Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_6C-176-2012.pdf
PDF · 134.36 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/176/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave Pribinova 25, zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o. , IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave Grösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody 175 euro a nemajetkovej ujmy 331,92 euro podľa zák. č. 514/2013 Z.z. takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 27.09.2012, sa žalobca domáhal voči žalovanému vydania medzitýmneho rozsudku podľa v tom čase účinného § 152 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku, ktorým by súd určil, že žalovaný je zodpovedný za vznik škody spôsobenej žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III tým, že nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútor a v zákonom stanovenej lehote 30 dní, v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde vo veci vymáhania pohľadávky voči povinnému (dlžníkovi) : Q. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá jej vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č. 4190470, na základe poverenia vydaného Okresným súdom Bratislava III pod reg. č. 5103 030544 súdnemu exekútorovi Zároveň sa domáhal v tejto veci voči žalovanému náhrady majetkovej škody 125 euro a nemajetkovej ujmy 774,48 euro, z titulu uvedeného nesprávneho úradného postupu tunajšieho (exekučného) súdu, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Skutkovým základom žaloby to, že tunajší súd ako exekučný súd po tom, čo žalobca ako oprávnený v uvedených exekučných konaniach, z obavy o právny a faktický osud pohľadávky, spísal dňa 18.11.2010, návrh na zmenu exekútora, zostal nečinný, pričom uvedené veci nevykazovali prvky nadmerenej právnej zložitosti a ani takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu a ani neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi a nič nebránilo tomu, aby nedošlo k prieťahom a rozhodnutie bolo vydane včas. Žalobca uvedený postup pokladá za nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 44 ods.7, resp. od 01.12.2006 ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a nečinnosť okresného súdu pokladá za neospravedlniteľnú, nakoľko súd nevykonával vo veci žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty žalobcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, poukazujúc na to, že o všetkých týchto okolnostiach, ktoré vyústili do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, sa dozvedel až po doručení uznesenia o zmene exekútora
3. Preto by mal súd deklarovať porušenie práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovene lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranom čase; porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces (čl. 48 ods. 2, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd); porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu (princípu legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v právo a právnej istoty) a nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu v príčinnej súvislosti s porušením uvedených práv a princípov právneho štátu bola spôsobená.
4. Uplatnené nároky žalobca odôvodnil nasledovne : majetková škoda 175,- euro, predstavuje účelne vynaložené náklady žalobcu spojené s jeho činnosťou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období od podania návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom, konkrétne vo výške 70 € - ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému; vo výške 40 € - na udržiavanie a správu informačného systému; vo výške 50 € - na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a vo výške 15 € - na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje. nemajetková ujma v peniazoch 774,48 euro, predstavuje primeranú náhradu za zásahy do výkonu majetkových práv žalobcu, za stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvera v právo a spravodlivé riešenie veci a a vyvolanie rizík ohrozujúcim konečné vymoženie pohľadávky, pričom výpočet navrhovateľ uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 euro za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, aplikujúc doktrínu Ústavného súdu SR ( z nálezov ÚS SR vo veciach zbytočných prieťahov v konaní, v ktorých bolo navrhovateľovi priznané finančné zadosť učinenie) a to 663,88 €/rok : 12 mesiacov = 55,32 € á mesiac, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 445 dní.
5. Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci , písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na ktoré do podania žaloby žalovaný pozitívne nereagoval.
6. Zároveň žalobca v návrhu požiadal, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu, nakoľko sudcovia OS BA III sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania a na tomto súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý.
7. tejto námietke rozhodol podľa § 12 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 1 veta tretia O.s.p. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 23.10.2012, č.k. 8 NcC 317/2012-14 a uznesením z 31.10.2014, č.k. 11NcC/108/2014-69, ktorým pre nenaplnenie podmienok tzv. nutnej delegácie nevyhovel návrhu na prikázanie veci inému súdu a rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislva III (menovite všetci), nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný, poukazujúc na zmätočnosť samotných podaní, ktoré neobsahujú potrebné označenie povinných (odlišné dátumy narodenia), spisovú značku dotknutého exekučného konania, ďalšie relevantné údaje (dátumy doručenia podaní na súd a kedy sa žalobca o škode dozvedel) potrebné pre posúdenie veci a tiež to, že žalobca nepriložil k návrhu žiaden relevantný dôkaz na preukázanie existencie predmetných exekučných konaní, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy atď., a len odkazuje na exekučný spis a v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd a absencia uvedených náležitostí, bola aj jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012...). Žalovaný poukázal, že žalobca namietal „nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom ustanovenej lehote, resp. nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namietal „nesprávny úradný postup v podobe prieťahov“ a z jeho formulácií nie je jednoznačne jasné, z akého titulu si uplatňuje predmetné nároky.
9. K uvádzaným prieťahom v konaní žalovaný poukázal na nečinnosť žalobcu, ktorý ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného neuviedol, či využil možnosť
sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi súdu, resp. možnosť ústavnej sťažnosti a teda všetky účinné prostriedky nápravy k dosiahnutiu urýchlenia konania, poukazujúc v tomto na judikatúru Ústavného súdu SR ( nález č. k. III. ÚS 69/2011 - 25 z 03.05.2011) a tiež na to, že všeobecný súd nie je oprávnený v konaní o náhrade škody, posudzovať prieťahy v konaní súdu, ktorá právomoc prislúcha iba predsedovi súdu, alebo Ústavnému súdu SR.
10. Žalovaný vo vyjadrení v súvislosti s uplatnením nárokov podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uviedol, že v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 tohto zákona, poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v totožný deň (23.04.2012). Žaloba bola doručená súdu 27.09.2012 a preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde.
11. Žalovaný ďalej poukázal, že žalobca napriek opakovaným výzvam žalovaného neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežného prerokovania, preto žalovaný nároky žalobcu nepovažuje za predbežne prerokované.
12. K naplneniu zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v danom prípade, sa žalovaný vyjadril tak, že žalobca doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy potrebné na posúdenie, či postup súdu bol nesprávny aj keď nevylúčil, že pri týchto hromadných žalobách mohlo dôjsť v určitých prípadoch k tomu, že exekučný súd o zmene súdneho exekútora rozhodnúť až po zákonnej 30 dňovej lehote od doručenia takéhoto návrhu, najmä ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť a teda objektívne nemohol exekučný súd rozhodnúť v stanovenej lehote. Žalobcovi pritom nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy (sťažnosť predsedovi), čím podľa žalovaného zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka a nepočínal si tak, aby ku škode na jeho majetku nedošlo, poukazujúc v tejto súvislosti na judikatúru ÚS SR ( sp.zn. I. ÚS 16/02, sp.zn. II. ÚS 64/97, I. ÚS 63/00...) a rozhodnutia iných súdov v obdobnej problematike. Žalovaný preto vyjadril záver, že konajúci súd by mohol pri posudzovaní predmetného nároku vychádzať výlučne z existencie prieťahov v súdnom konaní, pokiaľ by boli konštatované predsedom súdu alebo Ústaným súdom SR, tiež odkazujúc na príslušnú judikatúru ÚS SR. a preto v danom prípade existencia prieťahov v konaní preukázaná nie je.
13. Žalovaný vzniesol námietku premlčania v prípadoch, že k nesprávnemu úradnému postupu súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009, a to pri každom obdobnom návrhu zo strany žalobcu, nakoľko premlčacia lehota uplynula po troch rokoch od momentu, uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora, pred dňom 23.04.2009 (t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).
14. K vyčísleniu náhrady škody žalovaný uviedol, že ide o paušálne sumy za veľmi všeobecné činnosti, nie je zrejmé, či predmetné vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk, definujúc ich pojmové vymedzenie, pričom nároky ktoré si žalobca uplatňuje sú iba hypotetické, pričom paušalizuje rôzne reálne vecné náklady, ktoré mu vznikajú v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou (poskytovanie úverov), i keď by mal v tomto konaní preukázať vznik a výšku škody produkovaním dôkazov pri každej individuálnej pohľadávke a od tejto povinnosti ho neodbremeňuje ani množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri vyčíslení a preukázaní škody, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií. Preto žalovaný namieta, že žalobca v tomto konaní nepreukázal ani vznik a ani výšku škody, ktorú si uplatňuje.
15. Ohľadom nemajetkovej ujmy, žalovaný namietal, že rovnako žalobca ničím nepreukázal ani jej vznik ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch, poukázal na absenciu príčinnej súvislosti medzi tzv. nesprávnym úradným postupom, vznikom škody, či nemajetkovej ujmy a tiež na viacero nálezov Ústavného súdu SR týkajúcich sa rozhodovania o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy, ktoré nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu konkrétneho prípadu súdom, ako aj na rôzne aspekty vzniku nároku na nemajetkovú ujmu u právnických a fyzických osôb, poukazujúc na príslušnú judikatúru súdov.
16. Napokon žalovaný žiadal vo vyjadrení v danom prípade zohľadniť aj ustanovenie § 3 ods. Občianskeho zákonníka a § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to vzhľadom na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, poukazujúc na povahu podnikateľskej činnosti žalobcu v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov, ktorá práve podmienila zvýšenú pozornosť štátnej moci na ochranu spotrebiteľských práv a aj na negatívne povedomie, ktoré je okolo žalobcu v súvislosti s touto činnosťou vytvorené, upozorňujúc na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010), množstvo sťažností od slovenských spotrebiteľov a slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, o ktorých informovala Európska komisia stáleho predstaviteľa SR pri EÚ a nečestné praktiky žalobcu pri tejto podnikateľskej činnosti prezentované aj mediách (článok denníka SME z 16.07.2012).
17. Vo veci rozhodol Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 21.04.2015, č. k. 6C/176/2012-92 tak, že návrh zamietol a odporcovi (žalovanému) nepriznal náhradu trov koanania. Voči rozsudku podal žalobca včas odvolanie, na základe ktorého odvolací súd uznesením z 30.06.2016, č.k. 4Co 456/2015-152, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pre procesné pochybenia podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p., ktoré odvolací súd uložil v ďalšom konaní odstrániť.
18. S účinnosťou od 01.07.2016 došlo k rekodifikácii procesných predpisov, týkajúcich sa civilného konania pred súdom, okrem iných do účinnosti vstúpil aj zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
19. Podľa § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
20. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
21. Podľa čl. 17 Základných princípov C.s.p., súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
22. Podľa § 179 ods. 1 C.s.p., pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
23. Podľa § 180 C.s.p., po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
24. Podľa § 182 C.s.p, ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.
25. Podľa § 215 ods. 1 a 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
26. Súd na prejednanie veci nariadil na deň 27.10.2016 pojednávanie, na ktoré boli obe strany sporu riadne a včas predvolané. Právny zástupca žalobcu emailovým podaním zo dňa 24.10.2016 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a žiadal vec prejednať v neprítomnosti a s poukazom na označené a predložené dôkazy vyhovieť žalobe v zmysle petitu žaloby. Žalovaný emailovým podaním zo dňa 25.10.2016 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a žiadal vec prejednať v neprítomnosti a z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení, žalobu v celom rozsahu zamietnuť
27. Súd spor prejednal a vo veci rozhodol, pričom vykonal dokazovanie bez prítomnosti strán sporu podľa § 185 a nasl. C.s.p. pripojeným exekučným spisomi Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 36Er/21/2004 a preukázané mal nasledovné skutkové zistenia, rozhodné pre posúdenie veci :
28. Zo spisu tunajšieho súdu 36Er/21/2004 súd zistil, že dňa 07.01.2004 bola súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného Pohotovosť, s.r.o., IČO : 35807598, so sídlom v Bratislave, Račianska 42/A proti povinnému: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 10.251,- Sk s príslušenstvom.
29. Dňa 18.03.2004 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára so sídlom EÚ v Šali.
30. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol tunajšiemu súdu doručený dňa 23.11.2010, pričom súd uznesením zo dňa 06.02.2012, č.k 36 Er 21/2004-18 návrhu na zmenu exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a rozhodol zároveň o trovách pôvodného exekútora. Uznesenie v časti zmeny exekútora nadobudlo právoplatnosť dňa 11.04.2011. 31. Súd lustráciou v registri Spr. tunajšieho súdu zistil, že v exekučných veciach registra „Er“ v rokoch 2010 až 2012 nebola podaná žiadna sťažnosť na prieťahy v konaní.
32. Predmetom tohto konania je náhrada škody - majetkovej i nemajetkovej titulom zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
33. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom do 31.12.2012 do (ďalej len „ zákon“), tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
34. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci, nesprávnym úradným postupom. 35. Podľa § 3 ods. 2 zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
36. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
38. Podľa § 15 ods. 1 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
39. Podľa § 16 ods. 1 zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
40. Podľa § 17 ods. 1 zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a). a. Podľa § 17 ods. 2 zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
41. Podľa § 19 ods. 1 zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. a. Podľa § 19 ods. 3 zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
42. Z hľadiska právneho posúdenia spornej veci podľa citovaných ustanovení zákona, je významnou otázka predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, a to len pokiaľ táto škoda vzniklad v príčinnej súvislosti takýmto nesprávnym úradným postupom. V svojom základe je táto otázka otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach, tzn. musí byť bezpochyby zrejmé v čom konkrétne spočíva škoda ako majetková ujma (následok), za ktorú je náhrada požadovaná, vo vzťahu ku konkrétnemu protiprávnemu konaniu (skutočnosťou aku príčinou tejto ujmy), pričom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku.
43. Uvedený zákon č. 514/2003 Z.z., obsahujúci osobitnú úpravu zodpovednosti, pojem škody bližšie nedefinuje avšak v cit. § 17 obdobne ako všeobecná úprava podľa ustanovení § 442 Občianskeho zákonníka upravuje spôsob a rozsah jej náhrady. Zákon rozlišuje škodu skutočnú a ušlý zisk. Podľa ustálenej súdnej praxe škodu vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, spočíva v zmenšení jeho majetku, príp. v zničení určitej majetkovej hodnoty, v jej odňatí, poškodení a pod., resp. škoda predstavujúca hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Ušlý zisk je ujma, ktorá spočíva najmä v tom, že u poškodeného nedôjde dôsledkom škodnej udalosti k rozmnoženiu jeho majetku, hoci s ohľadom na pravidelný beh vecí by sa to dalo očakíávať (R 55/1971) a možno ho nahradiť iba peňažným plnením a nie je možná naturálna reštiutúcia.
44. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou ako nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu musí byť bezpečne preukázaný a dôkaznú povinnosť nesie žalobca. Škoda musí existovať najneskôr v čase, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikne škoda následkom protiprávneho úkonu škodcu, teda, ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a tiež, ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodný následok nevznikol, stačí ak ide o jednu z príčin, ktoré sa podieľali na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu dôležitú, podstatnú a značnú.
45. Právna úprava podľa uvedeného špeciálneho zákona pritom vychádza z princípu výlučnej zodpovednosti štátu (Slovenská republika) a predpokladmi jej vzniku sú tri základné objektívne predpoklady a to:
- nezákonné rozhodnutie (individuálny právny akt, vydaný v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní alebo v trestnom konaní, výrokom ktorého štátny orgán rozhoduje o právach a povinnostiach subjektu práva, odporujúci objektívnemu právu, pričom toto konštatovanie musí byť vyjdrené v rámci zmeňujúceho alebo zrušujúceho rozhodnutia nadriadeného orgánu ) alebo nesprávny úradný postup (zrejmý rozpor s objektívnym právom týkajúci sa zásade procesných predpisov, rozpor s procesnou normou v priamej príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou);
- vznik konkrétnej škody (materiálnej alebo na zdraví a živote, pričom podľa jej charakteru sa postupuje pri realizácii jej náhrady);
- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
46. Zodpovednosť za vznik škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je objektívna, tzn, že pokiaľ dôjde k nesprávnemu úradnému postupu, je založená objektívna zodpovednosť štátu, ktorej sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zákona). Zároveň však, preukázanie vyššie uvedených predpokladov jej
vzniku (kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok), spočíva na poškodenom, v danom prípade na navrhovateľovi a táto zopovednosť za škodu vzniká len vtedy, ak nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup boli príčinou vzniku škody. Subjekt práva má vždy možnosť domáhať sa zmeny, prípadne zrušenia takého rozhodnutia, ktoré pokladá za nezákonné, pokiaľ sa mu podarí jeho nezákonnosť preukázať. Potom až v prípade, že týmto postupom preukáže vznik škody, môže byť úspešný pri uplatnení svojho nároku podľa zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.
47. Na konštatovanie (posúdenie) nesprávneho úradného postupu podľa citovaného § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2012, ktorým podľa tohto ustanovenia je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a zbytočné prieťahy v konaní, zákon výslovne nevyžadoval takéto predchádzajúce konštatovanie príslušného orgánu v rámci vybavenia sťažnosti na prieťahy alebo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy; resp. predchádzajúce právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom v konaní alebo právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako to zákon explicitne stanovil v prípadoch škody spôsobenej nezákonnými rozhodnutiami vydanými alebo nesprávnym úradným postupom, s účinnosťou od 01.01.2013.
48. Či možno dôjsť k takémuto záveru o nesprávnom úradnom postupe, spočívajúcom v nedodržaní zákonom stanovenej lehote pre vydanie rozhodnutia, príp. v nečinnosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahoch v konaní, v zmysle cit. ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 zákona, je potrebné vychádzať z právnej úpravy podľa osobitného zákona vzťahujúcej sa na dané (exekučné) konanie, a to zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), v znení platnom a účinnom v čase, kedy malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť.
49. Podľa prechodného ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, k úpravám účinným od 01.09. 2005, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
50. Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
51. Podľa prechodného ustanovenia § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, k úpravám účinným od 01.12. 2006, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis 20) neustanovujú inak.
52. 56. Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.8.2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
53. Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom od 01. 09. 2005 do 30.11.2006, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
54. Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom 01.12.2006 do 31.05.2010, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
55. Žalobca v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázal ani len základ sporu a to zodpovednosť odporcu za vznik škody a to aj napriek množstvu judikatúry, na ktorú v žalobe poukazuje. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v konaní zaťažuje a žiadnym spôsobom nepreukázal ani vznik majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a ani príčinnú súvislosť medzi údajnou škodou, nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným postupom.
56. V danom prípade dotknuté exekučné konanie (36Er/21/2004) bolo začaté pred účinnosťou novely § 44 Exekučného poriadku ( od 01.09.2005 ), ktorou bola zavedená povinnosť súdu rozhodnúť o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V rozhodnom čase Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.08.2005 neupravoval lehotu pre rozhodnutie o zmene exekútora a preto v prípade uvedeného exekučného konania, v ktorom žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 07.01.2004, súd 30 dňovou lehotou nebol viazaný ( § 238 v spojení s § 44 Exekučného poriadku). O žiadosti žalobcu ako oprávneného na zmenu exekútora bolo exekučným súdom rozhodnuté po 15 mesiacoch od doručenia žiadosti. Podľa názoru súdu táto skutočnosť bez ďalšieho nezakladá dôvod pre konštatovanie nesprávneho úradného postupu pre nevydanie rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote v zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona.
57. Rovnako nebol dôvod pre konštatovanie nesprávneho úradného postupu v zmysle § 9 ods. 1 citovaného zákona pre tzv. zbytočné prieťahy v konaní. Je pravdou, ako to uvádza aj žalobca, že uvedený pojem je odrazom ústavného práva na súdnu a inú právnu zakotveného v siedmom oddiely Ústavy SR, konkrétne čl. 48 ods. 2 (aj čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Porušenie tohto práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, však nemožno odvodiť separátne len z tej skutočnosti, že štátny orgán pri svojej činnosti nekonal v zákonom ustanovených lehotách na vykonanie toho ktorého úkonu, i keď táto skutočnosť je bezpochyby pre takýto záver podstatnou. Vychádzajúc z judikatúry i samotnej Ústavy SR je zrejmé, že pojem „zbytočné prieťahy“ je pojem autonómny a existenciu tzv. „zbytočných prieťahov v konaní“ nie je možné konštatovať len s ohľadom na zákonom stanovené lehoty pre daný úkon konajúceho orgánu verejnej moci, bez preukázania ďalších rozhodných okolností v konkrétnej vedci. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu z 29.3.2007, sp. zn. 3Cdo 32/2007, ktorý konštatoval, že síce samotné nedodržanie zákonnej lehoty je jednoznačne procesný postup priečiaci sa zákonu, avšak tento postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu pre nesprávny úradný postup len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom.
58. Žalobca bol pritom v súvislosti s prípadnými „zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní“ v danom prípade nečinný, nakoľko nevyužil žiadne zákonné prostriedky na to, aby zabránil vzniku škody, ku ktorej malo podľa jeho tvrdenia dôjsť (sumy špecifikované v súvislosti so správou pohľadávky, výkonov zamestnancov, informačného systému, administratívy, urgencie a pod.) a ktorú rovnako žiadnym spôsobom nepreukázal.
59. K tvrdeniu žalobcu, že postupom súdu, ktorý včas nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora, bol vystavený riziku zániku povinného súd poukazuje na to, že vo vzťahu k reálnej vymožiteľnosti pohľadávky, je nečinnosť súdu v tomto smere bezvýznamná, nakoľko do času pokiaľ súd nerozhodol o navrhovanej zmene, nič nebránilo pôvodnému exekútorovi realizovať podľa zákona všetky potrebné úkony na vymoženie pohľadávky navrhovateľa v rámci exekučného konania.
60. Napokon, vychádzajúc z uvedeného neboli dané ani dôvody na priznanie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom súd dopĺňa, že dôvody žalobcu súd považuje za irelevantné, nakoľko nebolo zistené, že by došlo k zániku povinného a samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú v tomto konaní bezvýznamné, keďže žalobcom je právnická osoba. Nebolo preukázané, že by v súvislosti dĺžkou exekučného konania, zanikla podnikateľská činnosť žalobcu a ani uvádzaný negatívny dopad na túto činnosť navrhovateľa. Tento nárok predpokladá rovnako existenciu príčinnej súvislosti medzi preukázaným nesprávnym úradným postupom a vznikom nároku na nemajetkovú ujmu. Žalobca v tomto smere neuniesol nielen dôkazné bremeno ale ani len povinnosť tvrdenia, keď ani len neuviedol konkrétne skutkové okolnosti, na základe ktorých mu tento nárok patrí.
Obmedzil sa len na všeobecné formulácie o strate legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a a všeobecné obavy z vyvolaného rizika ohrozujúceho konečné vymoženie pohľadávky. Pretože ak by aj súd dospel k záveru, že v danom konkrétnom prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu, (či už pre nevydanie rozhodnutia v zákonnej lehote alebo pre zbytočné prieťahy...), len konštatovanie nesprávneho úradného postupu, nie je dôvod pre priznanie nemajetkovej ujmy, ale je potrebné, aby žalobca preukázal následky, ktoré mu prípadným nesprávnym úradným postupom vznikli v jeho súkromnom alebo spoločenskom živote a jeho uplatnení a v prípade právnickej osoby je to najmä dopad na jej podnikateľskú príp. inú činnosť, na ktorú bola zriadená, vplyv na jej dobrú povesť v oblasti jej aktivít a pod., a to rovnako v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Nemajetková ujma v zmysle § 17 ods. 2 cit. zákona je finančnou náhradou v takých prípadoch, keď iba samotné konštatovanie porušenia práva (v tomto prípade ako základ tohto nároku nepreukázané), nie je dostatočným zadosťučinením pre poškodeného, vzhľadom na spôsobenú ujmu, zasahujúcu inú ako majetkovú sféru poškodeného a to napr. jeho dobré meno, povesť, česť, vážnosť, dôstojnosť, doterajší súkromný, spoločenský, profesionálny život, vzťahy a pod., resp. u právnických osôb ujmu zasahujúcu oblasť jej činnosti, možnosť rovnakého uplatnenia pri jej aktivitách, poškodenie jej obchodného mena a pod.. Súd bez náležitého objasnenia skutkového stavu a dôkazného preukázania sporných skutočností, významných pre tento nárok, nemôže rozhodnúť ani o jeho dôvodnosti a ani o výške náhrady. Žalobca uplatnenú nemajetkovú ujmu ani náležite nezdôvodnil a nepredložil a ani neoznačil žiaden dôkaz, na preukázanie tohto nároku.
61. V tejto súvislosti nie je možné nezohľadniť samotnú podnikateľskú činnosť žalobcu. Súd považuje uplatnený nárok za uplatňovanie práva v rozpore s dobrými mravmi, ak si uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči štátu obchodná spoločnosť, odvolávajúc sa na princípy právneho štátu a účel zákona, ktorej mala vzniknúť škoda práve pri negatívne vnímanej jej podnikateľskej aktivite a to do tej miery, že sa ňou bola nútená zaoberať aj Európska komisia, ktorá v mnohých smeroch konštatovala významné porušenia práv spotrebiteľov. Bolo by potom v danom prípade v príkrom rozpore s všeobecnou zásadou „boni mores“, priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, už s ohľadom na samotnú podstatu tohto nároku (ochranný, preventívny a najmä satisfakčný charakter nápravy významného porušenia práv orgánmi verejnej moci)ž alobcovi, ktorý objektívne porušuje práva spotrebiteľov pri svojej podnikateľskej činnosti a jeho činnosť je všeobecne aj v tomto svetle vnímaná.
62. Nakoľko žalobca nepreukázal zákonné predpoklady pre uplatnenie náhrady škody v zmysle citovaných ustanovení zákona, keď neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote alebo v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, ďalej existenciu vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, konkrétnej výšky (rozsahu) uplatnených náhrad a napokon ani požadovanej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a preukázanou škodou a tiež náhradou nemajetkovej ujmy (kauzálny nexus), súd návrh v celom rozsahu (vo všetkých prípadoch v spojených konaniach), ako nedôvodný zamietol.
63. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
64. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
65. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
66. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keďže však žalovanému ako plne úspešnej strane sporu žiadne trovy konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).