Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-43C/418/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci žalobkyne: V. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom J. č. XX, K., zastúpená advokátkou: JUDr. Jana Uhrinová, so sídlom Bezručova č. 1, Bratislava, proti žalovanému: A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Q. č. 6, K., t.č. A. F.. XX, I., Maďarská republika, zastúpený advokátkou: JUDr. Alica Mendlová, so sídlom Riečna č.2, Bratislava, o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.000,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 30.08.2014 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku žalovaného príslušenstva súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.11.2013 žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 3.000 eur titulom vrátenia pôžičky spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy odo dňa podania návrhu. Súčasne si uplatnila náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobkyňa poskytla žalovanému, ktorý je jej bývalým manželom, na základe ústnej zmluvy o pôžičke sumu 3.000 eur, pričom platbu realizovala vkladom na účet žalovaného dňa 15.02.2011. Žalovaný pri požičaní peňazí povedal, že ich vráti, keď ich bude mať k dispozícii. Použil ich ako doplatok na kúpu motorového vozidla Mercedes, ktoré používa pri výkone svojho povolania - taxikára. Keď ho neskôr žalobkyňa kontaktovala s tým, či už nemá finančné prostriedky na vrátenie, oznámil jej, že jej peniaze vráti v máji 2011. Žalobkyňa niekoľko krát kontaktovala žalovaného so žiadosťou o vrátenie dlžnej sumy, ktorú jej vždy prisľúbil vrátiť, avšak do dňa podania žaloby sa tak nestalo.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu poprel uzavretie zmluvy o pôžičke so žalobkyňou, či už písomne, alebo ústne. Nikdy nemal záujem o požičanie peňazí, a teda k takémuto úkonu z jeho strany chýbala vôľová zložka, podporne k čomu poukázal na samotnou žalobkyňou uvádzaný fakt, že neexistoval ani termín splatnosti vrátenia peňazí. Podotkol, že je veľmi nepravdepodobné, aby mu žalobkyňa ako bývala manželka požičala peniaze bez písomného podkladu a bez určenia termínu splatnosti. Ak by mu aj žalobkyňa na účet zaslala žalovanú sumu, rozhodne to nebolo titulom poskytnutej pôžičky. Uviedol, že sám žalobkyni požičal peniaze, a teda sa domnieva, že žalobkyňa mu na účet vložila buď splátku poskytnutej pôžičky, alebo mala čiastka pokryť vyrovnanie ešte zo vzťahov vyplývajúcich z

BSM. Neskúmal, čo žalobkyňa uviedla do poznámky. Poukázal na to, že vkladový lístok je zostavený výsostne podľa vôle vkladateľa, ktorý určuje i obsah poznámky, na ktorý strana, ktorá peniaze prijíma nemá žiaden vplyv, a teda nemôže predstavovať relevantný dôkaz. Ak by teda žalobkyňa aj peniaze na jeho účet vložila, šlo by o vklad bez právneho dôvodu, ktorý by mohol byť kvalifikovaný nanajvýš ako bezdôvodné obohatenie, v súvislosti s čím však vzniesol námietku premlčania. Žalobu teda žiadal v plnom rozsahu zamietnuť, pričom si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom procesných strán, svedkýň A. N. a V. N. a predloženými listinnými dôkazmi a to bankovým potvrdením o vykonanej platbe dňa 15.02.2011, print screenom časti komunikácie zo sociálnej siete svedkyne A. N., zmluvou o spotrebnom úvere č. XXXXXXX, potvrdením o ukončení úverovej zmluvy, kúpnou zmluvou zo dňa 09.11.2010 , ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim relevantným spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.

5. Žalobkyňa a žalovaný sú bývalí manželia. Medzi procesnými stranami nebolo aj vzhľadom na predložené dôkazy (vkladový lístok a výpis z účtu žalovaného z rozhodného obdobia) sporné, že dňa 12.02.2011 došlo k prevodu finančnej čiastky vo výške 3.000 eur na z účtu žalobkyne v prospech účtu žalovaného.

6. Žalobkyňa zotrvala na svojom tvrdení, že poskytnutá suma predstavovala pôžičku, v prospech ktorej skutočnosti svedčila poznámka na vkladovom lístku, ktorá sa premietla aj do označenia sumy vo výpise z účtu žalovaného, ktorý však trval na tom, že sumu považoval zo strany žalobkyne za vrátenú a nie poskytnutú pôžičku, resp. prípadne za finančné vyporiadanie po rozvode manželov.

7. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaný jej najskôr volal do práce (pracovala v Slovenskej sporiteľni) a žiadal ju o pôžičku. Povedala mu, že to nie je na telefonický rozhovor a navrhla mu stretnutie. Žalovaný prišiel k nej do bytu na Žitavskej, pričom v čase jeho návštevy bola prítomná aj ich spoločná dcéra. Povedal jej, že potrebuje peniaze na kúpu auta a pôvodne požadoval 9.000 eur. Ona mu povedala, že toľko nemá a tak sa dohodli, že mu na jeho účet prevedie 3.000 eur s tým, že keď bude mať, bude jej to vracať v splátkach, pričom sa dokonca vyjadril, že jej vráti aj niečo navyše. Ona ale od neho chcela len to, čo mu poskytla. Že peniaze bývalému manželovi poskytla, povedala aj rodičom odporcu, s ktorými má naďalej výborné vzťahy. Na doplnenie svojej výpovede v neskoršom konaní uviedla, že žalovaný k nej prišiel 20 februára 2011 na Žitavskú 18, keď jej volal deň dopredu. Dátum, kedy prišiel si pamätala podľa dokladu, kedy prevádzala peniaze. Prišiel k nim okolo 18 stej, pričom bola prítomná aj dcéra. Dohadovali sa v obývačke. Povedal čo chce a načo, keďže sa ho na to pýtala a tiež sa pýtala, prečo chce peniaze od nej. Hovoril, že si chce kúpiť auto. Napriek rozvodu mu chcela pomôcť aj preto, že kvalitné auto potreboval k svojej práci, preto mu požičala 3.000 eur, ktoré mala poctivo zarobené, čo mu prisľúbila previesť na účet, resp. urobila priamy vklad. Žalovaný jej sväto svete sľuboval, že peniaze vráti, pričom sa ešte pred ním vyjadril, že dúfa, že ju opäť nesklame. BSM mali v čase pôžičky už vysporiadané. Dom v Bernolákove bol predaný, peniaze rozdelené a nezostali žiadne dlhy.

8. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nechápe, prečo by si mal požičiavať po rozvode peniaze od bývalej manželky, keď ich vzťahy po rozvode skutočne nezostali dobré. Auto síce kúpil, ale peniaze naň mal jednak z predaja starého auta a zvyšok čerpal formou leasingu. Domnieval sa, že peniaze, ktoré mu žalobkyňa na účet poslala bola vrátená pôžička, ktorú žalobkyni poskytol sám, o čom ale nemal doklad, a teda žalobkyňa bola vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka a on k nej v pozícii veriteľa. Na doplnenie svojej výpovede v priebehu neskoršieho konania uviedol, že mu žalobkyňa ako bývalá manželka dĺžila 150.000 Sk nakoľko financoval prerábku bytu. Keď mu prišli peniaze od nej na účet bol v tom, že ide o vrátenie týchto peňazí, pričom ešte čakal ďalších 2.000 eur. Doplatenie zvyšku ale neriešil keďže k tomu nemá papiere. Čo sa týka ich BSM, pôvodne kúpili byt, ktorý ale bolo potrebné zrekonštruovať do čoho investoval vlastné úspory s tým, že sa mu to musí vrátiť späť. Ešte pred sobášom v 80-tych rokoch začal pracovať ako čašník a úspory si tvoril z tringeltov od roku 1984. Sobášili sa 11.04.1992, pričom asi v roku 1998-1999 kúpili prvý byt, ktorý rekonštruovali. Za trvania manželstva zdedil byt po babke, ktorý predal a z výťažku asi v roku 2005 začali stavať rodinný dom, neskôr predali aj 3-izbový spoločný byt a peniaze investovali do stavby rodinného domu, ktorý predali ešte počas rozvodového konania. Rozvedení boli v roku 2008. Výťažok z predaja domu bol rozdelený na polovicu. Nevedel uviesť, prečo už vtedy nezohľadnili peniaze na rekonštrukciu, bol v tom, že kvôli banke im musia vyplatiť peniaze, tak mu to bolo povedané, on to neriešil, bývalá manželka vtedy pracovala v banke. To bolo v roku 2007, vtedy ani nežiadal, aby mu žalobkyňa kompenzovala jeho náklady na prerábku, keďže to neriešil kvôli hektickému

obdobiu. Kupoval už z vtedy tehotnou neskoršou manželkou dom v Maďarsku, kde tiež dostal hypotéku. Kupoval vtedy aj auto, na ktoré tiež mal odložené. Taxikára robil asi od roku 2004, pričom so súčasnou manželkou sa sobášili, keď mal ich syn asi rok, 20.06.2009. Prvé auto posunul svojej súčasnej manželke ihneď po presťahovaní sa do Maďarska, keďže bola naň odkázaná kvôli dochádzaniu, to ktoré predal v roku 2010 bolo už ďalšie auto. Poprel, že by bol niekedy v byte žalobkyne, maximálne pri dverách. Tiež poprel, že by odchádzal od bytu žalobkyne spolu s ňou, čo tvrdila dcéra, keď vzhľadom na ich narušené vzťahy s exmanželkou je rád, keď ju nevidí, pričom poukázal aj na konfliktný vzťah žalobkyne s jeho terajšou manželkou, ktorej sa vyhrážala a tiež negatívne zasiahla do vzťahov s jeho rodičmi. V čase rozvodu okrem domu mali aj motorové vozidlá - on ojazdený asi 10 ročný Mercedes a žalobkyňa Fiat. O inom majetku v BSM nevedel, ale veľmi sa majetkom nezaoberal aj s ohľadom na dcéru.9.000 eur, ktorá zodpovedá kúpnej cene za MV zakúpené vo februári 2011 žalovaný opätovne popiera, že by takúto sumu od žalobkyne žiadal. Zotrval na tvrdení, že peniaze na zakúpenie vozidla v tom čase mal a to aj v hotovosti, keďže predal auto. Žalobkyňa sa mohla o tom za koľko kúpil auto dozvedieť napr. od jeho mamy, ktorej však žiadne doklady ohľadom kúpy vozidla neukazoval, keďže na to nevidel dôvod. V tom čase vzhľadom na predaj vozidla v novembri 2010 zakúpil ešte jedno motorové vozidlo (pre manželku), po ktoré bol v Nemecku. Poprel, že by výťažok z predaja vozidla na základe zmluvy zo dňa 09.11.2010 použil na zakúpenie ďalšieho vozidla, ktoré spomínal, po ktoré bol v Hamburgu pričom tvrdil, že mal dostatočnú hotovosť na financovanie oboch vozidiel a nevidel dôvod, aby toto v predmetnom konaní preukazoval.

9. Svedkyňa V. N., súčasná manželka žalovaného uviedla, že so žalobkyňou, ktorú pozná ako exmanželku svojho súčasného manžela, nemá dobré vzťahy, keďže na ňu podávala aj trestné oznámenie za vyhrážanie zabitím v čase, kedy sa začala stretávať so svojim súčasným manželom, pričom nevedela uviesť, či to bolo pred ich rozvodom alebo až po rozvode. Žalobkyňa ju tiež očierňovala pred svokrovcami, čo malo vplyv na kvalitu ich vzťahu. Nepamätala si presne, kedy uzatvorila manželstvo so žalovaný, čo odôvodnila tým, že na jej sa podpísal šok z úmrtia matky v marci 2016. Nemala vedomosť o tom, že by žalobkyňa požičala manželovi peniaze, keď ani spolu nemajú dobré vzťahy. Čo sa týka auta, toto potrebuje žalovaný k podnikaniu a fungujeme tak, že pokiaľ si kúpi nové, predá sa staré auto a peniaze sa použijú na akontáciu na nové. Odkedy sú manželia, takto vystriedal 4 či 5 áut. Nepamätala si detaily, keďže sa autá veľmi rýchlo točia, nakoľko manžel ako živnostník musí obnovovať vozový park a vzhľadom na klientelu potrebuje kvalitné auto, zásadne Mercedes typu E. Prvé auto jej posunul niekedy v čase, kedy jej starší syn, ktorý má teraz 18 rokov chodil do základnej školy, kam som ho vozila a ich spoločný syn, ktorý má aktuálne 8 rokov bol veľmi maličký. Predpokladala, že ak by manželovi žalobkyňa požičala peniaze, určite by jej to manžel povedal, keďže majú normálne manželstvo, manžel jej každý deň aj 10 x telefonuje a vie, že nie je žiarlivá, z ktorého dôvodu jej aj všetko hovorí. Nemyslela si, že ich vzťahy boli v takej kvalite, že by mu žalobkyňa požičala peniaze. Vždy predávajú auto, ktoré užíva ona, to znamená staršie auto, ktoré jej posúva, keď si on kupuje nové. Poprela, že by manžel bol niekedy v byte žalobkyne. Vedela, že manžel od žalobkyne prijal 3.000 eur, ale predpokladá, že to bolo v súvislosti s problémami so splácaním úveru za okná na dome v Bernolákove ešte v ich BSM, ona sa do toho nestarala. Určite to ale podľa nej nebola pôžička, keďže manžel by jej to určite povedal. Spontánne dodala, že jej dal otec na účet 3.000 eur ako dar, pričom šlo o jej peniaze, do ktorých manžela nič nebolo a ona ich použila na výdavky v súvislosti s pohrebom matky.

10. Svedkyňa A. N., spoločná dcéra procesných strán vo svojej výpovedi uviedla, že viem, že mama od otca žiada vrátenie pôžičky, pri dohadovaní ktorej bola aj ona osobne prítomná, ale o spore ako takom sa nerozprávali. Pamätala, si, že raz po rozvode rodičov k nim prišiel otec na Žitavskú 18. Sedeli vtedy doma v obývačke. Dohodli sa na tom ústne, nespisoval sa žiaden papier. Otec doslova prosil mamu, aby mu požičala peniaze, pretože chcel nové auto. Svedkyňa sedela asi 1,5 m od neho. Dohodli sa s mamou na sume a potom spolu odišli. Nevedela, ako presne sa dohodli, že jej to vráti, ale pamätala si, že sa dušoval, že to splácať bude. Dohodli sa, že peniaze mu pošle na účet. Pamätala si, že si od mamy pýtal 3.500 eur, s čím aj súhlasila, že mu tieto peniaze požičia. Rodičia v tom čase mali vzťah asi ako každý rozvedení manželia. Z jej pohľadu bol mamin vzťah k otcovi neutrálny a vtedy, keď otec od mami niečo chcel, tak z jeho strany bol asi dobrý. Inak vtedy spolu nekomunikovali. Či si následne auto aj kúpil už uviesť nevedela. Neskôr jej mama vravela, že si peniaze od otca pýtala späť, ale kedy to bolo už uviesť nevedela. Presný dátum návštevy otca si nepamätala, ale uviedla, že by ho vedela dohľadať na sociálnej sieti, keďže na facebooku vtedy dávala status, že rodičia odchádzali každý vo svojom aute. Odhadovala, že to bolo asi 5 rokov spätne a asi na jeseň, niekedy medzi septembrom až novembrom.

11. Dodatočne A. N. do súdneho spisu založila print screen - fotografiu časti komunikácie s príbuznými na sociálnej sieti, pričom v statuse oznamuje, že akurát jej odchádzajú obaja rodičia a neskôr na vysvetlenie uvádza, že bol u nich tato (ďalší osobný obsah tejto komunikácie je bez relevantného významu). Pri samotnom statuse, ako aj pri jednotlivých komentároch sa objavuje dátum 14.02.2011 a čas medzi jednotlivými komentármi od 19.03 do 20.35 hod.

12. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako predávajúcim a L. V. ako kupujúcim zo dňa 09.11.2010 previedol žalovaný vlastnícke právo k motorovému vozidlu značky M. - K., Z.: H na kupujúceho za kúpnu cenu 4.000 eur.

13. Na návrh žalobkyne žalovaný založil do spisu kópiu výpisu z účtu č. XXXXXXXXX/XXXX, na ktorej sú zachytené jednotlivé transakcie na účte v období od 05.01.2011 do 15.03.2011, avšak bez zrejmého peňažného zostatku na účte, resp. uvedenia počiatočného stavu na účte. Predmetný výpis preukazuje bežné mínusové transakcie dennej spotreby rádovo v desiatkach eur, po vyššom príkaze na úhradu dane z motorových vozidiel dňa 26.01.2011 v sume 171,60 eur vklad hotovosti vo výške 1.000 eur, dňa 15.02.2011 vklad hotovosti vo výške 3.000 Sk s poznámkou „pôžička N. V. pôžička“, následne vklad v hotovosti dňa 22.02.2011 vo výške 280 eur (C. P.) a dňa 23.02.2011 vklad v hotovosti vo výške 230 eur (2P COM, S.R.O.) a bezprostredne na to nadväzujúci výber hotovosti vo výške 3.600 eur dňa 24.02.2011.

14. Zmluvou o spotrebnom úvere č. XXXXXXX uzavretou medzi žalovaným ako dlžníkom a AutoFinance, a.s. Kežmarok ako veriteľom zo dňa 25.02.2011 vyplýva, že na základe tejto zmluvy uzavretej na základe žiadosti žalovaného o financovanie ojazdeného motorového vozidla bol žalovanému poskytnutý účelovo viazaný úver vo výške 5.400 eur na zakúpenie osobného motorového vozidla M. - E trieda, r.v. XXXX, Z.: H V čl. T. tejto zmluvy sa okrem iného uvádza, že kúpna cena predmetu financovania je 9.000 eur s DPH, pričom dlžníkom bola vopred uhradená časť kúpnej ceny vo výške 3.600 eur. Predmetný úver bol podľa potvrdenia veriteľa v celom rozsahu uhradený dňom 25.02.2014.

15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16. Podľa § 658 ods. 1 pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

17. Podľa § 563 Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

18. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. V prípade, že doba vrátenia pôžičky nie je dohodnutá, ustanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí, dlžník je povinný pôžičku vrátiť (splatiť dlh) deň nasledujúci po tom, ako ho o plnenie požiadal veriteľ. Výzva nemá žiadnu predpísanú formu, považuje sa za ňu aj návrh na začatie súdneho konania podaného veriteľom.

19. Vo všeobecnosti, zmluva predstavuje právny úkon, ktorý spočíva v konaní určitých osôb, a s ktorým zákon spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Zmluva o pôžičke, tak ako aj iné zmluvy sa skladá z minimálne dvoch samostatných prejavov vôle, a to: 1. návrh, t. j. ponuka na uzavretie zmluvy, 2. prijatie návrhu, t. j. súhlas druhej strany s návrhom.

20. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť procesnej strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie procesnej strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých

dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.

21. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe určitým tvrdením, musí o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi procesné strany v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti procesných strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

22. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 .

23. Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa § 107 ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

25. Podľa § 107 ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

26. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 3.000 eur titulom vrátenia pôžičky.

27. Nakoľko ide o návrhové konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom, povinnosťou žalobkyne bolo preukázať, že v danom prípade došlo k jednoznačnému uzavretiu zmluvy o pôžičke na základe vážneho prejavu vôle žalobkyne požičať peniaze v sume 3.000 eur žalovanému a súčasne vážneho prejavu vôle žalovaného prijať peňažné plnenie ako pôžičku za súčasného uzrozumenia o povinnosti peniaze vrátiť.

28. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým potvrdením o vklade peňažnej hotovosti vo výške žalovanej sumy zo strany žalobkyne na účet žalovaného s uvedením poznámky „pôžička“, podporeným výpoveďou svedkyne A. N., dcéry procesných strán mal súd za dostatočne preukázané, že medzi žalobkyňou a žalobcom došlo dňa 14.02.2011 k ústnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke bez dohody o lehoty splatnosti, na základe ktorej žalobkyňa na účet žalovaného nasledujúci deň poukázala dohodnutú sumu 3.000 eur. Nakoľko žalovaný na výzvu žalobkyne peniaze nevrátil, resp. nezačal splácať, súd považoval žalobu za podanú dôvodne a preto jej čo do žalovanej istiny v plnom rozsahu vyhovel, pričom ju zamietol výlučne v časti požadovaného príslušenstva pohľadávky, keď vzhľadom na nepreukázanie skoršej výzvy zo strany žalobkyne na dobrovoľné plnenie za výzvu v zmysle ust. § 563 považoval až doručenie žaloby žalovanému (č.l. 26 spisu).

29. Žalovaný, ktorý popieral uzavretie zmluvy o pôžičke s odôvodnením, že sám bol voči žalobkyni v postavení veriteľa, a teda peňažné plnenie pripísané na jeho účet dňa 15.02.2011 považoval za vrátenie pôžičky zo strany žalobkyne nepreukázal, že by medzi procesnými stranami došlo k dohodnutiu pôžičky zo strany žalovaného poskytnutej žalobkyni. Taktiež súd nemohol zohľadniť argumentáciu žalovaného, že okrem pôžičky mohlo ísť aj o plnenie na vyrovananie titulom vyporiadania BSM, keď ani existencia takéhoto záväzku nebola medzi účastníkmi preukázaná, keď sa javí ako nepravdepodobné, že by si žalovaný takúto pohľadávku v prípade jej reálnej existencie neuplatnil z výťažku z predaja rodinného domu procesných strán ešte v čase ich rozvodového konania. Napokon žalovaný ani nepreukázal svoje tvrdenie, že v čase vloženia sumy 3.000 eur na jeho účet zo strany žalobkyne disponoval dostatočnou hotovosťou na zloženie akontácie v súvislosti so zakúpením motorového vozidla na základe zmluvy zo dňa 25.02.2011, za dôkaz o čom nemožno považovať kúpnu zmluvu zo dňa 09.11.2010 a už vôbec nie v

kontexte s tvrdením žalovaného, že v danom čase pre svoju druhú manželku, ktorá bola na predmetné motorové vozidlo odkázaná, zakúpil iné vozidlo, po ktoré bol v Hanburgu. V prospech žalovaného v tomto smere nemohol súd vyhodnotiť ani ním predložený výpis z jeho účtu, z ktorého nevyplýval stav peňažných prostriedkov na účte žalovaného, naopak z jednotlivých transakcií je možné skôr usudzovať, že na účet boli vkladané čiastky potrebné za zohľadnenia ostatných debetných obratov na zabezpečenie dostatočnej sumy na výplatu akontácie v súvislosti s uzavretím zmluvy dňa 25.02.2011. V prospech tvrdenia žalobkyne, že žalovaný od nej žiadal pôžičku vo výške 9.000 eur na zakúpenie osobného motorového vozidla v danom čase svedčí časová náväznosť zakúpenia motorového vozidla ako aj skutočne dohodnutá celková kúpna cena vyplývajúca zo zmluvy zo dňa 25.02.2011, keď sám žalovaný, ktorý dával vedomosť žalobkyne o kúpe motorového vozidla v danom čase do možného súvisu s jej komunikáciou s jeho matkou, súčasne poprel, že by jeho matka vedela detaily o tejto transakcii, resp. poznala kúpnu cenu zo zmluvnej dokumentácie k úveru, ktorú jej podľa vlastného udania nemal dôvod ukazovať. Svedecká výpoveď manželky žalovaného nebola z hľadiska právneho posúdenia veci relevantná, keďže sama vychádzala výlučne zo svojho predpokladu, že by jej manžel povedal, ak by si od bývalej manželky požičal peniaze, čo však súd nemohol hodnotiť ako hodnoverný dôkaz, a to aj s prihliadnutím na vzájomne otvorene antagonistický vzťah medzi týmito dvomi ženami. Taktiež nevedela potvrdiť, z akého iného právneho titulu by mala žalobkyňa jej manželovi peniaze poskytnúť, keď sa v jej verzii vyskytla už tretia verzia tohto titulu (z dôvodu problémov so splácaním úveru za okná na rodinnom dome v Bernolákove, pričom žalovaný pôvodne tvrdil, že malo ísť o vrátenie pôžičky, ktorú sám poskytol žalobkyni, avšak bez jej bližšej špecifikácie a neskôr uviedol, že šlo o prostriedky, ktoré boli z jeho výlučného majetku vnesené do BSM procesných strán, ktoré by však pri ich zohľadnení pri vyporiadaní BSM nemohli ani žalobkyňu zaťažovať v plnej výške, nakoľko nemali byť vnesené do jej výlučného, ale do spoločného majetku procesných strán). Hoci žalovaný tvrdil, že by od žalobkyne nežiadal v relevantnom čase peniaze s poukazom na ich komplikované vzťahy po rozvode a kategoricky popieral, že by žalobkyňu vôbec niekedy navštívil v byte na Žitavskej ulici, ergo s ňou vôbec komunikoval o osobných veciach, žiadnym spôsobom nevysvetlil, ako sa za takýchto okolností mohla žalobkyňa dozvedieť, že práve v čase, kedy mu zaslala na účet peniaze v žalovanej výške, žalovaný skutočne kupoval motorové vozidlo, ktorý účel žalobkyňa uviedla ako účel poskytnutej pôžičky už v samotnej žalobe, pričom poznala aj skutočnú celkovú kúpnu cenu motorového vozidla 9.000 eur (ktorú čiastku mal podľa jej výpovede od nej žalovaný pôvodne požadovať ako pôžičku), keď tieto skutočnosti uviedla vo svojej výpovedi na pojednávaní už dňa 08.06.2015, avšak listinné dôkazy v tomto smere boli do súdneho spisu zo strany žalovaného založené až omnoho neskôr v priebehu neskoršieho konania v roku 2016. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd teda vyhodnotil obranu žalovaného ako účelovú.

30. Čo sa týka nezrovnalostí vo výpovedi žalobkyne a svedkyne A. N., na ktoré poukazoval žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súd považuje za potrebné uviesť, že tieto vzhľadom na ich charakter nemali vplyv na hodnotenie ich výpovedí. Žalobkyňa vyslovene uviedla, že dátum, ktorý uviedla na doplnenie svojej výpovede (20.02.2011) odvodila od dátumu na vkladovom lístku. Vzhľadom na tento dátum (15.02.2011) je však zrejmé, že šlo o omyl. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne N., ktorá najskôr výslovne uviedla, že si dátum návštevy otca nepamätá, ale vie ho dohľad cez status na sociálnej sieti, ktorý dodatočne založila do spisu, a ktorý presne korešponduje s dňom vkladu žalovanej sumy žalobkyňou na účet žalovaného (status je zo 14.02.2011 a peniaze boli vložené dňa 15.02.2011) a až na otázku, o aké ročné obdobie asi šlo odpovedala, že šlo o jeseň - medzi septembrom až novembrom, t.j. všeobecne pravdepodobne sychravejšie počasie bez snehu, (zodpovedajúce aj neskorej miernej zime), pričom vzhľadom k tomu, že na odstup času nemožno trvať na absolútnej presnosti svedeckých výpovedí prihliadajúc na špecifiká ľudskej pamäte, sa súdu aj takýto omyl svedkyne, za zohľadnia ostatných v konaní produkovaných dôkazov javí ako nie podstatný pre hodnotenie dostatočnej vierohodnosti jej svedeckej výpovede.

31. Nakoľko teda súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil žalobou uplatnený nárok ako nárok z ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, a nie bezdôvodné obohatenie, námietku premlčania vznesenú žalovaným nemohol vyhodnotiť ako dôvodnú, keď žaloba bola podaná pred uplynutím zákonnej trojročnej premlčacej doby.

32. Súd podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov žalobcovi priznal aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrok z omeškania v zákonnej výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 30.08.2014, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, ktorý dátum až súd považoval súd za výzvu na dobrovoľné plnenie podľa § 563

Občianskeho zákonníka, keď žalobkyňa súdu nepreukázala skoršie relevantné doručenie výzvy na plnenie žalovanému, a za takéto súd nemohol považovať už doručenie žaloby na súd, od ktorého dátumu žiadala priznať úroky z omeškania žalobkyňa. V tejto časti teda súd návrh čiastočne zamietol, avšak nakoľko išlo iba o zamietnutie v relatívne nepatrnej časti príslušenstva, nepovažoval to za neúspech žalobkyne v konaní pre účely rozhodnutia o trovách konania.

33. O trovách konania súd rozhodol za použitia ust. § 255 ods. 1 podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. S poukazom na vyššie uvedené vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu žalobkyni. O výške trov súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť

- odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. zostal na súde. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 .