Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38P-71-2015.pdf
PDF · 103.18 KB
Case nature
Area
Subarea
38P/71/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: N. Y., T.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec a plnoletú: D. Y., T.. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, X.U. K., obe deti rodičov: matka - V.. Z. Š.B., T.. XX.XX.XXXX, H. G. XX, X. K., F. N.. S. Q., AK G. G.S. Š. XX, H. a otec - V.. I. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. G.T. XX, I., F. I.. G. U., AK G. G. K. X/A, H., o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie výživného na S. Y.: D., T.. X.XX.XXXX Z. N., T.. XX.XX.XXXX zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava V dňa 08.01.2014, postúpeného na tunajší súd dňa 26.02.2015 sa otec v tom čase ešte oboch maloletých detí D. Z. N., domáhal zníženia výživného voči deťom, a to u D. zo sumy 380 € mesačne na sumu 200 € mesačne a u maloletého N. zo sumy 320 € mesačne na sumu 180 € mesačne.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že naposledy bolo výživné voči maloletým deťom upravované rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.04.2010, ktorým bolo manželstvo rodičov detí rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu a zároveň bol upravený jeho styk s deťmi. Od poslednej úpravy výživného došlo na strane otca k podstatnej zmene pomerov, keď uzavrel nové manželstvo s C. I., ktorá má vo svojej starostlivosti dve deti, ku ktorým si ich otec plní vyživovaciu povinnosť. Z manželstva otca detí sa v priebehu tohto konania narodilo dieťa, a to D. Y., T.. XX.XX.XXXX. Tehotenstvo manželky otca bolo rizikové, z ktorého dôvodu bola od októbra 2013 práceneschopná a výživou odkázaná na otca, keďže poberala len nemocenské dávky o výške cca 170 € mesačne. Z uvedeného bolo teda zrejmé, že potreby novej rodiny finančne uspokojoval prevažne otec detí. Keďže manželka otca bola dlhodobo práceneschopná, prispieval i na výživu jej detí, keďže ona si túto nemohla riadne plniť. Otec pritom musel zabezpečiť aj výbavu pre novonarodené deti a ostatné potreby s tým súvisiace. Životná úroveň otca je teda výrazne nižšia, než tomu bolo v čase posledného rozhodovania súdu. Na strane druhej došlo k zvýšeniu príjmov matky detí oproti jej príjmom, ktoré dosahovala v čase posledného rozhodnutia súdu a okrem toho sú k jej rukám mesačne poukazované finančné prostriedky vo výške 700 € z titulu výživného hradeného otcom. Dôvody, ktoré boli v rozsudku o rozvode manželstva uvádzané pre určenie výživného pominuli a nie je dôvod, aby bolo i naďalej výživné poskytované z jeho strane v stanovenej výške. Poukázal na rozdiel finančného podielu, ktorý pripadá na jedného člena domácnosti oproti domácnosti matky, keď u otca je tento príjem na jednu osobu 327 € mesačne a na strane matky 850 € mesačne.
3. Matka detí s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila a navrhla tento v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to, že uzavretím manželstva vznikla otcovi detí vyživovacia povinnosť k jeho manželke, nie však k jej deťom pochádzajúcim z jej predchádzajúceho manželstva. Ak mala manželka otca za to, že výživné hradené otcom jej detí je, z dôvodu jej zdravotného stavu, nedostatočné, nič jej nebránilo v tom, aby požiadala o zvýšenie tohto výživného. Taktiež uviedla, že otec z titulu vyporiadania BMS obdržal čiastku 144 000 eur, rovnako ako matka, a taktiež sa stal v priebehu konania vlastníkom či spoluvlastníkom dvoch nehnuteľností, a to v I. a v R. B.. Od posledného rozhodnutia súdu prišlo v dôsledku spoločenských zmien a zmien potrieb detí k nárastu nákladov na ich opodstatnené potreby. Tieto matka u D. vyčíslila na sumu 828 € mesačne a u maloletého Jakuba na sumu 784 € mesačne. V týchto nákladoch pritom nie sú zahrnuté ďalšie náklady na strane detí, napr. dentistické úkony u D. v dôsledku nosenia zubného strojčeka, školské výlety detí v zahraničí a pod., na ktoré otec nad rámec poskytovaného výživného neprispel. Na strane detí prišlo k zmene pomerov i počas konania, keď maloletý N. začal navštevovať súkromné gymnázium spojené s platením školného a taktiež bol doporučený na nosenie zubného strojčeka. U D. mala v tomto roku matka výdavky so stužkovou slávnosťou v sume cca 400 €. Nie je pravdou, že by boli obe deti s otcom v pravidelnom kontakte, keďže D. k otcovi nechodí, stretávajú sa len sporadicky. D. dosiahla počas konania plnoletosť a maloletý N. už vzrastom nie je dieťa, u oboch detí sú zvýšené náklady či už zo stravou, ošatením, obuvou, ako aj inými potrebami. Poukázala tiež na to, že dovŕšením plnoletosti mala D. nárok na výplatu poistného, ktoré jej založili rodičia a kde poistná suma určená k výplate predstavovala čiastku cca 4 900 €. Tieto peniaze si však otec nechal previesť na svoj účet, pričom dal dcére podpísať splnomocnenie, ktoré ho na to oprávňovalo s odôvodnením, že si to dcéra mala prečítať, čím preniesol celú zodpovednosť za vzniknutú situáciu na dcéru. Toto jeho konanie sa dá považovať za odcudzenie poistenia, ktoré patrilo D..
4. Plnoletá D. sa v plnom rozsahu stotožnila so stanoviskom a vyjadrením matky a žiadala návrh otca zamietnuť. Poukázala na to, že je študentkou posledného ročníka bilingválneho gymnázia a má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Všetky životné náklady jej uhrádza matka, od oboch rodičov dostáva darčeky k sviatkom. S otcom je v sporadickom kontakte.
5. Kolízny opatrovník doporučil súdu návrh otca zamietnuť. Poukázal na čas, ktorý uplynul od posledného rozhodnutia súdu, za ktoré sa náklady na odôvodnené potreby a záujmy oboch detí zvýšili, je potrebné prihliadnuť na ich vek a návštevu školy. Na strane otca síce došlo k zmene pomerov, napriek tomu mal za to, že jeho majetkové ako aj zárobkové možnosti mu umožňujú platiť doposiaľ stanovené výživné.
6. Súd sa oboznámil s návrhom otca zo dňa 08.01.2014, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.04.2010, č. k.15C/181/2009 - 47, sobášny list otca detí, lekárskou správou o zdravotnom stave manželky otca detí zo dňa 27.11.2013, potvrdením o príjme otca za rok 2013, 2014, 2015, výpisom z účtov otca detí a jeho manželky preukazujúce platenie výživného na deti a úhradu niektorých nákladov rodiny, správou ÚPSVaR Senec zo dňa 27.10.2015, vyjadrením matky k návrhu zo dňa 05.11.2015, výpisom z LV č. 1491, 368 a 4266, potvrdením o príjme matky detí za rok 2014 a 2015, potvrdením o návšteve školy u plnoletej D., rozpisom priemerných mesačných nákladov rodiny otca, vyjadrením matky a plnoletej D. k návrhu otca zo dňa 25.10.2016, výpisom z účtu matky detí potvrdzujúcich úhradu nákladov na strane detí, potvrdením o výške školného na strane maloletého N., rozhodnutie o prijatí maloletého N. na G. K. na Č. O. D. H. zo dňa 14.04.2016, Zmluvou o poskytovaní vzdelávania na súkromnom gymnáziu zo dňa 22.04.2016 a rozpisom nákladov na zubný strojček a stomatologické ošetrenie na strane maloletého N.. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
7. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči deťom D. Z. N. upravovaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.04.2010, č. k. 15C/181/2009 - 47, ktorým rozsudkom bolo manželstvo rodičov detí rozvedené, na čas po rozvode manželstva boli v tom čase obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej D. sumou 380 € mesačne a na výživu maloletého N. sumou 320 € mesačne. Zároveň bol upravený styk otca s deťmi. V tom čase rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti nemali. Obe deti v tom čase navštevovali ZŠ a venovali sa mimoškolskej činnosti - plávanie, basketbal, tancovanie a flauta. Obaja rodičia boli v tom čase zamestnaní, príjem otca dosahoval čiastku cca 1 620 € mesačne a príjem matky dosahoval čiastku 1 100-1 200 € mesačne. Zdravotný stav detí bol dobrý.
8. Plnoletá D. v školskom roku 2016/2017 navštevuje X. M. H. K. X..G.. W. D. H., kde matka uhrádza školné v prepočte 205 € (v predchádzajúcom školskom roku to bolo 164 €) mesačne. Nestravuje sa v školskej jedálni, matka jej poskytuje peniaze na obedy a pripravuje jej stravu doma. Do školy chodí SAD a MHD, prípadne ju matka vozí autom. Plnoletá sa angažuje v neziskovej organizácii zameranej na pomoc študentom ohľadom ich vzdelávania, štipendií, pobytov a pod. Je silná alergička, pravidelne užíva lieky a nosí šošovky, kde náklady dovedna predstavujú čiastku 20 € mesačne. Maloletá nosí zubný strojček, kde celkové náklady doposiaľ predstavovali čiastku cca 1 800 €, v súčasnosti chodí na kontroly cca 2x do roka.
9. Maloletý N. v školskom roku 2016/2017 navštevuje X. M. G. K. na Č. O. D. H., kde školné predstavuje čiastku 1 500 € na školský rok. Stravuje sa v školskej jedálni, kde matka uhrádza stravné vo výške 40 € mesačne. Cestovné do školy predstavuje čiastku cca 20 € mesačne. Na začiatku školského roku matka uhradila poplatok 300 € na učebnice. Zdravotný stav maloletého je dobrý, avšak taktiež má doporučený zubný strojček s rozpočtom nákladov zatiaľ v sume cca 900 €.
10. Matka obom deťom zakupuje veci na ošatenie, obuv, zabezpečuje im desiatový a pitný režim a uhrádza všetky ich potreby dennej spotreby. Taktiež obom deťom platí mobilný telefón v sume 30 € mesačne a poskytuje deťom vreckové v sume 30 € u maloletého N. a v sume 140 € u plnoletej D..
11. Otec detí od poslednej úpravy výživného zmenil svoj osobný stav, dňa XX.XX.XXXX sa oženil a z tohto manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá D.M. Y.. Je zamestnaný v spoločnosti F. ako obchodník s tým, že jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 1 620 €, iné príjmy nemá. Partnerka otca je na rodičovskej dovolenke s maloletou D. a poberá rodičovský príspevok a má tiež v starostlivosti dve deti z predchádzajúceho manželstva, a to plnoletého N. I., T.. XX.XX.XXXX Z. I. J. I., T.. XX.XX.XXXX, ku ktorým si ich otec plní vyživovaciu povinnosť dovedna vo výške 650 € mesačne. Otec spolu s manželkou bývajú v rodinnom dome v I., ktorý je vo vlastníctve jeho matky a okrem toho je výlučným vlastníkom rodinného domu v R. B.. Rodinný dom v I. bol prefinancovaný hypotekárnym úverom, ktorý na seba prevzal otec od predchádzajúceho majiteľa vo výške 120 000 € s tým, že mesačná splátka úveru predstavuje čiastku 700 €. Bol poskytnutý do 64 rokov veku otca.
12. Matka detí od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav, naďalej je rozvedená a nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná v spoločnosti K. G., G..M..B.., ako regionálny manažér s tým že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 1 700 - 1 800 €, na deti poberá rodinné prídavky, iné príjmy nemá. Spolu s deťmi obýva rodinný dom v X. K., ktorý je v jej osobnom vlastníctve a je čiastočne prefinancovaný hypotekárnym úverom v celkovej čiastke 45 000 €, kde mesačná splátka predstavuje čiastku 315 €. Býva sama, s nikým nevedie spoločnú domácnosť.
13. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
19. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
23. V zmysle Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, pričom súd je oprávnený a povinný skúmať výlučne a len zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia súdu, ktoré sa má meniť. Túto zmenu pomerov je povinný náležite zistiť a ustáliť tým spôsobom, že porovná rozhodujúce skutočnosti podstatné v čase posledného rozhodovania súdu s rozhodujúcimi skutočnosťami v čase rozhodovania súdu o jeho zmene. Po zistení a porovnaní týchto rozhodujúcich skutočností v danom prípade súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči obom deťom je v plnej miere nedôvodný, nakoľko otec nepreukázal vo vzťahu k svojej osobe takú zmenu pomerov, ktorá by bola relevantným podkladom pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči plnoletej D. a maloletému N.. Vyživovacia povinnosť je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, je potrebné ju plniť pravidelne a v dostatočnom rozsahu tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravého fyzického a psychického vývoja maloletého dieťaťa. Rodičia si musia byť svojej vyživovacej povinnosti vedomí rovnako ako tej skutočnosti, že túto je potrebné si plniť až do času, kedy dieťa nie je schopné samé sa živiť. V zmysle zákona súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Nemôže však ísť o akúkoľvek zmenu pomerov, ale o takú, ktorá v prípade zníženia vyživovacej povinnosti, spôsobí podstatnú zmenu v schopnostiach a možnostiach rodiča plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu (napr. ochorenie, pre ktoré rodič nemôže vykonávať zárobkovú činnosť a pod.) a nie o skutočnosti subjektívne, o ktorých má rodič za to, že je potrebné ich vo vzťahu k jeho schopnostiam a možnostiam plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, posudzovať.
24. Povinnosťou rodičov je v prvom rade uspokojiť potreby svojich detí a až následne, zo zvyšnej sumy finančných prostriedkov, môžu uspokojiť svoje životné potreby. Nie je pritom smerodajné to, koľko si rodič svojou prácou zarobí, ale to koľko je schopný si zarobiť s ohľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, zdravotný stav a ostatné okolnosti, pričom rodičia sú povinní v maximálnej možnej miere využívať svoje schopnosti a možnosti na dosiahnutie takého príjmu, z ktorého budú schopní prispievať na výživu svojich detí v potrebnom rozsahu. Pri úprave výšky vyživovacej povinnosti (tak pri jej zvýšení ako aj pri jej znížení) súd prihliada na všetky okolnosti daného prípadu, v prvom rade na výšku nákladov potrebných na krytie odôvodnených potrieb každého dieťaťa, na možnosti a schopnosti jeho rodičov, ich majetkové, finančné a zárobkové pomery, objektívne okolnosti, spočívajúce v zdravotnom stave rodičov, spôsobilosti dosahovať adekvátny príjem, v možnostiach a schopnostiach zabezpečenia si ďalšieho príjmu prostredníctvom primeraných pracovných príležitostí a pod. Dôvodom, pre ktorý otec žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči deťom bol ten, že mu pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť, jeho manželka je na rodičovskej dovolenke a spláca úver v mesačnej splátke 700 €. Pokiaľ ide o skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia súd poukazuje na to, že vyživovacia povinnosť k maloletej D.M. zo strany otca je síce nespochybniteľná, avšak pribudnutie vyživovacej povinnosti neznamená, že sa vyživovacia povinnosť tohto rodiča na predchádzajúce vyživovacie povinnosti v pomere k tomu upraví. Každý z rodičov si má byť vedomý svojich možností, schopností a majetkových pomerov a s ohľadom na ne korigovať počet svojich vyživovacích povinností tak, aby na strane každého z detí boli uspokojované jeho odôvodnené potreby a záujmy v dostatočnom a riadnom rozsahu a aby žiadne dieťa nebolo ukracované oproti inému dieťaťu toho istého rodiča. Pokiaľ ide o ďalšie otcom uvádzané skutočnosti, týkajúce sa úveru vo výške 120 000 €, ktorým sa otec zaťažil, tento súd nevzal do úvahy. Na strane oboch rodičov je prítomné úverové zaťaženie, avšak na strane otca vo výrazne vyššom rozsahu, než na strane matky. Rodičia pritom v roku 2013 odpredali nehnuteľnosť v ich spoločnom vlastníctve a každý z nich obdržal sumu 144 000 €. Matka pre seba a pre deti zabezpečila bývanie v dome v X. K., ktorého kúpu čiastočne dofinancovala z hypotekárneho úveru vo výške 45 000 €. Otec, napriek tomu, že disponoval rovnakou sumo, ako matka, sa rozhodol zaťažiť úverom vo výške 120 000 €, ktorého mesačná splátka predstavuje 1-icu jeho deklarovaného príjmu. Otec uviedol, že sa jednalo o úver, ktorý na seba prevzal od predchádzajúceho majiteľa nehnuteľnosti, avšak uvedené nie je samo o sebe dôvodom k tak výraznému úverovému zaťaženiu. Predmetné zaťaženie na strane otca preto súd vyhodnotil ako neprimerané majetkové riziko, ktoré otec na seba prevzal napriek tej skutočnosti, že si bol vedomý svojich vyživovacích povinností, tej skutočnosti, že tieto si bude musieť plniť do času, kedy deti nebudú schopné samé sa živiť a v neposlednom rade si bol vedomý aj finančných nákladov na tento úver. V žiadnom prípade nemohol otec predpokladať, že výška jeho vyživovacej povinnosti voči D. Z. N. bude upravená s ohľadom na jeho veľké úverové zaťaženie. Taktiež sa na strane otca súd nestotožnil s jeho tvrdením, že má vyživovaciu povinnosť k deťom svojej manželky, ktoré s nimi žijú v spoločnej domácnosti. K deťom svojej manželky nemá otec D. Z. N. zákonnú vyživovaciu povinnosť. Je samozrejme prirodzené, že participuje na ich starostlivosti a výchove, keďže žijú v spoločnej domácnosti a tvoria rodinu, avšak pri úprave vyživovacej povinnosti rodiča k jeho biologickým deťom sa na uvedené osoby so zákona neprihliada.
25. Suma, ktorou bol otec ochotný prispievať na výživu D. (200 €) a N. (180 €) je suma, ktorá by nezodpovedala pomernej časti nákladov na základné potreby a záujmy detí. Je nutné prihliadnuť na to, že obe deti navštevujú stredné školy, kde sa uhrádza školné, u D. v sume 205 € mesačne, u maloletého N. v sume 150 € mesačne. Je nutné si uvedomiť, že tieto sumy predstavujú u D. Z. N. bezmála polovicu výživného uhrádzaného otcom každý mesiac, bez zohľadnenia akýchkoľvek ďalších nákladov. Ďalšie náklady sú spojené s komplexným zabezpečením vzdelávacieho procesu u oboch detí, t. j. nákup učebníc, úhrada aktivít poriadaných školou a pod., ktoré pri prepočte predstavujú niekoľko desiatok eur mesačne. U oboch detí má matka prirodzene náklady spojené s bývaním, stravou v domácom prostredí, zakupovaním ošatenia a obuvi, zabezpečím chodu domácnosti, v ktorej deti žijú a taktiež úhradou nákladov na ich denné potreby (hygienické a drogistické potreby a pod.) Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že otcom uhrádzané výživné nie je v žiadnom ohľade neprimerané k nákladom prítomným na strane oboch detí, a to napriek tomu, že matka vo svojom rozpise nákladov uvádzala položky, ktoré súd nepovažoval za dôvodné v plnej výške. Jednalo sa napr. o náklady na ošatenie a obuv detí, ktoré sa súdu javili ako čiastočne nadhodnotené rovnako, ako vreckové, ktoré matka poskytuje D. v sume 140 € mesačne. Je zrejmé, že D. vzhľadom k svojmu veku potrebuje disponovať určitou hotovosťou, keďže si už väčšinu vecí spojených so svojim životom zabezpečuje vo vlastnej réžií, treba si však uvedomiť, že tieto výdavky prispôsobuje rodič svojim možnostiam a poskytuje ich dieťaťu v takej výške, ktorú mu umožňujú jeho príjmy. Všetky ostatné náklady vyčíslené matkou však považoval súd za dôvodné. Je taktiež potrebné prihliadnuť na to, že obe deti podstupujú stomatologické ošetrenia a nosia, resp. N. bude nosiť zubný strojček, čo je spojené s vynaložením značných finančných prostriedkov. Obe deti navštevujú strednú školu zameranú na výučbu cudzích jazykov, s čím sú spojené zvýšené náklady na zabezpečenie vzdelávacieho procesu (pobyty v zahraničí, učebnice a pod.) V kontexte uvedeného nie je zníženie vyživovacej povinnosti zo strany otca dôvodné, keď nemá žiadnu oporu tak v skutkovom ako aj právnom stave.
26. S ohľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že na strane otca súd nezhliadol prítomnosť tak relevantných dôvodov, na ktorých podklade by bolo možné znížiť doposiaľ určenú vyživovaciu povinnosť voči deťom, a to ani len čiastočne.
27. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nemôže matka, plnoletá a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.
Proti tomuto rozsudku môže otec podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).