Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/344/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: R. T., nar. XX. XX. XXXX, T. XXX/XXX, U. C., o vymoženie sumy 49,37 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4Er/676/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 23631/15, o odvolaní oprávneného zo dňa 10. 11. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 30. októbra 2015 č. k. 4Er/676/2015-31, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 16. 03. 2015.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, ustanovení § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovení § 3, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 11, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozsudok vydaný dňa 20. 08. 2009 pod sp. zn. SR 13786/09 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s. so sídlom v Bratislave.

4. Z rozhodcovského rozsudku označeného oprávneným za exekučný titul vyplýva, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenia vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. 4241507, ktorú uzavreli oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník dňa 09. 04. 2008, vrátane jej súčasti - všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Zo zmluvy bolo zistené, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 663,88 eur (20.000,- Sk), ktorý sa mu povinný zaviazal vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 634,67 eur (19.120,- Sk), t. j. celkom sa zaviazal zaplatiť oprávnenému sumu 1.298,55 eur (39.120,- Sk) v 12-ich mesačných splátkach po 108,21 eur (3.260,- Sk), počnúc dňom 12.05.2008. Zo všeobecných podmienok (bod 13) vyplýva, že tretina príslušného poplatku, ktorý sa povinný zaviazal oprávnenému zaplatiť vo výške 634,67 eur, predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podľa rozhodcovského rozsudku suma 226,37 eur, ktorú bol povinný zaviazaný zaplatiť, predstavuje nesplatený úver a poplatok za jeho poskytnutie vo výške 216,42 eur a poplatok za upomienku vo výške 9,95 eur. Z návrhu bolo zistené, že povinný po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na

vykonanie exekúcie zaplatil spolu sumu 177,- eur, ktorá bola použitá na čiastočnú úhradu sumy 226,37 eur, ktorej zostatok je preto 49,37 eur.

5. Súd prvej inštancie preskúmal zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi a všeobecné podmienky a zistil, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo, pričom úver poskytnutý povinnému je spotrebiteľským úverom.

6. Konštatoval, že na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (§ 52 ods. 2, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva (§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka). Právne normy upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak. Použitie ustanovení spotrebiteľského práva zahŕňa tiež prednostné použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, a to na celý režim právneho vzťahu (t. j. vrátane úroku z omeškania, premlčania, zmluvnej pokuty a pod.). Rovnako treba ustanovenia spotrebiteľského práva aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu (napr. na právny úkon uznania dlhu).

7. Ďalej uviedol, že rozhodcovský súd, ktorý rozhodoval spor účastníkov a vydal rozhodcovský rozsudok, odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo všeobecných podmienok. Medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah, preto bola rozhodcovská doložka podrobená súdnej kontrole aj podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky (dojednania, požiadavky) spotrebiteľskej zmluvy. Význam rozhodcovskej doložky je pritom v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. V prípade rozhodovania v rozhodcovskom konaní totiž nejde o výkon verejnej moci, ale o rozhodovanie súkromnou osobou, ktorej zmluvné strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor.

8. Podľa rozhodcovskej doložky (č. 17 všeobecných podmienok) všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

9. Rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský súd odvodnil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, znemožňuje voľbu spotrebiteľa (povinného) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskou doložkou sa spotrebiteľovi odňalo právo brániť sa a podať žalobu, ak už bola podaná oprávneným na rozhodcovskom súde, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, na všeobecný súd, teda základné právo spotrebiteľa zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Je nepochybné, že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal, bola veriteľom vopred pripravená v rámci obchodných podmienok a dlžník, ak by aj s obchodnými podmienkami bol oboznámený, ju nemal možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam). Oboznámenie sa s obchodnými podmienkami tak, aby bolo možné pochopiť ich obsah a význam, je vzhľadom na ich rozsah a spôsob akým sú písané (veľmi drobným písmom) prakticky nemožné. Okrem toho, ak by aj došlo k oboznámeniu sa s obchodnými podmienkami, iba ťažko možno predpokladať, že by si povinný (spotrebiteľ), ktorého cieľom bolo uzavretím zmluvy získať peniaze, bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Nie je ani zrejmé, že by boli povinnému poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je v neprospech povinného ako spotrebiteľa

aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania, nakoľko v prípade riešenia sporu by bol miestne príslušný súd, v ktorého obvode je bydlisko spotrebiteľa, čo neplatí v prípade rozhodcovského konania. Podľa rozhodcovskej doložky sa povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom vybraným oprávneným, a to v mieste, ktoré je pre neho vzdialenostne nevýhodné (cca 100 km od miesta bydliska) a v porovnaní so vzdialenosťou ich všeobecného súdu aj v ich neprospech.

10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, nebola dojednaná individuálne a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa (povinnému sa ňou odňalo právo, aby jeho spor s oprávneným bol riešený pred všeobecným súdom Slovenskej republiky), pričom aj keď ide o spotrebiteľa menej bdelého, je namieste im poskytnúť súdnu ochranu. Pri posudzovaní rozhodcovskej doložky súd vychádzal z celkového charakteru rozhodcovskej doložky (bola začlenená do všeobecných podmienky, ktoré predstavujú husto a drobným písmom písaný text prakticky znemožňujúci si vôbec všimnúť, že obsahuje aj tak dôležité dojednanie akým je rozhodcovská doložka), okolností, ku ktorým pri uzatváraní zmlúv o úvere dochádza (dlžník je motivovaný získaním peňažných prostriedkov a preto podpíše aj zmluvu obsahujúcu neprijateľné podmienky), neschopnosti povinného ako priemerného spotrebiteľa pochopiť význam tak dôležitého dojednania, akým rozhodcovská zmluva (doložka) je a tiež nemožnosti spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany ovplyvniť obsah rozhodcovskej aj úverovej zmluvy (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie pritom prihliadal aj na to, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

11. Okrem neplatnosti rozhodcovskej zmluvy bolo súdom prvej inštancie zistené, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému aj nároky, ktoré sú právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pričom takáto zmluva musí okrem iného obsahovať aj náležitosti ustanovené v § 4 ods. 2 zákone o spotrebiteľských úveroch, medzi ktoré patrí aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ktorá je vyjadrením skutočnej ceny spotrebiteľského úveru. Ak ročná percentuálna miera nákladov nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená, zmluva je síce platná, ale úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že sa na uvedené poplatky a úroky v zmysle uvedenej právnej fikcie neprihliada. V zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov absentuje, povinnému poskytnutý úver je teda bezúročný a bez poplatkov (aj keď zo zmluvy vyplývajú, neprihliada sa na ne). Poplatok vo výške 634,67 eur, ktorý vyplýva zo zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania, preto oprávnenému nepatrí. Rozhodcovský rozsudok tak zaväzuje povinného aj na zaplatenie právom nedovoleného plnenia, ktorým je úrok a náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou (v rozhodcovskom rozsudku spolu označené za poplatok za poskytnutie úveru vo výške 216,42 eur).

12. Podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Povinnosti spotrebiteľa sú preto limitované ustanoveniami Občianskeho zákonníka bez ohľadu na právnu formu, ktorú dodávateľ so spotrebiteľom uzatvorili (napr. či došlo k dohode o voľbe práva, alebo ide o tzv. absolútny obchod). Týka sa to aj úroku z omeškania, ktorý preto patrí veriteľovi iba podľa predpisov občianskeho práva, teda podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a nie podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rozhodcovským súdom bol úrok z omeškania priznaný oprávnenému vo výške 0,25% denne zo sumy 226,37 eur od 17. 04. 2009 do zaplatenia, pričom z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd vychádzal z bodu 6 všeobecných podmienok (tento bod je v rozsudku citovaný), teda zo zmluvného dojednania, ktorým malo dôjsť k dohode účastníkov o úroku z omeškania. Ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. však dohodu zmluvných strán o výške úroku z omeškania nepripúšťajú (ani nepripúšťali) a naopak stanovujú jeho výšku, resp. spôsob jeho určenia v závislosti od výšky diskontnej, resp. základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska (do 31. 12. 2008) a základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (od 01. 01. 2009). Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je základnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu pre rozpor s dobrými mravmi ako aj pre neprijateľnosť absolútne neplatná. Nie je zlučiteľné s dobrými mravmi, že pre porušenie právnej povinnosti (hoc takej významnej v právnom vzťahu) je dojednané sankčné zabezpečenie predstavujúce v ročnom vyjadrení takmer 100 % istiny. Dňa 17. 04. 2009, kedy došlo podľa rozhodcovského rozsudku k omeškaniu s plnením dlhu, bola základná úroková sadzba ECB vo výške 1,25 %, z čoho vyplýva zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne (základnej úrokovej sadzby

ECB zvýšená o 8 percentuálnych bodov). Okrem toho úrok z omeškania bol oprávnenému priznaný aj z právom nedovoleného plnenia (poplatku za poskytnutie úveru).

13. Povinný bol rozhodcovským rozsudkom zaviazaný nahradiť oprávnenému trovy rozhodcovského konania. Aj v tejto časti je rozhodcovský rozsudok v rozpore s dobrými mravmi. V rozsudku sa konštatuje, že náhrada trov konania bola oprávnenému priznaná ako úspešnému účastníkovi. Na úspech oprávneného v rozhodcovskom konaní však s poukazom na výsledky preskúmania rozhodcovského rozsudku, keď bolo zistené, že je v rozpore so zákonom a preto ani nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie, nemožno prihliadať.

14. Súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného aj na právom nedovolené plnenia a plnenia v rozpore s dobrými mravmi. Predovšetkým však bolo zistené, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke, preto rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov a vydať rozhodcovský rozsudok a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

15. Súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

16. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. 17. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a v jeho nadväznosti zákonom o rozhodcovskom konaní. Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky, pričom formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), tak ako to vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), avšak nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok na zastavenie exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale sa musí obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t. j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva / rozhodcovská doložka. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Zdôraznil, že exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní, pričom povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd, nakoľko zmluvné strany sa dohodli (v zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta rozhodcovskej zmluvy), že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy.

18. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

19. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojedávania, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 30. 10. 2015 je potrebné zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1, písm. a/, b/, c/ a podľa ust. § 391 ods. 1 vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

20. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2, 3 vyššie citovaného zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Podľa § 243d ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015), exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

21. Podľa § 103 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 (teda i v čase rozhodovania exekučného súdu), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 251 ods. 4 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

22. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 01. 07. 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len .

23. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 24. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom spísaným dňa 15. 03. 2015 u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 49,37 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok zo dňa 20. 08. 2009 pod sp. zn. SR 133786/09 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 10. 2009 a vykonateľnosť dňa 08. 10. 2009. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. v podaní zo dňa 16. 03. 2015 (doručenom súdu prvej inštancie dňa 06. 05. 2015) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a vymoženie sumy 49,37 eur s príslušenstvom na základe vyššie označeného exekučného titulu. Z úradného záznamu exekučného súdu (na č. l. 16 v spise) spísaného dňa 16. 10. 2015 vyplýva, že z elektronického registra Okresného súdu Topoľčany boli vyhotovené rozhodnutia vydané vo veci vedenej pod sp. zn. 4Er/1045/2009, a to uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01. 02. 2010 č. k. 4Er/1045/2009-12, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 04. 2010 č. k. 26CoE/35/2010-24, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01. 02. 2010 č. k. 4Er/1045/2009-12 (pričom uznesenie súdu prvej inštancie bolo potvrdené) a uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01. 07. 2010 č. k. 4Er/1045/2009-29, ktorým bolo zastavené exekučné konanie po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým sa zamietla žiadosť o udelenie poverenia. Z elektronického registra bolo súčasne zistené, že uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01. 02. 2010 č. k. 4Er/1045/2009-12 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. 04. 2010 č. k. 26CoE/35/2010-34 nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 06. 2010 a uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01. 07. 2010 č. k. 4Er/1045/2009-29 nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 08. 2010.

25. Dňa 30. 10. 2015 súd prvej inštancie, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 16. 03. 2015 z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia, proti ktorému oprávnený podal odvolanie.

26. Súd prvej inštancie na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 30. 03. 2016 pripojil v predmetnej veci spis Okresného súdu Topoľčany vedený pod sp. zn. 4Er/1045/2009 a vec následne predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného zo dňa 10. 11. 2015 podanom proti uzneseniu tunajšieho súdu zo dňa 30. 10. 2015 č. k. 4Er/676/2015-31.

27. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Er/1045/2009 vyplýva a odvolací súd zistil, že oprávnený sa na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zo dňa 20. 08. 2009, sp. zn. SR 13786/09 vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 10. 2009 a vykonateľnosť dňa 08. 10. 2009, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému Jurajovi Pánikovi pre vymoženie 176,37 eur s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie spísaného u súdneho exekútora dňa 04. 11. 2009. Exekučný súd uznesením zo dňa 01. 02. 2010 č. k. 4Er/1045/2009-12 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 29. 04. 2010 č. k. 26CoE/35/2010-24 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uznesením Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01. 07. 2010 č. k. 4Er/1045/2009-29, bolo zastavené exekučné konanie po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým sa zamietla žiadosť o udelenie poverenia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 08. 2010.

28. Z vyššie citovaných ustanovení OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase rozhodovania exekučného súdu v predmetnej veci vyplývalo, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať (podmienky konania), súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Jednou z týchto podmienok, ktoré súd musí skúmať z úradnej povinnosti je i skúmanie toho, či už vec nebola predmetom súdneho konania, resp. či už vo veci bolo alebo nebolo právoplatne rozhodnuté, teda či tu je, alebo nie je prekážka právoplatne rozhodnutej veci.

29. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prekážka rozhodnutej veci (res iudicatae) je daná vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1/ začne sa opätovne konať vo veci, v ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté; 2/ začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3/ začne sa konať o tej istej veci. Vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené konanie (i exekučné), v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto rozhodnutia skôr ako sa prijme záver o existencii nedostatku podmienky konania spočívajúcej v prekážke veci meritórne rozhodnutej - res iudicatae.

30. Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci znamená, že súd nemôže konať a rozhodovať o veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Prekážka res iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných nedostatkov podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 OSP v znení platnom do 30. 06. 2016, teda v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ust. 161 ods. 1 v znení platnom od 01. 07. 2016), podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 OSP v znení účinnom v čase rozhodovania exekučného súdu (ust. § 161 ods. 2 v znení platnom od 01. 07. 2016) bolo zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení OSP, resp. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

31. Z ustanovenia § 251 ods. 4 OSP v znení platnom v čase rozhodovania exekučného súdu bolo treba vyvodiť záver, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzovali aj dôsledky nedostatku podmienok konania; čo znamená, že ak sa vyskytla neodstrániteľná prekážka exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenie § 103 a § 104 OSP (v súčasnosti ust. § 161 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 251 ods. 4 OSP. Nakoľko Exekučný poriadok neobsahoval ani neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, bolo aj na exekučné konanie potrebné aplikovať ust. 159 ods. 1 OSP a v súčasnosti je potrebné aplikovať

ust. § 230 CSP, ktoré výslovne zakotvujú, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

32. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný navrhovateľom súdneho (teda i exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu, teda návrh oprávneného na tzv. nútený výkon rozhodnutia (právoplatného a vykonateľného exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu nie je materiálne vykonateľný zakladá prekážku res iudicatae a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení, ktoré sa považujú za rozhodnutia vo veci samej.

33. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, t.j. vo veci vedenej na exekučnom súde pod sp. zn. 4Er/676/2015, súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 01. 02. 2010 č. k. 4Er/1045/2009-12, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia, ďalším uznesením zo dňa 01. 07. 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 08. 2010, exekučné konanie zastavil. Uvedeným uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a uznesením o zastavení exekučného konania bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule a uplatnený v exekučnom konaní, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, čo znamená, že ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 01. 02. 2010 (zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia) a zo dňa 01. 07. 2010 (zastavenie exekučného konania) vo veci vedenej pod sp. zn. 4Er/1045/2009 založili prekážku res iudicatae vo veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 4Er/676/2015.

34. V predmetnej exekučnej veci vedenej na súde prvej inštancie (exekučnom súde) pod sp. zn. 4Er/676/2015 teda existuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci (a to veci vedenej pod sp. zn. 4Er/1045/2009), pričom ide o neodstrániteľný nedostatok, ktorý bráni ďalšiemu postupu v exekučnom konaní a teda bráni aj posúdeniu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej, čo súd prvej inštancie opomenul, a preto pochybil. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ exekučný súd už raz zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, jedná sa o rozhodnutie v merite veci, a nie o procesné rozhodnutie, a preto nemožno opätovne a meritórne rozhodovať o ďalšej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

35. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 01. 02. 2010 č. k. 4Er/1045/2009-12 ako i ďalšie jeho uznesenie zo dňa 01. 07. 2010 č. k. 4Er/1045/2009-29 založili prekážku res iudicatae v predmetnej exekučnej veci (sp. zn. 4Er/676/2015), súd prvej inštancie pochybil, keď opomenul vec posúdiť v zmysle ust. § 103 a ust. § 104 ods. 1 v spojení s ust. § 251 ods. 4 OSP v znení platnom do 30. 06. 2016, teda v čase jeho rozhodovania (v súčasnosti ust. § 161 ods. 1 a 2 v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), nakoľko existencia uvedených právoplatných rozhodnutí predstavuje neodstrániteľnú prekážku exekučného konania vedeného pod sp. zn. 4Er/676/2015.

36. Z uvedených dôvodov bolo potrebné odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 30. 10. 2015 zrušiť podľa ust. § 389 ods. 1, písm. a/, b/, c/ (na jeho vydanie neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil oprávnenému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej

inštancie nesprávne právne vec posúdil, čo nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Jedná sa o také pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a neboli splnené podmienky na to, aby odvolací súd vo veci sám rozhodol.

37. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vo vyššie naznačenom smere posúdi existenciu právoplatných rozhodnutí v exekučnej veci vedenej u neho pod sp. zn. 4Er/1045/2009 a následne vo veci rozhodne, pričom po procesnej stránke bude potrebné vec posudzovať s poukazom na ust. § 9a Exekučného poriadku a ust. § 470 (prechodné ustanovenia), teda i s použitím ust. § 161 ods. 1, 2 a ust. § 230 CSP.

38. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (ust. § 391 ods. 2 .

39. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. § 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.