Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9P/32/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti súdu o mal. C. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa matky: S. J., trvalý pobyt: N., C. Č.. X, zastúpená advokátkou: JUDr. Desana Madžová, sídlo: Piešťany, Vajanského č. 58, a otca: Ľ. J., trvalý pobyt: N., I. Č.. XX/XX, zastúpený advokátom: Mgr. Peter Kubala, advokát, sídlo: Piešťany, Pod Párovcami č. 1362/55, o návrhu otca na zníženie výživného pre mal. C. takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie výživného pre mal. C. z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec návrhom doručeným súdu zo 09.05.2014 navrhol, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k mal. C. zo sumy 133 eur na 30 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. Od septembra 2007 prišiel o 4-izbový byt v dražbe, jeho príjem zo závislej činnosti sa dostal k nule. Tiež si od novembra 2013 vybavuje invalidný dôchodok, nakoľko jeho zdravotný stav mu nedovoľuje naplno sa venovať práci.

2. Matka vo Vyjadrení z 08.09.2014 s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila.

3. Otec pred súdom zotrval na návrhu na zníženie výživného z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, pre ktorý mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok

4. Matka pred súdom s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila.

5. Kolízny opatrovník pred súdom odporučil návrh zamietnuť vzhľadom k tomu, že to nie je v najlepšom záujme maloletej, výživné bolo otcovi určené v r. 2010, odkedy stúpli nároky v spojitosti so zabezpečením starostlivosti matky o mal. dcéru.

6. Otec právom záverečnej reči uviedol, že návrh na zníženie výživného je dôvodný, pretože od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena na strane otca, z objektívnych dôvodov. Otec má dlhodobo nepriaznivý zdrav. stav, ktorý vyústil do priznania čiastočnej invalidity Sociálnou poisťovňou a priznania čiastočného invalidného dôchodku. Otec má dlhodobo zníženú prac. schopnosť, ktorá ovplyvňuje jeho možnosť sa zamestnať a mať príjem. Výživné, ktoré je určené povinnému rodičovi nemôže mať likvidačný charakter, a preto je nutné prihliadať na možnosti a schopnosti povinného rodiča. Z dokladov predložených matkou vyplýva, že mesačne uhrádza 500 eur na nájomné, ktoré otec nepovažuje za primerané, pričom z ďalšieho prehľadu výdavkov vyhotoveného matkou vyplýva, že

výdavky na maloletú činia mesačne 600-650 eur. V rámci posudzovania výšky vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať nielen na schopnosti a možnosti povinného rodiča, ale v tomto prípade je nutné prihliadať aj na možnosti a schopnosti matky, ktorá je tiež povinná sa spolupodieľať na vyživovacej povinnosti, čím však otec neupiera matke jej osobnú starostlivosť o maloletú. Súd tiež musí prihliadať aj na odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré vzhľadom na možnosti a schopnosti otca je možné uspokojovať len v základnej rovine, pričom výšku výdavkov spojených s mal. C. otec nepovažuje za odôvodnenú.

7. Matka právom záverečnej reči navrhla návrh otca na zníženie výživného zamietnuť z dôvodu, že na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre mal. C..

8. Kolízny opatrovník právom záverečnej reči zotrval na zamietnutí návrhu na zníženie výživného otcovi

9. Z výsluchu otca 09.04.2015 súd zistil, že podnikanie ukončil k 31.10.2013 z dôvodu zhoršovania zdravotného stavu. Má iba jednu vyživovaciu povinnosť. Býva u rodičov, ktorý prispieva podľa možností mesačne približne 50 eur. Spoločnosť WAWE, s.r.o. Prešov, v ktorej je konateľom, nemá adresu, chce ju zrušiť, od roku 2008 nevykazuje činnosť, daňové priznanie sa nepodávalo od 2009. Tiež spoločnosť ČR P9 nevykazuje činnosť. Otec je evidovaný ako tzv. dobrovoľne nezamestnaný na odporúčanie sociálnej poisťovne, nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, lebo tým by svojím spôsobom deklaroval, že je schopný a spôsobilý výkonu zamestnania

10. Z výsluchu otca 14.04.2016 súd zistil, že bol som evidovaný na úrade práce od mája do júna 2015, čo mu odporučili z dôvodu, že nebolo zrejmé, dokedy bude trvať posudzovanie jeho zdravotného stavu. Z dôvodu, že chodieval na vyšetrenia, bol vyradený pre nespoluprácu. U rodičov býva od roku 2008. Rodičom na domácnosť prispieva sporadicky 10-20 eur mesačne, niekedy vôbec neprispeje. Má stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore polovodičová a vákuová výroba. V r. 1992-1997 bol zamestnaný v súkromnej firme ako servisný technik výpočtovej techniky, teda skladal počítače, inštaloval softvér, predával výpočtovú techniku. Servisného technika by vzhľadom na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mohol vykonávať, ale iba na čiastočný úväzok 4 - 6 hodín denne podľa zdrav. stavu. Môže napr. vykonávať výmenu hardvéru doma alebo u zákazníka, pričom to nie je fyzicky náročná práca. Nebola mu priznaná dávka v hmotnej núdzi. Jeho príjem predstavuje invalidný dôchodok vo výške 140,60 eur a príspevok na diétne stravovanie vo výške 19 eur mesačne. Iný príjem nemá. Brigádnicky si neprivyrába. Každý druhý mesiac má výdavok 20 eur, t.j. 10 eur mesačne na inzulín.

11. Z výsluchu otca z 20.09.2016 súd zistil, že otcovi bola priznaná miera 50% z rozsahu 50 - 70%. Voči otcovi sú vedené exekučné konania, tiež pre vymoženie pohľadávky na výživnom. Počas tohto exekučného konania mu bol zadržaný vodičský preukaz, čo mu čiastočne aj znemožňuje sa zamestnať. Tiež bol otec pre neplatenie výživného aj právoplatne odsúdený a vo výkone trestu odňatia slobody v období od 10.06.2014 do 30.09.2014. Mal pracovné ponuky na výkon externej práce, čo však predpokladalo vodičské oprávnenie, ktoré mu však bolo zadržané príkazom z 23.06.2015, a preto sa zamestnať nevedel. Týchto ponúk bolo asi 6, niektoré stále trvajú, s odmenou 200 eur a viac v závislosti od odpracovaných hodín.

12. Z výsluchu otca z 27.10.2016 súd zistil, že otec nie je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Možnosť sa zamestnať je podmienená vodičským oprávnením.

13. Z výsluchu matky 09.04.2015 a 21.05.2015 súd zistil, že spláca exekúcie pre dlhy z manželstva, na ktorých sa otec nepodieľa. Na Slovensku sa zamestnala kvôli dcére, ktorá nechcela delenie na 2 týždne s matkou a 2 týždne s otcom, keď matka pracovala v Rakúsku. Od januára 2014 do februára 2014 bola práceneschopná s príjmom vo výške 620 eur mesačne. Následne od 01.03.2014 do 16.06.2016 bola nezamestnaná. Od 16.06.2014 začala pracovať v spoločnosti DETOX. Príjem matky na Slovensku bol 850 eur v hrubom plus kvartálne odmeny podľa fungovania, plnenia plánu, z ktorej jej strhávajú zrážky pre exekúcie 350 eur aj za otca, teda jej na výplatu príde 380 eur namiesto 750 eur každý mesiac. Matka žije s dcérou v priateľovom byte, za ktorý platí 350 eur je zmluva medzi nami dvoma s tým, že ja mu splácam pôžičku na byt. Priateľ v mojej domácnosti nežije. Mám jednu vyživovaciu povinnosť.

14. Z výsluchu matky z 20.09.2016 súd zistil, že od 17.08.2016 pracuje pre spoločnosť UNIVERSAL maklérsky dom, a.s. na základe mandátnej zmluvy zo 17.08.2016 s príjmom vo výške 250 eur za pol mesiaca. Dcéra C. v šk.r. 2016/2017 navštevuje 7. ročník ZŠ. Je zdravá, trpí len bežnými ochoreniami.

15. Z Potvrdenia o návšteve školy z 13.02.2015 a z 24.03.2016 súd zistil, že mal. C. bola v šk.r. 2014/2015 žiačkou 5. ročníka ZŠ, v šk. r. 2015/2016 žiačkou 6. triedy.

16. Z potvrdení o príjme matky za r. 2013, výplatných listov od júna 2014 do januára 2015 matky súd zistil, že priemerný čistý príjem matky v r. 2013 činil 675,- eur mesačne, v období od júna 2014 do januára 2015 vo výške 347,52 eur

17. Z potvrdenia z 12.04.2016, Návrhu vyhotoveného 20.05.2016 MUDr. Barborou Križanovou, potvrdeniami o vykonaných výkonoch, pokladničných dokladov súd zistil, že mal. C. absolvovala vstupné čeľustno-ortopedické vyšetrenie a je indikovaná na liečbu fixným aparátom s odhadom trvania liečby 1,5 - 2 roky s celkovými poplatkami 800 - 900 eur. Najväčšie predpokladané platby v súvislosti so starostlivosťou o chrup predstavujú 36 eur doplatok na podnebný oblúk, 107 eur doplatok na horný fixný aparát, 111 eur doplatok na dolný fixný aparát, 230 eur doplatok na sňatie a záverečnú dokumentáciu a reparačné aparáty. Matka za obdobie od apríla 2016 do júna 2016 122,76 eur.

18. Z Potvrdenia o zaplatení poplatkov za šk. r. 2014/2015 z 20.05.2015 súd zistil, že matka k 21.05.2015 uhradila 25 eur ZRŠ, 2 eur úrazové poistenie, 1,6 eur poistenie za stratu vecí, 4 x 2,5 eur výchovný koncert, divadlo 11 eur, 8,5 eur fotograf, divadlo + vianočné trhy 18 eur, školský set - pracovné zošity 28 eur, plavecký výcvik 24 eur, 160,- eur škola v prírode.

19. Z Návrhu pracovnej zmluvy zo 04.10.2016 zamestnávateľa Automation & Business, s.r.o., v spojení s Pracovnou náplňou z 10.11.2016 súd zistil, že otcovi bolo poskytnuté zamestnanie na pracovnú pozíciu osobný vodič - externý servisný technik s dohodnutým týždenným časom 18,70/20 hod. týždenne a dohodnutou mesačnou mzdou vo výške 240 eur.

20. Z Potvrdenia o dávkach dôchodkového poistenia z 03.03.2016 súd zistil, že v roku 2014 otec poberal mesačne 137,90 eur ako dávku dôchodkového poistenia, v roku 2015 vo výške 140,60 eur a v roku 2016 vo výške 141,60 eur.

21. Z Odpovede na žiadosť o podanie správy z 03.02.2015 a 25.02.2016 súd zistil, že otec k uvedenému dátumu nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 17.02.1993 do 28.02.1993 a od 04.05.2015 do 14.06.2015 vrátane.

22. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 8C/261/2009-52 z 11.05.2010, právoplatného 03.06.2010, súd zistil, že bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletej, pričom na čas po rozvode manželstva súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola mal. C. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné pre mal. C. vo výške 133 eur mesačne. Z výsluchu rodičov v predmetnom konaní súd zistil, že matka poberala dávky v hmotnej núdzi od decembra 2009 vo výške približne 300 eur mesačne, následne to bolo vo výške 17,68 eur mesačne z dôvodu, že poberala náhradné výživné. Mal. C. navštevovala materskú škôlku, navštevovala hodiny angličtiny s poplatkom 1,33 eur/hod., ktorú mala 2-krát týždenne. Tiež 1-krát týždenne chodila na tenis s poplatkom 8 eur. Otec býval u rodičov, ktorým prispieval 50 eur mesačne. Mal príjem zo živnosti v sume okolo 200 - 400 eur mesačne, pričom mal tiež príjem ako konateľ a spoločník vo výške 2000 - 3000 eur ročne.

23. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

24. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

26. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

27. Je potrebné zdôrazniť, že Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.

28. Súd pri posudzovaní návrhu otca na zníženie jemu určenému výživnému porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia, podstatná zmena pomerov.

29. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výška výživného povinnému otcovi pre mal. Veroniku bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 8C/261/2009, s účinnosťou od 03.06.2010, t.j. takmer 4 roky pred podaním návrhu na zníženie výživného.

30. Ako súd uviedol vyššie, porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase súčasného rozhodnutia, pričom mal preukázané, že na strane mal. Veroniky došlo k podstatnej zmene pomerov od posledného rozhodovania o výživnom v súvislosti s jej vekom, keďže v čase podania návrhu otcom bola o 4 roky staršia, čím sa zvýšili náklady na uspokojenie jej základných životných potrieb ako je strava, oblečenie. Tiež došlo k zmene pomerov týkajúcej sa jeho vzdelania. V čase posledného rozhodnutia o výživnom maloletá navštevovala materskú školu, pričom v čase podania návrhu otcom v máji 2014 bola žiačkou 4. ročníka základnej školy, t.j. na strane maloletej došlo už v septembri 2010 k podstatnej zmene odôvodňujúce zvýšenie výživného, nakoľko nastúpila na I. stupeň základnej školy, pričom v septembri 2014 došlo k ďalšej podstatnej zmene na strane maloletej odôvodňujúce ešte ďalšie zvýšenie výživného z dôvodu jej nástupu do 5. ročníka základnej školy, t.j. na II. stupeň základnej školy. V čase návštevy materskej školy mala matka zvýšené výdavky spojené s maloletou na hodiny angličtiny, ktorú mala 2-krát týždenne s poplatkom 1,33 eur, tiež 1-krát týždenne chodila na tenis s poplatkom 8 eur. V súvislosti s nástupom do základnej školy maloletou matke vznikajú zvýšené výdavky, ktoré v šk. r. 2014/2015 l činili spolu 288,10 eur, t.j. došlo k zvýšeniu výdavkov o 24 eur mesačne (25 eur ZRŠ, 2 eur úrazové poistenie, 1,6 eur poistenie za stratu vecí, 10 eur výchovný koncert, divadlo 11 eur, 8,5 eur fotograf, divadlo + vianočné trhy 18 eur, školský set - pracovné zošity 28 eur, plavecký výcvik 24 eur, 160,- eur škola v prírode). Maloletá je zdravá, s týmto matka nemá spojené zvýšené výdavky, avšak vznikajú jej zvýšené výdavky v súvislosti s chrupom maloletej, ktorá bola indikovaná na liečbu na liečbu fixným aparátom s odhadom trvania liečby 1,5 - 2 roky s celkovými poplatkami 800 - 900 eur. Existenciu a odôvodnenosť uvedeného mal súd za preukázané výsluchom

matky, jej písomnými podaniami a vyššie citovanými dokladmi predloženými matkou, potvrdzujúcimi výšku výdavkov.

31. Čo sa týka zmeny pomerov na strane rodičov súd mal výsluchom rodičov za preukázané, že od posledného určenia výživného u nich nedošlo k zmene v počte vyživovacích povinností, a teda v tomto smere v podstatnej zmene pomerov.

32. Matka bola v čase posledného určenia výživného nezamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 271,- eur; jej príjem t.č. činí 414,86 eur. Matka tiež poberá prídavok na dieťa vo výške 23,52 eur. Na základe uvedeného súd konštatuje, že u matky došlo k podstatnému zvýšeniu príjmu o približne 140 eur. Z citovaného spisového materiálu Okresného súdu Piešťany mal súd za preukázané, že matka v čase posledného určenia bývala s tromi deťmi v rodinnom dome, ktorý obýva naďalej. V súvislosti so zabezpečením vedenia domácnosti uhrádzala mesačne 137,- eur mesačne, tiež 97,50 eur splátku ŠFRB. Teraz z príjmu uhrádza 53 eur mesačne za elektrinu, za plyn 130 eur mesačne, za vodu štvrťročne 20 eur, 97,50 eur splátku ŠFRB spolu 287,50 eur mesačne. Existenciu a odôvodnenosť uvedeného mal súd za preukázané výsluchom matky, jeho písomným podaním a vyššie citovanými dokladmi predloženými matkou, potvrdzujúcimi výšku výdavkov.

33. Príjem otca v čase posledného rozhodnutia o výživnom činil 200 - 400 eur mesačne, pričom mal tiež príjem ako konateľ a spoločník vo výške 2 000 - 3 000 eur, t.j. ďalších 166,66 - 250 eur mesačne, z ktorého uhrádzal rodičom za bývanie 50 eur mesačne. Z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu bola otcovi priznaná čiastočná invalidita v rozsahu 50% z možných 50 - 70 %, t.j. v najnižšom možnom rozsahu. Príjem otca v čase podania návrhu na zníženie výživného predstavuje invalidný dôchodok vo výške 140,60 eur a príspevok na diétne stravovanie vo výške 19 eur mesačne, t.j. 159,60 eur. Na základe uvedeného súd konštatuje, že u otca došlo k podstatnému zníženiu príjmu o približne 180 eur. Otec má pritom výdavky 10 eur mesačne na inzulín a prakticky 10-20 eur mesačne za bývanie u rodičov, ktorým niekedy neprispeje vôbec.

34. Z uvedených preukázaných skutočností potom súd vychádzal pri posudzovaní návrhu otca na zníženie výživného pre mal. C. zo sumy 133 eur na 30 eur mesačne.

35. Otec ako dôvod pre zníženie výživného uvádzal skutočnosť, že na jeho strane došlo k podstatnej zmene z objektívnych dôvodov zhoršením jeho zdravotného stavu, ktoré vyústilo do priznania čiastočnej invalidity a priznania čiastočného invalidného dôchodku. Otec má takto zníženú pracovnú schopnosť, ktorá ovplyvňuje jeho možnosť sa zamestnať a mať príjem. Tu súd uvádza, že v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zhoršenie zdravotného stavu, a s tým spojené priznanie invalidity spravidla možno považovať za podstatnú zmenu pomerov, avšak v danom prípade súd na túto zmenu neprihliadal z nasledovných dôvodov. U otca síce došlo k zníženiu jeho príjmu, avšak má možnosť si privyrobiť, čo aj sám deklaroval, a nielen o sumu 240 eur mesačne ako to vyplýva z ponuky práce predloženej otcom, ale o sumu 200 eur a viac v závislosti od odpracovaných hodín, ktorých ponúk bolo 6 (k pojednávaniu 29.09.2015), niektoré stále trvali, avšak ich otec neprijal kvôli zhoršenému zdravotnému stavu. Pritom ku dňu vyhlásenia rozsudku bol zdravotný stav otca stále rovnako zhoršený ako pri podaní návrhu na zníženie výživného, otec tu však už deklaruje možnosť sa zamestnať, pričom teraz mu v tom bráni skutočnosť, že nemá vodičské oprávnenie. Z uvedeného takto súdu vyplynulo, že otec sa vyhýba riadnemu sa zamestnaniu. Súd v ďalšom tiež uvádza, že otec nie je evidovaný na úrade práce, je dobrovoľne nezamestnaný, pričom vzhľadom na jeho vyživovaciu povinnosť je jeho povinnosťou sa zamestnať aspoň na čiastočný úväzok, keďže priznaná miera invalidity je iba 50% a vo zvyšných 50% je spôsobilý byť zamestnaný. Otec pritom sám deklaroval, že mal/má pracovné ponuky. Pokiaľ otec namieta, že jeho opätovné zamestnanie je do veľkej miery ovplyvnené držaním vodičského oprávnenia, ktoré mu bolo odňaté z dôvodu exekúcie pre vymoženie pohľadávky na výživnom na základe návrhu matky, tu súd poukazuje na skutočnosť, že k odňatiu vodičského oprávnenia došlo až v máji 2015, pričom minimálne od r. 2010 do mája 2015 otec vodičským oprávnením disponoval a aj tak sa nezamestnal.

36. S poukazom na uvedené súd v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine zníženie príjmu otca neprihliadal, pretože neprijatie ponúk práce vyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšie zárobku bez dôležitého dôvodu. Preto pri posudzovaní schopností a možností otca plniť si vyživovaciu povinnosť nevychádzal z aktuálneho príjmu, ktorý otec dosahuje vo výške 159,60 eur, ale z príjmu ktorý je schopný dosahovať aj s prihliadnutím na svoje dosiahnuté vzdelanie (stredoškolské s maturitou), t.j. vo výške 159,60 eur +

200 - 300 eur mesačne (ponúkaný plat deklarovaný otcom počas pojednávania 20.09.2016). Na základe týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že nie je možné prihliadať na zníženie príjmu otca. 37. V závere súd uvádza, že zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného nebude ani v rozpore s rozhodovacou praxou Krajského súdu v Trnave, v zmysle ktorej možno výživné určiť vo výške 25 - 30% z príjmu povinného rodiča. V predmetnom prípade 25 - 30 % z príjmu otca 159,60 + 200 eur činí 89,90

- 107,88 eur, resp. 25 - 30 % z príjmu otca 159,60 + 300 eur činí 114,90 - 137,88 eur. Naposledy určené výživné je teda v tomto intervale, pričom tu súd poukazuje na skutočnosť, ktorú uviedol už vo vyššie uvedenom odôvodnení, teda že ešte pred podaním návrhu otcom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej odôvodňujúce práve naopak zvýšenie výživného, pričom od septembra 2014 už došlo ešte k ďalšej podstatnej zmene pomerov na strane maloletej odôvodňujúce ďalšie zvýšenie výživného. 38. Súd na základe uvedeného potom dospel v danom prípade k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine plniť si vyživovaciu povinnosť k mal. C. vo výške 133 eur mesačne, a preto jeho návrh na zníženie výživného zamietol. 39. V závere súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou otca, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

40. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany (trojmo).

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.