Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/41/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III. samosudkyňou JUDr. Ivetou Halvoňovou v trestnej veci obžalovaného U. K. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.10.2016 v Bratislave takto

rozhodol:

obžalovaný:

U. K.: G..: XX.XX.XXXX/XXXX Z. K., E. K. W. Č.. XXXX/XX, K.,

uznáva sa za vinného, že

dňa 19.10.2014 v obci Most pri Bratislave na Bratislavskej ulici viedol osobné motorové vozidlo zn. Fiat 500, červenej farby, TEČ: K.-XXX R. až dovtedy, kým ho v čase o 02.35 hod. na Bratislavskej ulici zastavila a skontrolovala službukonajúca hliadka OO PZ Dunajská Lužná, ktorá vodiča motorového vozidla vyzvala na preukázanie dokladu totožnosti ako aj dokladov od uvedeného OMV, následne sa hliadka dotazovala osoby vodiča, či pred alebo počas jazdy požil alkoholické nápoje alebo iné návykové látky a či je ochotný podrobiť sa dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, načo vodič súhlasil s vykonaním dychovej skúšky, pričom vykonanou dychovou skúškou s prístrojom Alcotest 7410 evidenčné číslo AEFM 0171 bola vodičovi nameraná hodnota 0,67 mg/l alkoholu vo vydychovanom vzduchu, čím takto obvinený vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje

Podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 438d Trestného zákona súd obžalovanému ukladá i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 10 (desať) rokov.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po vyhlásení obžalovaného U. K. v zmysle § 257 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov a na záver sa súd oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný U. K. na hlavnom pojednávaní vyhlásil že sa cíti byť nevinný. K veci uviedol, že v predmetný deň mali oslavu, kde vypil asi 2x deci vína, prišlo mu zle a tak zavolal synovi, aby prišil pre neho a len kúsok išiel s autom cez poľnú cestu, pričom mal vysoký tlak a vtedy ho zastavili policajti. Nevedel uviesť prečo išiel ten kúsok s autom a po zastavení príslušníkmi týmto oznámil, že ho syn čaká, že je mu zle a že ide k lekárovi, pričom túto skutočnosť policajtom určite uviedol. Nevolal si sanitku z toho dôvodu, že je to novostavba a pokiaľ by prišla rýchla zdravotná pomoc trvalo by to aj 40 minút.

Svedok M.. Á. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v predmetný deň vykonávali s kolegom hliadkovú službu, kedy zbadali motorové vozidlo Fiat 500 ako z Bratislavskej vychádza na hlavnú cestu. Toto vozidlo zastavili z dôvodov, že sa im zdalo, že ako ich zbadal začal cúvať. Vykonali teda kontrolu a následne aj dychovú skúšku s pozitívnym výsledkom, pričom obžalovaný spolupracoval a bol vo vozidle sám. Vyjadril sa, že ide po syna. Pri dychovej skúške namerali 0,68 mg/l dychu, čo je nad 1 promile. Vykonali aj opakovanú skúšku asi po 20 minútach ale aký bol výsledok z druhej dychovej skúšky si nepamätal. Domnieval sa, že už nič podstatné obžalovaný pri zastavení nespomínal pričom mal na mysli niečo také, čo by mal spomenúť pred súdom. Keďže obžalovaný sa sťažoval, že má zdravotné problémy bol zaslaný na lekárske vyšetrenie, kde na odporučenie lekára nebol umiestnený do cely predbežného zaistenia. Tieto zdravotné problémy uviedol prvýkrát, už keď boli na Obvodnom oddelení v Dunajskej Lužnej. Pri zákroku na ceste pri jeho zastavení tieto neuvádzal, tam uviedol, len to, že ide pre syna, nič iné neuviedol. Pri vykonaní kontroly dokladov od motorového vozidla a po vykonaní dychovej skúšky tam prišla parita mladých ľudí, kde mal byť údajne aj syn obžalovaného. Jeden muž z tejto partie sa údajne syn obžalovaného sa dotazoval, kam berú obžalovaného, chcel získať nejaké informácie. To či sa tento muž informoval na zdravotný stav obžalovaného svedok viedol, že si myslí že nie, pýtal sa len to, že prečo ho berú preč. Obžalovaný mal pri obhliadke jeho osoby pri sebe doklady, preukazy, nejakú retiazku. Pri zadržaní obžalovaný nadával na syna, že sa niekde tára a kvôli tomu sa toto muselo stať, že musel ísť pre syna autom, pričom na toto si veľmi dobre spomenul a určite nehovoril o tom, že on potrebuje zdravotnú pomoc.

Svedok G.. Z. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vykonávali hliadkovú službu spolu s kolegom v lokalite, kde bol zadržaný obžalovaný. Obžalovaný, keď ich zbadal začal s vozidlo cúvať, preto sa rozhodli skontrolovať. Keďže obžalovaný javil známky požitia alkoholických nápojov, vykonali aj dychovú skúšku s pozitívnym výsledkom a obžalovaný bol následne predvedený na oddelenie. Vo vozidle sa obžalovaný nachádzal sám, pričom svedok si už nepamätal kto z nich vykonal dychovú skúšku ale bolo to nad 1 promile, keďže bol aj obmedzený na osobnej slobode. Potom k nim prišiel údajne obžalovaného syn, ktorý sa pýtal či by sa celá záležitosť nedala vyriešiť blokovou pokutou, čo však nebolo možné vzhľadom k tomu, že obžalovaný nafúkal nad 1 promile a preto bol predvedený na oddelenie. Určite vykonávali aj opakovanú dychovú skúšku ale nevedel uviesť, či to bolo na mieste alebo na oddelení. Výsledok bol tiež nad 1 promile. Obžalovaný bol potom odovzdaný poverenému príslušníkovi, ktorý vo veci začal a po konzultácii s okresným prokurátorom, keďže obžalovaný udával, že má problémy so

srdcom nebol vzatý do cely predbežného zaistenia a bol prepustený. V jeho prítomnosti obžalovaný nežiadal žiadne lekárske vyšetrenie a ani neuvádzal, že má zdravotné problémy. Obžalovaný len udal, že mal infarkt a že má problémy so srdcom ale konkrétne v tom čase žiadne zdravotné problémy neuviedol a nežiadal ani o rýchlu lekársku pomoc. Na otázku, či vykonávali osobnú prehliadku obžalovaného na oddelení, svedok vypovedal, že kolega Takács vykonal prehliadku a spisoval veci, ktoré mal obžalovaný pri sebe, vedel že táto otázka padla ja pri opakovanom výsluchu, takže vedel, že tam potom boli aj lieky.

Na návrh obhajcu obžalovaného bol vypočutý svedok M.. P. P., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje od roku 1990 ako praktický lekár a obžalovaný je jeho pacientom. Obžalovaný bol do roku 2007 u neho normálnym pacientom, kedy bola u neho diagnostikovaná esenciálna hypertenzia s veľmi vysokým pridaným kardiovaskulárnym rizikom. Obžalovaný bol sledovaný, často navštevoval ambulanciu a bol aj pod kontrolou kardiológa, pričom jeho stav sa zhoršuje. Požívanie alkoholických nápojov obžalovanému zdravotný stav nezlepšuje a určite to jeho zdravotný stav zhoršuje. Hypertenzia obžalovaného sa hlavne zhoršuje nervovým vypätím čo je spojené s fbicko-panickou poruchou. V roku 2013 obžalovaný prekonal infarkt a má kompletné lieky. V súčasnej dobe je riziko recidívy, teda je rizikový pacient. Svedok sa dostal aj k lekárskej správe po tom ako bol obžalovaný zadržaný a bola mu nasadená touto lekárkou liečba ako pri hypertenznej kríze (to znamená zhoršenie, náhle zvýšenie krvného tlaku kedy hľadá záchranu rôznym spôsobom). Pocitovo to vtedy prežívate ako keby ste mali umrieť, hľadáte pomoc hoci kde. Na otázku či ako ošetrujúci lekár dal obžalovanému radu ako má postupovať, svedok udal, že musí vyhľadať lekársku pomoc. Bol poučený o rizikách a aj pacient si sám meria tlak. Hypertenzná kríza môže končiť infarktom, ale náhli mozgovú porážku, pričom v takom prípade má okamžite pacient vyhľadať lekársku pomoc. Na otázku, či tlak s hodnotami 140/95, ktorý bol obžalovanému nameraný lekárkou pred ktorú bol obžalovaný predvedený možno považovať za vysoký svedok odpovedal, že Nie. Pri liekoch, ktoré obžalovaný užíva či je kontraindikácia na vedenie motorového vodila, svedok viedol, že Frontín vyžaduje opatrnosť a požívanie alkoholických nápojov sa neodporúča.

Svedok V. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetný deň mu volal otec (obžalovaný) dosť vyplašený, že je mu zle. Dohodli sa, že ho obžalovaný počká pred domom a on pre neho príde, pretože mal vtedy zdravotné problémy dva krát prekonal infarkt. Na takú situáciu bol svedok zvyknutý, tak mu povedal nech ho počká, že pôjdu na pohotovosť. Keď prišil k domu, kde ho mal čakať tak tam už bola hliadka polície, ale nevedel prečo. On chcel potom zobrať otca, že pôjdu k lekárovi avšak príslušníci polície mu to nedovolili. Nevedel o čo sa jedná, ale skončilo to tak, že zobrali otca do auta a odišli. Chcel len aby, mu povedali čo je s otcom, tvrdili, že použili voči nemu donucovacie prostriedky čo sa mu zdalo nenormálne.

Súd vyhodnocujúc vyššie uvedené výpovede svedkov M.. Á. E. a npráp. Z. B. konštatuje, že výpovede, služobný zákrok vykonávajúcich príslušníkov PZ sú kompaktné, bez akýchkoľvek vnútorných protirečení a vzájomne sa bez rozporov v podstatných otázkach priebehu skutku logicky dopĺňajú. Ich výpovede súčasne korešpondujú s ďalšími /nižšie uvedenými/ listinnými dôkazmi. Súd z okolností predmetnej veci ani osôb týchto svedkov, ktorí k obžalovanému nemajú žiaden osobný vzťah, nezistil žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by výpovednú hodnotu ich výpovedí akokoľvek znižovali a preto ich súd považoval pre svoje meritórne rozhodnutie za významné.

Vo vzťahu k výpovedi obžalovaného, súd uvádza, že obrana obžalovaného, že konal v krajnej núdzi a jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní je účelová a v kontexte ďalších vykonaných dôkazov pre možnosť existencie inej alternatívy priebehu skutkového deja, ako bol súdom zistený a ustálený, absolútne neprijateľná, a to z nasledujúcich dôvodov:

Už samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní nepoprel, že pred jazdou pil. Príslušníci PZ uviedli, že po tom ako obžalovaný zbadal policajnú hliadku začal s vozidlom cúvať, zjavne uvedomujúc si, že je pod vplyvom alkoholu. Následne jeho obrana vo vzťahu k jeho zdravotnému stavu, teda že pociťoval príznaky infarktu vyznela ako účelová, keďže podľa výpovedí policajtov nežiadal rýchlu lekársku pomoc, pri kontrole sa nesťažoval na zdravotné problémy, tieto uvádzal až na policajnom oddelení a následne po vyšetrení lekárom mu bol nameraný tlak 140/95, ktorý aj svedok M.. P. P. všeobecný lekár obžalovaného uviedol, že nie je prejavom hypertenznej krízy. Na uvedenom nemení nič ani fakt, že obžalovaný prekonal infarkt, a že v súčasnosti užíva lieky. Priam naopak, obžalovaný napriek jeho zdravotnému stavu, požíva

alkoholické nápoje a uvedený zdravotný stav sa podľa názoru súdu snažil následne využiť len na zbavenie sa trestnej zodpovednosti. V tomto kontexte vyznieva ja svedecká výpoveď svedka V. K., ktorého svedecká výpoveď aj pre jeho blízky vzťah k obžalovanému, ktorý je jeho otcom vyznela účelovo s cieľom zbaviť obžalovaného viny.

Vzhľadom k hore uvedenému súd výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní považuje za účelovú, vedenú iba prirodzenou snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie.

Súd sa následne v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní súčasne oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:

· spis Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/90/2009, z ktorého súd zistil, že obžalovaný bol rozsudok zo dňa 26.01.2010 právoplatným toho istého dňa odsúdený za prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 písme b) Trestného zákona, · spis Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 1T/26/2011, z ktorého súd zistil, že obžalovaný bol rozsudok zo dňa 14.09.2011 právoplatným toho istého dňa odsúdený za prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. · lekárske správy, potvrdzujúce zdravotný stav obžalovaného, · zápis z dychovej skúšky, z ktorého vyplynulo, že obžalovaný dňa 19.10.2014 o 02.36 hod. vykonal dychovú skúšku s výsledkom 0,67 mg/l, a následne o 02:55 hod. opakovanú dychovú skúšku s výsledkom 0,68 mg/l.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd, hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a dopustil sa ho obžalovaný U. K.. Bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný U. K. viedol motorové vozidlo - automobil pod vplyvom alkoholu v množstve spôsobilom ovplyvniť jeho schopnosť viesť motorové vozidlo bezpečne bez potenciálneho ohrozenia seba, ako aj ostatných účastníkov cestnej premávky.

Vo vzťahu ku kvalifikácii konania obžalovaného súd po vykonaní dokazovania a riadnom ustálení skutkového stavu dospel k záveru, že obžalovaný svojim úmyselným protiprávnym konaním naplnil všetky obligatórne znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej.

Z hľadiska objektívneho mal súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní za nepochybne preukázané, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu v množstve 0,67 mg/l = 1,40 promile, teda v stave vylučujúcom spôsobilosť na takúto činnosť, keďže podľa súčasných lekárskych poznatkov vodič motorového vozidla nie je schopný bezpečne viesť motorové vozidlo, ak hladina alkoholu v jeho krvi dosiahla najmenej 1,00 g/kg, teda 1 promile.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný uvedeného protiprávneho konania dopustil v priamom úmysle, pretože jednak vedel, že pred jazdou motorovým vozidlom požil alkoholické nápoje a tiež vzhľadom na svoje osobné pomery musel vedieť, že jazdu motorovým vozidlom pod vplyvom alkoholu zákon zakazuje, a teda svojim konaním jednoznačne chcel a aj porušil spoločenský záujem spočívajúci v ochrane života, zdravia a majetku účastníkov cestnej premávky a ďalších osôb pred vodičmi nespôsobilými z dôvodu opitosti viesť motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.

Z hľadiska posúdenia obrany obžalovaného, že konal v krajnej núdzi súd uvádza, že krajnú núdzu v § 24 definuje ako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť tak, že čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom. Rovnako v druhom odseku toho istého paragrafu vymenúva negatívne dôvody, kedy sa o krajnú núdzu nejedná a to tak, že nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.

Pre naplnenie krajnej núdze musí byť naplnená podmienka odvracania nebezpečenstva priamo hroziacemu záujmu chránenému Trestným zákonom (v prejednávanom prípade - náhle zhoršenie zdravotného stavu obžalovaného s ohrozením jeho života a zdravia) a uprednostnenia rovnakých alebo významnejších záujmov (teda v danom prípade život, zdravie a majetok, ktorý chráni predmetné ustanovenie trestného zákona) a súčasne nesmie dôjsť k okolnostiam, že nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom bolo možné za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil.

Za konanie v krajnej núdzi nemožno považovať odvracanie priamo hroziaceho nebezpečenstva osobou, ak táto nebezpečenstvo vyvolala, s úmyslom spáchať trestný čin a zamaskovať ho krajnou núdzou. V danom prípade obžalovaný využijúc svoj zdravotný stav sa snažil zakryť spáchaný trestný čin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky pod konanie v krajnej núdzi. V stave, kedy by trpel akútnou hypertenznou krízou je povinný zavolať rýchlu lekársku pomoc a nie po požití alkoholických nápojov posadiť sa do motorového vozidla a toto riadiť.

Bez ohľadu na vyššie uvedené závery nebolo v konaní preukázané, že by obžalovaný bol v nebezpečenstve, ohrozenia života a zdravia, ktoré by bolo pokryté krajnou núdzou.

O osobe obžalovaného z evidenčnej karty vodiča súd zistil, že bol v minulosti naposledy v roku 2012, prejednávaný pre priestupok na úseku dopravy a to vedenie vozidla v stave vylučujúcom spôsobilosť. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že bol v minulosti v roku 2011 a 2010 odsúdený pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 písmeno a, písmeno b), pričom sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Súd pri úvahe o druhu a výške trestu pri rešpektovaní zásad ukladania trestov tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona, prihliadol na spôsob spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, jeho následok, ktorým je možné ohrozenie života a zdravia osôb a majetku nespôsobilým vedením dopravného prostriedku a zavinenie obžalovaného vo forme priameho úmyslu. Súd u obžalovaného priťažujúce okolnosti nezistil, ako okolnosti poľahčujúce vyhodnotil skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život, jeho protiprávne konanie teda predstavovalo exces z doterajšieho spôsobu života. Súd u obžalovaného tiež prihliadol na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vyhodnotením týchto skutočností súd dospel k záveru, že pre nápravu obžalovaného a najmä jeho uvedomenia si závažnosti a možných následkov svojho konania v rámci tak individuálnej prevencie ako aj z hľadiska výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti, bude u obžalovaného postačovať uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu, ktorým nedôjde k obmedzeniu ani výraznejšiemu zásahu do doposiaľ bezúhonného života obžalovaného.

Obžalovaný sa v minulosti dopustil dva krát prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona za ktoré bol aj odsúdený a to, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 26.01.2010, právoplatný toto istého dňa, sp. zn. 1T/90/2009 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 14.09.2011, právoplatný toto istého dňa, sp. zn. 1T/26/2011, na základe čoho boli u neho splnené zákonné podmienky pre uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie podľa § 61 odsek 3, odsek 5 Trestného zákona. S poukazom na ust. § 438d Trestného zákona však súd nevzal do úvahy odsúdenia pred dňom 1.novembra 2011 nakoľko vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho nepriaznivý zdravotný stav, skutočnosť, že predchádzajúce odsúdenia boli v roku 2010 a 2011, teda uplynula dosť dlhá doba po ktorú viedol riadny život, a všetky tieto okolnosti viedli súd pre prijatie záveru, že použitie trestnej sadzby trestu zákazu činnosti ustanovenej v § 61 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20160701> alebo <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20160701> teda na doživotie, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, a popri podmienečnom treste odňatia slobody bude u neho postačovať prísny trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 10 rokov, nakoľko to súd považoval tak z individuálno-preventívneho hľadiska ako aj z hľadiska vplývania uloženého trestu na ostatných členov spoločnosti, za dostatočné.

Podľa názoru súdu tresty, ktoré boli obžalovanému uložené sú dostatočné, adekvátne a spravodlivé a splnia svoj účel tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd Bratislava cestou Okresného súdu Bratislava III.