Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-57-2016.pdf
PDF · 113 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SK-6C/57/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v právnej veci žalobcu M. K., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX U. XXX, štátny občan SR, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému U. A., a.s., so sídlom M. 8, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 771 eur, takto
rozhodol:
I. Zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Svidník č. k. 6C/57/2016-11 zo dňa 5.5.2016.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 771 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 46 eur na účet Okresného súdu Svidník do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 16.2.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 771 eur a trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7C/130/2014 bol ako žalovaný v postavení spotrebiteľa. Žalobcom bol terajší žalovaný. Súd rozsudkom sp. zn. 7C/130/2014 zo dňa 26.1.2015 žalobu o zaplatenie sumy 771 eur zamietol. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol: „V časti zaplatenia náhrady škody vo výške 771 eur s príslušenstvom súd žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom. Žalobca skutkovo vymedzil žalobu na náhradu škody tak, že žalovaný porušil povinnosť 6C/57/2016 -2-
zotrvať so žalobcom v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci uzatvorili Dodatky k zmluvám o pripojení, na základe ktorých žalobca predal žalovanému mobilné telefóny za akciové ceny. Z uvedeného je zrejmé, že účastníci ohľadne mobilných telefónov uzatvorili platnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný stal vlastníkom predmetných mobilných telefónov. Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilných telefónov bol výsledkom dohody účastníkov kúpnej zmluvy (právneho úkonu) a nie protiprávneho úkonu žalovaného. Sám žalobca poukázal na to, že zmluvná pokuta ako paušalizovaná náhrada škody uzatváraná v predmetných dodatkoch bola inými súdmi vyhlásená za neprijateľnú, a teda za neplatnú. Cieľom
takéhoto vyslovenia je, aby sa žalobca zdržal používania tejto podmienky vo vzťahu k všetkým spotrebiteľom, na ktorých majú takto dojednané zmluvné podmienky priamy dosah a môžu ich rovnako poškodiť. Podľa názoru súdu žalobca len určitým spôsobom modifikoval predtým uplatňovanú zmluvnú pokutu ako paušalizovanú náhradu škody na skutočnú škodu, pričom opäť nezohľadňuje intenzitu porušenia povinností spotrebiteľom (dobu zostávajúcej viazanosti). Škoda na strane žalobcu nemôže predstavovať rozdiel medzi akciovou a predajnou cenou mobilného telefónu. V takomto prípade by išlo opäť len o paušalizovanú náhradu škody, teda len o modifikovanú zmluvnú pokutu, lebo by nijakým spôsobom nebolo zohľadnené, v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil a škoda by predstavovala stále tú istú sumu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, aká skutočná škoda mu vznikla a preto nie je naplnená ani príčinná súvislosť ako ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu.“ Rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 7C/130/20124 zo dňa 26.1.2015 nadobudol právoplatnosť.
3. Podľa § 3 ods. 5, tretia veta zák. č. 250/2007 Z. z. (ZoS): Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
4. Ako spotrebiteľ sa obracia so žalobou na súd a uplatňuje si satisfakciu za porušenie jeho spotrebiteľských práv, pre obranu ktorých bol nútený domáhať sa ochrany súdnou cestou. Primerané finančné zadosťučinenie má naplniť požiadavku účinného, sankčného a odradzujúceho prostriedku ochrany, aby sa dodávateľ už nedopúšťal recidívy, ale má mať aj funkciu relutárnu. Keďže je spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza tejto právnej normy, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 771 eur, teda v takej výške, o akú sa ho žalovaný snažil neúspešne pripraviť v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník, pod sp. zn. 7C/130/2014.
5. Na záver dal do pozornosti znenie § 4 ods. 10 zák. č. 250/2007 Z.z.: Ak predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo osobitným predpisom zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho.
6. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 6C/57/2016-11 zo dňa 5.5.2016, proti ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor. Vo svojom odpore zo dňa 1.6.2016, ktorý bol doručený súdu dňa 6.6.2016, žalovaný uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 771 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia považuje za nedôvodný. Ďalej uviedol, že žalobca odôvodňuje svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie tým, že Okresný súd 6C/57/2016 -3-
Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/130/2014 zamietol nárok na náhradu škody z dôvodu neunesenia dôkazného bremena a poukazuje na skutočnosť, že v niektorých súdnych konaniach bola zmluvná pokuta vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca tvrdí, že zmluvná pokuta a náhrada škody sú totožné nároky. V konaní vedenom na Okresnom súde Svidník sp. zn. 7C/130/2014 sa žalovaný nedomáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, preto skutočnosť, že zmluvná pokuta bola niektorými súdmi vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, je irelevantná.
7. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a nárok na zaplatenie náhrady škody sú dva samostatné nároky. Súd v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7C/130/2014 citoval ustanovenie § 420 ods. 1 OZ, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti a skúmal naplnenie zákonných predpokladov uplatneného nároku na náhradu škody. Ak by uplatnený nárok na náhradu škody bol totožný s nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty, nebolo by potrebné skúmať zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, pretože pre priznanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je potrebné preukazovať výšku škody ani naplnenie zákonných predpokladov podľa § 420 ods. 1 OZ. V prílohe predložil rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 23.9.2015, č. k. 9Co/377/2015-120 v inej právnej veci, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bol nárok na náhradu škody vo výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu priznaný. V odôvodnení rozsudku odvolací súd okrem iného uviedol: „… obchodná stratégia žalobcu nemôže byť na jeho ujmu, ak je v súlade so zákonom, pokiaľ nepoužíva nekalé obchodné praktiky. Je potrebné zdôrazniť, že nemožno z porušovania zmluvných povinností vyvodzovať práva pre
spotrebiteľa a poskytovať mu neprimeranú ochranu, že bolo by v rozpore so zákonom a zmluvou, ak z porušenia zmluvných povinností by žalovaný nemal uhradiť žalobcovi škodu, ktorá mu vznikla, pretože pri trvaní zmluvného vzťahu po dobu 24 mesiacov žalovaný by kúpnu cenu telefónu prakticky zaplatil a to všetko za riadneho plnenia zmluvných povinností po dojednanú dobu 24 mesiacov.“
8. Žalobca porušoval svoje zmluvné povinnosti, ktoré mu zo zmlúv uzavretých so žalovaným vznikli. Samotná skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7C/130/2014 nebol žalovanému priznaný nárok na zaplatenie náhrady škody, nezakladá podľa jeho názoru vznik nároku žalobcu na priznanie finančného zadosťučinenia a nie je možné akceptovať názor, že žalobcovi vzniklo neprávo, ktoré je totožné s výškou uplatneného nároku v súdnom konaní. Je nutné prihliadať na správanie sa žalobcu v čase trvania zmluvných vzťahov so žalovaným. Nedá sa ani opomenúť morálny aspekt tohto prípadu. Žalobca nadobudol od žalovaného v krátkom čase mobilné telefóny za symbolické ceny 5 a 9 eur a v dohodnutej dobe viazanosti prestal platiť služby. Žalovaného tým uviedol do omylu, keďže žalovaný so žalobcom uzatváral dodatky k zmluvám v domnení, že žalobca si bude povinnosti riadne plniť počas celej doby viazanosti. Správanie žalobcu tak hraničí s trestnoprávnou zodpovednosťou a uplatnený návrh na primerané finančné zadosťučinenie je vo výraznom rozpore s ideou spravodlivosti.
9. Žalobca sa v konaní domáha plnenia, ktoré súvisí s porušovaním jeho zmluvných povinností. Máme za to, že nemožno poskytnúť ochranu spotrebiteľovi, ktorý porušoval svoje zmluvné povinnosti. Ak by si žalobca riadne plnil svoje zmluvné povinnosti, ktoré mu zo zmlúv so žalovaným vznikli, žalovaný by sa nebol domáhal zaplatenia náhrady škody. Žalobca sa v tomto konaní domáha plnenia od subjektu, ktorý si v zmluvných vzťahoch 6C/57/2016 -4-
riadne plnil svoje zmluvné povinnosti, pričom žalobca využil pri vzniku zmluvných vzťahov poskytnuté výhody a následne svoje zmluvné povinnosti porušoval, pretože za poskytnuté služby neuhradil ceny v rozsahu 358,59 eura, uvedenú sumu neuhradil ani na základe predžalobnej výzvy a navyše mu zostali mobilné telefóny, ktorých reálna hodnota bola o 771 eur vyššia ako cena, ktorú zaplatil žalobca. Nárok na náhradu škody vo výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu vyhodnotili iné súdy v iných súdnych konaniach ako dôvodný (viď právny názor Krajského súdu Košice sp. zn. 9 Co/377/2015), pretože skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7C/130/2014 súd právne vyhodnotil, že uplatnený nárok nie je dostatočne preukázaný z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, nie je dôvodom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobcovi v tomto konaní. Nárok žalobcu na priznanie finančného zadosťučinenia považuje za nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi (ochranu žiada ten, kto porušoval zmluvné záväzky). Navrhol, aby súd žalobu zamietol.
10. K odporu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 25.7.2016, doručeným súdu dňa 27.7.2016, v ktorom uviedol, že z rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 7C/130/2014, ktorý tvorí základ žaloby, bez akýchkoľvek pochybnosti vyplýva, že súd posudzoval vec ako spotrebiteľskú. Samotným terajším žalovaným tvrdenú náhradu škody v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/130/2014 na Okresnom súde Svidník, v ktorej terajší žalovaný vystupoval ako žalobca, okresný súd posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď na str. 8 odôvodnenia rozsudku konštatuje, že podľa názoru súdu žalobca len určitým spôsobom modifikoval predtým uplatňovanú zmluvnú pokutu... Konanie žalovaného, ktorý sa snaží vyhnúť zodpovednosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nemožno označiť inak, ako za nekalú obchodnú praktiku. Na podporu žaloby predložil súdu rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6Co/67/2013 zo dňa 19.11.2013, rozsudok Krajského súdu Košice, sp. zn. 2Co/550/2013 zo dňa 23.4.2015. Z rozsudku Krajského súdu Prešov, sp. zn. 6Co/67/2014 zo dňa 19.11.2013, vyberá: „Odvolací súd navyše poukazuje na fakt reálneho obídenia neželaného cieľa, na ktorý upozorňuje judikatúra súdneho dvora. Napadnutý rozsudok nie je ničím iným ako sofistikovaným priznaním rovnakého majetkového prospechu ako z nečestnej zmluvnej podmienky. Súd mal za pritom zbaviť spotrebiteľa akýchkoľvek účinkov neprijateľnej zmluvnej podmienky (čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Aplikačná prax zaznamenala zo strany žalobcu rozsiahle zmeny žaloby zo zmluvnej pokuty na náhradu škody, pričom sa suma zásadne nemení. Nemali by byť pochybnosti, že sa tak stalo po tom, ako súdy judikovali zmluvnú pokutu žalobcu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách (porov. rozsudky Krajského súdu v Prešove vo veciach 18Co 136/2010, 2Co 137/2010). Inter alia sa ako dôvod neprijateľnosti uvádza,
že zmluvná pokuta bola nemenná bez ohľadu na čas porušenia záväzku a teoreticky aj v posledný mesiac doby viazanosti umožňovala žalobcovi dosiahnuť rovnaký majetkový prospech ako za porušenie povinnosti platiť cenu služby na začiatku doby viazanosti. Pritom nie je významné, že sa tak mohlo stať len teoreticky, pretože posudzovanie zmluvných podmienok sa vykonáva z objektívneho pohľadu bez ohľadu na postupy, či záujmy účastníkov zmluvy. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že sa nepripúšťa modifikácia neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozsudok vo veci C-618/10 Banco Espanol, cit: Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 o prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov (Real Decreto Legislativo1/2007 por el que se aprueba el texto 6C/57/2016 -5-
refundido de la Ley General para la Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyzes complementarias) zo 16. novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky). Súdny dvor Európskej únie tak rozhodol aj s odôvodnením, že sa tým sleduje odradenie dodávateľa od ďalšieho používania nekalej podmienky (bod 69 rozsudku C- 618/10). Vo svojich dôsledkoch sa zmenou žaloby z neprijateľnej zmluvnej pokuty na náhradu škody nijako nezmení spoločnosťou neželaný výsledok. Navrhovateľ ho sleduje dosiahnuť len zmenou typu záväzku zo zmluvy na záväzok z porušenia práva. Sledovaná konštrukcia náhrady škody prichádza do úvahy teoreticky aj za porušenia povinnosti spotrebiteľa v posledný mesiac či ku koncu doby viazanosti. Z toho pohľadu sa oproti dôsledkom neprijateľnej zmluvnej pokuty situácia nijako nemení stav, pred ktorým má súd spotrebiteľa chrániť (obdobne ako v rovine pravidiel verejného poriadku, uznesenie C-76/10 POHOTOVOSŤ, bod 50), ktorý navrhovateľ dosiahne len premenovaním právneho dôvodu“.
11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.8.2016 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že vo vyjadrení k odporu žalovaný poukázal na obsah rozsudku Krajského súdu Košice zo dňa 23.9.2015, č. k. 9Co 377/2015-120, ktorým odvolací súd posúdil uplatnený nárok na náhradu škody vo výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu za dôvodný. Okrem iného uviedol, že z porušovania zmluvných povinnosti nie je možné vyvodzovať práva pre spotrebiteľa. Na podporu svojho tvrdenia, že nárok na náhradu škody uplatnený vo výške poskytnutej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu nie je možné považovať za neprijateľný, predložil právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 14.5.2012, č. k. 7C 169/2011-71, ktorým súd v obdobnej právnej veci, v ktorej vystupoval aj vedľajší účastník, posúdil nárok na náhradu škody za dôvodný. Záväzok účastníka zmluvy zotrvať v zmluvnom vzťahu po určitú dobu, konkrétne 24 mesiacov v nadväznosti na dohodu účastníkov zmluvy o akciovej cene mobilného telefónu súd nepovažoval za neprijateľný pre spotrebiteľa. Konštatoval, že dohodu účastníkov, že ich zmluvný vzťah bude trvať po určitú dobu, nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Súd poukázal aj na skutočnosť, že spoločnosť Orange Slovensko, a. s. je obchodnou spoločnosťou založenou za účelom podnikania a preto jej správanie v rámci predmetu podnikania je ekonomicky podmienené. Súd v zmluvných ustanoveniach o náhrade škody nezistil značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na právne názory vyslovené v rozsudku Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co 377/2015 a rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 7C 169/2011 považuje žalobcom uplatnený nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 771 eur za nedôvodný a navrhuje ho zamietnuť.
12. Podľa § 267 ods. 3 a 4 C.s.p., ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701>. Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd do vlastných rúk; žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.
13. Súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vo výroku I. rozsudku zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadil pojednávanie.
6C/57/2016
-6-
14. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to rozsudkom č. k. 7C/130/2014-85 z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/130/2014 a zistil tento skutkový stav:
15. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 7C/130/2014 zo dňa 26.1.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.3.2015 a vykonateľnosť dňa 17.3.2015 súd zistil, že súd uvedeným rozsudkom vyhovel žalobe o zaplatenie sumy 358,59 eura z titulu nezaplatených poskytnutých služieb a v prevyšujúcej časti žalobu žalovaného o zaplatenie sumy 771 eur zamietol. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že v časti zaplatenia náhrady škody vo výške 771 eur s príslušenstvom súd žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalovaným. Žalovaný skutkovo vymedzil žalobu na náhradu škody tak, že žalobca porušil povinnosť zotrvať so žalovaným v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci uzatvorili Dodatky k zmluvám o pripojení, na základe ktorých žalovaný predal žalobcovi mobilné telefóny za akciové ceny. Z uvedeného je zrejmé, že účastníci ohľadne mobilných telefónov uzatvorili platnú kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalobca stal vlastníkom predmetných mobilných telefónov. Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilných telefónov bol výsledkom dohody účastníkov kúpnej zmluvy (právneho úkonu) a nie protiprávneho úkonu žalobcu. Sám žalovaný poukázal na to, že zmluvná pokuta ako paušalizovaná náhrada škody uzatváraná v predmetných dodatkoch bola inými súdmi vyhlásená za neprijateľnú, a teda za neplatnú. Cieľom takéhoto vyslovenia je, aby sa žalovaný zdržal používania tejto podmienky vo vzťahu k všetkým spotrebiteľom, na ktorých majú takto dojednané zmluvné podmienky priamy dosah a môžu ich rovnako poškodiť. Podľa názoru súdu žalovaný len určitým spôsobom modifikoval predtým uplatňovanú zmluvnú pokutu ako paušalizovanú náhradu škody na skutočnú škodu, pričom opäť nezohľadňuje intenzitu porušenia povinností spotrebiteľom (dobu zostávajúcej viazanosti). Škoda na strane žalovaného nemôže predstavovať rozdiel medzi akciovou a predajnou cenou mobilného telefónu. V takomto prípade by išlo opäť len o paušalizovanú náhradu škody, teda len o modifikovanú zmluvnú pokutu, lebo by nijakým spôsobom nebolo zohľadnené, v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil a škoda by predstavovala stále tú istú sumu. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, aká skutočná škoda mu vznikla a preto nie je naplnená ani príčinná súvislosť ako ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu.
16. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe a dôvodoch v nej uvedených a navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle petitu žaloby a priznal žalobcovi trovy konania.
17. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že odkazuje na doterajšie písomné podania. Opätovne poukázala na skutočnosť, že žalovaný sa nedomáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá bola vyslovená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale náhrady škody. Samotná skutočnosť, že žalovaný bol v inom konaní neúspešný, čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody, pričom totožný nárok v iných súdnych konaniach bol žalovanému priznaný, nemožno vyhodnotiť ako naplnenie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., teda, že žalobca si uplatnil úspešne porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom na ochranu spotrebiteľa alebo inými predpismi. Navrhla žalobu zamietnuť.
18. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil: 6C/57/2016 -7-
19. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
21. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
22. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
23. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobcovi ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon a že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné uvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca preukázal relevantným spôsobom porušenie zákonnej povinnosti žalovaného a taktiež preukázal, že toto namietané porušenie bolo spôsobilé privodiť mu ujmu. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu. V konaní bolo preukázané, že žalobca v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/130/2014 úspešne uplatnil porušenie práva spotrebiteľa, preto má právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý za porušenie jeho práva nesie zodpovednosť. Žalovaný v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/130/2014 uplatňoval voči žalobcovi nárok
6C/57/2016
-8-
z neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá už bola iným súdom vyhlásená za neplatnú. V odôvodnení rozsudku č. k. 7C/130/2014-85 zo dňa 26.1.2015, ktorý tvorí základ žaloby, súd konštatoval, že podľa názoru súdu žalobca (teraz žalovaný) len určitým spôsobom modifikoval predtým uplatňovanú zmluvnú pokutu a že konanie žalovaného, ktorý sa snaží vyhnúť zodpovednosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nemožno označiť inak, ako za nekalú obchodnú praktiku. Žalovaný proti uvedenému rozsudku nepodal odvolanie. Žalovaný teda uplatňoval voči žalobcovi v podstate nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom mal zákonnú povinnosť zdržať sa takéhoto konania. Keďže žalovaný preukázateľne porušil právo žalobcu ako spotrebiteľa, jeho dôsledkom je aj úspešné uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, je správne a spravodlivé, aby táto bola odvodená od výšky náhrady škody, ktorej zaplatenia sa žalovaný domáhal vo vyššie uvedenom konaní, teda od ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila, čím sa naplní aj odradzovacia funkcia tohto satisfakčného prostriedku. Vzhľadom k uvedenému súd zaviazal žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. O trovách konania vo výroku III. rozsudku súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení. Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
27. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2 písm. za) tohto zákona od poplatku oslobodená a súd jej návrhu vyhovel. Preto súd zaviazal žalovanú vo výroku IV. rozsudku zaplatiť poplatok v sume 46 eur na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku z priznanej sumy 771 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
6C/57/2016
-9-
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.