Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-177-2016.pdf
PDF · 90.42 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/177/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Z. O., nar. XX.X.B., bytom H. XXX, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Žilina, D. Dlabača 35, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO 00 585 441, o zaplatenie 666,29 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/348/2014-86 zo dňa 18. januára 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 666,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 11.7.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorového vozidla Toyota RAV 4, s evidenčným číslom ZA 704 DU a to dňa 4.6.2014, so začiatkom poistenia dňa 5.6.2014. V čase po uzatvorení poistnej zmluvy, v noci z 8.6.2014 na 9.6.2014 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu čelného skla predmetného motorového vozidla, čo je preukázané potvrdením OOPZ Žilina - západ o podaní ústneho oznámenia žalobcu, ako aj výsluchom svedkov K. K. a N. E.. K. K. ako pôvodný vlastník predmetného motorového vozidla uviedol, že v čase predaja (3.6.2014) bolo vozidlo v dobrom stave a jeho opotrebenie zodpovedalo veku. Svedkyňa N. E., ktorá dojednávala uzatváranie poistnej zmluvy, vo svojej výpovedi uviedla, že motorové vozidlo videla prvý krát pri uzatváraní poistnej zmluvy a čelné sklo prasknuté nebolo, následne videla motorové vozidlo i druhý krát. Po poškodení čelného skla bola žalobcom dotazovaná ako má postupovať. Súd konštatoval, že žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z poistnej zmluvy a zaplatil poistné vo výške 135,36 eur príkazom na úhradu zo dňa 3.6.2014. Žalovaný odmietol poskytnúť poistné plnenie z predmetnej poistnej udalosti s odvolaním sa na článok VI ods. 2 zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie v spojení s článkom VIII odsek 10 (oba články citované v napadnutom rozsudku), t.j. že žalobca nesplnil svoju povinnosť podrobiť sa ohliadke poisteného vozidla, resp. že (následne) poisťovňa neposkytuje plnenie, ktoré je nižšie alebo rovné sume 165 eur.
2.Nadväzne súd prvej inštancie vymedzil, že povinnosti poisteného z uzavretej poistnej zmluvy vyplývajú z § 799 OZ, v zmysle ktorého poistenému zákon ukladá dodržiavať počas platnosti poistnej zmluvy povinnosti, vyplývajúce zo zákona ako i povinnosti, vyplývajúce z poistnej zmluvy alebo z poistných podmienok. V súhrne ich (povinnosti) možno označiť ako informačnú, prevenčnú a súčinnostnú
povinnosť. Ďalšie povinnosti poisteného môžu vyplývať z poistných podmienok pre daný druh poistenia a z poistnej zmluvy. V odseku 3 §-u 799 je zakotvená sankcia, v zmysle ktorej ak poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 OZ po vzniku poistnej udalosti. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinnosti nastavajú len vtedy, ak sú kumulatívne splnené obidve zákonom predpokladané podmienky a to 1/ poistený porušil tieto povinnosti vedome a 2/ a tieto povinnosti majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov. Vedomé porušenie povinnosti nie je totožné s úmyselným porušením, aj keď prípad úmyselného porušenia v sebe zahŕňa. Za vedomé porušenie možno považovať prípad, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal, alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolnosti prípadu vyplýva, že ju splniť mohol. Ide o vedomé porušenie povinnosti odpovedať pravdivo na písomné otázky poistiteľa, ak sa otázka týka stavu veci, ktoré musia byť poistenému známe a poistený odpovie tak, ako to stavu veci nezodpovedá, hoci z okolnosti prípadu vyplýva, že mohol odpovedať pravdivo a úplne; pre posúdenie, či povinnosť bola porušená vedome nie je rozhodujúce, či ten, kto porušil, chcel tým dosiahnuť nejaké výhody. Splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poistiteľ. Pokiaľ zistil uvedené okolnosti, je oprávnený poistné plnenie znížiť, a to v rozsahu v akom malo porušenie povinnosti poisteným podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Do úvahu prichádza len primerané zníženie poistného plnenia a nie jeho odmietnutie, pričom právo na zníženie poistného plnenia môže poistiteľ uplatniť len pred vyplatením poistného plnenia.
3.Podľa okresného súdu je pre prípad kolízie medzi povinnosťami zo zákona a zo zmluvy potrebné rešpektovať kogentnú alebo dispozitívnu povahu príslušných ustanovení a z tohto hľadiska hodnotiť ich právnu relevanciu. Záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenia zo strany poistiteľa, aby podľa závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti mohol korigovať výšku poistného plnenia upravuje § 799 ods. 3 OZ, majúci povahu normy kogentnej. Uvedené slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posúvať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. Aplikované ustanovenie zároveň prenáša dôkazné bremeno preukázať, že poistený vedome porušil povinnosti vyplývajúce mu z § 799 ods. 1, 2 OZ a tieto mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti na poistiteľa. Opísané závery vyslovil vo svojom rozhodnutí sp. zn. 1Cdo 150/2009 zo dňa 27.1.2001 Najvyšší súd SR a okresný súd nevidel racionálny dôvod pre odklon od ustálenej súdnej praxe.
4.V okolnostiach posudzovanej veci nebol článok VI ods. 2 zmluvných dojednaní v súlade s kogentným ustanovením § 799 ods. 3 OZ. Sankcia v podobe zníženia poisteného plnenia totiž nastupuje len za predpokladu splnenia oboch zákonných podmienok súčasne, t.j. že poistený porušil svoje povinnosti vedome a porušenie týchto vedomostí má podstatný vplyv na vznik poistných udalosti a vo zväčšení následkov poistnej udalosti. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil ustanovenie predmetného článku v časti, ktorá umožňuje poisťovni pri porušení v tomto článku uvedenej povinnosti, pri vzniku poistnej udalosti, znížiť poistné plnenie až do výšky 80% za neplatné pre rozpor s § 799 ods. 3 OZ. Žalovanému teda nevzniklo oprávnenie krátiť poistné plnenie s odkazom na uvedený článok a s odkazom na článok VIII ods. 10 neposkytnúť poistné plnenie.
5.Zhrnúc konštatované závery, okresný súd uzavrel, že žalovaný v konaní nepreukázal podmienky pre krátenie poistného plnenia v zmysle ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, t.j. neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že poistený vedome porušil povinnosti vyplývajúce z § 799 ods. 1, 2 OZ a toto má podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti na poistiteľa. Zároveň žalobca preukázal, že v dôsledku poistnej udalosti, ku ktorej došlo po uzatvorení poistnej zmluvy, mu prináležia náklady spojené s opravou predmetného vozidla vo výške 666,29 eur, ktoré uhradil a voči žalovanému mu vznikol nárok na poistné plnenie.
6.Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania, súd prvej inštancie považoval za preukázané, že šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené ku dňu 25.6.2014, kedy žalovaný vyrozumel žalobcu, že škoda je
uložená ako bezpredmetná, bez finančného vyrovnania. Poistné plnenie bolo teda v zmysle § 797 ods. 3 OZ splatné do 15 dní od ukončenia šetrenia, teda do 10.7.2014. Od nasledujúceho dňa (11.7.2014) žalobcovi vznikol nárok na príslušenstvo pohľadávky podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
7.O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal právo na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za 4 špecifikované úkony právnej pomoci, ktorú náhradu uložil v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu.
8.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia okresnému súdu na ďalšie konanie. Zopakoval, že dňa 4.6.2014 došlo k uzatvoreniu poistnej zmluvy s účinnosťou od 5.6.2014. Uvedeného dňa - 5.6.2014 žalobcu kontaktoval zamestnanec spoločnosti Slovexperta, ktorá vykonáva ohliadky vozidiel pri vstupe do poistenia, ktorú skutočnosť potvrdil samotný žalobca. Ešte v ten istý deň mala byť vykonaná ohliadka v súlade s poistnou zmluvou, avšak z dôvodov na strane žalobcu, čo aj sám potvrdil, k ohliadke nedošlo a vozidlo zostalo od 5.6. do 9.6. neobhliadnuté. Skutočnosť, ktorá vyplynula z výpovedi svedkov E. a K., že vozidlo bolo v čase vstupu do poistenia v bezchybnom stave, nemôže mať vplyv na uplatnenie si práv poisťovne na krátenie poistného plnenia. Nadväzne zdôraznil, že porušením povinnosti zo strany žalobcu spočívajúcim v neabsolvovaní vstupnej ohliadky nemôže byť na ujmu druhej zmluvnej strany. Poisťovňa musí byť ako poskytovateľ služby chránená pred nezodpovedným konaním druhej zmluvnej strany a má právo vozidlo, s ktorým do poistenia vstupuje, vidieť - dať obhliadnuť odborne znalej osobe, ktorá na rozdiel od poisťovacieho poradcu prípadne iných technických neznalých osôb vie zistiť prípadné nedostatky a vady vozidla. Až potom môže poisťovateľ vedieť aké vozidlo, v akom technickom stave poisťuje. Z výsledkov ohliadky totiž môžu plynúť aj niektoré ďalšie kroky a postu poisťovne. Hoci nespochybňoval to, že vozidlo žalobcu skutočne mohlo byť ku dňu účinnosti poistnej zmluvy bez vád, to však nemá vplyv na skutočnosť, že k porušeniu povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy žalobcom, došlo.
9.Odvolateľ namietal, že ak by mal postupovať výlučne spôsobom ako uvádza vo svojom rozhodnutí okresný súd, všetky povinnosti uvedené v zmluve by strácali svoj význam. Nestotožnil sa preto s použitou analógiou k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 152/2009, kde v prejednávanej veci išlo o odlišný skutkový stav. Dodal, že dôkazné bremeno znáša žalobca, pričom v konaní bolo jednoznačne preukázané porušenie zmluvných povinnosti z jeho strany a taktiež to, že ohliadka sa neuskutočnila na začiatku účinnosti poistnej zmluvy práve z dôvodu na jeho strane.
10.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zdôraznil, že k zmene termínu ohliadky došlo na základe dohody medzi zástupcom poisťovne a žalobcom, keďže pôvodný termín bol z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti pre žalobcu neprijateľný. Ak teda zástupca žalobcu uzatvoril so žalobcom takúto dohodu, išlo o odchýlenie sa od poistných podmienok v zmysle § 788 ods. 4 OZ v prospech poisteného.
11.Ďalej žalobca považuje práve názory vyslovené v odvolaní za nesprávne, nakoľko sú v rozpore s § 799 ods. 3 OZ, keď odvolateľ opomína, že ak by aj došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalobcu, pre oprávnenosť zníženia poistného plnenia zo strany žalovaného by toto porušenie muselo mať podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Žalovaný pritom v priebehu celého konania neprodukoval vyjadrenie, ktorého obsahom by bolo zdôvodnenie podstatnosti vplyvu porušenia povinnosti na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Rovnako v tomto smere nenavrhuje ani vykonanie žiadnych dôkazov, naopak, v odvolaní uvádza, že „nespochybňuje ani to, že vozidlo žalobcu skutočne mohlo byť bez vád ku dňu účinnosti poistnej zmluvy.“
12.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
13. Z vymedzenia určujúcich skutkových okolností súdenej veci vyplýva, že k odkladu ohliadky poisťovaného motorového vozidla z piatka 6.6. na pondelok 9.6. došlo z iniciatívy zamestnanca
Slovexperty, p. N.. Uvedená skutočnosť činí nepodstatným/irelevantným odvolateľom namietanú okolnosť (ako i ostatnú časť odvolacej argumentácie), že k prvému odkladu ohliadky - z 5.6. na 6.6. - došlo z dôvodu na strane žalobcu (termín ohliadky určený na pracovnú dobu žalovaného). K spornej poistnej udalosti totiž došlo (len a práve) v období (v noci z 8.6. na 9.6.) počas ktorého vozidlo nebolo ohliadnuté na podnet zástupcu poisťovateľa. Opísané/určujúce skutkové zistenie - odklad ohliadky p. N. - nebolo žalovaným v odvolacom konaní (ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie) spochybnené.
14.Naväzne nie je možné konštatovať porušenie povinnosti poisteného/žalobcu upravené v čl. VI bod 2 zmluvných dojednaní a nie je daný ani základ pre aplikáciu č. VIII bod 10 zmluvných dojednaní. Z týchto dôvodov dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého rozsudku.
15.Náležitým je aj závislý výrok o trovách konania, keď okresný súd náležite aplikoval/zohľadnil zásadu úspechu v sporovom súdnom konaní.
16.O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 v spojení s 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ/žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto je povinný nahradiť žalobcovi jeho odvolacie trovy v plnom rozsahu. O konkrétnej výške týchto trov (po ich vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
17.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.