Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16P-315-2015.pdf
PDF · 94.48 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/315/2015
Uznesenie
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti J.: U., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX, t. č. bytom L. L. Q., T.. O. XXXX/ XX, Q., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov - matky: F. A., nar. XX.X.XXXX, t. č. bytom F. C. XXX/X, U. a otca: T. J.D., nar. X.XX.XXXX, t. č. bytom Š. XXX, o návrhu navrhovateľky: T. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXX, na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a návrhu otca na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Zrušuje sa náhradná osobná starostlivosť maloletých detí nariadená rozsudkom Okresného súdu Galanta, č. k. 13P/47/2011 - 33 zo dňa 24.3.2011, ktorým boli maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky T. Š..
II. Návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti sa zamieta.
III. Nariaďuje sa ústavná starostlivosť maloletých detí, ktorú si vykonajú v L. L. Q., T.. O. XXXX/XX, Q..
IV. Rodičia sú povinní prispievať na výživu maloletých detí, a to matka na každé dieťa vo výške mesačne po 30 % zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, platného v čase splatnosti bežného výživného a otec na maloletého U. vo výške 70,- Eur mesačne, na maloletého J. 50,- Eur mesačne, pričom výživné je splatné u oboch rodičov počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, na účet L. L. Q..
V. Otcovi sa určuje lehota v trvaní 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku na úpravu jeho rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohol osobne vykonávať starostlivosť o maloleté deti.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, stará matka maloletých detí z otcovej strany, sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.10.2015 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť maloletých detí.
2. V konaní pod sp. zn. 12P/72/2016 sa otec návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.3.2016, domáhal zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti.
3. Uznesením č. k. 12P/72/2016-7 zo dňa 31.3.2016 súd spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 16P/315/2015 a 12P/72/2016 s tým, že spoločné konanie je vedené pod sp. zn. 16P/315/2015.
4. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti matky maloletých detí, ktorá sa na pojednávanie nedostavila. Doručenka potvrdzujúca prevzatie predvolania sa súdu doposiaľ nevrátila. Podľa tvrdenia kolíznej opatrovníčky sa matka vyjadrila, že súd môže pojednávať bez jej prítomnosti, nakoľko sa zamestnala a zamestnávateľ by ju neuvoľnil.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, otca maloletých detí a kolízneho opatrovníka maloletých detí, čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12P/62/2015, 12P/72/2016 a 8PPOm/1/2016, listinnými dôkazmi, potvrdeniami a správami ohľadne účastníkov konania, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloleté deti boli rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 12P/47/2011-33 zo dňa 24.3.2011 zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Následne tunajší súd uznesením č. k. 8PPOm/1/2016-12 zo dňa 7.9.2016 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté deti dočasne umiestnil do Detského domova Sereď a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
7. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 26.10.2016 vyplýva, že otec maloletých detí nemá stále bývanie. Matka maloletých detí má nové zamestnanie, preto sa nezúčastní ani pojednávania. Súhlasí s tým, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti. Maloleté deti si nemôže zobrať k sebe, nakoľko nemá vytvorené podmienky. Keďže ani otec maloletých nemá vytvorené podmienky na zabezpečenie zdravého vývoja maloletých, súhlasí s tým, aby maloleté deti boli umiestnené do ústavnej starostlivosti.
8. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 27.10.2016 uviedla, že trvá na zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko nezvláda ich výchovu. Maloletí ju neposlúchajú, berú jej peniaze. Maloletých v ústave navštevuje. Otec maloletých detí nemá bývanie, inak by sa o ne vedel postarať. Neprichádza do úvahy, aby otec spolu s maloletými bývali u nej. Matka maloleté deti nekontaktovala, nikdy sa o ne nezaujímala a neprispievala na ich výživu.
9. Otec maloletých na pojednávaní dňa 27.10.2016 uviedol, že trvá na tom, aby maloleté deti boli zverené do jeho starostlivosti. Nechce, aby zostali v ústavnej starostlivosti. Má problém s bývaním. Teraz býva u kamarátov, nakoľko u svojej matky bývať nemôže. Platiť podnájom si nemôže dovoliť. Momentálne si hľadá bývanie. S maloletými je v pravidelnom kontakte, navštevuje ich. Kým si zabezpečí vhodné bývanie, dočasne súhlasí s tým, aby maloletí zostali v ústavnej starostlivosti. Pracuje ako murár. Jeho mesačný príjem je niekedy aj 700,- Eur. Výživné na obe maloleté deti navrhuje spolu vo výške 120,- Eur, z toho 70,- Eur na maloletého U. a 50,- Eur na maloletého J..
10. Kolízna opatrovníčka F.. F. G. na pojednávaní vo veci uviedla, že maloleté deti boli na ich návrh neodkladným opatrením dočasne umiestnené do detského domova, nakoľko sa ocitli bez akejkoľvek starostlivosti. Ich úrad spolupracuje s otcom maloletých detí, ktorý ako jediný by sa vedel a chcel postarať o maloletých, avšak aktuálne je bez stabilného bývania. Bol upozornený, že si musí zabezpečiť bývanie a v tomto smere mu budú nápomocní. V domácnosti matky nie sú podmienky na starostlivosť o maloletých a navyše vzťah matky a maloletých detí nie je dobrý. Pokiaľ by maloletí boli zverení do jej starostlivosti, pravdepodobne by ušli. Kým si otec zabezpečí bývanie, jediným riešením je ústavná starostlivosť. S maloletými nie sú žiadne výchovné problémy. Navrhovateľka nie je schopná naďalej sa starať o maloleté deti. Deti sa nachádzajú v detskom domove. Ostatná biologická rodina nemá záujem o starostlivosť o maloletých. Aktuálne je v najlepšom záujme maloletých detí nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými. Výživné zo strany otca navrhujú na maloletého U. vo výške 70,- Eur a na maloletého J. vo výške 50,- Eur mesačne a zo strany matky 30 % životného minima od právoplatnosti rozhodnutia o nariadení ústavnej starostlivosti na účet detského domova. Lehotu na úpravu pomerov otcovi navrhujú na obdobie troch mesiacov.
11. Kolízna opatrovníčka X.. X. B. na pojednávaní vo veci uviedla, že navrhuje zrušiť náhradnú osobnú starostlivosť navrhovateľky vo vzťahu k maloletým deťom z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu a návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho starostlivosti v plnom rozsahu zamietnuť. Otec nemá zabezpečené bytové a sociálne podmienky na to, aby dokázal zabezpečiť adekvátnu starostlivosť maloletým deťom.
12. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ZR), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
13. Podľa § 44 ods. 2 ZR, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
14. Podľa § 44 ods. 3 písm. ZR, náhradnou starostlivosťou je: a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len náhradná osobná starostlivosť) b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť.
15. Podľa § 44 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 45 ods. 1 ZR, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
17. Podľa § 45 ods. 2 ZR, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
18. Podľa § 45 ods. 3 ZR, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
19. Podľa § 45 ods. 4 ZR, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
20. Podľa § 45 ods. 7 ZR, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
21. Podľa § 45 ods. 8 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
22. Podľa § 47 ods. 1 písm. e) ZR, náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti.
23. Podľa § 47 ods. 2 ZR, súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti, urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
24. Podľa § 47 ods. 5 ZR, ak zanikne náhradná osobná starostlivosť z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c) alebo e)a rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodne o ďalšej náhradnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
25. Podľa § 54 ods. 1 ZR, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
26. Podľa § 54 ods. 2 ZR, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
27. Podľa § 54 ods. 3 ZR, za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
28. Podľa § 54 ods. 5 ZR, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
29. Podľa § 55 ods. 1 ZR, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
30. Podľa § 55 ods. 2 ZR, ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
31. Podľa § 55 ods. 3 ZR, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
32. Podľa § 62 ods.1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
33. Osobitným zákonom v danom prípade je zákon č. 601/2003 Z. z. (§ 2 písm. c/) o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a v súlade s Opatrením MPSVaR SR č. 186/2013 Z. z. je minimálna výška vyživovacej povinnosti na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa s účinnosťou od 1.7.2013 suma 27,13 Eur.
34. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že maloleté deti sa toho času nachádzajú v L. L. Q., do ktorého boli dočasne umiestnené na základe neodkladného opatrenia súdu dňa 7.9.2016, nakoľko sa ocitli bez akejkoľvek starostlivosti. Navrhovateľka, ktorej boli maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, v súčasnosti už túto z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nemôže zabezpečovať. Rodičia nemajú vytvorené vhodné podmienky na výchovu a starostlivosť o deti. Matka o maloleté deti neprejavuje žiadny záujem. Maloleté deti ju odmietajú, nemajú dobrý vzťah. Otec sa o maloleté deti zaujíma, chce sa o ne osobne starať, nemá však zabezpečené bývanie a finančné prostriedky na starostlivosť o maloletých. Z tohto dôvodu súhlasí s dočasným umiestnením maloletých detí do ústavnej starostlivosti, kým nebude mať vytvorené vhodné podmienky. Žiadny ďalší príbuzný nemá záujem o zverenie maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti. Dočasné umiestnenie maloletých detí do detského domova navrhuje aj kolízna opatrovníčka maloletých detí, nakoľko je to v ich najlepšom záujme. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené v I., II. a III. vete výrokovej časti tohto uznesenia, nakoľko takéto rozhodnutie je v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine a je v záujme maloletých detí.
35. Súčasne súd určil, ako majú rodičia prispievať na výživu maloletých detí, pričom pri určení výšky výživného zo strany matky súd vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine a príslušného opatrenia MPSVaR SR, a to s poukazom na majetkové, sociálne a zárobkové pomery matky, nakoľko táto má ďalšie tri vyživovacie povinnosti a práve nastúpila do nového zamestnania, pričom jej príjem nie je súdu známy, s tým, že platenie výživného v zákonom stanovenej minimálnej výške je povinnosťou každého rodiča podľa zákona bez ohľadu na to, či ten ktorý rodič maloletého dieťaťa má alebo nemá nejaký príjem. Pri určení výživného zo strany otca súd vychádzal z jeho majetkových, sociálnych a zárobkových pomerov. Otec má stále zamestnanie, nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Takúto výšku
výživného navrhla aj kolízna opatrovníčka a otec maloletých s takouto výškou súhlasil. Takto určené výživné sú rodičia povinní poukazovať po právoplatnosti uznesenia na účet detského domova.
36. Otcovi maloletých detí súd určil lehotu v trvaní 3 mesiacov na úpravu jeho rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohol osobne vykonávať starostlivosť o maloleté deti, nakoľko otec má záujem vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti a maloleté deti tiež chcú ísť k otcovi.
37. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nemôžu podať odvolanie navrhovateľka, otec maloletých detí a kolízny opatrovník, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku pred súdom vzdali.
Proti tomuto uzneseniu môže matka maloletých detí podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.