Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/63/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: P. G., nar. XX.XX.XXXX a E. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava deti rodičov: L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, Bratislava, zastúpená advokátom JUDr. Gabrielom Szabóm , so sídlom Kostolné námestie 32, Kolárovo a P. G., nar.XX.XX.XXXX, bytom X. M. XX, Bratislava, zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Kalinovou, so sídlom Cukrová 14, Bratislava o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému P. G., nar. XX.XX.XXXX a k maloletému E. G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne na každé dieťa, vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky počnúc dňom 04.05.2016. Zročné výživné na maloletého P., ktoré otcovi vzniklo za obdobie od 04.05.2016 do 31.10.2016 vo výške 292 eur, je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Zročné výživné na maloletého E., ktoré otcovi vzniklo za obdobie od 04.05.2016 do 31.10.2016 vo výške 292 eur, je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XXP/XX/XXXX v časti o výške výživného. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1/ Matka maloletých detí sa návrhom podaným na súd dňa 04.05.2016 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k P. a E. zo sumy 150 € na 300 € mesačne. Vo svojom návrhu uviedla, že od poslednej úpravy výživného v roku 2013 sa zmenili pomery na strane detí, rýchlo rastú, menia sa ich stravovacie návyky, zvyšujú sa nároky na obliekanie, hygienu, spoločenské a kultúrne vyžitie. Od septembra 2015 deti nastúpili na strenú školu, s čím vznikli ďalšie výdaje na školské potreby, učebnice, ISIC kartu, a iné. 2/ Otec detí vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí pretože na jeho strane došlo k zmene v tom smere, že mu pribudla vyživovacia povinnosť . Dňa 18.01.2016 sa mu narodil syn M. s pôrodnou hmotnosťou 1 490 g, ktorý vyžaduje mimoriadnu starostlivosť. Platiť na dvojičky zvýšeným výživným mu nedovoľuje ani jeho finančná situácia. 3/ Z obsahu listinných dokladov predložených účastníkmi konania súd zistil, že matka detí je zamestnaná ako zdravotná sestra v G. Ú. A.R. Q. R. R. a.s., na to aby si finančne prilepšila, robí nadčasy. Jej čistý mesačný príjem predstavuje v priemere 1 200 €. Po rozvode manželstva s otcom detí uzavrela v roku 2010 nové manželstvo s M. O., ktorý podniká v oblasti spravodajstva, z obsahu daňového priznania súd zistil, že za zdaňovacie obdobie roku 2015 mal príjmy z podnikateľskej činnosti 21 913 € a výdavky 17 701 €. Manžel navrhovateľky má jednu vyživovaciu povinnosť, na ktorú platí výživné 150 € mesačne. Obaja synovia navštevujú od septembra 2015 športové gymnázium na U. F.. v Bratislave, venujú sa futbalu. Na gymnáziu sú vyššie výdaje ako na základnej škole - poplatky na ZRPŠ - 52,50 €, stravné v škole na jedného syna - 50 €, deti majú v škole okrem obedov aj olovrant a desiatu. Synovia za posledné

dva roky veľmi narástli, merajú 1,90 m, strava v škole im nestačí, každý deň musí variť, lebo si vyžadujú teplé večere. Od októbra 2015 nosí E. fixný strojček, za čo zaplatila 600 €, otec vtedy prispel sumou 300 €. Na futbal platí 100 € mesačne na obe deti. Synovia majú problémy s chrbticou, navštívila s nimi špeciálneho pedológa, boli im predpísané vložky do topánok, za ktoré musela zaplatiť 90 € za jeden pár. Matka je výlučnou vlastníčkou 4-izbového bytu na L. F.. Č.. XX v Bratislave, na ktorý si vzala úver vo výške 35 000 €, ktorý spláca mesačnými splátkami po 265 €. Deti navštevujú otca veľmi málo, väčšinou ich raz za dva týždne zoberie do cukrárne alebo k svojim rodičom. 4/ Otec detí vo svojej výpovedi uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí, jeho finančné možnosti mu neumožňujú platiť výživné tak, ako to navrhuje matka. Deti sú zvyknuté na vysokú životnú úroveň, vyžadujú len značkové oblečenie, matka ich nevedie k skromnosti. Okrem svojej podnikateľskej činnosti pôsobí ako tréner vo futbalovom klube Slovan, kde trénujú aj synovia, takže sa s nimi každý deň vidí. Dňa 18.01.2016 sa mu narodil syn M., s matkou dieťaťa však manželstvo neuzavrel. Býva aj s partnerkou v jej byte, on sám nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Jeho partnerka vlastní motorové vozidlo. Jediným zdrojom príjmu jeho partnerky je rodičovský príspevok, preto v rozpise mesačných nákladov uviedol splátku hypotéky, poistenie partnerky, ktoré hradí on. Od októbra 2016 je poberateľkou len rodičovského príspevku vo výške 203 €, preto musí svojej partnerke finančne vypomáhať. Náklady na mal. M. vyčíslil sumou 261 € mesačne, tieto náklady spriemeroval od narodenia dieťaťa až doposiaľ. Syn sa narodil 3 27P/63/2016 predčasne, preto má zvýšené potreby, s čím sú spojené aj zvýšené výdaje. Okrem výživného na syna E. a P., platí každému poistku mesačne v sume 22,94 €. 5/ Kolízny opatrovník vykonal sociálne šetrenie v domácnosti matky. Maloletý P. uviedol, že sa s otcom stretáva na tréningoch, ale to sa iba pozdravia a nebavia sa spolu lebo otec nemá čas, trénuje inú skupinu. S otcom sa inak stretávajú raz za 2 - 3 týždne a väčšinou to dopadne tak, že sa pohádajú. Uviedol, že otca má rád, ale nakoľko je takej istej povahy ako otec, vždy ich stretnutie dopadne hádkou. Otec mu nikdy nekupuje oblečenie alebo iné potrebné veci. Spolu s bratom E. navštevujú športové gymnázium a už 8. rok hrajú futbal. 6/ Z obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XX/XXXX-XX súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX rodičia maloletých detí uzavreli rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca k maloletým synom zo sumy 100 € na 150 € mesačne. Týmto bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Od poslednej úpravy výživného teda uplynuli 3 roky. K zmene na strane maloletých došlo v tom, že začali navštevovať športové gymnázium, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdaje. 7/ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine ,obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 4

27P/63/2016

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 8/ V prejednávanom prípade je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného (2013) došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré od septembra 2015 nastúpili na športové gymnázium. Matke sa zvýšili výdaje spojené s návštevou školy ale aj z dôvodu rýchleho rastu detí, ktorým treba kupovať oblečenie, synom sa zmenili stravovacie návyky, strava v škole im nestačí, doma si vyžadujú teplú večeru. Práve matka dopĺňala doposiaľ zdroj výživy detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj tým, že sa o maloletých jednak osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť, zvýšenú okrem iných aj z dôvodu pribúdajúceho veku synov a tým aj zmenou ich záujmov a potrieb. Vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnuc na odôvodnené potreby 16-ročných chlapcov a poslednú úpravu výživného, ktorá bola pred 3 rokmi dospel súd k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné vo výške 200 euro. Otec vyčíslil náklady na svoju domácnosť a na maloletého M. spolu v sume 1 011,27 € mesačne, z čoho mesačné náklady na maloletého M. vyčíslil sumou 261 €, jemu prislúchajúci podiel na domácnosť a M. vyčíslil sumou 429 €. Otec sám konštatuje, že výdaje na dieťa vo veku 10 mesiacov predstavujú 261 € avšak so zvýšením výživného na dvojičky vo veku 16 rokov považuje za neprimerané. Súd sa s jeho názorom nestotožňuje. Pokiaľ otec poukazuje na to, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, súd poukazuje na konštantnú judikatúru, podľa ktorej narodenie ďalšieho dieťaťa otcovi zaviazaného vyživovacou povinnosťou nemôže do určovania výživného zasiahnuť v takej miere, aby obmedzila zabezpečovanie potrieb jeho starších detí. Súd zvýšil prihliadnuc na všetky okolnosti vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 150 € na 200 € mesačne na každé dieťa, ktorú výšku považoval aj za primeranú vzhľadom na príjmy otca, jeho možnosti , schopnosti, vek a zdravotný stav. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. 9/ Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa. Vzhľadom na to, že matka v konaní nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemohla podať návrh skôr (nepriaznivý zdravotný stav, bránenie v uplatnení nároku inou osobou a pod.), súd postupoval podľa citovaného zákonného ustanovenia a priznal zvýšené výživné odo dňa podania návrhu na súd.

5

27P/63/2016

Zročné výživné , ktoré potom otcovi vzniklo za obdobie od podania návrhu na súd, t.j. od 04.05.2016 do rozhodnutia súdu v sume 292 eur ako rozdielu medzi doposiaľ plateným výživným a výživným zvýšeným, po započítaní realizovaných platieb, súd podľa § 232 ods. 2 CSP, súd povolil otcovi splatiť zročné výživné v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. 10/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 .

6

27P/63/2016

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.