Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_15C-138-2016.pdf
PDF · 87.5 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/138/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Benčovou, v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zast. JUDr. Alan Strelák, advokát, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 31 819 702, proti žalovanej X/: C. B., G.. XX. XX. XXXX, E. K. O. J. XXX/X, XXX XX A. Ľ., štátny občan SR a žalovanej 2/: B. K., G.. XX. XX. XXXX, E. K. O. J. XXX/X, XXX XX A. Ľ., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 158,80 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 6,80 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 6,80 Eur od 08. 07. 2014 až do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia, na účet žalobcu vedený Z. O. K., Q.. A.., Č.. Ú.: T.: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, K.: O., Z.: XXXXXXXXX, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.
Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov konania od žalobcu.
odôvodnenie:
1. Žalobca cestou právneho zástupcu sa podaným návrhom, ktorý došiel dňa 16. 05. 2016 domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ ako spoludlžníkom povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 158,80 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 158,80 Eur od 08. 07. 2014 až do zaplatenia a trovy konania (titulom súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia). Uplatnený nárok opieral o písomne uzavretú zmluvu medzi účastníkmi konania o spotrebiteľskom úvere č. 420131595 dňa 30. 05. 2013.
2. Žalovaná 1/ a 2/ sa k návrhu písomne nevyjadrili, hoci tento osobne prevzali.
3. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nenariadil vo veci pojednávanie a rozhodol na základe pripojených listinných dôkazov, nakoľko mal za to, že ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Žalované strany sa k žalobe s prílohami písomne nevyjadrili napriek tomu, že táto im bola riadne doručená proti podpisu. Obsah listinných dôkazov nebol protistranou spochybnený. V spore zostali subjekty žalovanej strany procesne pasívne, nevzniesli námietky proti skutkovým tvrdeniam žalobcu.
4. Predmetom konania bolo uloženie povinnosti žalovaným stranám zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 158,80 Eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 158,80 Eur od 08. 07. 2014 až
do zaplatenia a trovy konania. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 552,00 Eur a čiastkou vo výške 393,20 Eur, ktorá bola uhradená žalovanými.
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
7. Podľa §52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa §52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
10. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
14. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
15. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
17. Podľa 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
19. Z právneho hľadiska posúdil súd uzavretú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvárania, lebo išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom ako veriteľom (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov) žalovaným 1/
a 2/ ako spotrebiteľom - fyzické osoby (podľa zmluvy nekonali v rámci zamestnania, povolania alebo podnikania).
20. Po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalobcu okresný súd mal v konaní za preukázané, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), j), k), y) Zákona č. 129/2010 Z. z. Súd poukazuje na bod 2 Obchodných podmienok, v ktorých sa uvádza, že „konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi“. Spotrebiteľ mal byť už pri podpise zmluvy informovaný o tom, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje uvedenie konkrétnej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a časová (dátumová) špecifikácia termínu konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov (ako dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok - obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012, zo dňa 19. 09. 2012). Okrem uvedeného zmluva neobsahovala ani údaj o úrokovej sadzbe a o ročnej percentuálnej miere nákladov. Výška úroku bola určená za 13 mesiacov, a nie za obdobie jedného roka. V zmluve sa nachádzal údaj o priemernej RPMN, nie RPMN. Táto bola uvedená v bode 1. Obchodných podmienok a predstavovala 67,70 %, pričom však nejde o ročnú percentuálnu mieru nákladov, ale mieru nákladov za 13 mesiacov. Údaj o RPMN je uvedený len v Obchodných podmienkach (bod 1). Ide teda o formuláciu z obchodných podmienok, ktoré zodpovedajú relatívne samostatnému dokumentu, ktorý by sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým prvkom. Aj keď ide o formuláciu na druhej strane základného textu zmluvy, táto formulácia nie je dostatočne prehľadná pre účel informovania spotrebiteľa, aby si uvedomil, aké náklady vyplývajú zo záväzných ustanovení konkrétnej zmluvy.
21. Zo žaloby žalobcu vyplýva, že žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 552,00 Eur a čiastkou vo výške 393,20 Eur, ktorá bola uhradená žalovanými. V tejto súvislosti okresný súd poznamenáva, že podľa zmluvy žalobca požadoval od žalovaných aj zaplatenie odplaty vo výške 152,00 Eur, vo vzťahu ku ktorej súd poukazuje na bod 1. Obchodných podmienok, v ktorom sa uvádza, že predpoklady určené na výpočet RPMN sú celkové náklady spojené s úverom, t. j. odplata v zmysle čl. II Zmluvy o úvere a pri výpočte sa vychádza z predpokladu, že zmluva o úvere zostane platná po dohodnutý čas, a že veriteľ a dlžník si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o úvere. Zo zmluvy ani z obchodných podmienok ani zo žaloby nevyplýva, za akú službu žalobca túto odplatu požadoval a z akých položiek vychádzal pri jej výpočte. Svojim charakterom súd považoval toto plnenie za poplatok. Inak poplatok za správu úveru nemá charakter celkových nákladov spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch (celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov). Preto podľa názoru súdu žalobcovi neprináleží suma označená ako odplata, ktorá bola súčasťou celkovej sumy 552,00 Eur, z ktorej žalobca vychádzal pri vyčíslení uplatneného nároku vo výške 158,80 Eur (po odpočítaní sumy 393,20 uhradenej žalovanými pred podaním žaloby).
22. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovaným peňažné prostriedky (istinu) vo výške 400,00 Eur. Doposiaľ žalované strany uhradili v splátkach celkovú sumu 393,20 Eur. Keďže podľa názoru súdu žalobcovi neprináleží priznanie odplaty vo výške 152,00 Eur (tvorila súčasť východiskovej celkovej sumy 552,00 Eur mínus 393,20 Eur, z ktorej žalobca vychádzal pri uplatnení žalobného nároku čo do výšky 158,80 Eur), potom žalované strany dlhujú doposiaľ neuhradenú sumu 6,80 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške istiny 400,00 Eur a čiastkou 393,20 Eur, ktorú žalované strany uhradili do podania žaloby.
23. Pretože zmluva neobsahuje uvedené podstatné náležitosti, považuje sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej istiny (400,-Eur) zníženej o doterajšiu úhradu žalovaných (ktorá podľa prehľadu splátok a úhrad i tvrdenia žalobcu predstavuje sumu 393,20 Eur), teda sumy 6,80 Eur. Preto v tejto časti súd žalobe vyhovel a v časti, ktorá prevyšovala súdom priznanú istinu, aplikujúc § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., žalobu žalobcu zamietol.
24. V dôsledku omeškania žalovaných prináleží žalobcovi aj požadovaný zákonný úrok z omeškania (v zmysle § 517 ods. 2 O.z. v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.). Preto súd prvým výrokom tohto rozsudku rozhodol tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu istiny vo výške 6,80 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 6,80 Eur od 08. 07. 2014 až do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného až do výšky poskytnutého plnenia, na bankový účet žalobcu (konkretizovaný v tomto výroku), a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
25. S poukazom na uvádzané dôvody, preto súd druhým výrokom tohto rozsudku rozhodol tak, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Mal za to, že zmluva neobsahuje uvedené podstatné náležitosti, teda poskytnutý úver považoval v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov, čo znamená, že žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej istiny zníženej o doterajšiu úhradu od žalovaných.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Súd tretím výrokom tohto rozsudku vyslovil, že žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva nárok na náhradu trov konania od žalobcu, nakoľko si subjekty žalovanej strany žiadne trovy neuplatnili, aj keď s ohľadom na výsledok sporu boli úspešnejšie (255 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.