Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoZm-22-2015.pdf
PDF · 134.05 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoZm/22/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlo Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému E. E., Z.. X.X.XXXX, B. V. Š. F., X. E. XXX/XX, o zaplatenie 697,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19CbZm/75/2013-82 zo dňa 23.1.2015 a dopĺňaciemu rozsudku č.k. 19CbZm/75/2013-119 zo dňa 7.4.2015, takto
rozhodol:
Pripúšťa čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania ohľadne 0,19 % zmenkového úroku denne zo sumy 697,- eur od 18.7.2009 do zaplatenia, v tejto časti ruší rozsudok súdu prvej inštancie a v tomto rozsahu konanie zastavuje.
V prevyšujúcej zamietavej časti a vo výroku o náhrade trov konania potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Ruší dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Dopĺňacím rozsudkom vyhlásil zmluvnú podmienku vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v zmluve č. XXXXXXX uzavretej medzi Pohotovosťou, s.r.o. a žalovaným dňa 7.11.2008 pod bodom č. 17 za neprijateľnú.
2. V dôvodoch rozsudku ďalej uviedol, že žalobca podal návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktorým sa domáhal voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 697,- eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z uvedenej sumy od 18.7.2009 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 697,- eur od 23.11.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, teda 2,32 eur. V návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 7.11.2008 na zmenkovú sumu 697,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 18.7.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 7.11.2008 na sumu 697,- eur, pričom do jej textu bol pojatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 18.7.2009. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom vystaviteľ doteraz nezaplatil za túto zmenku. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedenú skutočnosť zistiť verejnou listinou.
3. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobca je podľa výpisu z Obchodného registra Mestského súdu v Prahe vedený pod č. C 81616 s dňom zápisu 24. 1. 2001 v predmete činnosti okrem iného od vzniku až po 8. 1. 2013 v činnosti ekonomických poradcov sprostredkovateľskej činnosti. Obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. je podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. oddielu Sro, vložka 23636/B zapísaná s dňom vzniku 14.3.2001 v predmete činnosti okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Dňa 7.11.2008 uzavrel žalovaný s obchodnom spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 464,71 eur s tým, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 443,47 eur, celkovo zaplatiť sumu 908,19 eur v 12 mesačných splátkach po 75,60 eur počnúc dňom 13.1.2009 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V spodnej časti tejto formulárovej zmluvy, ktorá podľa názvu bola uzavretá v zmysle § 497 a násl. Obchodného zákonníka, žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy; nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nazvaného Dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Žalobca predložil originál zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 7.11.2008 na zmenkovú sumu 697,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 18.7.2009. Podľa originálu predloženej zmenky táto v ľavom dolnom rohu obsahuje aj údaj, a to číslo zmluvy XXXXXXX a za miesto platenia je určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa, t.j. spoločnosť Pohotovosť s.r.o..
4. Ďalej v dôvodoch rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom nároku žalobcu, ktorý ho uplatňuje v zmysle ust. čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nárok vyplývajúci podľa neho z uzavretej vistazmenky, ktorý je treba posudzovať podľa zásad zmenkového práva. Keďže evidentne ide o spotrebiteľský právny vzťah, bolo potrebné sa vysporiadať s otázkou platnosti uzavretej zmluvy o úvere, ktorá bola kauzálnym vzťahom na vystavenie zmenky ako blankozmenky. Zmluva o úvere bola uzavretá za účinnosti zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, pričom podľa ust. § 4 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať okrem iného podľa písm. k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách pri spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok, je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 4 ods. 3 zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tento údaj, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade je evidentné, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. uzavrela so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorom chýbala táto podstatná náležitosť zmluvy, následkom čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Blankozmenka, ktorá bola vyplnená ešte pôvodným veriteľom zabezpečovala záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to napriek tomu, že vo formulárovej zmluve je uvedený odkaz na ust. § 497 Obchodného zákonníka a v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru si účastníci dohodli režim Obchodného zákonníka. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy je špeciálnou právnou úpravou k všeobecnej právnej úprave, ktorou je v prípade spotrebiteľských zmlúv Občiansky zákonník. Otázku vystavenej blankozmenky bolo potrebné posudzovať podľa ust. § 10 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch podľa ktorého, ak
nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplne vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané okrem, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Podľa § 11 tohto zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom. Podstatou blankozmenky je dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve, ktorú súčasne s vystavením listiny uzatvára vystaviteľ blankozmenky s nadobúdateľom. Dohoda nemusí mať písomnú formu a dôkazom jej uzavretia môže byť aj jednostranne formulované vyhlásenie dlžníka o udelení vyplňovacieho práva. Na základe tejto dohody získava majiteľ listiny právo doplniť nehotovú listinu na zmenku za vopred určených kritérií. Ide o osobitné neodvolateľné majetkové právo, ktoré je spojené s listinou. Vyplňovacie právo vzniká dohodou strán a zaniká predovšetkým jeho využitím. Pokiaľ bola listina vyplnená inak, než ako bolo dohodnuté, svedčí dlžníkovi námietka protizmluvného doplnenia blankozmenky. Ak bola doplnená vyššia suma než ako bolo dohodnuté, je v tejto nesprávnej sume obsiahnutá aj správna suma nižšia. Do výšky sumy zodpovedajúcej dohode o porušenie dohody nejde a námietka by preto v tejto časti nemala mať úspech. Aby sa touto námietkou mohol brániť dlžník voči novému majiteľovi, musí mu okrem iného dokázať, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, alebo pri nadobúdaní zmenky sa previnil hrubou nedbanlivosťou. V zlej viere koná typický ten, kto vedel o dohode o vyplňovacom práve, s ktorou je text zmenky v rozpore a zmenku napriek tomu nadobudol. V hrubej nedbanlivosti koná ten, kto sa pri zachovaní základného úsilia a starostlivosti mohol dozvedieť o vadnom doplnení blankozmenky a neurobil tak. Nadobúdateľ zmenky má s náležitou starostlivosťou zistiť obsah dohody. Pokiaľ mohol bez väčších prekážok zistiť obsah dohody o vyplňovacom práve a napriek tomu tak neurobil, koná pri nadobúdaní zmenky v hrubej nedbanlivosti a možno proti nemu uplatniť príslušnú námietku dlžníka. Pokiaľ pôvodný majiteľ blankozmenky vyplnil údaje v rozpore s dohodou, mala by byť námietka dlžníka braná do úvahy v každom prípade. Zatiaľ čo čl. I. § 17 zákona sa obmedzuje na námietky interpartes, teda na námietky z vlastných vzťahov medzi konkrétnym veriteľom a dlžníkom, je úprava námietok u blankozmenky pojatá všeobecne a zásadne s účinnosťou pre všetkých zmenkových dlžníkov, ktorí sa vedome so súhlasom majiteľa podpísali na blankozmenku. Žalobca sa dovolával abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti, ale keďže táto zabezpečuje spotrebiteľský záväzok, neplatí s ohľadom na ustálenú európsku spotrebiteľskú legislatívu všeobecne uznávaná teória o tom, že súdy nie sú povinné skúmať kauzu zmenky a majú postupovať len z hľadiska dodržania predpisov zmenkového práva. Odklon od tejto všeobecnej teórie je prezentovaný aj v Náleze Ústavného súdu ČR č. PL.ÚS 16/12, v ktorom sa konštatuje, že zmenky, ktoré zabezpečujú spotrebiteľské záväzky, musia byť prístupné na preskúmanie kauzy zmenky z hľadiska ochrany spotrebiteľa v záujme zachovania ich práva tak, aby nedošlo k zneužitiu neznalosti prísne formalistických zákonných zmenkových ustanovení veriteľmi v neprospech spotrebiteľov. Právna úprava zmeniek nie je všeobecne známou ani prevažne odborne právnicky zdatnému okruhu účastníkov, medzi ktorých spotrebitelia bez týchto znalostí určite nemôžu patriť. Ústavný súd ČR vydal Nález pod sp. zn. IV.ÚS 457/10, ktorým potvrdil názor na postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v oblasti zmenkového práva, ktorému je potrebné poskytnúť ochranu, viacmenej túto nemožno dosiahnuť prostredníctvom legislatívnych zásahov do úpravy zmenkového práva, ale pomocou výkladu práva všeobecnými súdmi v konkrétnych prípadoch ich rozhodovacej praxe. Z predložených listinných dokladov je evidentné, že ustanovenia o Dohode o vyplňovaní zmenky sú uvedené na druhej strane formulárovej zmluvy - na prvej strane, ktorá je spotrebiteľom podpísaná a ktorá by mala byť rozhodujúcou pre deklarovanie najdôležitejších zmluvných povinností, nie je o zabezpečení záväzku blankozmenkou ani zmienky. Drobné písmo, ktorým je aj bod 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru písaný, a táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a je zrejmé, že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tým došlo ku skutočnosti, že takéto zmluvné dojednanie je treba považovať za neprimeranú zmluvnú podmienku a v rozpore ako s dobrými mravmi tak aj s poctivým obchodným stykom. Navyše, prvý nadobúdateľ zmenky obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. vyplnil zmenku v rozpore so skutočnou dlžnou sumou, ktorá ku dňu vyplnenia blankozmenky pre neho vyplynula z uzavretej zmluvy o úvere vzhľadom na to, že v zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov a týmto nárok prvého nadobúdateľa zmenky mohol v zmenke obsahovať iba sumu poskytnutého úveru bez poplatkov a bez úrokov. Keďže súd má v zmysle ust. § 53 a násl. Občianskeho zákonníka a Smernice Rady 93/13/EHS poskytnúť spotrebiteľovi ochranu jeho spotrebiteľských práv ex offo, súd konštatoval, že v danom prípade došlo ako zo strany Pohotovosti s.r.o., tak aj zo strany žalobcu k nerešpektovaniu základných zásad ochrany spotrebiteľa podľa ustálenej európskej spotrebiteľskej legislatívy. Oba subjekty konali vedome na škodu dlžníka. Nový nadobúdateľ zmenky mal s odbornou starostlivosťou žiadať o poskytnutie všetkých údajov týkajúcich sa uplatnenia vyplňovacieho práva blankozmenky a rovnako tento nárok posúdiť s ohľadom na ochranu práv spotrebiteľa, ale on tak neurobil. Z tohto dôvodu nárok žalobcu súd považoval za nedôvodný a
návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnému žalovanému prislúcha právo na náhradu trov konania, avšak tomuto trovy nevznikli, preto mu ich nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol tento zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Súčasne mu priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie podal z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 221 ods. 2 písm. a), b), f) O.s.p.). Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením s úverovou zmluvou, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, pričom žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný dokazovanie úverovou zmluvou a exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Ust. § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, však tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenky, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiam založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie je nepochybne postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Žalobca zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Prvostupňový súd ignoroval ust. § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný, tým menej tak môže robiť súd. Za určitých okolností je prípustné uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba prevzal súd a suploval tak aktivitu žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1838/2000, ktorý pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy ako je aplikovateľná aj v tomto konaní, takže tento judikát je možno použiť aj na prejednávanú vec. Žalobca sa vyjadril aj k záveru súdu o tom, že Dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Dohoda o vyplňovacom práve teda nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Pokiaľ prvostupňový súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi a teda aj v tejto časti považoval súd zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, s týmto záverom žalobca nesúhlasil, pretože zmenku vystavil žalovaný, túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto jednoznačne súhlasil. Aj v tejto súvislosti znova poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1839/2000, ale aj na ďalšie rozsudky okresných súdov či Krajského súdu v Nitre a v Banskej Bystrici.
6. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom vyhlásil zmluvnú podmienku vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v Zmluve č. XXXXXXX uzavretej medzi Pohotovosťou, s.r.o. a žalovaným dňa 7.11.2008 pod bodom č. 17 za neprijateľnú.
7. Aj proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhol tento zrušiť, pričom odvolanie podal z tých istých dôvodov, ako proti rozsudku vo veci samej. K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že v danom prípade neboli naplnené podmienky ust. § 166 ods. 1 O.s.p., aby súd mohol vydať takýto dopĺňací rozsudok a naviac, pokiaľ išlo o argumentáciu súdu ohľadne možnosti vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú, uviedol, že v konaní sa prejednáva spor zo zmenky ako cenného papiera a tento nie je možné uzavrieť ako spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Ďalej zdôraznil, že súd vyhlásil za neplatnú zmluvnú podmienku, ktorú používa spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., ktorá nie je účastníkom tohto konania.
8. V priebehu odvolacieho konania žalobca zobral svoj návrh na začatie konania čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím uplatnil v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Toto podanie zdôvodnil tým, že zosúladil svoj postup s názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku zo dňa 20.10.2015 č. 93.
9. Odvolací súd odvolanie žalobcu prejednal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a to z dôvodu, že právo žalobcu na prejednanie odvolania vzniklo v čase, kedy platila skoršia právna úprava a niet žiadneho zákonného dôvodu, aby sa odvolanie žalobcu prejednalo podľa neskoršej právnej úpravy. Naviac, z pohľadu princípu legitímneho očakávania a princípu právnej istoty je treba odvolanie žalobcu prejednať podľa práva účinného v čase, kedy bolo odvolanie podané. Odvolanie žalobcu je treba prejednať podľa príslušných ustanoví Občianskeho súdneho poriadku aj s ohľadom na ust. § 470 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016, pričom odvolania žalobcu boli podané pred týmto dátumom. Odvolací súd zdôrazňuje, že v podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva nadobudnutú v minulosti. Odvolací súd sa musí zaoberať odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu a ktoré sú založené na ust. § 205 O.s.p., pričom niektoré z odvolacích dôvodov už nie sú predmetom úpravy Civilného sporového poriadku a aj to je dôvod, prečo bolo treba odvolanie žalobcu prejednať podľa príslušných ustanovení O.s.p.
10. Z tohto dôvodu odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania veci a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné len pokiaľ ide o námietky voči dopĺňaciemu rozsudku. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav
a vyvodil z neho aj správny právny záver, ak návrh žalobcu vo veci samej zamietol. Odvolací súd v súvislosti s ust. § 212 ods. 3 O.s.p. zdôrazňuje, že na vady konania pred súdom prvého stupňa je treba prihliadať, len ak mali za následok nesprávneho rozhodnutie vo veci. Odvolací súd má za to, že v tejto veci sa nevyskytli také vady konania pred súdom prvého stupňa, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Závery súdu prvého stupňa zodpovedajú spoločnému stanovisku občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 20.10.2015, podľa ktorého, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosti s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadne nekalosť či neprípustnosť z predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu pri rešpektovaní povinností posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň Dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky, ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti prípadu posúdiť nárok na uplatnený nárok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. V súlade s týmto spoločným stanoviskom súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere, ktorú uzavrel žalovaný s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. dňa 7. 11. 2008. Podľa tejto zmluvy o úvere veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 14.000,- Sk s tým, že dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 13.360,- Sk, t.j. 443,46 eur a celkove sumu 27.360,- Sk, čo je 908,19 eur, a to v 12 mesačných splátkach po 2.780,- Sk, t.j. 75,60 eur počnúc dňom 13. 1. 2009. Podľa tejto úverovej zmluvy bol úver poskytnutý na účel zamestnania, avšak zo žiadnych ďalších skutkových okolností nevyplýva, že by bol úver poskytnutý práve na tento účel. V ten istý deň žalovaný vystavil zmenku, na ktorej je uvedené to isté číslo ako číslo úverovej zmluvy, teda XXXXXXX. Zmenka bola vystavená na zmenkovú sumu 20.997,82 Sk s tým, že táto sa zaplatí spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 18.7.2009. Teda záver súdu o tom, že uvedená zmenka zabezpečovala záväzok vyplývajúci z predmetnej zmluvy o úvere, je správny. Z čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyplýva Dohoda o vyplnení zmenky tak, ako ju konštatoval súd v dôvodoch rozsudku.
11. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné k vecne správnym dôvodom rozsudku súdu prvého stupňa uviesť, že návrh bol uplatnený podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, že v návrhu bolo uplatnené právo zo zmenky podľa zák. č. 191/1950 Zb. a že žalovaným v danom prípade je fyzická osoba - spotrebiteľ. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane žalobcu alebo žalovaného. Konanie v zásade písomne, podstatou ktorého je komunikácia žalobca a žalovaného so súdom prostredníctvom vzorových tlačív. Z čl. 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možno aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciou znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenia ochrany slabšieho v konaní či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bodu 4 Nariadenia. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je tak len alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel príslušného členského štátu. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany
spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvahu týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením nijako vylúčené.
12. Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platí, že v súvislosti s poskytovaním úverov od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Aj z tohto dôvodu nebolo možné nárok žalobcu z uvedenej zmenky priznať.
13. Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení súdu. Je povinnosťou súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, kedy ju účastník konania výslovne namieta, musí na ňu však prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskumu ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lége. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe.
14. Všeobecne je treba rešpektovať základnú zmenkovú právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Vzhľadom na abstraktnosť cenného papiera žalovaný, pokiaľ je spotrebiteľom, mal by túto skutočnosť namietať. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Ako judikoval aj Ústavný súd ČR v Náleze sp. zn. PL.ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012, súčasne napätie spojené so zmenkami je spôsobené ich nevhodným používaním (zneužívaním) najmä voči subjektom, po ktorých nemožno znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo požadovať. Odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS 457/10 zo dňa 18.7.2013, ktorý sa nestotožnil so záverom všeobecného súdu, že nie je možné po indosácii zmenky vznášať kauzálne námietky ak nie sú splnené podmienky § 17 Zákona o zmenkách a šekoch. Konštatoval, že v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Označil za výkladovú svojvôľu, ak súd zobral za základ pre svoje rozhodnutie záver, že v prípade nesplnenia dispozície § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, nie je možné ku kauzálnym námietkach prihliadať. Aktuálne Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. I.ÚS 290/15 zo dňa 16.9.2015 vychádzajúc z obsahovo totožnej zmenkovo-právnej úpravy ako v Slovenskej republike konštatoval, že všeobecné súdy sú aj pri rešpektovaní špecifickej prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinnosť vždy prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. Pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívania práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Tu je potrebné tiež akcentovať už v uvedenom českom ústavnom náleze sp. zn. IV.ÚS 457/10 vyslovené pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje aj za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje. Takéto konanie nie je v skutočnosti výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami. 15. Napokon pre prípad, že v konaní nie sú žalovaným vznesené kauzálne námietky, nepôjde o zmenku tzv. spotrebiteľskú a ani nebude zo skutkového stavu zjavné, že zo strany žalobcu ide o zneužitie práva, je možné samotnou aktivitou súdu prieskumom ex officio podľa okolnosti prípadu posúdiť nárok na úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade je v zmenke uvedený úrok vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne, čo zodpovedá takmer požadovanej istine a vzhľadom na to je takýto úrok treba považovať za neprimeraný a v rozpore s dobrými mravmi. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobca v priebehu odvolacieho konania tento svoj návrh sčasti zobral späť.
16. Odvolací súd pokiaľ ide o Dohodu o vyplňovacom práve považuje za potrebné zdôrazniť, že táto je zakomponovaná v obchodných podmienkach, pričom tieto v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť hlavne na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Obchodné podmienky nesmú slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, u ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Aj v tomto smere je záver súdu prvého stupňa správny. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní ktoré dojednania budú v zmluve uvedené a ktoré vo Všeobecných podmienkach je len .........., lebo obe listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že sa spotrebiteľ len ťažko môže domôcť zmeny predom pripravených zmluvných dojednaní. Dohodu o vyplňovacom práve by bolo možné v uvedenom prípade považovať za platne uzavretú len za predpokladu, že spotrebiteľ bol s doložkou a jej významom oboznámený alebo ak sa preukáže, že význam doložky musel poznať. Ak však spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť v procese uzatvárania takejto dohody sa podieľať určitým spôsobom na tvorbe jej obsahu, lebo celá zmluvná situácia je postavená kategoricky na závere, že je tu len jediná možnosť, a to celkom a bezvýhradne akceptovať takýto návrh, potom možno mať za to, že za takejto situácie sú naplnené podmienky na ochranu spotrebiteľa. V skutočnosti tu ide o podnikateľom predom nastavené kritéria voči spotrebiteľovi, a to bez akýchkoľvek možností spotrebiteľa spolupodieľať sa na obsahu takejto dohody a čo dôsledkov by išlo o stav obdobný ako je to pri neprípustných formulárových zmluvách. Súd v takejto situácii musí starostlivo posudzovať, či takáto dohoda nie je neplatná pre konanie priečiace sa dobrým mravom.
17. Odvolací súd so zreteľom na tieto dôvody a dôvody, ktoré uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, tento ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania, súd o ňom rozhodol v zmysle § 208 O.s.p.
18. Odvolací súd zrušil dopĺňací rozsudok a to z dôvodu, že neboli naplnené podmienky ust. § 153 ods. 4 O.s.p., pretože v tomto konaní nešlo o spotrebiteľskú vec a naviac išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú používal iný subjekt než ten, ktorý je účastníkom tohto konania.
19. Z týchto dôvodov preto odvolací súd dopĺňací rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil.
20. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný a preto o tomto nároku rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 O.s.p.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).