Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/212/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. R. XX, XXX XX A., o zaplatenie zmenkovej sumy 242 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 12C/328/2013-46 zo dňa 18.06.2015 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu v časti zmenkového úroku 0,19 % denne zo súm: 264 eur od 26.05.2011 do 17.02.2010, 249 eur od 18.02.2010 do 18.03.2010 a 242 eur od 19.03.2010 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi danú sumu do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšku v zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

IV. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa doručenia rozsudku: zmenkovú sumu vo výške 242 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 242 eur od 26.05.2009 do 09.08.2009, čo predstavuje sumu 50,16 eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 264 eur od 10.08.2009 do 17.02.2010, čo predstavuje sumu 8,36 eura, zo sumy 249 eur od 18.02.2010 do 18.03.2010, čo predstavuje sumu 1,19 eur, zo sumy 242 eur od 19.03.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, teda 0,88 eura a náhradu trov konania za súdny poplatok v sume 16,50 eur. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania za právne zastúpenie v sume 58,34 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní odo dňa doručenia rozsudku. Konštatoval, že žalobca si uplatnil svoj nárok na tlačive Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil najmä s odkazom na ustanovenia uvedeného nariadenia, ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej „Zmenkový a šekový zákon“ alebo „zákon“) s tým, že žalobu považoval v istine s uplatneným 6% úrokom za opodstatnenú, a to na tom základe, že žalovaný vystavil dňa 04.02.2009 v

Leviciach zmenku na zmenkovú sumu 264 eur, ktorú spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 26.05.2009 sa zaviazal zaplatiť pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, splatné „POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,811 09 Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka obsahuje meno a priezvisko vystaviteľa, jeho bydlisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa. Na rube zmenky je obsiahnutý nasledovný text: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705; ide o rubopis, ktorý je podpísaný konateľom obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z takto vystavenej zmenky vznikol žalovanému záväzok voči majiteľovi zmenky, žalobcovi, zaplatiť mu zmenkovú sumu aj s príslušenstvom. Vistazmenka je zmenkou, ktorá je splatná dňom jej predloženia. Žalobca si v návrhu na uplatnenie pohľadávky uplatnil okrem zaplatenia zmenkovej sumy aj 6 % úrok ročne od 10.08.2009, a teda v uvedený deň sa stala zmenka splatná, t.j. v uvedený deň bola predložená žalovanému na platenie. Vzhľadom na to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie je žalobca povinný túto skutočnosť overiť vo forme verejnej listiny, teda protestom. Dňom splatnosti zmenky vznikla žalovanému povinnosť plniť záväzok zo zmenky. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok 6 % ročne zo sumy 264 eur od 10.08.2009 do 17.02.2010, čo predstavuje sumu 8,36 eura, zo sumy 249 eur od 18.02.2010 do 18.03.2010, čo predstavuje sumu 1,19 eura, zo sumy 242 eur od 19.03.2010 do zaplatenia, podľa Čl. I, § 48 ods. 1 bodu 2 Zákona zmenkového a šekového a zmenkovú odmenu v sume 0,88 eura, t.j. v jednej tretine percenta zmenkovej sumy, podľa Čl. I, § 48 ods. 1 bodu 4 Zákona zmenkového a šekového.

2. Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy zo sumy 264 eur od 26.05.2009 do 17.02.2010 čo predstavuje sumu 176,88 eura, zo sumy 249 eur od 18.02.2010 do 18.03.2010 čo predstavuje sumu 18,05 eura, zo sumy 242 eur od 19.03.2010 do zaplatenia, súd uplatnený nárok považoval len za čiastočne dôvodný. Pri zmenke zročnej na videnie môže podľa § 5 Zákona zmenkového a šekového vystaviteľ zmenky stanoviť úrokovanie, pričom úrokovú mieru treba udať v zmenke a úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, ak nie je určený deň iný. V tomto prípade je na zmenke určená úroková miera 0,25 % denne, ako aj dátum začiatku úročenia, t.j. od 26.05.2009. Žalobca teda dôvodne požaduje zaplatenie zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 264 eur so stanovením začiatku platenia úrokov od 26.05.2009, no dokedy sa má dlžná zmenková suma úročiť týmto zmenkovým úrokom, nebolo možné v celom rozsahu priznať žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie tohto úroku. Zo zmenky totiž nevyplýva, dokedy sa má zmenková suma úročiť, a aj keď v zákone nie je uvedené, dokedy možno požadovať úroky zo zmenky, z ustanovenia § 48 zákona možno vyvodiť, že je možné požadovať ich zaplatenie len do zročnosti zmenkovej sumy, keďže od dňa zročnosti má majiteľ zmenky právo požadovať zmenkové úroky odo dňa zročnosti v zákonnej výške 6 % ročne. Podľa názoru súdu s určitou výnimkou zmenky pred splatnosťou úročiteľné nie sú. Ak by bol tento úrok dohodnutý, takáto doložka by bola považovaná za nenapísanú a nevyvolala by žiadne zmenkovoprávne účinky. Po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový záväzok nahradený záväzkom postihovým vyplývajúcim z § 48 zákona, a teda od splatnosti zmenky je možné požadovať len zákonné 6% ročné úroky. Preto súd v časti požadovaného úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy vyhovel len čiastočne a priznal žalobcovi tento úrok od dátumu 26.05.2009 do dňa splatnosti, t. j. zo sumy 264 eur od 26.05.2009 do 09.08.2009. V časti, v ktorej žalobca 0,25% denné úroky zo zmenkovej sumy 264 eur požadoval aj za obdobie od 10.08.2009 až do zaplatenia, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Výrok o trovách konania súd odôvodnil podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“) s tým, že žalobca mal len nepatrný neúspech, a tak mu patrí plná náhrada trov za súdny poplatok v sume 16,50 eura a za právne zastúpenie v sume 58,34 eura.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok v zamietajúcej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, čím sa mu odňala možnosť konať pred súdom, a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so záverom súdu o tom, že zmenkové úroky možno priznať len do dňa splatnosti zmenky a že od splatnosti mu patria len úroky z omeškania. Takýto výklad zákona zmenkového a šekového nie je správny a v tomto smere poukázal na niektoré rozhodnutia iných súdov. Uviedol, že zmluvná pokuta je zmluvou určená suma peňazí, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností prevzatých zmluvou, a to aj vtedy, ak porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou

sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu záväzku.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný, ktorý uviedol, že si je vedomý, akej komplikácie sa nesplatením pohľadávky dopustil. V tom čase bol však v ťažkej sociálnej situácii, keď po nástupe do zamestnania ostal jeden rok práceneschopný, nepoberal ani plat a ani sociálne dávky a je dlhodobo evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. V súčasnosti poberá príspevok v hmotnej núdzi a nie je schopný dlžnú čiastku uhradiť. Žiadal teda o oslobodenie od súdnych poplatkov a náhrady trov konania žalobcu, pričom žiadal zmeniť rozsudok v lehote plnenia tak, aby mu boli povolené splátky po 15 eur mesačne bez nároku na úroky z omeškania. K odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok v časti napadnutej žalovaným ako vecne správny potvrdiť.

6. Po podaní odvolania žalobca vzal žalobu v rozsahu uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, a teda zotrval na zaplatení zmenkového úroku len vo výške 0,06 % denne. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom odvolania (§ 379 ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 , prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 a po prejednaní veci urobil záver, že je daný dôvod na pripustenie späťvzatia časti žaloby, na zrušenie rozsudku v tejto časti a na zastavenie konania, že je daný dôvod na zmenu rozsudku v časti lehoty plnenia v jeho vyhovujúcom výroku a napokon že je daný dôvod na potvrdenie rozsudku vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a v súvisiacom výroku o trovách konania.

8. V časti, v ktorej žalobca vzal svoj návrh späť, odvolací súd vychádzal z toho, že právo disponovať s návrhom má výlučne žalobca, ktorý v priebehu odvolacieho konania vzal svoj návrh čiastočne späť v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % tak, ako je uvedené vyššie. Žalobca čiastočným späťvzatím žaloby prejavil voči súdu vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo. Odvolací súd v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby postupoval v zmysle ustanovenia § 370 ods. 1,2,3 CSP, podľa ktorého: (1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. (2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. (3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

9. Odvolací súd rozhodujúc o späťvzatí časti žaloby za súhlasu žalovaného v súlade s ustanovením § 370 ods. 1,2,3 pripustil späťvzatie návrhu v časti zmenkového úroku 0,19 % denne zo sumy 264 eur od 26.05.2011 do 17.02.2010, zo sumy 249 eur od 18.02.2010 do 18.03.2010 a zo sumy 242 eur od 19.03.2010 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil. V zmysle § 369 ods. 2 právoplatnosť napadnutého rozsudku v danej časti nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.

10. V ďalšom bode odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd v časti žalobe vyhovel a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi časť žalovaného nároku v lehote 3 dní od doručenia rozsudku, pričom požadoval povolenie splátok po 15 eur mesačne s ohľadom na jeho aktuálnu sociálnu situáciu. Súd prvej inštancie vo veci rozhodoval za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku podľa § 160 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého: „Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.“ Civilný sporový poriadok, podľa ktorého rozhodoval odvolací súd (§ 470 ods. 1 v ustanovení § 232 ods. 3,4 uvádza: (3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd

môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

11. Je zrejmé, že predchádzajúci a aj súčasný procesný predpis primárne upravuje lehotu plnenia v rozsahu 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Či je určená lehota plnenia v súlade s procesným predpisom a či je v konkrétnom prípade daný dôvod na splátky, je vo všeobecnosti potrebné posudzovať z oboch strán, t. j. nielen zo strany dlžníka, ale aj zo strany veriteľa. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, prípadne v dlhšej lehote, alebo pri povolení plnenia v splátkach, je nutné vychádzať nielen z konkrétnych okolností prípadu a osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale aj z postavenia účastníkov konania, pričom treba posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa. Odvolací súd za daných podmienok odvolanie žalovaného posúdil ako čiastočne dôvodné a s prihliadnutím na jeho sociálne pomery, na výšku dlhu a dĺžku omeškania s platením dlhu urobil záver, že je daný dôvod na zmenu napadnutého rozsudku v časti lehoty plnenia podľa § 388 CSP. Preto rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku v napadnutej časti týkajúcej sa lehoty plnenia zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi danú sumu v predĺženej lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. V závere odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nezdôvodnil, prečo považoval za potrebné rozhodnúť o lehote 3 dní plynúcej od doručenia rozsudku, a nie tak, ako to uvádza zákon - odo dňa právoplatnosti rozsudku. 12. Vo zvyšnej časti, ktorým bola v časti žaloba zamietnutá, a v súvisiacom výroku o trovách konania odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP, rozhodol potvrdzujúcim rozsudkom. Predmetom tohto konania je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil. Predmetom odvolacieho konania bol vo veci samej len výrok, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a tiež súvisiaci výrok o trovách konania. Súd prvého stupňa v časti požadovaného úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy podľa odôvodnenia rozsudku vyhovel len čiastočne a priznal žalobcovi tento úrok od dátumu 26.05.2009 do dňa, kedy sa podľa návrhu na uplatnenie pohľadávky podaného žalobcom zmenka stala splatnou, teda zo sumy 264 eur od 26.05.2009 do 09.08.2009, a vo zvyšnej časti, v ktorej žalobca žiadal úrok 0,25 % denne z dlžnej zmenkovej sumy požadoval aj za obdobie od 10.08.2009 do 17.02.2010 zo sumy 264 eur, za obdobie od 18.02.2010 do 18.03.2010 zo sumy 249 eur, za obdobie od 19.03.2010 do zaplatenia zo sumy 242 eur, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

13. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia dohodnutých úrokov za obdobie po splatnosti zmenky do zaplatenia istiny ako aj v časti o trovách konania vecne správny, vychádzajúc z celkového odôvodnenia rozsudku, ktorým súd v základe žalobe vyhovel. Keďže odvolací súd o základe žaloby, t. j. o dôvodnosti či nedôvodnosti uplatnenej zmenkovej istiny, pre absenciu odvolania žalovaného nerozhodoval, viazaný odôvodnením vo vzťahu k tomuto už právoplatnému priznaniu zmenkovej istiny s časťou príslušenstva dospel k tomu, že rozsudok je v žalobcom napadnutej časti vecne správny. Preto nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Zamietnutie žaloby v tejto časti však - s ohľadom na ročnú výšku sumy pripadajúcej na 0,25% úroky z istiny - možno oprieť aj o rozpor s dobrými mravmi v časti 0,25% dohodnutých úrokov a o následný záver o neplatnosti tejto časti právneho úkonu v zmysle § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom čiastočné späťvzatie žaloby na posúdenie platnosti právneho úkonu vychádzajúc z momentu jeho uzavretia nemá žiadny právny následok. Za podstatný však odvolací súd - podľa obsahu zmenky tak, ako ho opísal súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, považuje možný záver, že zmenka bola vystavená známou „nebankovou“ spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, s najväčšou pravdepodobnosťou na zabezpečenie úveru zo spotrebiteľskej zmluvy, označenej číslom na zmenke: 405400083. Na tom podklade odvolací súd prijal v ďalších iných konaniach, v ktorých súdy v základe žalobu v celom rozsahu zamietli pri vykonaní dokazovania aj inými listinnými dôkazmi

(zmluva o úvere, všeobecné obchodné podmienky, exekučné spisy vedené na podklade rozhodcovských rozsudkov a i.) záver o tom, že vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch v konkrétnych prípadoch bolo právne neúčinné, pričom v odvolacom konaní odvolací súd takéto rozsudky súdov prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V tomto smere prijal svoje stanovisko k žalobným návrhom založeným na zmenke vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa aj Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 01.12.2015. Podľa tohto stanoviska ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

14. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená, že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy by bolo možné prijať aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok. Odvolací súd poznamenáva, že medzičasom došlo z týchto dôvodov aj k zmene vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa zmenkového a šekového zákona.

15. V odvolacom konaní bol žalovaný v súvislosti s odvolaním žalobcu vo veci samej úspešný v celom rozsahu, takže mu patrí náhrada trov odvolacieho konania podľa § 255 ods. 1 CSP. V súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby pre procesné zavinenie zastavenie konania žalobcom patrí žalovanému náhrada trov odvolacieho konania podľa § 256 ods. 1 CSP. V časti žalovaným napadnutej lehoty plnenia vo vyhovujúcom výroku bol žalovaný úspešný čiastočne.

16. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania s ohľadom na uvedené rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa § 252 ods. 2 o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .