Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-24-2022.pdf
PDF · 111.16 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6Csp/24/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevar Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanej: P. T., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX X. Q. XXX o zaplatenie sumy 1.650,10 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.404,40 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 665,60 eur od 17.07.2019 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 738,80 eur od 17.07.2019 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70 %, o výške ktorého po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 05.04.2022 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.650,10 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 27 % ročne zo sumy 672,60 eur od 17.07.2019 do zaplatenia a zo sumy 745,80 eur od 17.07.2019 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 765,30 eur od 17.07.2019 do zaplatenia a zo sumy 848,80 eur od 17.07.2019 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.12.2018 uzavrel so žalovanou dve zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, obsahom ktorých bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaná vyčerpala z poskytnutého úverového rámca z úverovej zmluvy I peňažné prostriedky v celkovej výške 672,60 eur tak, že sumu 665,60 eur čerpala platbami na vybraných obchodných miestach a sumu 7,- eur predstavujú poplatky, ktoré účtoval žalovanej v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Z úverovej zmluvy II vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 745,80 eur tak, že sumu 738,80 eur čerpala platbami na vybraných obchodných miestach a sumu 7,- eur taktiež predstavujú poplatky, ktoré účtoval žalobca žalovanej v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Ďalej uviedol, že žalovaná svoj záväzok splácať poskytnuté úvery riadne a včas neplnila a napriek zmluvne dohodnutým splátkam neuhradila doposiaľ nič ani na jednu úverovú zmluvu. Na predžalobné výzvy nereagovala. Podľa žalobcovho tvrdenia v podanej žalobe
v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej vyhlásil dňa 16.07.2019 mimoriadnu splatnosť obidvoch úverov, čím sa stal dlh žalovanej v celom rozsahu splatný. Žalovaná má preto po lehote splatnosti záväzky z úverovej zmluvy I v celkovej výške 783,30 eur pozostávajúce zo žalovanej sumy z titulu zvyšku úverovej istiny vo výške 672,60 eur, dlžných úrokov z úveru vo výške 92,70 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur. Žalobca okrem toho požaduje aj úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,00 % ročne zo sumy 672,60 eur od 17.07.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 765,30 eur od 17.07.2019 do zaplatenia. Z úverovej zmluvy II má žalovaná po lehote splatnosti záväzky v celkovej výške 866,80 eur pozostávajúce zo žalovanej sumy z titulu zvyšku úverovej istiny vo výške 745,80 eur, dlžných úrokov z úveru vo výške 103,- eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur. Žalobca okrem toho požaduje aj úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,00 % ročne zo sumy 745,80 eur od 17.07.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 848,80 eur od 17.07.2019 do zaplatenia.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca označil a predložil zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcové zmluvy o poskytovaní platobných služieb, výpisy z úverového účtu žalovanej, potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského a revolvingového úveru s doručenkou a výpis žalobcu z obchodného registra.
4. Žalovanej bola žaloba s prílohami spolu s uznesením na vyjadrenie sa k žalobe doručená do vlastných rúk dňa 02.05.2022. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
5. V spore bolo nariadené pojednávanie na deň 22.07.2022, na ktoré sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti na základe ich podaní a prednesov. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, napriek tomu, že jej bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 29.06.2022. Neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o jeho odročenie nežiadala a k sporu sa počas jeho priebehu nevyjadrila. Nakoľko nebol podaný návrh na odročenie pojednávania ani dôvody jeho odročenia, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti strán sporu.
6. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, nakoľko vykonanie žiadneho z nich nebolo stranami namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a žalovaná žiadne dôkazy nepredložila, zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 27.12.2018 dve Zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcové zmluvy o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorých jej poskytol revolvingový úver do výšky úverového rámca 5.000,- eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver v rámci úverovej zmluvy I bol žalovanej poskytnutý pri fixnej výške úrokovej sadzby 27,00 % p. a., RPMN predstavovala 30,60 % a poplatok za poistenie vo výške 0%. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v mesačných splátkach vo výške min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca s tým, že splatnosť mesačnej splátky bola k 10. dňu v mesiaci. Prvá mesačná splátka bola splatná 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Aktuálna výška úverového rámca bola uvedená v sume 700,- eur, výška 1. čerpania revolvingového úveru bola v sume 665,60 eur a cena tovaru alebo služby v sume 665,60 eur (z toho priama platba predajcovi 0,00 eur), výška čerpania revolvingového úveru bola 700,- eur s mesačnou splátkou 67,21 eur, s poplatkom za kreditnú kartu 0,00 eur, splatením revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach a s celkovou čiastkou k zaplateniu 806,25 eur. Opis tovaru bol uvedený M..
8. V rámci úverovej zmluvy II bol úver žalovanej poskytnutý pri fixnej výške úrokovej sadzby 27,00 % p. a., RPMN predstavovala 30,59 % a poplatok za poistenie vo výške 0 %. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v mesačných splátkach vo výške min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca s tým, že splatnosť mesačnej splátky bola k 10. dňu v mesiaci. Prvá mesačná splátka bola splatná 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového úveru. Aktuálna výška úverového rámca bola uvedená v sume 750,- eur, výška 1. čerpania revolvingového úveru bola v sume 738,80 eur a cena tovaru alebo služby v sume 738,80 eur (z toho priama platba predajcovi 0,00 eur), výška čerpania revolvingového úveru bola 750,- eur s mesačnou splátkou 72,01 eur, s poplatkom za
kreditnú kartu 0,00 eur, splatením revolvingového úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach a s celkovou čiastkou k zaplateniu 864,12 eur. Opis tovaru bol uvedený LG+ Sencor+ Tefal.
9. Z výpisu z úverového účtu žalovanej k úverovej zmluve I na čl. 25 rub spisu a potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov na čl. 26 spisu mal súd preukázané, že žalovaná vyčerpala celkovo sumu 665,60 eur dňa 28.12.2018 financovaním na účet predajcu a na úhradu vyčerpanej sumy neuhradila nič. Z výpisu z úverového účtu žalovanej k úverovej zmluve II na čl. 33 rub spisu a potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov na čl. 34 spisu mal súd preukázané, že žalovaná vyčerpala celkovo sumu 738,80 eur dňa 28.12.2018 financovaním na účet predajcu a na úhradu vyčerpanej sumy nevykonala taktiež žiadnu úhradu.
10. Oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 17.07.2019 žalobca oznámil žalovanej, že poskytnuté úvery, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, nesplácala riadne a včas, a preto bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úverov a ku dňu 16.07.2019 sa stali záväzky žalovanej splatné v celom rozsahu. Zároveň žalovanú v rámci úverovej zmluvy I vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 783,30 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 672,60 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 92,70 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur a v rámci úverovej zmluvy II na úhradu dlžnej sumy vo výške 866,80 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 745,80 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 103,- eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur. Doručenkami na čl. 27 a čl. 35 spisu preukázal, že oznámenia doručoval žalovanej na adresu Slovenská Ves 175.
11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 27.1.2018 (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z.) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
12. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z. z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.
15. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak písm. b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p).
16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom boli uzavreté spotrebiteľské zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, pre ktoré je charakteristické, že v nich spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ a spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie, ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Uzatvorené zmluvy sú nepochybne spotrebiteľskými zmluvami aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že žaloba je čiastočne dôvodná. Je nesporné, že žalobca a žalovaná uzatvorili spotrebiteľské zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, na základe ktorých žalovaná vyčerpala spolu sumu 1.404,40 eur (úverová zmluva I suma 665,60 eur a úverová zmluva II suma 738,80 eur) a na úhradu tejto sumy doposiaľ nezaplatila nič. Súd má však za to, že tieto úvery je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov, nakoľko preskúmaním Zmlúv o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty z pohľadu dodržania zákonnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z. z. zistil, že zmluvy neobsahujú údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z.. Zo zmlúv nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanej poskytnutý úver, keď v tlačive úverovej zmluvy I v bode 1. je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- eur, ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 700,- eur, ďalej, že výška 1. čerpania revolvingového úveru je 665,60 eur (priama platba predajcovi 0,00 eur), cena tovaru alebo služby 665,60 eur, pričom žalovaná v skutočnosti z úveru čerpala 665,60 eur. V tlačive úverovej zmluvy II v bode 1. je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,- eur, ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 750,- eur, ďalej, že výška 1. čerpania revolvingového úveru je 738,80 eur (priama platba predajcovi 0,00 eur), cena tovaru alebo služby 738,80 eur, pričom žalovaná v skutočnosti z úveru čerpala 738,80 eur. Túto
nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom, nie je možné teda ustáliť aký úverový rámec si strany vlastne dohodli. Keďže v zmluvách sú uvedené tri rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. e) zákona č. 129/2010 Z. z. musí byť uvedený ako jeden údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo platí aj pre revolvingový úver, keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. e) zákona (podporne pozri tiež napr. rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 30.6.2016 sp. zn. 7C/928/2015 alebo rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 22.3.2016 sp.zn.7C/325/2014).
22. Účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý a zavádzajúci, keď v Zmluvách o revolvingovom spotrebiteľskom úvere sú v súvislosti s výškou úveru, resp. úverového rámca uvedené až tri rôzne údaje túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany. Vzhľadom k tomu, že Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty uzatvorené medzi žalobcom a žalovanou neobsahujú obligatórne obsahové náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. e) zákona č 129/2010 Z. z. je potrebné úvery s poukazom na ustanovenie § 11 ods.1 písm. b) zákona č. 1292010 Z. z. považovať za bezúročné a bez poplatkov.
23. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaná z poskytnutého úverového rámca úverovej zmluvy I vyčerpala sumu 672,60 eur a úverovej zmluvy II sumu 745,80, súd považuje za potrebné uviesť, že toto tvrdenie žalobca nepreukázal. Z dôkazu predloženého žalobcom na čl. 26 a čl. 34 spisu Potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov vyplýva, že žalovaná vyčerpala celkovo na úverovú zmluvu I sumu 665,60 eur dňa 28.12.2018 a na úverovú zmluvu II sumu 738,80 eur dňa 28.12.2018, pričom sám žalobca v podanej žalobe uviedol, že sumu 7,- eur pri obidvoch úverových zmluvách predstavujú poplatky v súlade s úverovou zmluvou. Súd teda na rozdiel od žalobcu, za výšku reálne vyplatenej sumy revolvingového úveru považoval len sumu spolu vo výške 1.404,40 eur, keďže suma 14,- eur (7,- eur pri každej úverovej zmluve) ako poplatky nemôže byť považovaná za súčasť výšky úveru (viď legálna definícia celkovej výšky spotrebiteľského úveru v § 2 písm. l) zákona č.129/2010 Z. z. ako aj rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené).
24. Z predložených dôkazov je teda nesporné, že žalovaná vyčerpala sumu 1.404,40 eur a nikým a ničím nebolo spochybnené tvrdenie žalobcu, že na túto sumu neuhradila doposiaľ nič. Vzhľadom k tomu, že poskytnuté úvery sú z vyššie uvedených dôvodov bezúročné a bez poplatkov, má žalobca nárok len na vrátenie úverovej istiny predstavujúcej rozdiel medzi reálne poskytnutou, resp. vyčerpanou sumou úveru žalovanou a reálne vykonanými úhradami, t. j. vo výške 1.404,40 eur, keďže žalovaná nevykonala ani na jednu úverovú zmluvu žiadnu úhradu. Nakoľko v priebehu konania nebolo spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaná sumu 1.404,40 eur od podania žaloby do vyhlásenia rozsudku nezaplatila, súd v časti o zaplatenie sumy 1.404,40 eur žalobe vyhovel.
25. V ostatnej časti nárokov žalobcu súd žalobu zamietol. Žalobca uplatňoval v konaní popri dlžnej úverovej istine a úrokoch, na ktoré mu pre bezúročnosť úveru nárok nevznikol aj ďalšie nároky. Tieto nároky predstavujú sumu 209,70 eur a pozostávajú z dlžných úrokov z úverov vo výške 195,70 eur a sumy 14,- eur, ktorá predstavuje poplatky, ktoré žalobca účtoval ako súčasť úverovej istiny. Aj v tejto časti súd žalobu zamietol, nakoľko tieto zmluvy posúdil ako bezúročné a bez poplatkov. Z logiky a účelu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je zrejmé, že ak chýbajú v zmluve náležitosti spôsobujúce tento následok, nemá spotrebiteľ povinnosť veriteľovi platiť nič nad rámec skutočne mu poskytnutých peňažných prostriedkov s výnimkou prípadných sankcií za omeškanie s ich vrátením.
26. Súd žalobu zamietol aj v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 36,- eur (18,- eur z každej úverovej zmluvy), keďže ich nemal preukázané a zo strany žalobcu v tejto časti uplatneného nároku nedošlo k uneseniu dôkazného bremena. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu, alebo vôbec nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť bola nepravdivá (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo/762/2001 zo dňa 28.2.2002). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Žalobca bol pre unesenie dôkazného bremena povinný preukázať účelné vynaloženie uvedených nákladov dôkazom o ich skutočnej úhrade, čo sa nestalo a nič z toho nepreukázal. Ide teda o nepreukázané a nedôvodné plnenie požadované od spotrebiteľa. Pokiaľ by žalobca aj mal na mysli uplatnenie nákladov s poukazom na ustanovenie § 369c Obchodného zákonníka, tieto nároky nie je možné priznať v spotrebiteľských vzťahoch.
27. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, preto má žalobca nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,00 %. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej výšky istiny, teda vo výške 5 % ročne zo sumy 665,60 eur od 17.07.2019 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 738,80 eur od 17.07.2019 do zaplatenia. Súd zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania vzťahujúceho sa k sume zamietnutej istiny z tých istých dôvodov, z ktorých zamietol žalobu aj v časti tejto istiny.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobca bol v konaní čiastočne úspešný. Pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu súd vychádzal z pomeru žalovanej sumy vo výške 1.650,10 eur a prisúdenej sumy vo výške 1.404,40 eur. Žalobca bol úspešný v rozsahu 1.404,40 eur (85%) a neúspešný v rozsahu 245,70 eur (15%). Po odčítaní úspechu žalobcu v rozsahu 85 % od úspechu žalovanej v rozsahu 15 %, súd v prevažnej miere úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 70 % (85 % - 15 %). O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.