Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-203-2011.pdf
PDF · 114.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1T/203/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Richarda Bureša a prísediacich Ing. Viktora Lipčáka a JUDr. Dušana Modranského v trestnej veci obžalovaného V. Ž., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. novembra 2016 takto
rozhodol:
Obžalovaný
V. Ž., nar. XX.X.XXXX v Kežmarku, trvale bytom Kežmarok, K. I.W. XX/XX, okr. Kežmarok, nezamestnaný
j e v i n n ý , ž e
od mesiaca júl roku 2009 do 10.6.2011 v jednoizbovom byte na ulici K. I. XX/XX v Kežmarku a inde, osobne ako aj prostredníctvom telefonátov sporadicky, v nepravidelných intervaloch svojej manželke X. Ž. vulgárne nadával, vyhrážal sa jej zabitím a samovraždou, hanlivo na ňu kričal, slovne ju ponižoval tým, že jej opakovane vykrikoval, že sa nestará o deti, že o finančné prostriedky na chod domácnosti a platenie účtov a dlhov musela obžalovaného prosiť, vykrikoval jej, že s ním nechce mať pohlavný styk, 5 až 6 krát za mesiac od poškodenej vyžadoval pohlavný styk, ktorý zo strachu o svoje zdravie odmietala, dňa 14.5.2011 na ulici Krvavé pole v Kežmarku pred obchodným domom Sintra po tom, čo X. Ž. obžalovanému oznámila, že sa chce rozviesť, obžalovaný sa jej vyhrážal, že zabije seba aj ju, vulgárne jej nadával, dlaňou ju udrel po tvári, dňa 9.6.2011 jej prostredníctvom telefónu hovoril, že ju psychicky zničí, že ju bude ohovárať, že jej nedá peniaze na byt, že ju z bytu vyhodia, že nie je doma, nestará sa o deti a aby návrh na rozvod vzala späť, čím takto vzbudzoval u svojej manželky X. Ž. neustále obavu o jej život a zdravie a spôsoboval jej psychické utrpenie,
t e d a
týral blízku osobu, spôsobujúc jej psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické zdravie,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
Z a t o sa o d s u d z u j e
Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu ustanovuje súd skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g), písm. i) Trestného zákona súd zároveň ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, a podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
odôvodnenie:
Dňa 9.12.2011 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok na tunajšom súde obžalobu na obžalovaného pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Dňa 8.10.2012 senát tunajšieho súdu jednohlasne rozhodol o uznaní obžalovaného vinným zo spáchania tohto skutku a odsúdil ho na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne so zaradením páchateľa do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Uvedený rozsudok bol 18.12.2012 v celom rozsahu zrušený Krajským súdom v Prešove a vrátený prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie s vytknutím konkrétnych pochybení, ktoré bolo potrebné odstrániť.
Rešpektujúc právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Prešove súd opätovne pristúpil k prejednaniu veci a následnému rozhodnutiu.
V priebehu ďalšieho konania došlo ku dvojnásobnej zmene zákonného senátu, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné zopakovať všetko doposiaľ vykonané dokazovanie tak, aby nedošlo k porušeniu zákona.
Na hlavnom pojednávaní konanom obžalovaný v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku. Vo svojej výpovedi uviedol, manželia s poškodenou nie sme už 4 a pol roka, naše manželstvo bolo v poriadku. Problémy boli kvôli financiám, myslí si, že ju nijak, ani slovne neohrozoval, to skôr ona. S manželkou v spoločnej domácnosti nežili asi 4 roky, na rozvodovom konaní sa dali naspäť kvôli synovi. V rokoch 2009 až 2011 žili spolu normálne. V domácnosti žilo i 5 detí, z toho 4 maloleté. S manželkou spolu komunikovali, no mala výbuchové stavy kvôli peniazom, stále bola nervózna a hádala sa. Predmetom hádok boli financie. Manželka kričala a on vyšiel z domu, pred domom si pofajčil. V rodine bol jedinou zárobkovo-činnou osobou, ona nikdy nepracovala. Keď pracoval, dával na chod domácnosti celú výplatu, prispieval dobrovoľne. Kým bol v práci, o deti sa starala manželka, keď bol doma venoval sa im aj sám. Keď bol doma, varil, robil nákupy, učil sa s deťmi, robil aby si mohla manželka oddýchnuť, keď bol v práci, robila to len ona. V čase spolužitia sa nedá povedať, že by jej niečo vykrikoval, vyhrážal sa, boli to klasické manželské rozhovory, v žiadnom zmysle vyhrážanie ani násilie tam nikdy nebolo. Manželke sa nikdy nevyhrážal, ona jemu stále. Nepoužíval vulgarizmy, ani voči manželke, snažil sa rozhovor riešiť normálne. Manželka pracovala na parkovisku v Kežmarku brigádne. Ja som jej to zohnal cez p. Q., lebo peniaze do domácnosti treba. Intímne sme sa stýkali do roka 3 krát. Kým som išiel do väzby, asi 1 roka sme nemali vôbec spolu styk. Manželka to nechcela, bolela ju hlava, uťahaná z detí a obžalovaný bol väčšinou na cestách, stále do toho niečo vošlo. Vyčítal som jej ak ho odmietla, tak som sa jej pýtal, či ma nepotrebuje v týchto veciach. Následne mu oznámila, že sa chce dať rozviesť, našla si iného. Pýtal sa jej, prečo to rieši rozvodom, keď majú manželia problémy v rodine, tak majú to riešiť, a ona si našla milenca. Spískala to M. Q. celý rozvod, oznámenie a všetky súvisiace veci s tým. Dňa 14.5.2011 si presne nepamätá, ale bol na ulici Krvavé pole pred obchodom Sintra. Podľa tvrdenia manželky ju mal udrieť alebo neudrel ju. Bolo to len rozmáchnutie rukou, ale neudrel ju. Skôr napadol V. Q., ktorý tam bol s ňou, oni chodili už spolu všade, a on utiekol. Manželke sa nikdy slovne nevyhrážal ani nenadával. Nikdy nepoužíval
nejaké zlé slová, nadávky alebo ju nejak nazýval. Komunikovali spolu aj telefonicky ohľadom riešenia rozvodovej komunikácie, bez nejakých vyhrážok, išlo hlavne o deti, že prečo to rieši takto, že deti budú bez otca. Posielal jej aj SMS správy. Tie správy mám uložené dodnes. Toto čo hovorila manželka, že sa jej vyhrážal, nie je pravda. V telefonátoch nepoužívali vulgárne nadávky, šlo o normálny rozhovor medzi manželmi za tejto situácie. V prelomu 2010 - 2011 pracoval u S. H. na kamiónovej doprave a v roku 2009 pracoval vo firme Chedos Svit. V Chedose chodil na 6 týždňov do zahraničia a 14 dní bol doma. U S. H. bol 1 týždeň vonku maximálne 2 týždne a potom bol doma. V období keď nebol doma komunikovali prostredníctvom telefonátov, pozdravil deti, posielal aj SMS. Manželka mala pocity špatné, deti boli náročné na výchovu, sama bola na nich. Vyčítala, že stále má málo peňazí, nevedela s nimi hospodáriť, museli si aj požičiavať. S deťmi mal vzťah dobrý. Pohlavného styku sa nedomáhal násilím. O ich spolužití mohla vedieť a byť svedkom p. T. Y.. Predložil súdu aj výpis sms-správ, ktoré zasielal svojej rodine v období roka 2011.
Svedkyňa poškodená X. Ž. na pojednávaní s poukazom na ustanovenie § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať. Po preskúmaní splnenia zákonných podmienok podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre prečítanie výpovede svedka z prípravného konania súd skonštatoval, že v danom prípade svedkyňa, ktorá odmietla vypovedať na hlavnom pojednávaní bola v prípravnom konaní riadne poučená ako svedok aj o práve odmietnuť vypovedať a výslovne uviedla, že toto právo nevyužíva. Výsluch bol vykonaný zákonným spôsobom. V zápisnici o výsluchu svedkyne poškodenej z 9.6.2011 vyplýva, že Manžel pracoval ako šofér kamiónu, do mesiaca bol doma do 7 dní. Prvých 5 rokov manželstva žil v Levoči s inou ženou, následne sa vrátil k nám. V tom čase s ním začali problémy, nechcel posielať peniaze na výchovu detí a platenie účtov. Musela ho o ne prosiť. Isté obdobie bol bez práce a žili len zo sociálnych dávok. Počas manželstva ju neustále ponižoval, nadával jej, vyčítal jej nezáujem o sex, vyžadoval ho od nej. Žiarlil na ňu, nechcel aby sa stretávala ani len s kamarátkami. Problémy sa vystupňovali v septembri 2010, keď začal zarábať menej a následne podala manželka žiadosť o rozvod. Predchádzalo tomu vyhrážanie, že ju zabije, vyhrážal sa samovraždou. Bola z toho psychicky na dne. Neustále od nej vyžadoval styk, bol agresívny, tak sa radšej podvolila, manžel mal rôzne partnerky a nakazil ju aj nejakou chorobou, no hanbila sa ísť k lekárovi. Bojí sa o svoje zdravie a život, manžel sa jej stále vyhrážal, že ju psychicky zničí a že jej nedá peniaze na byť a potom ju odtiaľ vyhodia. Manžel ju nikdy neznásilnil, vždy sa podvolila. Deťom sa nevyhráža, ani ich netýra. Na výsluchu 11.7.2011 poškodená doplnila, že manžel opakovane poručoval zákazy styku a kontaktovania s manželkou. Neustále ju kontaktoval sms správami, telefonoval jej aj 15 x za deň, chcel sa rozlúčiť s deťmi a ukončiť svoj život. Dožadoval sa, aby vzala späť žiadosť o rozvod, následne jej vulgárne nadáva a tvrdí, že to sám nezvládne. Neustále ju psychicky ničí. Dňa 21.9.2011 doplnila, že od kedy je manžel vo väzbe, cíti sa lepšie, navštevuje psychológa, no stále sa bojí, že sa vráti a bude to pokračovať. Nechce sa k manželovi vrátiť, nepraje si, aby ju navštevoval kontaktoval ju, či sa jej vyhrážal. Na hlavnom pojednávaní 6.2.2012 poškodená uviedla, že sa s manželom vzali v 1990, narodil sa im spoločný syn, následne zistila, že má dlhy a je bez príjmu, neplatí alimenty na syna z prvého manželstva. Už počas manželstva od nej vyžadoval styk aj vtedy, keď to nebolo vhodné. Od roku 2009 ju týral rôznymi nadávkami, vyhrážaním sa. Vyhrážal sa, že ju vyhodí z bytu, že sa zabije, že zabije poškodenú, ak sa jej niekto dotkne, zabije ho. Vyhrážal sa, že vezme deti, neprispeje jej na výživu detí. Styk s ním odmietala pre zdravotné problémy, vtedy bol nervózny, zúrivý, strašne jej nadával, bol urazený, správal sa agresívne. Hovoril jej, že je frigidná, trpela sexuálne prenosnou chorobou ona i on, vyžadoval od nej nevhodné sexuálne praktiky. Teraz sa správa inak, je to maska, bol arogantný a zlý. Ak vypije alkohol, prebúdza sa u neho agresivita. V domácnosti ju udrel, v dôsledku čoho nosila 2 týždne mŕtve dieťa, on o tehotenstve nevedel. Sľuboval jej, že ak bude vypovedať, že nepôjde do basy, vezme ju na dovolenku. Po jednej hodine mala i 50 telefonátov, manžel sa jej vyhrážal v telefóne smrťou, nadával jej, že jej vykrúti krk. Zavolala na mestskú políciu, kde pracoval švagor, a ten ju poslal na políciu, aby podala trestné oznámenie. Prácu na parkovisku jej pomohol vybaviť p. Q., nemala s ním intímny vzťah. Pracovať začala z dôvodu potreby príjmu. Lieči sa u psychiatričky, berie lieky na upokojenie. Na hlavnom pojednávaní 12.9.2014 poškodená upresnila, že počas uvedeného obdobia bol doma 4 až 5 krát do mesiaca, aj cez víkend, no je to ťažké určiť, záviselo to od vykládky. Poškodená trvá na všetkých svojich predchádzajúcich výpovediach.
Svedok F. Ž. na pojednávaní s poukazom na ustanovenie § 130 ods. 1 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Súd opätovne skúmal podmienky podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku a zistil, že je možné prečítať jeho výpoveď z prípravného konania. V prípravnom konaní uviedol, že poškodená bola z obžalovaného psychicky na dne. Obžalovaný si mal zobrať viacero úverov, ktoré
neplatil a nestaral sa o ne. Z finančných sporov začali vznikať hádky medzi rodičmi, kde mama musela až prosiť, a to viackrát, aby od otca dostala nejaké peniaze a mohla zaplatiť za bývanie a kúpiť rodine stravu. Uvedené konanie sa opakovalo každý mesiac a poškodená bola z toho psychicky na dne, o čom sa mu sťažovala. Častokrát, aby mali peniaze na stravu musela jeho matka ísť odniesť veci do záložne. Poškodenú mal napadnúť a vyhrážať sa jej zabitím. Keďže obžalovaný vo vyhrotených situáciách reaguje impulzívne, vyjadril obavu z možnej tragédie. O požívaní alkoholických nápojov nemal vedomosť.
Svedok B. M. vypovedal, že pozná obžalovaného, je to jeho bývalý kolega. Finančne vypomáhal ich rodine, hádky v rodine boli iba kvôli peniazom. Požičiaval im na stravu, na kočík, no len zo začiatku, pôžičky za nich nesplácal. Nevie, či bol obžalovaný poškodenej verný. Poškodená sa mu sťažovala, že má obžalovaný milenku, no jeho to nezaujímalo. Žili v zlých pomeroch, v byte bola pleseň. Nevie posúdiť ich vzájomný vzťah, keď bol s nimi, nebolo to nič vážne. Nepočul používanie vulgarizmov, nebol svedkom žiadneho iného incidentu. Po roku 2008 sa stretávali len málo, mal už iné zamestnanie, tak k nim už nechodil.
Svedok V. Q.?uviedol, že sa pozná s poškodenou, pracovali spolu. Bol svedkom toho, že približne pred 4-5 rokmi pri obchode Sintra pri veľkej nemocnici bol pri p. Ž. a p. V. a prišiel obžalovaný, ktorý poškodenej strelil po papuli, do svedka strčil, načo začal utekať za p. V.. Fyzickému útoku predchádzali nadávky, kričal na svedka i na poškodenú. Okrem spomínaného incidentu sa mu vyhrážal ešte raz na ulici, bolo to neskôr, na detaily si už nepamätá. Vie o telefonátoch obžalovaného poškodenému, vie to od p. Ž., tá z toho bola rozčúlená, zle to prežívala. O tom, či poškodená podala návrh na rozvod sa dozvedel až od nej. Pravdepodobne navádzal p. Ž., aby na súde povedala, že na ňu obžalovaný útočil nožom. Je pravdou, že sa mu vyhrážal obžalovaný, že ho zabije.
Svedok S. H. nevedel uviesť, komu a v akej výške vyplácal mzdu. Mohlo sa jednať o sumu 400 €. Po prečítaní skoršej výpovede svedka upresnil, že sa jednalo o sumu približne 850 €, polovica bola vyplácaná na účet a polovica osobne. Peniaze šli na účet manželky obžalovaného.
Svedkyňa Z. Ž., švagriná obžalovaného trvala na svojich predchádzajúcich výpovediach, teda že sa jej poškodená X. Ž. zdôverovala , ako jej obžalovaný vulgárne nadával, často od nej vyžadoval sex, pričom jej to bolo hnusné, a odporné, nakoľko sa v izbe mnohokrát nachádzali deti a žiadal použitie rôznych pomôcok, napr. sviečok. Bola svedkom ako poškodená X. Ž.S. plakala, lebo sa jej mal obžalovaný vyhrážal smrťou. Taktiež ju mal citovo vydierať. Nevládala takýmto spôsobom žiť. Poškodená X. Ž. bola vystresovaná z toho, keď sa jej manžel mal vrátiť z cesty s kamiónom. Obžalovaný mal kvôli návrhu na rozvod najprv zúriť, neskôr plakať, povedal, že si niečo urobí.
Svedok V. V. uviedol, že manželstvo bolo podľa neho bezproblémové, problémy začali potom, čo poškodená začala pracovať, chcela sa finančne oslobodiť, rozviesť, obžalovaný sa dostal do väzby, rozviedla sa s ním a dostala od mesta byt. Dosiahla svoje. Bol svedkom toho, že poškodenú udrel po tvári, no nevie potvrdiť, či vyvrátiť akékoľvek týranie, nikdy sa poškodená v naznačenom smere nesťažovala, problémom boli vždy len peniaze, pretože mali dlhy. V deň vyššie spomínaného incidentu boli všetci rozrušený. Podľa jeho informácií žila s p. Q.?, častokrát začala s krokodílími slzami, plakala že nemá peniaze.
Znalkyňa PhDr. B. uviedla, že charakteristika a osobnosť poškodenej sa zásadným spôsobom rokmi nemení. Môže dôjsť k prehĺbeniu depresívnych príznakov, ktoré boli stanovené v čase znaleckého vyšetrenia, teda znakov syndrómu týranej osoby, ale rovnako mohlo dôjsť k zlepšeniu duševného stavu zlepšením rodinného prostredia. Mohlo dôjsť aj k vymiznutiu stavov depresie. V dôsledku zlepšenia vzťahov sa mohlo stať, že odmietne vypovedať, pretože už poškodená nemá potrebu trestať obžalovaného, ak nie je pod jeho tlakom. Ak je stav obžalovaného a poškodeného rovnaký, neobnovili spolužitie, aj tu môže nastať, že tlak manžel nie je už taký intenzívny, a poškodená nemá potrebu sa vracať k tomu zlému, časom aj zabudla na negatívne zážitky, je to prirodzená obrana našej psychiky. Len veľmi pomstychtivý ľudia chcú aj po niekoľkých rokoch ublížiť druhému a pokračovať v konaní. Prežívanie a vnímanie poškodenej ku konaniu obžalovaného v stíhanom období súvisí aj s tým, že poškodená pri vyšetrení uviedla, že už od začiatku mala u muža a svokrovcov teror, ktorý znášala len kvôli deťom. Uviedla aj okolnosti okolo nemanželského dieťaťa obžalovaného, konfliktov v rodine, sexuálny vzťah s manželom, finančnú situáciu, prežívanie nebolo pozitívne. Bola skonštatovaná
prítomnosť syndrómu týranej osoby, no nedá sa vylúčiť, či sa nezapočal vo vývoji detstva. Odolnosť poškodenej voči stresu bola značne znížená, intenzita pôsobenia zo strany obžalovaného nemusela byť veľmi vysoká. Emocionalita u poškodenej je labilnejšia, teda určité situácie prežívala intenzívnejšie, citlivejšie, no to neznamená, že bola mimo reálu. Závažnosť konania vedela posúdiť, len konanie zanechávalo väčšie následky. Duševné zdravie bolo narušené už v detstve, správanie obžalovaného ho už len vyhrotilo. Len nízky príjem partnera nevyvolá syndróm týranej osoby, negatívnych vecí bolo viac. Pre konštatovanie o týranej osobe vzala do úvahy ako prvé výrazne neurotickú, najmä depresívnu symptomatológiu, teda opakované odpúšťanie manželovi, finančné trápenie, nedokázala zastaviť jeho zneužívanie voči nej. Symptóm týranej osoby sa neposudzuje podľa tým, čo dotyčná osoba hovorí, ale podľa príznakov, ktoré sú prítomné v prežívaní. U poškodenej neboli zistené závažné sklony k vymýšľaniu, depresívu človek zahrať nevie, chýbal by pravdivý emocionálny doprovod. Poškodená by svoj psychický stav nevedela komplexne zahrať. U menovanej teda boli zistené príznaky syndrómu týranej osoby, avšak tie mohli mať svoj základ u poškodenej už pred manželstvom.
Svedok B. B. uviedol, že nepočul u susedov hádky, videl, že obžalovaný sa podieľal aj na domácich právach. Počul, že poškodená skákala, že nemá peniaze, inak manželstvo nemalo problémy. Bol svedkom toho, ako svedok Q.? pred pojednávaním navádzal poškodenú, aby vypovedala, že bola napádaná nožom.
Svedok Š. B. uviedol, že doma bol málo-čo, obžalovaný jazdil s kamiónom, keď bol doma, nakúpil deťom. Poškodená sa mu nikdy nesťažovala.
Znalkyňa MUDr. L. na pojednávaní konštatovala, že u obžalovaného bola zistená anomálna štrukturovaná osobnosť s disociálnymi rysmi, bez zistenia duševnej choroby a látkovej závislosti s výnimkou nikotínu. V čase spáchania skutku vylúčili patologickú opojenosť, rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli zachované. Osobnosť sa prejavuje neschopnosťou prispôsobiť sa pravidlám, zvýšenou impulzivitou, sťaženou kontrolou emócií, impulzivitou, tendenciou ku konfliktom, neschopnosťou poučiť sa z predchádzajúcej negatívnej skúsenosti. Prítomný býva tiež egocentrizmus so snahou zvaľovania viny na iných. U obžalovaného nebola zistená sexuálna úchylka, ale jeho sexuálna apetencia bola vyššia ako u bežnej populácie. Poškodená bola pacientkou znalkyne približne 2 roky, liečená na depresiu v súvislosti s manželstvom.
Súd podľa § 269 Trestného poriadku prečítal aj listinné dôkazy, a to zápisnicu o konfrontácii medzi obžalovaným a poškodenou, znalecké posudky, rozsudky, správy o obžalovanom, rozhodnutie o priestupkovej veci OÚ Kežmarok, posudok ZVJS a charakteristiky obžalovaného, odpis z registra trestov, prechádzajúce rozsudky, správu z priebehu dohľadu primeraných obmedzení a povinností a pripojené súdne spisy (exekučné), ďalej výpisy z bánk predložených poškodenou a.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či boli zabezpečené súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo niektorou zo strán trestného konania.
Súd mal za to, že skutok uvedený v obžalobe sa nestal tak, ako je popísaný v skutkovej vete v celom rozsahu, avšak stále vykazuje znaky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, pretože obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Súd na základe vykonaného dokazovania nemohol uznať obžalovaného vinným za časť skutku v obžalobe v časti „pričom konanie obžalovaného vyvrcholilo v období od 13.6.2011 ...... , aby návrh na rozvod vzala späť, aby zmenila výpoveď... “ nakoľko za uvedenú časť údajného konania obžalovaného mu nebolo riadnym spôsobom vznesené obvinenie a toto konanie nebolo v priebehu dokazovania ani preukázané. Vo vzťahu ku spôsobenému týraniu osoby súd poukazuje na nutnú existenciu zlého zaobchádzania s blízkou osobu, ktorým páchateľ so zreteľom na formu použitého násilia a jeho následky prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Také konanie sa však musí vyznačovať určitou mierou trvalosti prípadne aj sústavnosti, pričom sa nevyžaduje, aby blízkej osobe alebo zverenej osobe vznikla ujma na zdraví, ale musí ísť o konanie, ktoré pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Pojem dlhší čas treba vykladať ako niekoľkomesačné obdobie, spravidla aspoň 6 mesačné, pričom sa predlžuje či skracuje vzhľadom na intenzitu pôsobenia a zaobchádzania.
Z vykonaného dokazovania má súd za to, že intenzita a kontinuita správania obžalovaného voči poškodenej je preukázaná tak, ako je uvedená v skutkovej vete. Súd zohľadnil to, že obžalovaný značnú časť obdobia síce nebol fyzicky prítomný pri poškodenej, a to kvôli práci, avšak jeho pôsobenie na poškodenú bolo aj formou telefonátov, či sms-správ a rovnako aj nepriame v dôsledku toho, že poškodená musela sama čeliť nepriaznivej rodinnej a finančnej situácii, s ktorou jej obžalovaný nepomáhal a takéto spolunažívanie súd nepovažoval za zlučiteľné so spolunažívaním manželov. Súd neprihliadol na tvrdenia obžalovaného o tom, že by voči poškodenej nikdy nepoužíval vulgárne pomenovania, nakoľko je to prirodzená forma obrany poškodeného. Ten sa nechcel dať rozviesť (v období páchania skutku), čo jasne vyplýva z jeho vyjadrení i z jeho reakcie na túto informáciu, kedy po tvári udrel poškodenú na verejnosti, čo potvrdili svedkovia Q.?? a V.N.. Zároveň ju opätovne vyzýval na stiahnutie žiadosti o rozvod. Z výpovede poškodenej súd zistil, že manželstvo už vo svojich začiatkoch nebolo harmonické, poškodená obžalovaného podozrievala z mimomanželských vzťahov a v dôsledku toho aj z možnej nákazy sexuálnymi chorobami. Aj napriek tomu, že súd tieto skutočnosti bližšie neskúmal, už len samotné vnímanie poškodenej o týchto skutočnostiach jednoznačne mohlo spôsobovať nezáujem o obžalovaného ako o manžela a zapríčiniť prvotné negatívne vnímanie jeho chovania, ktoré časom prerástlo do týrania. Zo znaleckého posudku vyplýva, že osobnosť obžalovaného má tendenciu reagovať impulzívne, sťažene kontroluje svoje emócie, je egocentrický a má snahu zvaľovať vinu na iných, teda nebol ochotný zhodnotiť námietky poškodenej a vzhľadom na zvýšenú sexuálnu apetenciu aj naďalej vyžadoval od nej styk, aj napriek nevôli poškodenej. V čase páchania skutku obžalovaný nebol pod vplyvom akýchkoľvek návykových látok a teda bol si plne vedomý svojho konania. Tá v dôsledku svojej citlivej povahy a nízkeho sebavedomia nevedela inak čeliť obžalovanému, podvoľovala sa mu s nevôľou a jeho konanie vnímala ako výrazné utrpenie. U poškodenej bola jednoznačne znaleckým skúmaním potvrdená prítomnosť syndrómu týranej osoby, pričom pre daný prípad nie je relevantné, či mali svoj základ už v detstve alebo až po uzavretí manželstva. Za bežných okolností by človek so zdravou emocionalitou žijúci v takomto prostredí dokázal by dlhšie odolávať a niektoré konfliktné situácie by mohol riešiť lepšie, ale sa v dlhodobo-konfliktnom stave môže syndróm týranej osoby rozvinúť aj u zdravého človeka. Práve v dôsledku spolužitia v disharmonickom manželstve a pôsobením obžalovaného či už priameho (slovné vyjadrenia, vynucovanie si styku), či nepriameho (nedostatok financií na zabezpečenie potrieb rodiny) došlo k rozvoju a prejaveniu týrania. Psychický stav poškodenej bol nepriaznivý, čo potvrdzuje aj výpoveď syna poškodenej a taktiež vyplýva aj z vyjadrení znalkýň, ktoré navyše potvrdili liečenie poškodenej na depresie.
Vo vzťahu k finančným problémom súd poukazuje na získané dokumenty, na základe ktorých je zrejmé, že časť mzdy obžalovaného (približne 400 až 420 € mesačne) bola poukazovaná na účet poškodenej, no tá okrem základnej starostlivosti o rodinu využívala tieto (i svoje) prostriedky aj na úhradu dlhov obžalovaného.
Súd má teda za to, že skutok bol skutočne spáchaný tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Pri hodnotení osoby obžalovaného súd z odpisu z registra trestov zistil, že obžalovaný bol 3x súdne trestaný, no naposledy v roku 1997, tresty boli vykonané a niektoré i zahladené, nedopúšťal sa trestnej činnosti násilného charakteru. Obžalovaný bol doposiaľ 4x postihnutý za priestupok (proti občianskemu spolunažívaniu i za porušenie pravidiel cestnej premávky.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho čiastkové priznanie a možnosti jeho nápravy uloženým trestom. V prospech či neprospech obžalovaného nesvedčili žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti.
Pri úvahe o druhu a výške trestu súd komplexne vyhodnocoval stupeň protiprávnosti konania obžalovaného pre spoločnosť, okolnosti, za ktorých bol skutok spáchaný, osobu obžalovaného, mieru zavinenia, možnosti nápravy. V danom prípade súd pri určovaní druhu a výšky trestu zohľadnil aj dôležitú okolnosť a to dĺžku trestného konania. Uvedeného skutku sa obžalovaný dopustil v roku 2009 až 2011, trestné stíhanie voči obžalovanému je vedené 7 rokov, pričom obžalovaný sa počas tejto doby nedopustil žiadneho protiprávneho konania s výnimkou vyššie spomínaných priestupkov. Dôvodom dĺžky konania neboli obštrukcie na strane obžalovaného a práve tento fakt je významný aj z toho dôvodu, že plynutím
času sa znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa a slabne jednak potreba individuálnej prevencie (v danom prípade, keďže obžalovaný už nespáchal ďalší trestný čin, možno predpokladať, že sa napravil a zároveň už ani nie je v kontakte s poškodenou, voči ktorej smerovalo jeho konanie) a rovnako aj potreba generálnej prevencie (výchovné účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času znižujú).
Súd má za to, že v danom prípade by uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody bolo nepochybne vnímané citeľnejšie ako u tých páchateľov, u ktorých páchanie trestnej činnosti nepredstavuje odklon od ich zaužívaného spôsobu života a ktorí sú potrestaní časovo účelnejšie.
Preto súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní troch rokov s odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní štyroch rokov. V rámci probačného dohľadu súd uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu ako aj povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Takto uložený trest je adekvátny, spravodlivý, na nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti postačujúci a plniaci svoj účel, tak ako to má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.