Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/329/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným v rade 1/ J. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/X, Q. V. R., zastúpenému JUDr. Máriou Vajdovou, advokátkou so sídlom K. XXX, Q. V. R., v rade 2/ J. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/XX, Q. V. R., o zaplatenie 3 241,04 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 40C/178/2015-156 zo dňa 22. marca 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd návrh zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 1 000,20 Eur žalovanému v rade 1/. Žalovanému v rade 2/ náhradu trov konania nepriznal. 2) Súd vo veci vykonal dokazovanie a dospel k záveru o spotrebiteľskom vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v rade 1/. S poukazom na ust. § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) je logicky nezmysel, aby oznámená výška RPMN bola nižšia (5,67 % ročne) ako dohodnutá výška úrokovej sadzby 11,60 % ročne. Žalobca neposkytol žiadny dôkaz, že oznámená výška RPMN bola nižšia ako dohodnutý zmluvný úrok ako len jeden z nákladov úveru pre spotrebiteľa, t.j. v zmluve nebola uvedená správna výška RPMN a právnym dôsledkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Pokiaľ išlo o dohodu o uznaní dlhu, túto považoval súd za rozpornú s dobrými mravmi, a teda neplatnú. Uplatnené jednotlivé splátky úveru v období od 11. 05. 2011 do 11. 03. 2012 považoval súd za premlčané v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne §-u 101 OZ. V čase postúpenia pohľadávky zmluvou zo dňa 13. 12. 2012, poslednou splatnou splátkou úveru, ktorá nebola uhradená právnemu predchodcovi, bola mesačná splátka splatná 20.11.2012, mesačné splátky úveru, u ktorých splatnosť ku dňu postúpenia pohľadávky nenastala, nemohli byť platne postúpené, t.j. splátky úveru od 10. 12. 2012 do 10. 12. 2014. Len tie splátky úveru, u ktorých nastala splatnosť a neboli uhradené riadne a včas, mohli byť žalobcovi platne postúpené v súlade s § 98 ods. 8 zák. o bankách. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že RPMN bola určená správne, podľa zákona účinného v čase uzavretia zmluvy a vzorca uvedeného v prílohe, pričom pri tom uviedol aj rozhodnutia iných krajských súdov k danej otázke. Nestotožnil sa s aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka na daný prípad, podľa jeho názoru mal súd aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy sa na tento typ zmluvy nevzťahovala úprava Občianskeho zákonníka. Takisto nesúhlasil s výkladom ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, a tým, že

oznámenie o postúpení pohľadávky by malo byť neplatné a nemožnosti postúpiť nesplatenú pohľadávku. Navrhol rozhodnutie zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4) K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v rade 1/, ktorý považoval argumenty žalobcu za irelevantné, účelovo spochybňujúce skutočnosti a dôkazy, ktoré boli pravdivo preukázané. Žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Podľa ust. § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) treba rozumieť RPMN sadzbu tvorenú z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. V celkových nákladoch (§ 2 písm. c/ predmetného zákona) sa pritom odrážajú tie náklady spotrebiteľa, ktoré sú spojené so spotrebiteľským úverom, a to všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s určitými výnimkami. Pokiaľ teda ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 11,60 % (a RPMN sa skladá z výšky úrokov a poplatkov), je, ako správne uviedol prvoinštančný súd, nelogické, aby RPMN bola nižšia ako výška úrokov z omeškania. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie.

8) Pokiaľ odvolateľ tvrdil, že zmluva o úvere bola v čase jej uzavretia upravená len v Obchodnom zákonníku, je nutné zdôrazniť, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 15. apríla 2015 bola uzavretá medzi osobou (právnym predchodcom žalobcu), ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala (okrem iného aj) spotrebiteľské úvery a fyzickou osobou (žalovaným v rade 1/), ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pre posúdenie daného právneho vzťahu ako spotrebiteľského nemalo význam, že sa zmluva o úvere ako tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka) spravuje výhradne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ku dňu uzavretia zmluvy bola ochrana spotrebiteľa v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka formulovaná užšie a definovala spotrebiteľskú zmluvu obmedzujúc sa na určité typy zmlúv (zmluva o úvere pod túto definíciu nespadala). Ochrana spotrebiteľa v zmysle nielen zákona o spotrebiteľských úveroch však bola v tom čase jednoznačne súčasťou nášho právneho poriadku. 9) Aj keď ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu a účastníkov, prostredníctvom ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu obchodno- právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom (ako dodávateľom) a spotrebiteľom. 10) Slovenská súdna prax v súčasnej dobe zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa odôvodňuje aplikáciu ustanovenia (v duálnom režime, tak podľa Obchodného ako aj Občianskeho zákonníka), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie. Aplikáciu občiansko-právnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o sťažnosti podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19. 06. 2013, vydané pod sp. zn. I. ÚS 402/2013).

11) Pokiaľ odvolateľ namietal použitie ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a jeho nesprávny výklad, mal odvolací súd za to, že podľa tohto ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná, a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

12) Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania úverového vzťahu. 13) Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Ak zákonné predpoklady nie sú splnené, ide o právny úkon postúpenia contra legem a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom. V takomto prípade tu nie je daná aktívna legitimácia žalobcu vo vzťahu k nesplatenej časti pohľadávky. V danom prípade nemal súd prvej inštancie za preukázané, že by došlo k platnému postúpeniu nesplatenej časti pohľadávok (nesplatenej v čase postupovania pohľadávky) a s týmto názorom sa odvolací súd stotožnil. 14) Žalobca ani v odvolaní nepreukázal, že by došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v danej časti. Ako vyplynulo z citovaného ustanovenia (§92 ods. 8 zákona o bankách) nerieši sa v ňom, ako uviedol žalobca v odvolaní, otázka bankového tajomstva, ale priamo otázka možného postúpenia pohľadávky na iný subjekt. 15) Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

16) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaní mali v odvolacom konaní úspech, majú nárok na náhradu trov konania.

17) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .