Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Er-196-2014.pdf
PDF · 73.71 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/196/2014
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 proti povinnému X. X., Q.. XX.XX.XXXX, Ť. XXX/X, U., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 660,54,- Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Ondrejkovou pod č. EX 7629/14 z a s t a v u j e . II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 42,83 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného adresovaný súdnej exekútorke sa dňa 29.09.2014 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil výkaz nedoplatkov č. 1341240513 zo dňa 19.09.2013, výkaz nedoplatkov č. 1341304713 zo dňa 18.11.2013, výkaz nedoplatkov č. 1441018313 zo dňa 16.01.2014, výkaz nedoplatkov č. 1441057713 zo dňa 17.03.2014 a výkaz nedoplatkov č. 1441103913 zo dňa 04.06.2014 vydaných Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s.. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia sumy 660,54,- Eur a trov exekúcie.
2. Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 077321 zo dňa 08.10.2014 poveril súdnu exekútorku JUDr. Andreu Ondrejkovú vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.
3. Dňa 13.04.2016 bol súdu doručený podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie, ktorým s poukazom na nemajetnosť povinného, ktorého majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, navrhla exekúciu zastaviť. Súdna exekútorka súčasne uplatnila nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 60,35 Eur s tým, že k ich náhrade žiada zaviazať oprávneného. 4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Súd sa stotožnil s názorom súdnej exekútorky, že exekúciu je potrebné zastaviť, nakoľko obsah spisu súdnej exekútorky preukazuje, že skutočnosti oznámené súdnou exekútorkou o nemajetnosti povinného vychádzajú z konkrétnych šetrení a sú pravdivé (lustrácia - banky, kataster nehnuteľností, ISEB, súčinnosť so Sociálnou poisťovňou). Zisťovanie majetku povinného pri vedení exekúcie je zo zákona úlohou súdneho exekútora, ktorý má na to nie len špecializáciu ale aj rozsiahle možnosti. V danom prípade súdna exekútorka, ktorú si sám oprávnený dobrovoľne zvolil na vykonanie exekúcie po zisťovaní majetku povinného navrhla zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený majetok či príjmy povinného umožňujúce úspešne vykonať exekúciu. Vzhľadom na neexistenciu majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie v spojení s tým, že vychádzajúc zo zistení súdnej exekútorky poverenej vykonaním exekúcie, ktoré premietla do podnetu na zastavenie exekúcie nie je
predpoklad zmeny majetkových pomerov povinného ani do budúcna, je zrejmé, že exekúciu nemožno vykonať. Preto ju súd postupujúc podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Podľa názoru súdu, ďalšie, zjavne bezúspešné vedenie exekúcie by nebolo v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania v zmysle ktorej je exekučný súd v rámci svojich možností povinný dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane súdneho exekútora ako aj na strane účastníkov boli čo najmenšie a nebolo by ani v záujme oprávneného, aj vzhľadom na výšku vymáhanej sumy, keďže by len navýšilo trovy, ktoré by v prípade neúspešnej exekúcie musel v konečnom dôsledku znášať oprávnený. Vzhľadom k zdokladovaným zisteniam súdnej exekútorky o majetkových pomeroch povinného súd mal za to, že nariadenie pojednávania nebolo nevyhnutné pre objasnenie veci, preto o zastavení exekúcie rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 58 ods.2 Exekučného poriadku).
7. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie ( § 200 ods.5 Exekučného poriadku). O trovách exekúcie vzniknutých súdnej exekútorke súd v danom prípade rozhodol podľa § 200 a § 196 Exekučného poriadku, pričom povinnosť ich náhrady uložil oprávnenému v súlade s ust.§ 203 ods.2 Exekučného poriadku.
8. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta citovaného zákona ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
10. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
11. Súdna exekútorka preukázateľne vykonala úkony exekučnej činnosti, s čím boli spojené jednak hotové výdavky a tiež vznik nároku na odmenu. Povinný, ktorý by inak tieto trovy musel znášať ( § 197 ods.1 Exekučného poriadku) nemá majetok na ich úhradu a tak súd postupujúc podľa § 203 ods.2 Exekučného poriadku v zmysle ktorého pri zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený uložil oprávnenému povinnosť nahradiť vzniknuté trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
12. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení.
13. Podľa § 14 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
14. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. Súd priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie nasledovne:
1/ odmenu podľa § 14 ods. 1, 2 vyhl. v najnižšej zákonnej výške 33,19 Eur. Keďže si súdna exekútorka uplatnila odmenu v najnižšej zákonnej výške, súd sa skúmaním rozsahu úkonov bližšie nezaoberal.
2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. vo výške 2,50 Eur, pozostávajúcu z poštovného vo výške 1,40 Eur a poplatkov vo výške 1,10 Eur.
3/ DPH z priznanej odmeny vo výške 20% (§ 27 ods. 1, 3 zák. č. 222/2004 Z.z.) zo základu 35,69 Eur, t.j. 7,14 Eur.
16. Súdnej exekútorke priznal náhradu hotových výdavkov vo výške 2,50 Eur, ktoré pozostáva z poplatkov za el. lustráciu MV a bankové služby vo výške 1,10 Eur, z poštovného vo výške 1,40 Eur, nakoľko súd z predloženého exekučného spisu zistil, že v spise sa nachádzajú iba jedna obálka (1 x 1,40 Eur) a žiadna doručenka, ostatné poštovné súdna exekútorka nepreukázala a preto jej ich súd ani nepriznal.
17. Súd nepriznal súdnej exekútorke ani náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné výdavky, nakoľko tieto výdavky žiadnym spôsobom nepreukázala a nevyplývajú ani z exekučného spisu predloženého súdnou exekútorkou.
18. Po sčítaní tak súdnej exekútorke vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 42,83 EUR. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému tak ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Vzhľadom na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, viazal súd lehotu na plnenie až na právoplatnosť uznesenia ( § 171 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku I. možno podať na tunajší súd odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Proti tomuto uznesenie, čo do výroku II. odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods.3 C.s.p.).