Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9To-35-2021.pdf
PDF · 86.13 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/35/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša, sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.07.2022, v trestnej veci obžalovanej F. B. pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/8/2009 zo dňa 26.05.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok napadnutým rozsudkom sp. zn. 6T/8/2009 zo dňa 26.05.2021 podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil obžalovanú F. B., nar, XX.XX.XXXX, trvale bytom G., B. XXX/XX, okres N., spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Kežmarku č. Pv 347/08-12 zo dňa 05.01.2009 pre skutok, ktorý mala spáchať tak, že
- ako štatutárny orgán - konateľka Komunitného centra ZOR Kežmarok so sídlom ul. Hviezdoslavova č. 2, Kežmarok, za obdobie od mesiaca január 2006 do mesiaca marec 2006, zamestnankyni Komunitného centra ZOR Kežmarok poškodenej F. W., zamestnanej ako koordinátorka s miestom výkonu práce v Slovenskej Vsi, na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 10. 6. 2005 na dobu určitú do 31. 12. 2005 a následne na základe pracovnej zmluvy zo dňa 5. 1. 2006, uzatvorenej na dobu určitú do 31.3.2006, nevyplatila mzdu za odpracované obdobie od 1.1.2006 do 31.3.2006 v sume 31 050,- Sk, ako aj náhradu za nevyčerpanú dovolenku v trvaní 10 dní za rok 2005, dovolenku za r. 2006 v počte 5 dní a náhradu za príspevok na stravné, čím takto bola spôsobená poškodenej F. W.koda v sume celkovo 34.331,- Sk,
t e d a
ako štatutárny orgán právnickej osoby nevyplatila svojmu zamestnancovi mzdu a náhradu mzdy, na ktorú má zamestnanec nárok v deň ich splatnosti, hoci mala v tento deň peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie činnosti právnickej osoby,
č í m m a l a s p á c h a ť
prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 odsek 1 Trestného zákona
p r e t o ž e
skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 odsek 3 Tr. poriadku súd odkázal poškodenú stranu F. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N., I. XXXX/X s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku prokurátor priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie.
Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 10.09.2021. Prokurátor konštatuje, že s rozhodnutím Okresného súdu v Kežmarku o oslobodení obžalovanej F. B. a závermi uvedenými v odôvodnení rozsudku nie je možné súhlasiť. Toto rozhodnutie je nezákonné a zo záverov vykonaného dokazovania tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní a zo všetkých zabezpečených listinných dôkazov vyplýva, že skutok sa stal a je trestným činom, ktorý spáchala práve obžalovaná F. B.. Na rozdiel od názoru súdu sa domnieva, že výsledky vykonaného dokazovania preukazujú spáchanie skutku osobou obžalovanej v celom rozsahu. Nie je možné súhlasiť so závermi, ktoré súd uvádza v odôvodnení rozsudku teda, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo nepochybne preukázané, že občianske združenie malo v deň splatnosti nároku poškodenej vyplývajúceho z pracovného pomeru peňažné prostriedky na ich výplatu a nie je možné súhlasiť s názorom, že táto skutočnosť nebola preukázaná ani v prípravnom konaní. Súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že pokiaľ ide o skutkový dej, ktorý nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania a ktorý sa týka toho, že obžalovaná ako štatutárny zástupca zamestnávateľa nevyplatila poškodenej mzdu v deň jej splatnosti a tieto skutočnosti sami o sebe nenapĺňajú znaky skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného, pretože nehovoria nič o tom, či bola splnená podmienka týkajúca sa toho, že zamestnávateľ finančné prostriedky v deň splatnosti mal k dispozícii a či ich nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie svojej činnosti. Zároveň konštatuje, že znalecké dokazovanie sa nepodarilo uskutočniť z dôvodu nemožnosti zabezpečenia potrebných dokladov a materiálov z roku 2006. S takto uvedenými závermi nie je možné súhlasiť, a teda nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Zároveň súd konštatuje, že práve samotná obžalovaná vlastným konaním zmarila možnosť vykonania znaleckého dokazovania, keď bola vyzývaná na predloženie dokladov potrebných na vykonanie znaleckého dokazovania. Na túto skutočnosť súd žiadnym spôsobom neprihliadol a v kontexte odôvodnenia rozsudku je to skutočnosť vyhodnotená vlastne v prospech samotnej obžalovanej.
V rámci hodnotenia zabezpečených dôkazov sa javia ako usvedčujúce výpovede poškodenej F. W., svedkyne W. W., ktorá vypovedala, že poškodená chodila do práce až do konca marca 2006, čo bolo kontrolované a preukázané aj samotným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom poukázala na to, že problém bol v tom, že doklady museli byť podpísané najskôr štatutárnym orgánom a až tak odovzdávané Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý finančné prostriedky vyplácal na základe predložených dokladov. Poškodená F. W. mala odpracované riadne všetky dni a mzdu dostala iba za január s prísľubom obžalovanej, že jej obžalovaná peniaze doplatí. Ďalšou podstatnou je výpoveď svedkyne Mgr. W. Z., ktorá vypovedala, že za mesiac január 2006 po jeho ukončení a v termíne dňa 28.02.2006 predložila poškodená všetky potrebné doklady so žiadosťou o preplatenie nákladov. Žiadosť bola na sumu 59.959,- Sk a táto suma bola podpísaná obžalovanou. Po jej preskúmaní Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 24.03.2006 preplatil sumu 43.559,30 Sk. Tieto skutočnosti jednoznačne preukazujú, že obžalovaná ako konateľka Komunitného centra ZOR Kežmarok nevyplatila mzdu sčasti za mesiac január 2006 poškodenej W. a následne za mesiac február, marec 2006 a to aj napriek tomu, že v deň splatnosti uvedených nárokov na účte mala dostatok finančných prostriedkov.
Prokurátor následne poukázal na pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 4 Tr. zákona. Prokurátor konštatuje, že vzhľadom na vyplatenie úhrady Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo výške 43.559,30 Sk, mala poškodená dostatok finančných prostriedkov na to, aby vyplatila nárok poškodenej celkovej výške 34.331,- Sk a tieto prostriedky nevyhnutne nepotrebovala na chod a zabezpečenie spoločnosti. Prokurátor opätovne zdôrazňuje, že samotná obžalovaná nepreukázala doklady, ktoré by dokazovali, že poškodenej F. W. bola mzda vyplatená koncom mesiaca apríl, resp. začiatkom mesiaca máj 2006 v hotovosti osobne do rúk tak, ako to tvrdila v prípravnom konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je možné súhlasiť s rozhodnutím Okresného súdu v Kežmarku. Prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Prešove rozsudok Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. 6T/8/2009 zo dňa 26.05.2021 zrušil a vrátil vec Okresnému súdu v Kežmarku, aby ju tento v
potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol alebo Krajský súd v Prešove rozhodol na podklade vykonaného dokazovania sám.
Na základe riadne a včas podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku v prvom rade popísal celú genézu, ako vec bola prerozdeľovaná v rámci Okresného súdu Kežmarok jednotlivým sudcom.
Následne súd prvého stupňa popísal rozsah vykonaného dokazovania, nie len oboznámením jednotlivých dôkazných prostriedkov, ale aj uvedením konkrétnych skutočností, ktoré vyplývajú z jednotlivých dôkazných prostriedkov.
Súd prvého stupňa skôr ako hodnotil výsledky vykonaného dokazovania poukázal aj na záver, ktorý je vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/32/2010 zo dňa 01.07.2010 kde krajský súd konštatoval, po tom čo poukázal na základné znaky skutkovej podstaty prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona, že v tejto trestnej veci je nepochybné, že medzi OZ - Komunitné centrum ZOR Kežmarok a poškodenou bola uzatvorená pracovná zmluva. Na základe tejto pracovnej zmluvy mala poškodená nárok na mzdu. Podľa vyjadrení poškodenej táto mzda jej nebola vyplatená. Taktiež je nepochybné, že medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku a OZ - Komunitné centrum ZOR Kežmarok bola uzatvorená dohoda o poskytnutí príspevku na aktivačnú činnosť podľa § 52 Zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Na základe tejto dohody OZ - Komunitné centrum malo nárok na náhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje aktivačnú činnosť. Rovnako z tejto zmluvy je zrejmé, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok refundoval občianskemu združeniu tieto náklady do tridsiatich dní od predloženia všetkých dohodnutých dokladov.
V tejto trestnej veci ani v prípravnom konaní ani súd na hlavnom pojednávaní neriešil základnú podmienku trestnosti, a to či v deň splatnosti uvedených nárokov vyplývajúcich z pracovného pomeru, právnická osoba mala peňažné prostriedky na ich výplatu a či tieto prostriedky nepotrebovala na zabezpečenie činnosti právnickej osoby.
Krajský súd následne uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré je potrebné po zrušení veci dokazovať v rámci dokazovania na hlavných pojednávaniach pred súdom prvého stupňa.
Súd prvého stupňa svojej úvahy pretavil zo záveru, ktorým odôvodnil svoje rozhodnutie a konštatoval, že nedošlo k naplneniu objektívnej stránky prečinu, pre ktorý sa trestné konanie viedlo. Výrok o vine zo spáchania trestného činu (ohľadne všetkých znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu) nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, či len do určitej miery pravdepodobných skutočnosti a záveroch, ktoré majú napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo len na skutočnosti, že nemožno vylúčiť, že došlo k spáchaniu trestného činu, ktorého páchateľom mal byť obžalovaný. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti, ktoré nepochybne vyplývajú z vykonaných dôkazov. Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom si doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a osvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie zamerané na zistenie, či obžalovaná v deň splatnosti mala peňažné prostriedky na vyplatenie mzdy a náhrad mzdy a tieto finančné prostriedky nepotrebovala nevyhnutne na zabezpečenie činnosti združenia. Podľa vyššie označenej pracovnej zmluvy bola mzda poškodenej splatná pozadu za mesačné obdobie a to vo výplatnom termíne do 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Splatnosť mzdy bola dohodnutá v súlade s ustanovením § 129 ods. 1 Zákonníka práce účinného v sledovanom období. Pokiaľ ide o skutkový dej, ktorý nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania a ktorý sa týka toho, že obžalovaná ako štatutárny zástupca
zamestnávateľa nevyplatila poškodenej mzdu v deň ich splatnosti tak tieto skutočnosti sami o sebe nenapĺňajú znaky skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia mzdy a náhrady mzdy, preto nehovoria nič o tom, či bola splnená podmienka týkajúca sa toho, že zamestnávateľ finančné prostriedky v deň splatnosti mal k dispozícii a či ich nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie svojej činnosti. Znalecké dokazovanie sa nepodarilo uskutočniť z dôvodu nemožnosti zabezpečenia príslušných dokladov a materiálov z roku 2006, kde bolo zistené, že aj samotná F. B. bola vyzvaná na predloženie dokladov a uviedla, že tieto doklady predloží a následne už k tomu nemohlo dôjsť, lebo neboli k dispozícii, čím bolo znalecké dokazovanie zmarené. Obžalovaná vyplatila časť mzdy zo svojho súkromného účtu.
V konaní pred súdom prvého stupňa nebolo nepochybne preukázané, že občianske združenie v deň splatnosti uvedených nárokov vyplývajúcich z pracovného pomeru malo peňažné prostriedky na jej výplatu a táto skutočnosť nebola preukázaná ani v prípravnom konaní.
Vzhľadom k uvedenému možno uzatvoriť, že v konaní nebolo preukázané, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona, a preto nie je možné dospieť k záveru o spáchaní tohto trestného činu zo strany obžalovanej.
Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s touto argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorá vychádza z vykonaného dokazovania a rešpektuje aj názor krajského súdu, ktorý vyslovil vo svojom uznesení sp. zn. 2To/32/2010 zo dňa 01.07.2010.
K samotnej argumentáciu odvolateľa je potrebné uviesť, že tak ako súd prvého stupňa aj krajský súd musí zdôrazniť, že orgány činné v trestnom konaní už v štádiu prípravného konania sa nezaoberali otázkou či OZ - Komunitné centrum ZOR Kežmarok v deň splatnosti uvedených nárokov vyplývajúcich z pracovného pomeru malo dostatočné peňažné prostriedky na výplatu a či tieto prostriedky nepotrebovali na zabezpečenie činnosti právnickej osoby. Prokurátor absolutizuje iba prijatie refundácie od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá bola ešte aj krátená, no prokurátor nezohľadňuje aké v danom prípade v rozhodnom období boli náklady predmetného občianskeho združenia na zabezpečenie činnosti tejto právnickej osoby. Nemožno v danom prípade sa stotožniť s argumentáciou prokurátora, že refundácia má ísť iba na úhradu nárokov vyplývajúcich z pracovného pomeru. Bolo by to v rozpore s uzatvorenou zmluvou zo dňa 09.01.2006 medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok a právnickou osobou OZ - Komunitné centrum ZOR Kežmarok. Už zo samotnej tejto dohody, ktorú nezabezpečili ani orgány činné v trestnom konaní, ale túto dohodu si vyžiadal až krajský súd v konaní o odvolaní proti prvému rozsudku dňa 03.06.2010 od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, vyplýva, že príspevok poskytovaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny je možné výhradne na účel uvedený v zmysle článku 2 písm. a/ bod 2. V tomto článku sú uvedené jednotlivé položky, ktoré sa preplácajú v rámci uvedeného príspevku, z citovaného článku vyplýva, že príspevok slúži na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje aktivačnú činnosť, na náhradu časti nákladov na pracovné náradie a časti ďalších nákladov, ktoré súvisia s aktivačnou činnosťou.
Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania nemohol dospieť ani k inému záveru, pretože už v prípravnom konaní sa orgány činné v trestnom konaní nesústredili na preukazovanie základných pojmových znakov a to objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu.
Prokurátor v rámci záverečného návrhu vyjadreného v odvolaní sa domáhal, aby krajský súd rozhodol sám na podklade vykonaného dokazovania.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na ustanovenie § 322 ods. 4 písm. a/ Tr. poriadku, z ktorého vyplýva, že odvolací súd nemôže sám uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený.
Je zrejmé, že toto citované ustanovenie ušlo pozornosti prokurátora, preto krajský súd nemohol vyhovieť ani takémuto návrhu prokurátora.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Uznesenie bolo prijaté jednohlasne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.