech súdu predloží ich vyúčtovanie spolu s exekučným spisom. Vo výzve bol zároveň upozornený, že v prípade, ak vyjadrenie nepredloží, súd má za to, že si náhradu trov neuplatňuje. Súdny exekútor dňa 23. 06. 2016 súdu oznámil, že nežiada priznať náhradu trov exekúcie, preto mu súd náhradu trov exekučného konania nepriznal.

10. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie. 11. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP, že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v predmetnej exekučnej veci podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku, pričom v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia a môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Napriek tomu, že v právnej veci sp. zn. 8Er/1761/2011 k vydaniu poverenia nedošlo, pre úplnosť oprávnený uviedol, že i v prípade, ak by aj v pôvodnom konaní poverenie vydané bolo, nešlo by o rozhodnutie vo veci samej, a preto nemožno týmto zakladať prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 ECdo 40/2013, sp. zn. 7Cdo 108/2012, sp. zn. 4Cdo 159/2009, uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2012, sp. zn. III. ÚS 23/2013-8 a nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/06, sp. zn. II. ÚS 380/2013, sp. zn. II. ÚS 499/2012. Mal za to, že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku ako aj

ustanovenia Exekučného poriadku, nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Ďalej uviedol, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa § 48 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený bol toho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného, svojím konaním a svojou vôľou, bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon.

12. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojedávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 28. 06. 2016 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 potvrdil ako vecne správne, pričom sa stotožnil i s odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 30. 03. 2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 15. 03. 2015 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 01. 07. 2011 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., pod sp. zn. IBB0610125, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 07. 2011 a vykonateľnosť dňa 29. 07. 2011. Následne súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. v podaní zo dňa 14. 04. 2015 (doručenom súdu prvej inštancie dňa 15. 05. 2015) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 28. 06. 2016 súd prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekučné konanie zastavil a exekútorovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

15. Podľa § 103 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 (teda i v čase rozhodovania exekučného súdu), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 OSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

16. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 07. 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len .

17. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu, exekučný súd ako súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver o potrebe vydania rozhodnutia o zastavení exekučného konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia zo dňa 28. 06. 2016, ktorým bolo zastavené exekučné konanie, a preto s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 toto uznesenie ako vecne správne potvrdil, pričom sa vysporiadal i s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní oprávneného.

19. V predmetnej exekučnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, zo dňa 15. 03. 2015 domáhal vykonania exekúcie (vymoženia sumy 2.355,82 eur s príslušenstvom) proti povinnej Z. M., a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 01. 07. 2011 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., pod sp. zn. IBB0610125, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 25. 07. 2011 a vykonateľnosť dňa 29. 07. 2011. Súdny exekútor žiadosťou zo dňa 14. 04. 2015, ktorá bola doručená exekučnému súdu dňa 15. 05. 2015, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie, nakoľko mal preukázané, že v predmetnom exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného ten istý rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 01. 07. 2011 v konaní pod sp. zn. IBB0610125, na základe ktorého už prebiehalo na tomto exekučnom súde, t. j. Okresom súde Komárno exekučné konanie pod sp. zn. 8Er/1761/2011 proti povinnej Veronike Masárovej o vymoženie sumy 2.355,82 eur s príslušenstvom.

20. Z obsahu pripojeného exekučného spisu súdu prvej inštancie pod sp. zn. 8Er/1761/2011 vyplýva a odvolací súd zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 01. 07. 2011 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., pod sp. zn. IBB0610125, domáhal vykonania exekúcie proti povinnej Z. M. pre vymoženie sumy 2.355,82 eur s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 02. 12. 2011. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 07. 03. 2012 č. k. 8Er/1761/2011-15, právoplatným dňom 12. 04. 2013, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol vzhľadom na zistenie, že predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zo dňa 01. 07. 2011 vydaný v konaní pod sp. zn. IBB0610125 nie je spôsobilým a vykonateľným exekučným titulom. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. C. súd v G. ako odvolací súd uznesením zo dňa 31. 01. 2013 č. k. 26CoE/152/2012-46 uznesenie Okresného súdu Komárno zo dňa 07. 03. 2012 č. k. 8Er/1761/2011-15 potvrdil. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 02. 07. 2014 č. k. 8Er/1761/2011-80, právoplatným dňom 06. 08. 2014, exekučné konanie zastavil.

21. Za týchto podmienok bol súd prvej inštancie toho názoru, že právoplatne skončené konanie vo veci vedenej na Okresom súde Komárno pod sp zn. 8Er/1761/2011 znamená prekážku rozhodnutej veci pre toto exekučné konanie vedené u neho pod sp. zn. 8Er/840/2015, ktoré potom bolo potrebné zastaviť podľa ust. § 104 ods. 1 OSP v znení platnom do 30. 06. 2016, teda i v čase rozhodovania exekučného súdu ako súdu prvej inštancie.

22. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci znamená, že súd nemôže konať a rozhodovať o veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Prekážka res iudicatae sa zaraďuje do kategórie

neodstrániteľných nedostatkov podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 ods. 1 OSP v znení platnom do 30. 06. 2016, teda v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, (ust. 161 ods. 1 v znení platnom od 01. 07. 2016), podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 OSP v znení účinnom v čase rozhodovania exekučného súdu (ust. § 161 ods. 2 v znení platnom od 01. 07. 2016) bolo zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení OSP, resp. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

23. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prekážka rozhodnutej veci (res iudicatae) je daná vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1/ začne sa opätovne konať vo veci, v ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté; 2/ začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3/ a o tej istej veci. Vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené konanie (i exekučné), v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr, ako sa prijme záver o existencii nedostatku podmienky konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicatae.

24. Z ustanovenia § 251 ods. 4 OSP v znení platnom v čase rozhodovania exekučného súdu bolo treba vyvodiť záver, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzovali aj dôsledky nedostatku podmienok konania; čo znamená, že ak sa vyskytla neodstrániteľná prekážka exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenie § 103 a § 104 OSP (v súčasnosti ust. § 161 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 251 ods. 4 OSP. Nakoľko Exekučný poriadok neobsahoval ani neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, bolo aj na exekučné konanie potrebné aplikovať ust. 159 ods. 1 OSP a v súčasnosti je potrebné aplikovať ust. § 230 CSP, ktoré výslovne zakotvujú, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

25. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný navrhovateľom súdneho (teda i exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu, teda návrh oprávneného na tzv. nútený výkon rozhodnutia (právoplatného a vykonateľného exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu nie je materiálne vykonateľný, zakladá prekážku res iudicata a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, ktoré sa považujú za rozhodnutia vo veci samej.

26. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, t. j. vo veci vedenej na exekučnom súde pod sp. zn. 8Er/840/2015, súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 07. 03. 2012 č. k. 8Er/1761/2011-15, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 04. 2013 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 01. 2013 č. k. 26CoE/152/2012-46. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 02. 07. 2014 č. k. 8Er/1761/2011-80, právoplatným dňom 06. 08. 2014, exekučné konanie zastavil. Uvedenými uzneseniami o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a o zastavení

exekučného konania bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule a uplatnený v exekučnom konaní, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, čo znamená, že ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že právoplatné uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 07. 03. 2012 a 02. 07. 2014 založilo prekážku res iudicatae vo veci vedenej na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8Er/840/2015.

27. Pokiaľ teda oprávnený podal opätovne dňa 15. 03. 2015 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe toho istého exekučného titulu a konanie o tomto jeho návrhu sa vedie pod sp. zn. 8Er/840/2015, odvolací súd rovnako so súd prvej inštancie je toho názoru, že v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

28. K námietke oprávneného v podanom odvolaní (s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 7Cdo/108/2012), že v tejto fáze exekučného konania, teda pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné exekučné konanie zastaviť bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora, uvádza odvolací súd, že táto námietka oprávneného je celkom nedôvodná. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo vydané za celkom odlišných okolností, ako sú v predmetnej exekučnej veci. V exekučnej veci, ktorej sa týka oprávneným uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia (bez toho, aby medzi tými istými účastníkmi už predtým prebiehalo iné exekučné konanie o vymoženie rovnakého práva na základe rovnakého exekučného titulu), exekučný súd túto žiadosť spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a samotným exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom meritórne posúdil a exekučné konanie zastavil z dôvodu, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto neplatná. Urobil tak bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora, čím podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neprípustne „preskočil“ postup podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 v procesnej situácii, v ktorej neboli dané procesné predpoklady pre takýto postup. V uvedenej exekučnej veci teda neexistoval žiadny nedostatok podmienok exekučného konania, ktorý by bránil posúdeniu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutiu o takejto žiadosti.

29. V predmetnej exekučnej veci však existencia nedostatku podmienok exekučného konania zistená bola, pričom ide o neodstrániteľný nedostatok, ktorý bráni ďalšiemu postupu v exekučnom konaní a teda bráni aj posúdeniu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej. S poukazom na uvedené v tejto exekučnej veci potom nemožno aplikovať oprávneným uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo vydané v inej procesnej situácii.

30. V zmysle ust. 103 OSP (v súčasnosti ust. § 161 ods. 1 kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Exekučný súd má teda povinnosť v každej fáze exekučného konania skúmať splnenie podmienok konania a v prípade zistenia, že tieto nie sú splnené, musí skúmať, či ide o nedostatok podmienok konania odstrániteľný, resp. neodstrániteľný a následne i náležite procesne reagovať. Súd prvej inštancie preto správne v predmetnej exekučnej veci po zistení existencie neodstrániteľného nedostatku podmienok konania exekučné konanie zastavil bez toho, aby rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

32. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. § 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.