Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-99-2012.pdf
PDF · 154.84 KB
Case nature
Area
Subarea
45C/99/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ , s.r.o. Pribinova ul.č.25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grosslingova 4, Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou zo dňa 17.09.2012 doručenou súdu dňa 27.9.2012 domáhal sa voči žalovanému zaplatenia majetkovej škody 125.- eur a nemajetkovej ujmy 660,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania. Žalobu podal na tom skutkovom základe, že POHOTOVOSŤ, s.r.o. je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Žalobca ako oprávnený subjekt ,veriteľ zo zmluvy o úvere číslo XXXXXXX navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka, povinného: C. L..
2. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 12935/2009. Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu, Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do pätnástich dní od doručenia žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
3. Exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 26.10.2010 a to rozhodnutím o poverení, k rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, v omeškaní viac ako 12 mesiacov. Nečinnosť Okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právny neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal.
4. Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy.
5. Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na obligačnej výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- eur.
6.Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o nej sumu 125,- eur. Táto suma by nezaťažila žalobcu ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelenie poverenia dodržal zákonom stanovenú dobu. Výška hmotnej škody bola stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, z mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Pri vyčíslení vychádzal z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné predložiť účtovné doklady.
7. Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov na prejednanie veci v primeranom čase nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
8. Márnym plynutím času bolo reálne ohrozené legitímne očakávanie poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík, s neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného.
9. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu sumu 660,- eur, za 12 mesiacov. Výpočet nároku uskutočnil žalobca alikvotným pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to na základe doterajšieho rozhodnutia ústavného súdu podľa ktorého, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, aby sa za každý rok poznačený prieťahmi vzťahovala satisfakcia vo výške 660,- eur. Teda 660,- eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55 eur za mesiac, v danej veci bol exekučný súd nečinný viac ako 367 dní.
10. Ohľadom primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia poukázal žalobca aj na nálezy ústavného súdu vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdmi v civilnom konaní /Nález ústavného súdu sp. zn.: III ÚS 203/06-25, kde bolo sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie 20.000,- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka a dvoch mesiacov, Nález ústavného súdu sp. zn.: III ÚS 235/04-3, kde bolo sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie 30.000.- Sk za zbytočné prieťahy v trvaní jedného roka/.
11. Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.
12. Žalobca ďalej namietal zaujatosť Okresného súdu Bratislava III z dôvodu, že tento súd je štátnym orgánom, ktorý svojím konaním, nesprávnym úradným postupom, spôsobil vznik škody na strane žalobcu a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Bratislava III by porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce neexistuje sudca,
ktorý by nebol vo veci zaujatý. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu, nakoľko sudcovia Okresného súdu Bratislava III sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k stranám sporu. 13. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3NcC/312/2012-12 zo dňa 29.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci.
14. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako právne neopodstatnenú, z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie nároku na náhrady škody v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
15. Poukázal na zmätočnosť podania, vyskytujú viaceré nedostatky, napr. zmätočne označený povinný, nie je uvedená spisová značka príslušného exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručení podaní na súd. Taktiež poukázal na to, že celú dôkaznú povinnosť žalobca prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ohľadne prieťahov v konaní žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol ktoré kroky podnikol na ich odstránenie, žalovaný mal za to že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 boli doručené žalovanému dňa 23. 4. 2012, pričom žaloba vo veci samej bola už dňa 27.09.2012 doručená okresnému súdu, mal za to že ide o predčasne uplatnený nárok.
16. Pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote žalovaný poukázal na to, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c/podľa zákona číslo 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti.
17. Pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, toto znenie je účinné od 01.06.2011, kedy bol exekučný poriadok novelizovaný zákonom číslo 102/2011 Z.z., čo znamená že akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia 15 dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 01.06.2011 nemá žiadnu oporu v zákone. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01.06.2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený.
18. Pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písmena d/exekučného poriadku znel " vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". Správnosť aplikácie uvedeného ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučných titulov osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky. Argumentácia žalobcu toho čo zamýšľal zákonodarca je nepravdivá a podľa § 41 ods. 2 písm. b/ exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 01.06.2011. Samotné nedodržanie v zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je zrejmé že skúmanie vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä z pohľadu na tom, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúci režimu spotrebiteľských zmlúv. 19. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona číslo 514/2003 Z.z., súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzajúc z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia ,ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že za porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
20. Žalovaný poukázal na to, že efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, respektíve ním predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Znamenalo by to absurdný záver, všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného prístupu v súdnictve, postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je absurdné a konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd Slovenskej republiky. Ústavnú sťažnosť môže podať fyzická alebo právnická osoba iba v prípade, ak využije všetky opravné a iné účinné právne prostriedky pre ochranu svojich základných práv a slobôd.
21. Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania, nakoľko zo skutkových okolností uvádzaným v žalobe, v niektorých konaniach k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pre marcom 2009. Ak mala žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na vydanie poverenia v zákonom ustanovenej lehote 15 dní, lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula pri každom nároku osobitne, a to po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie .Vzhľadom na uvedené žalovaný vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu pätnásťdňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, t. j. 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.
22. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívali v administratívnych výdajov, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajov spojených so stratou času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Požadované paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti považoval žalovaný za nesprávne a účelové. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu, tak ako bola uplatnená, pretože žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tým, že nekonkretizoval či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a paušalizáciu vecných nákladov ,preto nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech a teda nie je možné domáhať sa náhrady škody podľa zákona číslo 514/2003 Z.z. Žalovaný by v konaní na preukázaní majetkovej škody musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu, listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. 23. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca ako spoločnosť sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania na informačný systém ktorá vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy na jej uplatnenie považoval žalovaný za účelové, taktiež udržiavanie systému musí žalobca vykonávať na každodennej báze, aby naplnil účel fungovania pri poskytovaní úverov. Požadovať paušálne sumy za spomíname veľmi všeobecne uvedené činnosti považoval žalovaný za nesprávne a účelové.
24. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že žalobca v návrhu poukázal na viacero ústavných nálezov, kde Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Poskytovaná výška finančného zadosťučinenia nie je automatická, táto podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu a je nesprávne vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur za každý rok prieťahov, nakoľko každé prípadové okolnosti sú osobitné. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom žalobcom uvádzané pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keď náhradu škody si uplatňuje právnická osoba. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo neho v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené, poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby.
25. S prihliadnutím na dobré mravy vzhľadom na uplatnenú nemajetkovú ujmu žalovaný dal do pozornosti súdu a doložil list Európskej komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/R4M/kb D/2010/ 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej
únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov a práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci, žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. V takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, či súd poverenie vydá alebo nevydá s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdu.
26. Vzhľadom na uvedené dôvody žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, prípadnej nemajetkovej ujmy a tým nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
27. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k.45C/99/2012-123 zo dňa 10.02.2015, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
28. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.6Co/104/2016-223 zo dňa 22.06.2016 rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.februára 2015, č.k. 45C/99/2012-123 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
29. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie kumulatívnych predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. t.j., nesprávny úradný postup, preukázanie vzniku škody, resp. nemajetkovej ujmy, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
30. V konaní síce bolo preukázané, že exekučný súd nedodržal lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie stanovenú v § 44 ods. 2 exekučného poriadku (15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia), vznik ani výšku majetkovej škody či nemajetkovej ujmy a v dôsledku toho ani príčinnú súvislosť však žalobca nepreukázal. Paušálne vyčíslenie nákladov na správu a udržateľnosť pohľadávky bez ďalšieho nie je dôkazom o vzniku a výške škody. Napokon žalobca ani ich vynaloženie v konkrétnom prípade nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno v konaní. Žalobca síce v elektronickom podaní zo dňa 13.06.2014 poukazoval na znalecký posudok č.1/2014, ktorého originál založil na súde pod. Spr. 3272/2014 a podľa zápisnice z pojednávania konaného dňa 10.02.2015 sa súd prvého stupňa s týmto znaleckým posudkom aj oboznámil. Odvolaciemu súdu z rozhodovacej činnosti je známe, že predmetný znalecký posudok nepreukazuje vznik a výšku skutočnej majetkovej škody tejto konkrétnej veci, ale iba analyzuje mzdové náklady, náklady na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému a na ich základe vyčísľuje majetkovú škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, diferencovane podľa jednotlivých typov žalôb, či ide o žaloby na náhradu škody spôsobenej v dôsledku oneskoreného rozhodnutia o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo žaloby na náhradu škody spôsobenej v dôsledku oneskoreného rozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora, teda len všeobecne podľa jednotlivých typov žalôb, nie však konkrétne v danej veci.
31. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, odvolací súd uviedol, že nemôže byť nárokom v zmysle § 17 ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pretože takýto nárok môže vzniknúť iba fyzickej osobe. Tento záver podľa názoru odvolacieho súdu možno vyvodiť z ustanovenia § 17 ods. 3 písm.a/ až d/zákona č. 514/2003 Z.z.. V prípade právnickej osoby totiž nemožno hodnotiť jej doterajší život a prostredie v ktorom žije, resp. jej súkromný život spoločenské uplatnenie. V tejto časti preto zrejme ide o nárok na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods. 3 občianskeho zákonníka.
32. Odvolací súd bol toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by nesprávnym úradným postupom exekučného súdu došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu. Navyše takýto zásah nie už pojmovo vylúčený, keďže žalobcom namietaný nesprávny úradný postup exekučného súdu predsa nemôže mať vplyv na povesť žalobcu. Odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca
nepreukázal, že by mu v dôsledku namietaného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v predmetnom exekučnom konaní vznikla nemajetková ujma a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi deklarovanou nemajetkovou ujmou a postupom exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd považoval aj odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvého stupňa odôvodňuje rozhodnutia v obdobných veciach rovnako formulárovým spôsobom. Je známe, že žalobca podal na súdy Slovenskej republiky množstvo žalôb, ktoré sa týkajú tých istých strán sporu, ich skutkový základ je rovnaký ( údajne oneskorené vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup exekučného súdu ). Všetky tieto žaloby žalobca odôvodnil rovnako ( formulárovo), keď rozdiely sa týkajú iba označenia exekučného konania, označenia povinného, označenia súdneho exekútora a obdobia, po ktoré mal byť exekučný súd v omeškaní s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Za tohto stavu nemožno vytýkať súdu prvého stupňa, že rozhodnutia v týchto veciach odôvodňuje rovnako, resp. obdobne, nemožno preto vyvodiť, že takýto postup súdu prvého stupňa by bol nezákonný. Odvolací súd poznamenal, že je to práve žalobca a nie súd prvého stupňa, ktorý nevenoval dostatočnú pozornosť priebehu konania, keď vo svojom formulárovom odvolaní, ktoré v rovnakom znení podával aj v iných veciach, namieta aj skutočnosti a vytýka súdu také pochybenia, ktoré z napadnutého rozsudku nevyplývajú, resp. ktoré sú podľa obsahu spisu jednoznačne nedôvodné a pokiaľ by žalobca mal dostatočné vedomosti o danom konaní musel by o nich vedieť.
33. Odvolací súd uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa napriek uvedenému nemohol potvrdiť, z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.03.2014, doručeným súdu dňa 03.03.2014. Uvedené vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe nedoručil žalobcovi, čím postupoval v rozpore s § 114 ods. 2 druhá veta O.s.p. Žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. dokedy môže najneskôr predložiť alebo označiť dôkazy a skutočnosti, keď zo záznamu v spise vyplýva, že poučenie o procesných právach a povinnostiach malo byť zasielané iba žalovanému. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, vec vrátil súdu a prvého stupňa na ďalšie konanie v ktorom musí súd doručiť žalobcovi rovnopis z vyjadrenia žalovaného k žalobe č.l.34 a zároveň poučiť žalobcu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Následne vo veci rozhodnúť pričom bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p.
34. Podľa § 470 ods.1 prechodných ustanovení Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku platného a účinného od 01.07.2016/ďalej len CSP/, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
35. Podľa § 470 ods.2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované .
36. Súd doručil vyjadrenie žalovaného zo dňa 03.03.2014 spolu s listinnými dôkazmi a poučením o procesných právach a povinnostiach strán sporu právnemu zástupcovi žalobcovi do vlastných rúk dňa 19.09.2016, ktorý sa k uvedenému podaniu písomne nevyjadril. 37. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 27.10.2016, žalobca sa nedostavil na pojednávanie, právny zástupca žalobcu mailovým podaním z 21.10.2016 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania, nemal námietky voči tomu, aby súd otvoril pojednávanie bez účasti žalobcu, nežiadal o odročenie pojednávania. Žiadal súd, aby vec prejednal aj bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
28. Žalovaný mailovým podaním zo dňa 25.10.2016 ospravedlnil neúčasť svojho zástupcu na pojednávaní z dôvodu, že v prejednávanej veci ide o jedno z desaťtisícov súdnych konaní podaných žalobcom proti žalovanému, ktoré sa po skutkovej ani právnej stránke zásadne neodlišujú od ostatných žalobných návrhov tohto žalobcu. Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyčerpávajúco vyjadril v ktorom uviedol všetky rozhodujúce argumenty po skutkovej ako aj právnej stránke veci. Vyvolanie tak enormného počtu súdnych konaní žalobcom voči žalovanému, objektívne spôsobilo a naďalej spôsobuje, že žalovaný nie je schopný zabezpečovať účasť svojho zástupcu na každom z vytýčených pojednávaní, účasť na vytýčených pojednávaniach nielenže nie je z hľadiska existujúceho personálneho aparátu možná, ale s poukazom na obsah vyjadrenia k žalobnému návrhu by akékoľvek vynakladanie rozpočtových prostriedkov na prepravu na pojednávanie, by sa mohlo považovať za nehospodárne, pričom sám žalobca ani právny zástupca sa doposiaľ na pojednávaniach vytýčených súdnych sporov, až na výnimky sám nezúčastňoval. Žalovaný z uvedených dôvodov nežiadal o odročenie pojednávania,
poukázal na vecnú správnosť zamietavých rozhodnutí súdov, ktorá je opakovane potvrdzovaná odvolacím súdom.
29. V zmysle ustanovenia § 180 CSP súd rozhodol, že vo veci bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu a otvoril pojednávanie.
30. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, vyjadrením žalovaného k podanej žalobe, znaleckým posudkom č.1/2014 vedeným na súde pod Spr.3272/2014, exekučným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 49 Er/1734/2009 a zistil nasledovný skutkový stav.
31. Z obsahu pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Bratislava III súdu sp. zn. 49Er/1734/2009 súd zistil, že dňa 23.12.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 04068/09, vydaného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. Bratislava dňa 30.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.11.2009 a vykonateľnosť dňa 12.11.2009 a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 28.11.2009 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava proti povinnému: C. L., na vymoženie peňažného plnenia vo výške 2.083,22 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, ktorý bol zaregistrovaný pod EX 12935/09.
32. Súd vyzval oprávneného dňa 30.03.2010 o zaslanie listinných dôkazov, zmluvy úvere, všeobecných obchodných podmienok, výpisu z bankového účtu o poskytnutí úveru, karty klienta, dlžníka, na ktorú oprávnený nereagoval. Následnou výzvou dňa 07.09.2010 súd vyzval súdneho exekútora o zdokladovanie trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 57,58 eur, ktorý dňa 20.10.2010 zaslal požadované doklady.
33. Okresný súd Bratislava III dňa 26.10.2010 vydal poverenie č.5103 086004 v zmysle §45 ods.1 Zák.č.233/1995 Z.z. a vykonaním exekúcie na základe uvedeného vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu, Záhradnícka 60, Bratislava.
34. Podľa § 1 zák. č. 514/2003 Z .z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím d)nesprávnym úradným postupom
35. Podľa § 3 ods. 2 cit. zák. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
36. Podľa § 4 ods. 1písm.a/ cit. zák. ,vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ,ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 9 ods.1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
38. Podľa § 9 ods.2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
39. Podľa § 15 ods. 1 cit. zák. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
40. Podľa § 16 ods. 1 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
41. Podľa § 17 ods.1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
42. Podľa § 17 ods.2 cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
43. Podľa § 17 ods.3 cit. zák., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
44. Podľa § 17 ods. 4 cit. zák. výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.
45. Podľa § 17 ods. 5 cit. zák., žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.
46. Podľa § 18 ods.2, cit. zák., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
47. Podľa § 18 ods. 3, cit. zák., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
48. Podľa § 19 ods.1 cit. zák., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
49. Podľa § 19 ods. 2 cit. zák., najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
50. Podľa § 19 ods. 3 cit. zák., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
51. Podľa § 36 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/,exekučné konanie sa začína na návrh.
52. Podľa § 36 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
53. Podľa § 41 ods.1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
54. Podľa § 41 ods. 2, Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
55. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
56. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, /účinného do 31.05.2011/, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
57. Zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci súd posudzoval podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom podľa § 3 ods. 1 písm. d/ cit. zák. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívna, bez ohľadu na zavinenie ktorej sa nemožno zbaviť. Pre vznik zodpovednosti sa vyžaduje podľa súdnej praxe splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, základ nároku na náhradu škody nie je daný.
58. Zákon nedefinuje nesprávny úradný postup, z obsahu tohto pojmu vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.
59. Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom podľa § 15 ods. 1 cit. zák., ide o podmienku pre uplatnenie nároku na náhradu škody v konaní pred súdom.
60. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 boli doručené žalovanému dňa 23.4.2012. Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má obligatórny charakter podľa ktorého nárok na náhradu škody na súde nie je možné uplatniť skôr než uplynie šesťmesačná lehota od uplatnenia nároku poškodeným pred príslušným orgánom, neúspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je predpokladom uplatneného nároku na súde.
61. Žalobca podal žalobu na tunajší dňa 27.9.2012, teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty od podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, žalovaný neuznal nárok žalobcu
čo vyplynulo z vyjadrenia žalovaného, do šiestich mesiacov od podania žiadosti neuspokojil nárok na náhradu škody, preto mal súd za to, že šesťmesačná lehota v čase rozhodovania súdu uplynula, žalobu nemožno považovať za predčasne podanú a preto je daná právomoc súdu vec prejednať a rozhodnúť.
62. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti . Súdna prax je ustálená na závere, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd je povinný dôsledne skúmať splnenie formálnych i materiálnych predpokladov pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie je povinný skúmať exekučný titul na základe, ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, či je spôsobilým exekučným titulom v zmysle exekučného poriadku.
63. Z pripojeného exekučného spisu súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 23.12.2009 na základe exekučného titulu rozsudku stáleho rozhodcovského súdu, exekučný súd vyzval oprávneného dňa 30.03.2010 na odstránene vád podania ako aj zaslanie listinných dôkazov napr. ohľadne uzavretej zmluvy o úvere s dlžníkom, výzvu súdu prevzal dňa 09.04.2010 na ktorú však nereagoval . Následne exekučný súd dňa 07.09.2010 vyzval aj súdneho exekútora o zdokladovanie trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, ktorý dňa 18.10.2010 zaslal vyjadrenie a následne dňa 26.10.2010 súd vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.
64. Súd poukazuje predovšetkým na správanie sa samotného žalobcu, ktorý bol vo veci nečinný a riadne neposkytol súčinnosť pri vybavovaní veci. Uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup, ktorý by mal za následok prieťahy v súdnom konaní, postup exekučného súdu je plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti, čo je plne v súlade so závermi Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. vo veci sp. zn. II ÚS 245/2013, IV ÚS 606/2012.
65. Postup exekučného súdu bol preto opodstatnený a správne exekučný súd skúmal vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorá si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä z ohľadu na to, že sa týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Na potrebu skúmania exekučného titulu so zákonom reagoval aj zákonodarca legislatívnou zmenou v § 44 ods. 2 Zák.č.144/2010 Z.z. / Exekučného poriadku/ s účinnosťou od 01.06.2011 s tým, že v zmysle § 41 ods. 2 písm. c), písm. d) Exekučného poriadku, pokiaľ bol titulom pre exekúciu rozhodcovský rozsudok, spomínaná lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatila pre rozhodcovské rozsudky.
66. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z hmotnoprávnych predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
67. Súd ďalej uvádza, že z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného ústavou v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR /II.ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III ÚS 59/05/. Pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods.2 ústavy SR. /I ÚS 63/00/. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na rozhodnutie neznamená v zmysle platnej judikatúry automaticky zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
68. Pri posudzovaní nároku na náhradu škody z dôvodu existencie prieťahov v súdnom konaní , môže súd vychádzať len v prípade, ak by tieto boli konštatované Ústavným súdom Slovenskej republiky,
ktorý skúma porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a priznáva finančné zadosťučinenie, alebo ak by tieto boli konštatované predsedom súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní. Všeobecný súd nemôže preto konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu škody, vzhľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní. V súdnom spise sa ani nenachádza sťažnosť oprávneného na prieťahy v konaní. Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 03.10.2012, I.ÚS 476/2012 -12 rozhodoval o sťažnostiach žalobcu, pričom konštatoval, že doterajšia dĺžka predmetných konaní sama o sebe nie je ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľky, resp. že doba konaní vedených okresným súdom zasiahla samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie sťažnosti na ďalšie konanie /m.m. II.ÚS 93/03/.
69. Žalobca si uplatnil náhradu škody vo výške 125,- eur predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutie o ňom z dôvodu, že poškodený vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 15,- euro, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,- euro.
70. Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Žalobca v konaní skutočnú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré podľa neho uplynulo súdu ničím nepreukázal. Súd na znalecký posudok žalobcu č.1/2014 zo dňa 17.01.2014 vypracovaný Ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorý je zaregistrovaný pod Spr. č. 3272/2014 neprihliadol, nakoľko sa jedná o všeobecný znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný za obdobie rokov 2009-2012, neuvádza sa presný výpočet škody na konkrétne jednotlivé uplatnené nároky v jednotlivých konaniach, z uvedeného dôvodu posudok hodnoverným, relevantným spôsobom neuviedol presné vyčíslenie škody ku ktorej by malo dôjsť v konkrétnom exekučnom konaní, navyše posudok je výrazne jednostranný, vychádza iba z údajov poskytnutých zadávateľom a výpočty sa riadili voľnou úvahou.
71. Taktiež odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že paušálne vyčíslenie nákladov na správu a udržateľnosť pohľadávky bez ďalšieho nie je dôkazom o vzniku a výške škody. Napokon žalobca ani ich vynaloženie v konkrétnom prípade nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno v konaní. Odvolaciemu súdu z rozhodovacej činnosti je známe, že predmetný znalecký posudok nepreukazuje vznik a výšku skutočnej majetkovej škody tejto konkrétnej veci, ale iba analyzuje mzdové náklady, náklady na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému a na ich základe vyčísľuje majetkovú škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, diferencovane podľa jednotlivých typov žalôb, či ide o žaloby na náhradu škody spôsobenej v dôsledku oneskoreného rozhodnutia o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo žaloby na náhradu škody spôsobenej v dôsledku oneskoreného rozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora, teda len všeobecne podľa jednotlivých typov žalôb, nie však konkrétne v danej veci.
72. Žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov súd nepovažoval za zmenšenie majetku poškodeného ani za ušlý majetkový prospech. Taktiež z obsahu spisu mal súd preukázané, že v danej veci žalobca nezaslal žiadne urgencie adresované exekučnému súdu, navyše postup súdu nevykazoval znaky zbytočných prieťahov, za ktoré by mal štát zodpovedať za škodu. Žalobca vo vzťahu k celému uplatnenému nároku na náhradu škody nepreukázal priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť, medzi škodou a konaním exekučného súdu, nakoľko vzťah príčiny a následku musí byť podľa súdnej praxe priamy, bezprostredný, neprerušený nestačí ak je sprostredkovaný. Žalobca k svojej činnosti využíva informačný systém na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcii, výška nákladov prevádzkovania na správu informačného systému a udržiavanie systému patrí do podnikateľskej činnosti ktorú musí navrhovateľ vykonávať. Nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený musel vymáhať pohľadávku formou exekúcie, ide
o náklady ktoré by bolo možné zahrnúť do náhrady trov exekúcie. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal vznik škody ani výšku škody v zmysle § 17 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z.
73. Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 660,- eur a to alikvotným pomerom 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, nakoľko podľa jeho názoru bol v danej veci exekučný súd 12 mesiacov bezdôvodne nečinný. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy žalobca vychádzal z analógie Ústavného súdu SR, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000.- Sk, t.j. 660.- eur /660 eur :12= 55 eur/.
74. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch ,ak nie je možné uspokojiť ju inak podľa § 17 ods.2 Zák.č.514/2003 Z.z.
75. Súd poukazuje na judikatúru podľa ktorej odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo/rozsudok NS ČR sp .zn. 30 Cdo 675/2011/.
76. Žalobca v konaní pri uplatňovanom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť, ide o všeobecne známe riziká ktoré sú i rizikom podnikateľského subjektu. Súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch a preto nie je možné vychádzať z paušálnej sumy pri uplatňovanom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.
77. Vzhľadom na vykonané dokazovanie zhodnotením dôkazov jednotlivo ako aj v ich súvislosti s prihliadnutím na všetko čo vyšlo za konania najavo, mal súd preukázané, že v danej veci neboli splnené všetky zákonné podmienky uplatneného nároku žalobcom na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení žalobu v celom rozsahu zamietol.
78. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania. O výške náhrady trov konania nie je potrebné rozhodovať samostatným uznesením s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný si neuplatnil trovy konania a žalovanému v konaní trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.