Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/141/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: V. s.r.o., S. 9, G., IČO: XX XXX XXX, zast. M.. A. Gráčik, advokát, V. kancelária, T. XX, D., proti žalovanému: SK.W. G.., R. S. utca XX (X/X), XXXX N., O., registračné číslo cG.XX-XX-XXXXXX, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 9Cb/37/2014-163 zo 16.6.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok sp.zn. RO XXXXX/XX vydaný rozhodcovským súdom zriadeným pri Z. hospodárskej komore, s.r.o. dňa 4.11.2013. Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu M.. A. B., advokát, T. XX, XXX XX D., vo výške 586,79 eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp.zn. RO XXXXX/XX zo 4.11.2013 podľa ust. § 40 ods. 1 písm.b/, c/, g/ zák.č. 244/2002 Z.z.. Podľa žalobcu je zachovaná lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže 30 dňová lehota na podanie žaloby je lehotou procesnou, a teda stačí ak je žaloba posledný deň lehoty podaná na prepravu. V tomto prípade posledný deň lehoty na podanie žaloby pripadol na sobotu, lehota na odovzdanie žaloby uplynie najbližší pracovný deň 22.4.2014. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, pretože rozsudok mu bol doručený 20.3.2014 v listinnej forme na adresu žalobcu, dátum doručenia je však dňom, ktorý v časovej následnosti nasleduje až po dni, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalobcovi nebolo zrejmé právoplatnosť a vykonateľnosť akého rozhodnutia nastala dňami uvedenými na odtlačku pečiatky jemu doručeného rozhodnutia. Domnieval sa, že ak bolo rozhodnutie vydané 4.11.2013, zrejme už bol rozsudok raz doručený, keď je opatrený doložkou vykonateľnosti, preto považoval doručenie rozsudku 20.3.2014 za rozhodnutie vydané vo veci, o ktorej už predtým ten istý rozhodcovský súd právoplatne rozhodol, čím bol daný dôvod na jeho zrušenie. Rozhodcovská doložka, ktorou mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu bola uzavretá 11.4.2013 v rámci Dohody o urovnaní. Za žalobcu dohodu mal uzavrieť Y. (jeho vtedajší konateľ), ktorý bol odvolaný z funkcie konateľa 12.4.2013. Uvedená skutočnosť sama o sebe nespôsobuje neplatnosť uzavretia rozhodcovskej doložky, avšak zakladá pochybnosť o jeho osobe, keďže v tom čase už vedel, že bude odvolaný z funkcie. Neplatnosť uzavretia rozhodcovskej doložky je však daná najmä tým, že dohodu o urovnaní za žalovaného podpísala osoba označená ako Y. U.. Pri podpise tejto osoby na uvedenej dohode nie je uvedené, že by vystupovala ako splnomocnený zástupca.

O konateľa ísť nemohlo, keďže podľa výpisu z obchodného registra je zrejmé, že Y. nevykonával túto funkciu ani v čase uzavretia dohody. Jedinou možnosťou je, aby táto osoba dohodu uzavrela ako splnomocnený zástupca žalovaného, k priloženiu plnomocenstva na uzavretie dohody alebo k inému preukázaniu oprávnenia tejto osoby na konanie za žalovaného ale nedošlo. právny úkon, z ktorého by vyplývalo oprávnenie tejto osoby na zastupovanie žalovaného nie je v Dohode o urovnaní spomínaný. Žalobca ďalej uviedol, že o rozsudku aj o existencii rozhodcovského konania sa prvýkrát dozvedel až z upovedomenia o začatí exekúcie zo 14.1.2014 vo veci vedenej pod sp.zn. EX XXXX/XXXX súdnym exekútorom Ing. M. S.. Podľa ust. § 17 zákona o rozhodcovskom konaní mal žalobca ako účastník rozhodcovského konania mať možnosť na uplatnenie svojich práv a ich ochrany tak ako aj žalovaný. Z celého rozhodcovského konania bol žalobcovi doručený len rozsudok a to až 20.03.2014, k doručeniu žaloby však do podania žaloby na súd nedošlo a ak by došlo, právne následky jej doručenia by boli sporné, keďže rozsudok bol vydaný skôr, než bola žaloba doručená žalobcovi. Súčasťou rozhodcovskej doložky bola aj dohoda strán o vedení rozhodcovského konania tým spôsobom, že všetky písomnosti boli doručované len elektronicky, t.j. aj žaloba a rozhodcovský rozsudok, a to na e-mailové adresy určené zástupcami strán dohody o urovnaní z 11.4.2013. V prípade e-mailovej adresy určenej pre doručovanie žalobcovi a@b.c <mailto:a@b.c>“ je zrejmé, že ide o súkromnú adresu vtedajšieho konateľa. K odvolaniu Y. Z. z funkcie konateľa žalobcu došlo 12.4.2013, v čase elektronického doručenia žaloby (17.10.2013 ) ako aj samotného rozsudku (prvýkrát elektronicky 4.11.2013 - podľa dokumentácie v spise na rozhodcovskom súde) už nebol konateľom žalobcu. Žalobca teda ako účastník rozhodcovského konania nebol o priebehu konania ani o výsledku informovaný. Absurdnosť výlučne elektronickej formy doručovania tak dôležitých listín ( žaloba a rozhodcovský rozsudok ) je vyjadrená v kogentnej právnej úprave § 25 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania, sú neprípustné. Doručovanie výlučne elektronickými prostriedkami pri žalobe a rozhodcovskom rozsudku je teda vylúčené. Dohoda účastníkov o elektronickom doručovaní v rámci rozhodcovskej doložky je tak v priamom rozpore s jedným zo základných ustanovení upravujúcich vedenie rozhodcovského konania, v ktorom je kogentným spôsobom stanovený postup pre doručenie žaloby a rozhodcovského rozsudku.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že lehota na napadnutie rozhodcovského rozsudku uplynula ešte pred podaním návrhu žalobcu. Právny zástupca žalobcu nahliadol do spisu 28.1.2014 o 13.15 hod., kedy mu bol krátkou cestou doručený žalobný návrh a rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bol v tom čase vydaný. Preto lehota na napadnutie tohto rozsudku by sa mala počítať odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k tomuto doručeniu. Skutočnosť, že rozsudok vydaný v roku 2013 prvýkrát prevzal právny zástupca žalobcu 28.1.2014 je zrejmá z protokolu o nahliadnutí do spisu a vyhotovenie kópii listín zo spisu. Z protokolu vyplýva, že súd vyhotovil všetky listiny k danému dátumu v celkovom počte 22 ks a teda bola vyhotovená aj kópia rozhodcovského rozsudku aj žalobného návrhu. Lehota vyplýva priamo zo zákona a je vo výške jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Podľa žalovaného lehota uplynula 28.2.2014, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 23.4.2014. Právny zástupca žalobcu počítal túto lehotu paradoxne od opätovného poštového doručenia, ktoré si žalovaný písomne u rozhodcovského súdu vyžiadal v snahe odstrániť akékoľvek pochybnosti o vedomosti žalobcu o rozhodcovskom rozsudku, avšak v tom čase žalovaný nevedel, že žalobca je od 28.1.2014 plne oboznámený s celým obsahom rozhodcovského spisu, vrátane rozsudku toho času platného. Žalovaný je toho názoru, že žaloba v rozhodcovskom konaní bola žalobcovi doručená iba elektronicky a rozsudok bol riadne doručený trikrát - prvýkrát elektronicky, druhýkrát nahliadnutím do spisu a tretíkrát je vykázané doručenie z 20.3.2014 a preto má za to, že lehota začala plynúť dňom nahliadnutia právneho zástupcu do spisu. Žalovaný taktiež uviedol, že Y. U. nemá v tomto konaní vystupovať, jedná sa o konateľa a pán Y. Z. bol odvolaný 12.4.2013 z funkcie konateľa, teda bol odvolaný až po podpise.

4. Uznesením z 30.4.2015, č.k. 9Cb/37/2014-124 súd prvej inštancie odložil vykonateľnosť rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. zo dňa 2013, sp.zn. RO XXXXX/XX do právoplatného skočenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod. sp.zn. 9Cb/37/2014.

5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie (Dohodou o urovnaní z 11.4.2013, rozhodcovským spisom rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. sp.zn. RO XXXXX/

XX, rozhodcovským rozsudkom rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o., Upovedomením o začatí exekúcie pod sp.zn. EX XXXX/XXXX) a mal za preukázané, že žalovaný dodal žalobcovi tovar v hodnote 151.356,32 eur. Žalobca uvedenú sumu nezaplatil, pričom v dohode o urovnaní uzavretej 11.4.2013 sa zaviazal, že tento svoj záväzok uznáva a pokladá ho za určitý. Súčasťou dohody bola aj rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou vzniknú rozhodne v rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o.. Zároveň sa dohodli, že všetky písomnosti v rozhodcovskom konaní sa im budú doručovať na adresy elektronickej pošty uvedenej v záhlaví zmluvy. Pre žalobcu bola uvedená adresa Z. <mailto:a@b.c>. Za žalobcu dohodu podpísal Y. Z. a za žalovaného Y. U.. Žalovaný dňa 16.10.2013 podal na rozhodcovský súd návrh na začatie konania. Návrh na začatie konania v rozhodcovskom konaní a výzva na vyjadrenie boli prostredníctvom elektronickej pošty doručené 17.10.2013 na adresu a@b.c <mailto:a@b.c>. Dňa 4.11.2013 vydal rozhodcovský súd rozhodcovský rozsudok, v ktorom zaviazal žalobcu na úhradu sumy 151.356,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 20 % ročne z tejto sumy od 1.5.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi odoslaný elektronicky na vyššie uvedenú e-mailovú adresu 4.11.2013. Podľa pečiatky právoplatnosti na rovnopise rozsudku predloženého v konaní žalobcom, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.11.2013 a stalo sa vykonateľným dňa 12.11.2013. Rozsudok bol žalobcovi doručený do vlastných rúk dňa 20.3.2015 a podľa pečiatky právoplatnosti na rovnopise rozsudku, ktorý sa nachádza v rozhodcovskom spise, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.3.2014 a stalo sa vykonateľným dňa 25.3.2014. Ako prvé súd prvej inštancie skúmal otázku včasnosti podania žaloby na súd. Za dátum doručenia rozhodcovského rozsudku súd považoval deň 20.03.2015, kedy bol rozsudok doručený do vlastných rúk žalobcovi, ako to vyplýva z pripojenej doručenky. Ustanovenie § 51 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní stanovuje zásadu, že zákon o rozhodcovskom konaní je lex specialis voči Občianskemu súdnemu poriadku, t.j. otázky, ktoré nie sú upravené v Zákone o rozhodcovskom konaní sa riešia v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Občiansky súdny poriadok je procesným právnym predpisom a takýmto je aj Zákon o rozhodcovskom konaní, keďže upravuje postup rozhodcovských súdov v rozhodcovských konaniach. Vzhľadom na uvedené lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je lehotou procesnou. Na počítanie lehôt sa použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, keďže Zákon o rozhodcovskom konaní ako lex specialis počítanie lehôt neupravuje. Ak teda ide o procesnú lehotu, stačí ak sa posledný deň lehoty žaloba odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Z rozhodcovského spisu vyplýva, že rozsudok bol žalobcovi doručený do vlastných rúk dňa 20.3.2014, tridsiaty deň bol 19. apríl 2014 sobota, pondelok 21.4.2014 bol štátnym sviatkom, posledným dňom lehoty na podanie žaloby bol teda deň 22.4.2014, kedy bola žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná na pošte, keďže dňa 23.4.2014 už bola doručená súdu.

6. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola doručená včas. Námietka žalovaného o doručení žaloby v deň, kedy právny zástupca žalobcu nahliadol so spisu a boli mu vyhotovené fotokópie listín tvoriacich obsah spisu, považoval súd prvej inštancie za irelevantnú, keďže takýto spôsob doručenia Občiansky súdny poriadok nepozná, takto teda rozsudok žalobcovi doručený nemohol byť.

7. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že súčasťou rozhodcovskej doložky bola aj dohoda účastníkov konania o elektronickom doručovaní všetkých listín v rozhodcovskom konaní. Takáto dohoda ale odporuje Zákonu o rozhodcovskom konaní a podľa ust. § 25 ods. 4 zákona je neplatná. Vzhľadom na uvedené, aj keď bola v rozhodcovskom konaní žaloba na základe takejto dohody doručená elektronicky, takéto doručenie nie je v súlade so zákonnou úpravou (§ 25 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní). Nedoručením žaloby do vlastných rúk rozhodcovský súd de facto odobral žalobcovi právo účinne sa brániť v rozhodcovskom konaní, čím porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. Zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania je deklarovaná v Zákone o rozhodcovskom konaní ust. § 17 a vychádza z toho, že každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Otázku porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania je vždy potrebné hodnotiť so zreteľom na všetky známe okolnosti namietaného porušenia tejto zásady. Aj v zmysle dôvodovej správy k Zákonu o rozhodcovskom konaní nikomu nemožno brániť ani ho obmedzovať v uplatňovaní jeho práv a účinnej ochrany. Tá spočíva najmä vo využívaní procesných ustanovení, ako sú: právo na žalobnú odpoveď a na podanie vzájomnej žaloby, právo podávať v konaní námietky, právo navrhnúť dôkaz a trvať na jeho vykonaní atď. Žalobca teda nemal možnosť podať

žalobnú odpoveď, keďže žaloba mu nebola riadne doručená. Ak teda súd prvej inštancie dospel k názoru, že zásada rovnosti bola v konaní porušená nastal dôvod, pre ktorý Zákon o rozhodcovskom konaní v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. g) pripúšťa zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zákon stanovuje taxatívne dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré nemusia ale byť splnené kumulatívne, t.j. stačí ak je naplnený jeden z dôvodov. Z dôvodu, že súd dospel k záveru, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania neskúmal preto ďalšie dôvody, pre ktoré sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku a nezaoberal sa ďalej otázkou neplatnosti rozhodcovskej doložky a to najmä z dôvodu zachovania hospodárnosti konania, keďže preukazovanie skutočností ohľadom konania v mene žalovaného by si vyžadovalo vykonanie ďalšieho dokazovania aj v spolupráci s maďarskými súdmi, čo by celé konanie značne predĺžilo.

8. Navyše tvrdenia žalobcu ohľadom pochybnosti o jeho konateľovi, ktorý v čase podpisu dohody o urovnaní vedel, že bude odvolaný, sú pre toto konanie irelevantné. V čase podpisu dohody bol Y. Z. konateľom spoločnosti a teda v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka bol oprávnený konať v mene žalobcu. Žalobca si mohol napr. uplatniť voči bývalému konateľovi náhradu škody podľa ust. 135a Obchodného zákonníka.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia § 40 ods. 1 písm.b/, c/ a g/ Zákona o rozhodcovskom konaní, § 41 ods. 1, § 17, § 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 51 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, § 57 ods. 1, 2, 3 O.s.p. dospel k záveru, že bol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku, žaloba bola podaná dôvodne a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.

10. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalobca bol v danom konaní úspešný, žalovaný je povinný nahradiť jeho trovy vo výške 586,79 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 331,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 255,29 eur.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. Zároveň žiadal priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Žalobca uviedol odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. platného a účinného v čase podania odvolania (za súčasnej platnej právnej úpravy ide o dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. g/ , odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. f/ a odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. h/ .

12. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko z dôvodu osobitného charakteru a účelu rozhodcovského konania, ktorými sú rýchlosť, hospodárnosť a efektívnosť konania sa môže odlišne upraviť i doručovanie písomnosti. Žalovaný nemôže súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie ohľadne kogentnosti ustanovenia § 25 ods. 3 a ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko má za to, že táto časť zákona je aplikovateľná skôr pre ad hoc rozhodcovské konania, v ktorých neboli dopredu dohodnuté pravidlá konania, či už vlastné, alebo existujúce pravidlá niektorej stálej rozhodcovskej inštitúcie, prípadne medzinárodne prijaté pravidlá pre konanie ad hoc, napr. Rozhodcovské pravidlá INCITRAL. Na podporu tvrdenia o dispozitívnosti tohto ustanovenia žalovaný upriamil pozornosť na ust. § 12 ods. 6, ktoré umožňuje zmluvným stranám rozhodnúť sa, či sa úplne podriadia predpisom stáleho rozhodcovského súdu, alebo sa dohodnú na odlišnom znení niektorých aspektov rozhodcovského konania. Vychádzajúc z extenzívneho, gramatického a teleologického výkladu, ZoRK používa v ust. § 12 ods. 6 termín „zmluvné strany“ a v prípade ustanovenia § 25 ods. 3, 4 používa termín „účastníci“. Táto terminologická odlišnosť skôr poukazuje na vôľu zachovať dohodnuté podmienky v už začatom ad hoc konaní („... dohody účastníkov konania o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.“ § 25 ods. 4 ZoRK), keďže účastníkom konania sa subjekt môže stať až po začatí konania a teda sa netýka dohôd zmluvných strán pred začatím konania, najmä ak ide o rozhodcovské konanie pred stálym (inštitucionalizovaným) rozhodcovským súdom.

13. S odhliadnutím na zodpovedanie otázky ohľadne kogentnosti, alebo dispozitívnosti ustanovenia § 25 ods. 3, 4 ZoRK má žalovaný za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko ustanovenie § 51 ods. 3 ZoKR, stanovuje zásadu, že ZoRK je lex specialis voči Občianskemu súdnemu poriadku, ktorý práve vo svojom ustanovení § 45 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu doručovanie vlastnými prostriedkami, čo pokladá žalovaný za zvýšenie hospodárnosti konania, no najmä za možný spôsob doručenia do vlastných rúk účastníka konania, alebo jeho právneho zástupcu. Podmienkou validity takéhoto spôsobu doručovania adresátovi je vyznačenie tejto skutočnosti v spise, resp. zápisnici. Ako vyplýva z vykonaných dôkazov a najmä zápisnice - protokolu o nahliadnutí právneho zástupcu žalobcu do rozhodcovského spisu z 28.1.2014, žaloba bola žalobcovi doručená práve v tento deň a súčasne boli splnené podmienky validity tohto doručenia. S ohľadom na tieto skutočnosti mal žalobca možnosť sa k žalobnému návrhu vyjadriť, no neurobil tak. Nakoľko rozhodcovský súd nedisponoval od doručenia žaloby žiadnym vyjadrením žalobcu (žalovaného v rozhodcovskom konaní), vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk prostredníctvom podniku poštovej prepravy 20.3.2014. Žalovaný má za to, že uvedená následnosť jednotlivých štádií rozhodcovského konania je v súlade s rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu ako aj platnou legislatívou.

14. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že odôvodnenie súdu prvej inštancie o odobratí práva žalobcovi účinne sa brániť v rozhodcovskom konaní, čím mala byť porušená zásada rovnosti účastníkov konania, neobstojí, najmä ak bola žaloba doručená priamo právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý sa mohol k žalobnému návrhu vyjadriť. Nakoľko teda nedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, a ani iným dôvodom na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ZoKR, boli splnené podmienky, na základe ktorých mal súd prvej inštancie žalobu odmietnuť.

15. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie správne interpretoval súvisiace ustanovenia (v znení účinnom do 31.12.2014), keď vyvodil záver, že nemožno doručovať žalobu v rozhodcovskom konaní (a tiež rozsudok) elektronickou formou zo strany súdu, ale je nevyhnutné toto urobiť v listinnej podobe a do vlastných rúk. Súd sa riadne a dostatočne vysporiadal s odôvodnením tohto záveru, keď uviedol tiež súvisiacu dôvodovú správu ako obsahujúcu tento záver, najmä však vychádza z doslovného znenia a zmyslu súvisiaceho zákonného ustanovenia. Rovnako súd správne argumentoval porušením zásady rovnosti účastníkov konania v tejto súvislosti. Ak aj bola medzi zmluvnými stranami rozhodcovskej doložky dohodnutá forma doručovania elektronickými prostriedkami, neznamená to, že táto má prednosť pred kogentnými ustanoveniami zákona/ vylučuje ich - in concreto tým, v ktorom je uvedená povinnosť zasielať vybrané dokumenty (žalobu a rozsudok) do vlastných rúk s odkazom na ust. (§ 45 ods. 4, 5) zák.č. 99/1963 O.s.p.; ak aj bola dohodnutá elektronická forma doručovania, na rozsudok a žalobu sa bez ďalšieho nemôže vzťahovať.

16. K tvrdeniu žalobcu, že ak sa účastník konania oboznámi so žalobou nahliadnutím do príslušného spisu, ktorá mu nebola riadne doručená, navyše v čase, keď už došlo aj k vydaniu meritórneho rozhodnutia, má stále možnosť podať žalobnú odpoveď, žalobca uviedol, že ide o „zvláštny“ právny záver. Je právne ustálené, že za riadne doručenie listín, ktoré sa majú doručiť do vlastných rúk, nemožno považovať nahliadnutie do spisu.

17. V konkrétnostiach, súvisiacej rozhodovacej praxi, názorov právnej doktríny a súvisiacej právnej kvalifikácie žalobca poukázal v plnej miere na svoje doterajšie vyjadrenia.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil ako vecne a právne správny. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k odvolaniu.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 6.8.2015, teda za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

21. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

22. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

23. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 1 C.s.p.), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza:

24. Súd prvej inštancie sa dôsledne vyporiadal s námietkami žalovaného, ktoré uviedol v priebehu konania.

25. Žalovaný aj v odvolaní v podstate namieta skutočnosti, na ktoré už súd prvej inštancie dal vyčerpávajúce zákonné odpovede a s týmito závermi sa stotožňuje aj odvolací súd.

26. Týka sa to tak aj včasnosti podanej žaloby ako aj odobratí práva žalobcu účinne sa brániť v rozhodcovskom konaní.

27. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 CSP. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd (§ 262 ods. 1 , keďže ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. O samotnej výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

29. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom nadriadeného súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).