Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/136/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobkyne: Z. P., H.. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX, D., zast. JUDr. Ján Uhlík, advokát, Advokátska kancelária, Námestie slobody 1, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Obec Hencovce, Sládkovičova 1995/32, Hencovce, IČO: 35532319 zast. JUDr. Martina Fabianová, advokátka, Hencovská 2043, Hencovce, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, Advokátska kancelária Košice, Krmanova 1 o zaplatenie 1318,40 eur t a k t o

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému a intervenientovi p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 1.318 eur a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 6.11.2014 v čase okolo 17.30 hod. išla po ul. Hencovskej v Hencovciach, smerom na cintorín, kde v dôsledku nerovného povrchu chodníka, ktorý bol v dezolátnom stave, spadla pred domom č. XXXX, ktorý chodník je vo vlastníctve žalovaného. Pri páde si udrela čelo a ľavé rameno, pričom uvedený incident videli svedkovia Z. C. B. Q. E.. Keďže mala silné bolesti, syn A. ju odviezol na chirurgické oddelenie. V dôsledku pádu utrpela zlomeninu diafýzy ramennej kosti - zlomenina tela ľavej ramennej kosti s posunom s dobou liečenia od 6.11.2014 do 16.3.2015. Z.. B. N., chirurg, ohodnotil bolestné spojené s úrazom a liečením celkovým počtom bodov 80, t.j. 1.318,40 eur. Žalovaný ako vlastník chodníka, na ktorom spadla, porušil svoju povinnosť udržiavať chodník v schodnom stave, v dôsledku čoho jej vznikla škoda na zdraví v uvedenej sume.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že žalobkyňa vyvodzuje jeho zodpovednosť z toho, že ako správca pozemnej komunikácie nezabezpečil úplnú schodnosť chodníka pred rodinným domom č. XXXX H. V.. D., pretože bol „v dezolátnom stave“. Zodpovednosť správcov komunikácií je upravená v § 9a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách ( ďalej len „cestný zákon“ ) a v ďalšom citoval predmetné ustanovenie. Miestne komunikácie sú jedným z druhov pozemných komunikácií ( § 1 ods. 2 písm. c) cestného zákona ). Podľa § 1 ods. 2, ods. 3 cestného zákona sa pozemné komunikácie rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie. Pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti, je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov a lebo zelených pásov. Citoval ďalej

ustanovenie § 3d ods. 3, ods. 5 písm. d) cestného zákona s tým, že cestný zákon upravuje objektívnu zodpovednosť správcu miestnej komunikácie za škody, ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti alebo schodnosti komunikácii. Občiansky zákonník upravuje všeobecnú zodpovednosť za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s porušením konkrétnej právnej povinnosti. Správca pozemnej komunikácie zodpovedá za škody užívateľom pozemnej komunikácie podľa špeciálnych ustanovení § 9a cestného zákona. V dôsledku toho nie je možné posudzovať jeho zodpovednosť podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Predpokladom zodpovednosti správcu miestnej komunikácie je škoda, ktorej príčinou boli závady v schodnosti miestnych komunikácii určených výhradne pre chodcov. Pojem závady v schodnosti použitý v § 9a ods. 3 cestného zákona neoznačuje každý nedostatok schodnosti. Tento pojem, ako aj samostatný pojem schodnosti je vymedzený v § 12 ods. 5 vyhl. Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon ( ďalej len „vyhláška“ ) v spojení s § 12 ods. 2 a nasl. vyhl.. V ďalšom citoval ust. § 12 ods. 4, ods. 5 a ods. 2 vyhlášky.

Pojem závada v schodnosti je v § 12 ods. 5 ( v spojení s ods. 2 ) vyhl. definovaná ako zmena v schodnosti, ktorú chodec nemôže predvídať, ani keď svoju chôdzu prispôsobí napr. poveternostným podmienkam. Inak povedané, závadou v zjazdnosti ( schodnosti ) je neočakávateľná a nepredvídateľná zmena v zjazdnosti ( schodnosti ) miestnej komunikácie, teda, že chodec ani pri obozretnej chôdzi rešpektujúc stav komunikácie či dôsledky poveternostných vplyvov nemôže jej výskyt predpokladať a účinne naň reagovať (porov. rozsudok českého Najvyššieho súdu sp. zn. 25Cdo 1713/2008, publikovaný ako Rc 140/2011).

Poukázal ďalej na to, že uvedená miestna komunikácia bola realizovaná na základe stavebného povolenia č. K.-XXXX-XX T. M. XX.X.XXXX. S prácami sa začalo 19.9.2010 a dielo bolo dokončené 12/2010, preberacie konanie sa začalo 1.6.2011 a skončilo 15.6.2011. Kolaudačným rozhodnutím č. Q. T. M. X.X.XXXX bola stavba daná do užívania s tým, že miestnym šetrením bolo zistené, že stavba bola uskutočnená podľa stavebného povolenia v súlade s projektom stavby. Záručná doba na uvedené dielo je 60 mesiacov a žalovaný v prípade nedostatkov diela, by si uplatnil svoje nároky na opravy v rámci záručnej doby u zhotoviteľa, no toto svoje právo nikdy neuplatnil. Od 1.3.2012 bola stavba v schodnom stave, nikdy sa na nej nevykonali žiadne opravy, nebola renovovaná. Aj dňa 6.11.2014, iba dva roky po kolaudácii stavby, bol chodník pred rodinným domom na ulici D. Č.. XXXX v dobrom technickom stave. Po prevzatí návrhu žalobkyne boli vyhotovené fotografie miesta úrazu, na ktorých jasne vidno, že chodník nebol opravovaný, je v pôvodnom stave a nemá žiadne závady v schodnosti, ktoré by mohli byť v príčinnej súvislosti so škodou na zdraví žalobkyne.

Žalovaný ako správca miestnej komunikácie teda žiadne závady v schodnosti neodstraňoval. Na základe uvedeného nie sú naplnené predpoklady zodpovednosti správcu pozemnej komunikácie podľa § 9a ods. 3 cestného zákona, keďže na chodníku neboli zistené žiadne závady a ani žalobkyňou preukázané. Nároky žalobkyne ohľadne poškodenia zdravia a škody na zdraví nie sú dostatočne preukázané.

3. Intervenient vstúpil do konania na základe výzvy žalovaného. Vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, keďže žalobkyňa spolu so žalobou nepredložila dôkazy, ktorými by preukázal, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný. K základu nároku uviedol že žalobkyňa má trvalý pobyt v obci D., teda je jej známy stav miestnych komunikácií, pričom k úrazu došlo pred rodinným domom č. XXXX a teda je povinný preukázať, že chodník nebol povinný spravovať vlastník uvedeného domu. Ďalej uviedol, že v danej veci je na mieste aplikovať spoluzodpovednosť žalobkyne, pretože porušila prevenčnú povinnosť v § 415 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie má charakter generálnej prevenčnej povinnosti a ukladá každému počínať si tak, aby ku škode nedošlo. Ak podľa vyjadrenia žalobkyne bol chodník v dezolátnom stave, mala vedomosť o stave chodníka a bola povinná zachovávať opatrnosť, ktorú si vyžadoval stav chodníka, teda nedodržala prevenčnú povinnosť, aj keď neporušila žiadne konkrétne ustanovenie právneho predpisu. V ďalšom uviedol, že žalobkyňa neuvádza žiadnu právnu argumentáciu, akú povinnosť ( podľa akého predpisu ) mal žalovaný porušiť a možno predpokladať, že má na mysli ust. § 420 Občianskeho zákonníka, pričom ide o zodpovednosť všeobecnú, ku ktorej špeciálnym predpisom je zákon č. 135/1961 Zb. v platnom znení, vykonávacím predpisom ku ktorému je vyhl. č. 35/1984 Zb. a citoval ust. § 12 ods. 4 a 5 vyhlášky s tým, že na základe toho možno konštatovať, že v uvedenom prípade nie je možné skutkový stav subsumovať pod ustanovenia cestného zákona alebo pod ust. § 420 Občianskeho zákonníka, pretože nešlo o náhlu zmenu v schodnosti chodníka, ktorú žalobkyňa nemohla predvídať, keďže býva v D.. Žiadal taktiež na posúdenie výšky nároku aj predloženie kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobkyne.

4. Súd vykonal dokazovanie so žalobným návrhom a jeho prílohami, výpoveďou žalobkyne, vyjadrením žalovaného k žalobe a jeho prílohami, vyjadrením intervenienta, výpoveďami svedkov, ohliadkou na mieste samom a vyjadreniami strán konania a zistil tento skutkový stav.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pamätá si, že to bolo 6.11.2014, išla po chodníku, nebolo tam rovno, takže sa pomkla, spadla a videli to aj nejakí chlapi, ktorí jej museli pomôcť, nakoľko nemohla ani vstať z toho chodníka. Na otázku, čo znemená, že tam nebolo rovno uviedla, že bola tam taká jak dolinka, keď sa pomlka, čiže na tej dolinke sa pomkla, spadla a potom už nemohla vstať. Museli jej pomôcť. Tí dvaja chlapi, čo jej pomohli vstát, boli Z. C. B. Q. E.Ľ., na ošetrenie potom išla so synom a to na chirurgiu do Vranova nad Topľou. Mala zlomeninu ľavého ramena. Po vyšetrení mala to rameno obviazané, aj telo a potom absolvovala aj rehabilitáciu. Napriek tomu ešte doteraz má problémy so zohýnaním ľavej ruky k ramenu. Rehabilitáciu opakovala dvakrát alebo trikrát. Na chodníku spadla pred domom pána Q.. PO predložení fotografii, ktoré mali byť podľa udania žalobkyne vyhotovené po úraze, upresnila, že tá nerovnosť mala byť tam ako je znížená tá kocka ako je taká preliačina. Na otázku, ako často chodieva po tomto chodníku uviedla, že chodili vlastne na tzv. oktávu t.j. obdobie od všetkých svätých od 1.11. ešte osem dní. Ona sa snažila chodiť každý deň aj toho šiesteho tam bola. chodili vlastne na tzv. oktávu t.j. obdobie od všetkých svätých od 1.11. ešte osem dní. Ona sa snažila chodiť každý deň aj toho šiesteho tam bola. Chodí po tomto chodníku častejšie, chodievala predtým aj do obchodu, čo je opačným smerom, no už jej to zdravotný stav až tak veľmi nedovoľuje, do úrazu nemala žiadne zlomeniny, potom čo spadla, mala ešte jednu zlomeninu, spadla doma. V ten deň išla na cintorín pešo.

Svedok P.. A. P., syn žalobkyne uviedol, že v ten inkriminovaný deň bol neďaleko miesta kde sa to malo stať, lebo bol u svojej svokry. Zavolali mu, že jeho mama, žalobkyňa spadla. Prišiel na základe toho telefonátu domov, mama už bola doma, mala zakrvavenú hlavu aj mala veľké bolesti, preto ju bolo potrebné odviezť na ošetrenie. Odviezol ju na ošetrenie na pohotovosť, na chirurgiu vo Vranove nad Topľou. Svedok ďalej uvádza, že ešte žalobkyni vyčítal, že prečo nešla po chodníku, táto mu povedala, že bola tam jama, túto nevidela, preto spadla. Po konzultácii s právnikom išiel na druhý deň na miesto, kde vyhotovil aj fotodokumentáciu. To miesto, kde sa to malo stať, mu vlastne ukázali tí dvaja chlapi, ktorí pomáhali žalobkyni vstať, boli to Z. C. B. Q. E., potom čo mu žalobkyňa povedala, že oni jej pomohli vstať, na druhý deň hneď išiel za nimi a oni mu presne ukázali miesto, kde žalobkyni pomáhali. Fotografie boli súdu predložené. Ku skutočnosti, ako často chodí žalobkyňa na cintorín uviedol, že on to nevie uviesť, no v to čase bola oktáva, teda od 2.11 do 8. Alebo 10.11., chcela chodiť na cintorín, a chodila vlastne od druhého všetky dni, až kým sa nestal ten úraz 6.11..

Fotografie uvádzané svedkom a predložené žalobkyňou sú súčasťou na čl. 51 - 52.

Pri ohliadke na mieste samom vykonanej dňa 14.4.2016 boli vypočutí aj svedkovi a to Q. E., A. Q. B. A.Á. Š..

Pri ohliadke boli vyhotovené aj fotografie ako sa nachádzajú v spise na čl. 87 - čl. 103, na ktorých žalobkyňa označila miesto, na ktorom došlo k úrazu pred rodinným domom č. XXXX H. V.. D., fotografie zachytávajúce pohľad na miesto úrazu z rôznych pohľadov ako aj zachytávajúce stav chodníka v bezprostrednej blízkosti od miesta úrazu a taktiež pohľad na miesto pri uložení vodorovnej dosky, laty s tým, že odstup medzi dlažbou a vodorovnou rovinou je cca 2,5 cm a 3 cm.

Svedok Q. E. ukázal miesto, na ktorom žalobkyňa spadla, uviedol, že býva vo vedľajšom dome č. XXXX, žalobkyňa išla peši smerom od cintorína do obce, nevedel koľko bolo presne hodín, no už sa stmievalo. Na mieste kde spadla, bola preliačina, kde na doplnenie uviedol, že jama bola trošku hlbšia ako v čase ohliadky, preliačina bola väčšia, po páde jej spolu Z. C. pomohli vstať, zodvihnúť ju.

Svedok A. Q. k miestu, ktoré označila žalobkyňa, uviedol, že boli tam dlažbové kocky, ale neboli v jednej rovine poukladané. Kocky teda boli poukladané, ale boli aj prevýšené, niekde pol centimetra, niekde jeden centimeter. Mohlo to byť spôsobené, tá nerovnosť tým, že sa tu robila kanalizácia, bolo to na jeseň, ale on už nevie ktorého roku a teraz vlastne tie kocky a tá dlažba sadla. Teda potom asi po tom robení kanalizácie niektorá kocka sadla, niektorá bola vyššia, čiže potom už tu nebola rovina, ale kocky určite žiadne nechýbali, boli tam všetky.

Svedok A. Š. uviedol, je zamestnancom žalovaného, je údržbár na obecnom úrade. V roku 2014 aj v novembri 2014 bol zamestnaný u žalovaného, pričom z jeho funkcie mu vyplýva, že chodia kontrolovať stav chodníkov, kde uvádza, že niekedy na jeseň minulého roku 2015 boli aj pred týmto rodinným domom 1845, kde býva pán Q., kde na mieste, ktoré bolo ukázané, že na tomto mala spadnúť žalobkyňa, tak len jedna kocka bola trošku vyššie, ale nič iné tu nebolo zistené.

Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia spracovaného a vydaného podľa zákona 437/2004 Z. z. zo dňa 16.3.2014 na meno žalobkyne ako dátum vzniku poškodenia na zdraví je uvedený 6.11.2014, miesto vzniku poškodenia na zdraví - chodník v D. a príčina poškodenia na zdraví ( podľa poškodeného ) nie je uvedená. Začiatok liečenia bol určený na deň 6.11.2014 a ukončenie liečenia 16.3.2015. Hodnotenie bolestného v bodoch ( § 9 zákona ) bolo určené na 80 bodov za položku 136c prílohy - zlomenina tela ľavej ramennej kosti s posunom.

Zo stavebného povolenia číslo K. XXX/XXXX-XXXX-XX T. M. XX.X.XXXX vydaného X. D. ako špeciálnym stavebným úradom bolo vydané povolenie uskutočniť stavbu - modernizácia miestnych komunikácii a chodníkov v obci D. na pozemkoch S.. Č.. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X B. XXX zapísaných na LV č. XXX, E.. Ú.. D. vlastníka Obce D.. V zmysle záväzných podmienok pre uskutočnenie stavby predmetom stavebného povolenia boli stavebné objekty - miestne komunikácie s tým, že modernizácia bola rozdelená na ulice D., F., H. B. Q..

Podľa kolaudačného Q. X. D. ako špeciálneho stavebného úradu zo dňa 3.X.XXXX Č. Q. XXXX/ XXXXXX bolo povolené stavebníkovi - žalovanému užívať stavbu - modernizácia miestnych komunikácii a chodníkov v obci D. na pozemkoch par. č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X B. XXX N. E.. Ú.. D..

V prehlásení zo dňa 26.1.2015 žalovaný prehlásil, že po ukončení výstavby chodníka v roku 2012 na ul. D. K.merom k Poľnohospodárskemu družstvu D. nebolo nutné robiť žiadne opravy tohto nového chodníka, že neviduje žiadne faktúry za práce pri oprave chodníka a ani sa nežiadala oprava chodníka v rámci záručnej doby u zhotoviteľa.

V písomných vyjadreniach žalobkyňa uviedla k namietanej pasívnej vecne legitimácii žalovaného intervenientom, že je všeobecne známe, že vlastníkmi komunikácii ako sú chodníky, ktoré sa nachádzajú v intraviláne obcí, resp. miest sú uvedené subjekty a v spise sa nachádzajú dokumenty to potvrdzujúce. K zimnej údržbe uviedla, že predmetom žaloby nie je tento problém. K intervenientom navrhovanej spoluzodpovednosti uviedla, že je osoba staršieho veku, u ktorej je príznačné, že je vo svojich pohyboch opatrná, k úrazu nedošlo za slabej viditeľnosti a závada na chodníku bola z jej strany nepredvídateľná, preto zavinenie aj na jej strane je vylúčené. Na dosiahnutie svojho cieľa použila čo najbezpečnejšiu cestu a to po miestnom chodníku. Podľa jej názoru je evidentná príčinná súvislosť medzi závadou schodnosti a úrazom. Tvrdenia intervenienta považoval za jednostranné a účelové, prekrúca dôkazy žalujúcej strany a nadraďuje svoj subjektívny pohľad na vec nad objektívne skutočnosti.

Intervenient v písomnom vyjadrení zo dňa 26.2.2016 uviedol, že poukazuje na vyjadrenie žalovaného a jeho závery, prečo neuznáva nárok s tým, že z dovtedy vykonaného dokazovania je preukázané, že žalobkyňa poznala daný chodník, musela vedieť o „jame“, ktorá sa na ňom nachádza, chodníkom bolo možné prejsť pri zvýšenej opatrnosti. Uviedol tiež, že zastáva názor, že úraz žalobkyne bol čo do príčinnej súvislosti spôsobený nie neschodnosťou chodníka, ale neopatrnosťou, zlým zrakom žalobkyne a jej celkovým zdravotným stavom, preto nie sú naplnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného - príčinná súvislosť medzi závadami v schodnosti chodníka tak ako je definované v cit. ust. § 9a cestného zákona a vyhlášky, ktoré nebolo možné predvídať, resp. ktoré chodcovi aj pri zvýšenej opatrnosti, rešpektujúc stav komunikácie, bránili bezpečne prejsť daný úsek komunikácie.

Žalobkyňa predložila čestné prehlásenia čestné prehlásenia Q. E. B. Z. C., v ktorom obaja zhodne uviedli, že videli pád žalobkyne v dôsledku poškodeného povrchu cesty a chodníka.

5. Právny zástupca žalobkyne v záverečnom prednese uviedol, že žalujúca Z. P. vo svojom návrhu jednoznačne uviedla, že dňa 6.11.2014 v čase asi okolo 17,30 hod. išla po D. V. N. D. po chodníku smerom na cintorín, kde v dôsledku nerovného povrchu chodníka, ktorý bol v dezolátnom stave spadla pred rodinným domom č. XXXX. Následkom tohto pádu utrpela zlomeninu diafýzy ramennej kosti -

zlomenina tela ľavej ramennej kosti s posunom s dobou liečenia podľa vyjadrenia ošetrujúca lekára Z.. B. N. od 6.11.2014 do 16.3.2015. Uvedený lekár Z.. B. N. ohodnotil bolestné spojené s úrazom a liečením celkovým počtom bodov 80 a vyčíslil to sumou 1.318,40 Eur. Dokazovanie jednoznačne potvrdilo, že k pádu došlo na tom mieste, ktoré žalobkyňa určila. Potvrdili to jednak vo svojich písomných vyjadreniach dvaja svedkovia a to Z. C., H.. XX.XX.XXXX B. Q. E., H.. XX.X.XXXX, ktorí aj poškodenej ihneď pomohli na nohy po úraze, po páde. Prítomní Q. E. túto udalosť resp. popis ako došlo k pádu potvrdil jednak písomne, označil presne miesto, kde k tomu došlo a okrem písomného vyjadrenia to označil aj na mieste samom, kde jednoznačne ukázal a pokiaľ si spomínam povedal, že došlo k pádu následkom nerovnosti spočívajúcej v tom, že aj dlažobné kocky, ktoré tvoria tento chodník, neboli v miernej rovine a následkom potknutia resp. vstupu do priehlbiny poškodená spadla a utrpela spomenutý úraz. Slová žalobkyne a vyjadrenie Q. E. nakoniec boli potvrdené aj pri obhliadke na mieste samom, kde bolo evidentné i z merania, i púhym okom, že na mieste, kde došlo k poškodeniu ešte boli pozostatky nerovnosti boli výškové rozdiely na chodníku a ukázal jednoznačne, že na tom mieste, ktoré označila aj poškodená došlo k pádu. Majiteľ domu, v blízkosti ktorého sa táto škodová udalosť stala, potvrdil, že bola tam nezrovnalosť na chodníku a dodatočne bola táto nezrovnalosť aj zo strany obecného úradu, ale až po úraze bola táto nezrovnalosť odstránená, avšak napriek tomu, že boli tam uskutočnené opravy pri tejto obhliadke na mieste samom bolo evidentne, že tento chodník tam bol nie v takom stave, aby mohol ktokoľvek bezpečne v ktorúkoľvek hodinu prejsť po tomto chodníku. Poukázal na veľmi dôležitú okolnosť, že poškodená išla po tomto chodníku okolo 17,30 hod. a v novembri je to už taký čas, aj značné šero, resp. už pomaly pokročilá tma, čiže pri akejkoľvek opatrnosti poškodená nemohla predvídať na tomto mieste poškodený chodník. Významnou okolnosťou je aj to, že sa jedná už o osobu, ktorá prekročila 80

- tku takže tento pád bol tak dramatický, že došlo k zlomenine ramennej kosti. Podľa názoru žalujúcej srtany vlastník chodníka X. D. porušila svoju povinnosť udržiavať chodník v schodnom stave a teda je zodpovedný zato, že došlo k poškodeniu zdravia u žalobkyni Z. P.. Vzhľadom na tieto okolnosti ako aj dôkazy, ktoré boli potvrdené a sú podľa nášho názoru aj nezvratné žiadame, súd, aby rozhodol v zmysle nášho návrhu pokiaľ ide o rozsudok a zaviazal a určil, že zodpovedným za túto škodu je jednoznačne X. D. a v dôsledku tejto zodpovednosti zaviazal Obec Hencovce aj na sumu, ktorú si žalobkyňa uplatnila v žalobnom návrhu zo dňa 25.3.2015. K ústnym vyjadreniam poškodená resp. jej právny zástupca predložil aj fotodokumentáciu, t.j. to, že sama povedala čo povedali jednoznačne svedkovia čo nakoniec bolo aj overené na mieste samom potvrdzujúc, že tento chodník bol na mieste, kde došlo k tejto škodovej udalosti, kde chodník bol poškodený.

6. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnom prednese uviedla, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti miestnej komunikácie, na ktorej došlo k predmetnému úrazu. Túto skutočnosť v celom konaní vôbec nepopierali, v zmysle cestného zákona §3 ako vlastník a správca miestnych komunikácii zodpovedá za škodu, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodov pre chodov miestnych komunikáciách alebo prejazdných úsekoch ciest a na chodníkoch okrem prípadu, že sa preukáže, že nebol v medziach možnosti tieto závady odstrániť ani na nich predpísaným spôsobom upozorniť. Majú zato, že žalovaný nie je zodpovedný za túto škodu, ktorá vznikla žalobkyni a to z toho dôvodu, že závady schodnosti, ktoré boli na tomto chodníku, ktoré sa preukázali dôkazom obhliadka na mieste samom, nespĺňajú náležitosti, ktoré stanovuje cestný zákon ako aj vyhláška k cestnému zákonu. Cestný zákon upravuje objektívnu zodpovednosť správcu pozemnej komunikácie za škody, ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti alebo schodnosti komunikácii. Tieto podrobnejšie upravuje § 9a ods. 3 Cestného zákona, ktorý pojem závada v schodnosti neoznačuje každý nedostatok schodnosti. Tento pojem ako aj samotný pojem schodnosti je vymedzený v §12 ods. 5 vyhl. č. 35/1984, v zmysle ktorého závady v schodnosti, schodnosť priechodu pre chodcov na miestnych komunikáciách a na prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce a miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú schôdzu prispôsobenú ich stavebnému stavu, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže chodec predvídať. Podľa §12 ods. 5 obdobné závady schodnosti chodníkov sú obdobné závadam v zjazdnosti pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú schôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov. Pod pojmom závady v zjazdnosti sa rozumejú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií, ktoré sú spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej poveternostným podmienkam. Závadami sú najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole na inak bezchybnom povrchu súvislého povrchu vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene atď.. Máme zato, že stav, ktorý bol zistený na základe fotografií a na základe obhliadky vôbec nezodpovedá tejto zákonnej definícii pojmu závady v zjazdnosti. Z toho vyvodzujú, že síce žalovaný je vlastníkom nehnuteľností miestnej komunikácie a správcom miestnej komunikácie, avšak nedošlo o také poškodenie tejto miestnej komunikácie chodníka, ktoré by spĺňalo tieto zákonné

predpoklady, preto majú zato, že nie je možné, aby bol v tejto veci zodpovedný za daný úraz. Sám súd pri obhliadke na mieste samom zistil, že dané poškodenie chodníka je zo vzhľadu k materiálu, ktorý bol použitý na stavbu toho chodníka, je minimálne, majú zato, že poškodená v prípade dodržania obozretnosti, ktorú jej stanovuje ako povinnosť Občiansky zákonník, vlastne by nemusela vôbec pri dodržaní bežnej obozretnosti by sa tento úraz nestal. Majú zato, že žalobkyňa v podstate aj vzhľadom k svojmu veku a zdravotnému stavu mala prispôsobiť svoju chôdzu po chodníku aj k týmto skutočnostiam a že súd musí v tejto veci taktiež zohľadniť aj tú skutočnosť, teda ustanovenie §450 Obč. zákonníka to zohľadnenie spoluzavinenie poškodeného. Čo sa týka vykonaných dôkazov a to čestných prehlásení svedkov, podľa ich názoru nie je možné prihliadať na tieto čestné prehlásenie a to z toho dôvodu, že tieto čestné prehlásenia boli vypracované žalovanou a už len podpísané svedkami ako aj to, že svedkovia v podstate pri obhliadke na mieste samom a to pán E., tieto skutočnosti ani nepotvrdil tú skutočnosť, že tieto čestné prehlásenia boli vypracované nim, iba že boli podpísané a predložené im boli synom žalobkyne. Náhrada škody zo strany žalobkyne nebola v tomto prípade žalobkyňou preukázaná dostatočne. Len lekársky posudok o bolestnom je nedostatočný dôkaz na preukázanie výšky škody na zdraví.

7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 135/1961 o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov ( ďalej len „cestný zákon“ ) tento zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správya orgánov štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií.

Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne komunikácie a účelové komunikácie ( § 1 ods. 2 cestného zákona ).

Podľa § 3d ods. 3 cestného zákona miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.

Správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené ( ods. 5 písm. d) § 3d cestného zákona ).

Podľa § 9a cestného zákona správcovia miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priechodoch pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a na chodníkoch, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

V zmysle § 12 ods. 2 vyhlášky závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje, b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľníc, ciest a miestnych komunikácií, c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.

Podľa § 12 ods. 4 vyhlášky schodnosť priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a na prejazdných úsekoch ciest cez mestá a obce a miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú chôdzu prispôsobenú ich stavebnému stavu, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže chodec predvídať.

Závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov ( § 12 ods. 5 vyhlášky ).

8. Ohľadom namietanej pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd poukazuje jednak na ustanovenia cestného zákona ako aj na samotné vyjadrenia strán a predložené listinné dôkazy ale aj na skutočnosť, že samotný žalovaný túto skutočnosť nenamietal, z čoho je zrejmé, že je daná pasívna vecná legitimácie žalovaného v tomto konaní a to najmä s odkazom na § 3d cestného zákona, ktorý ustanovuje, že miestne komunikácie sú vo vlastníctve obce, ktorá aj vykonáva správu týchto komunikácii, v danom prípade táto skutočnosť vyplýva aj zo stavebného povolenia ohľadom modernizácie miestnych komunikácií vo vlastníctve žalovaného, v spojení s § 9a cestného zákona, ktorý upravuje zodpovednosť správcu miestnej komunikácie za prípadnú vzniknutú škodu.

9. Predpokladmi zodpovednosti v zmysle § 9a ods. 3 cestného zákona sú závady v schodnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi a to bez ohľadu na zavinenie ( úmysel, nedbanlivosť ) správcu komunikácie alebo jeho zamestnancov. Pokiaľ jednu z hlavných príčin vzniku škody možno podradiť pod pojem závada v schodnosti, je objektívna zodpovednosť správcu komunikácie založená a je na ňom, či preukáže, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť alebo na nich predpísaným spôsobom upozorniť.

V zmysle vyššie uvedeného sa potom súd v prvom rade pri hodnotení dôkazov vykonaných v tomto konaní musel zaoberal tou skutočnosťou, či nedostatok na chodníku na mieste, na ktorom došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne je takou závadou v schodnosti ako to predpokladá a vyžaduje pre vznik zodpovednosti uvedené ust. § 9a ods. 3 cestného zákona, keďže tu možno len prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že takouto závadou nie je každý nedostatok v schodnosti.

Z fotografii predložených žalobkyňou, ktoré mali byť podľa vyjadrenia svedka P.. P., jej syna, vyhotovené v deň nasledujúci po úraze žalobkyne, ale aj zo skutočnosti tak ako bolo zistené pri ohliadke na mieste samom, teda H. V.. D., pred rodinným domom č. XXXX ale aj z výpovedi žalobkyne a svedkov mal súd za to, že sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobkyne o nezrovnalosti na chodníku, či dokonca dezolátnom stave chodníka tak ako to bolo uvedené v žalobe. Či už na fotografiách predložených žalobkyňou ako aj z fotografií vyhotovených pri ohliadke podľa názoru súdu možno len konštatovať, že na chodníku v mieste, kde došlo k úrazu žalobkyne v dôsledku jej pádu, je možné badať nerovnosť na chodníku, ktorá podľa meraní uskutočnených počas ohliadky vo vzťahu k vodorovnej polohe, ktorú pri nezistení žiadnych ďalších poškodení a neuvádzaní iných faktorov, ktoré by mohli mať vplyv na vznik úrazu, bolo možné považovať za stav „ bez vád“, teda nerovnosť predstavovala pri uložení zámkovej dlažby, ktorou je chodník vyložený, cca 2,5 až 3 centimetre. Aj samotná žalobkyňa uviedla, že sa jej noha „pomkla, že tam bola taká jak dolinka“. Z fotografií predložených z nasledujúceho dňa súd taktiež len zistil, že na chodníku, keďže žalobkyňa ale aj svedkovia uviedli, že k pádu došlo na chodníku, nie v mieste, kde sa z komunikácie začína priestor vjazdu cez chodník do rodinného dome, teda že z týchto je zrejmá len malá nerovnosť v dôsledku vyvýšenia jednej zámkovej dlažby a jej čiastočné poškodenie.

Ak by aj súd pripustil, že nerovnosť zámkovej dlažby na chodníku je závadou v schodnosti, nebola by v ďalšom podľa súdu splnená podmienka uvedená v § 12 ods. 5 vyhlášky a teda, že išlo o závadu, ktorá by neumožňovala bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov, kde súd poukazuje na samotnú výpoveď žalobkyne, že ak by aj nie s väčším časovým odstupom, či prípadne pri prechode na danom úseku na bicykli a nie pešo, tak v predmetný deň 6.11.2014 žalobkyňa prechádzala po danom úseku šiestykrát po sebe, keďže uviedla a svedok, jej syn to potvrdil, že na cintorín chodievala vtedy každý deň od 1.11. za účelom istého cirkevného obdobia. Už len z toho je podľa súdu zrejmé, že musela byť uzrozumená aj s prípadnými nerovnosťami na chodníku, a teda, že od nej bolo možné požadovať určitý stupeň opatrnosti, podľa názoru súdu vzhľadom na vyššie ustálené závery o schodnosti chodníka ani nie zvýšenej, aj keď vzhľadom vek či zdravotnú spôsobilosť žalobkyne, ktorá je osobou vyššieho veku, v čase úrazu mala takmer 81 rokov, nemožno nebrať do úvahy túto skutočnosť ako aj čas, kedy došlo k úrazu, nakoľko možno prisvedčiť žalobkyni, že sa už stmievalo, keďže v predmetný deň sa už na Slovensku používa stredoeurópsky čas, no podľa súdu takáto skutočnosť je skôr významné pre posúdenie správania žalobkyne ako chodca v dôsledku jeho opatrnosti.

Teda súd uzatvára, že predmetná nerovnosť na chodníku s odkazom na príslušné ustanovenia vyhlášky nebola takou závadou, ktorá by neumožňovala bezpečnú chôdzu žalobkyne pri zvýšenej opatrnosti a že táto súčasne nespĺňa podmienky závady ako ich ustanovuje vyhláška v § 12 ods. 2 a ani jednu zo závad, ktoré v ďalšom príkladmo vymenováva. Tým nie je splnená jedna zo základných podmienok pre

vznik prípadnej zodpovednosti žalovaného ako správcu miestnej komunikácie, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

V súvislosti s týmto, potom súd nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie prípadné dokazovanie ohľadom škody vzniknutej žalobkyni a jej rozsahu ako ani zaoberať sa otázkou prípadnej spoluzodpovednosti ako navrhoval intervenient ako ani dokazovanie výsluchom ďalších svedkov, nakoľko mal za to, že z týchto dôkazov by bolo možné zistiť len skutočnosti, ktoré nie sú sporné, miesto pádu, no ďalšie skutočnosti, ku ktorým sa prípadne aj vyjadrovali osoby, ktorých čestné prehlásenia tak boli predložené súdu bolo namietané žalovaným, sú otázkou právneho posúdenia súdu. Týmto osobám ako svedkom pádu neprislúcha vyjadrovať sa či dokonca konštatovať čo bolo dôvodom pádu a v tomto smere sú potom aj čestné prehlásenia pre rozhodnutie súdu irelevantné.

Taktiež súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie ohľadom prípadnej zimnej údržby, keďže ani z fotografií predložených žalobkyňou, ani z jej tvrdení ale ani z ďalších dôkazov nevyplynulo, že ku škode by malo dôjsť v súvislosti s touto skutočnosťou. 10. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a túto priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu v celo rozsahu zamietol a intervenientovi, ktorý v konaní vystupoval na strane žalovaného. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.