Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25C-310-2013.pdf
PDF · 110.4 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/310/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci žalobkyne: V. D., N. XX. X. XXXX, A. F.. B.S. XXXX/XXX, XXX XX V., zastúpenej: JUDr. Ľubica Sopková, advokátka, Pribinova 3, 901 01 Malacky, proti žalovanej: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpená: SLOV - LEGAL s.r.o., Dobrovičova 16, 811 09 Bratislava, IČO: 36 863 157, o zaplatenie 3.590,60 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.792,71 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.792,71 € od 24. 7. 2012 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.
IV. Štát má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 50,07 % z trov, ktoré mu vznikli.
V. Štát má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 49,93 % z trov, ktoré mu vznikli.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 15. 5. 2013 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.535,83 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.535,83 € od 24. 7. 2012 do zaplatenia. Nárok žalobkyňa odôvodnila skutočnosťou, že 30. 1. 2012 o 9:00 hod. bola účastníčkou dopravnej nehody, ktorá sa stala v katastri obce V. na križovatke ulíc M. P. K.. Poškodené bolo motorové vozidlo žalobkyne značky K. B., EČV V. (ďalej ako „vozidlo žalobkyne“). Vinníkom nehody mal byť podľa tvrdenia žalobkyne vodič V. S. tým, že sa nevenoval dostatočne vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, čím mal porušiť zákonnú povinnosť. V súvislosti s odtiahnutím poškodeného vozidla žalobkyne, žalobkyni vznikli náklady v sume 65,72 € s DPH. Žalobkyňa oznámila vznik škodovej udalosti žalovanej, u ktorej mal vodič V. S. poistené svoje motorové vozidlo. Žalovaná jej oznámila, že súhlasí s opravou vozidla žalobkyne s podmienkou, že náklady opravy nepresiahnu 8.400 € s DPH. Vozidlo žalobkyne bolo opravené za sumu opravy 8.366,98 € (6.972,35 €). Následne jej žalovaná oznámila, že ukončila likvidáciu poistnej udalosti s tým, že stanovila vinu žalobkyne vo výške 50 %. Žalobkyňa navrhla vykonať dokazovanie uplatnením nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 6. 2. 2012, faktúrou č. 2012/92 zo dňa 1. 2. 2012, povolením opravy škodovej udalosti 6400951261 zo dňa 30. 1. 2012, faktúrou č. 2012/34 zo dňa 31. 3. 2012, oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. 6400951261 zo dňa 23. 7. 2012, odvolaním žalobkyne k PU: 6400951261, listami žalovaného adresovanými žalovanej z dní 21. 9. 2012 a 24. 10. 2012, záznamom o preverení oznámenia - škodovej
udalosti vystaveným Okresným dopravným inšpektorátom v Malackách zo dňa 30. 1. 2012, čestným vyhlásením V. S. zo dňa 17. 10. 2012, listom žalovanej zo dňa 18. 11. 2012 adresovaným žalobkyni, výzvou na zaplatenie 3.535,83 € - pokus o zmier pred podaním žaloby zo dňa 15. 2. 2013, listom žalovaného advokátke zo dňa 28. 2. 2013.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že jej súhlas s opravou vozidla žalobkyne vo výške predpokladaných nákladov 8.400 € nezakladá automaticky povinnosť žalovanej uhradiť celú výšku škody, nakoľko mal informatívny charakter. Priamo v liste žalovaná uviedla, že pri prípadnom plnení bude uhradená skutočná škoda podľa § 442 Občianskeho zákonníka, ktorá bude vyčíslená v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Skutočnú škodu následne žalovaná určila vo výške 6.763,75 €, pričom plnenie poskytla vo výške polovice tejto sumy s odôvodnením, že žalobkyňa bola spoluvinníčkou nehody v pomere 50 %. Pokiaľ ide o zodpovednosť vodiča V. S., uviedla žalovaná, že tá bola políciou určovaná z pohľadu zodpovednosti za priestupok a neznamená občianskoprávnu zodpovednosť vodiča S.. Naviac, žalovaný postupoval pri šetrení škodovej udalosti samostatne. V súvislosti so šetrením nehody uviedol, že vykonal počítačovú simuláciu a stanovil mieru zavinenia oboch prevádzkovateľov vo výške 50 %. Žalovaný priložil k svojmu podaniu listiny, oznámenie o registrácii škodovej udalosti, zápis o poškodení vozidla z 1. 2. 2012 s fotodokumentáciou, správu o nehode, oznámenie škody z poistenia, uplatnenie nárokov poškodeného, povolenie opravy, doobhliadku z 29. 3. 2012, s fotodokumentáciou, žiadosť o zaslanie informácií k dopravnej nehode, faktúru č. 2012/34 za opravu vozidla s dokladmi (kalkulácia opravy, oznámenie, žiadosť o vystavenie krycieho listu), záznam o preverení oznámenia z 30. 1. 2012, dotazník k oznámeniu škodovej udalosti - poistený/poškodený, dotazník k oznámeniu škodovej udalosti - poistený, fotodokumentáciu z miesta škodovej udalosti, oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti z 23. 7. 2012, sťažnosť zo 14. 8. 2012, odpoveď na sťažnosť z 21. 9. 2012, sťažnosť doručenú 30. 10. 2012, odpoveď na sťažnosť z 28. 11. 2012, výzvu na zaplatenie z 15. 2. 2013, odpoveď z 28. 2. 2013.
3. Z listiny Uplatnenie nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bola podaním doručeným žalobkyni uplatnená škoda z dopravnej nehody zo dňa 31. 1. 2012, za vinníka nehody bol označený V. S., pričom poškodenou mala byť žalobkyňa, škoda mala byť spôsobená na motorovom vozidle žalobkyne. Z faktúry č. 2012/92 zo dňa 1. 2. 2012 spojenej s príjmovým dokladom súd zistil, že žalobkyňa uhradila za prepravu vozidla žalobkyne sumu 65,72 € (54,77 €). Z listiny Povolenie opravy k škodovej udalosti, ktorú adresovala žalovaná žalobkyni, súd zistil, že žalovaná súhlasila s opravou vozidla s tým, že primerané náklady vozidla žalobkyne v zmysle zápisu o poškodení nepresiahnu predpokladaný náklad na opravu vo výške 8.400 € s DPH a všeobecnú hodnotu vozidla s tým, že pri prípadnom plnení z uvedeného poistenia bude žalovanej uhradená skutočná škoda podľa § 442 Občianskeho zákonníka, ktorá bude vyčíslená v zmysle platnej vyhlášky č. 492/2004, vydanej Ministerstvom spravodlivosti o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Z faktúry vystavenej za opravu vozidla č. 2012/34, súd zistil, že žalobkyni bola za vykonané lakovnícke a mechanické práce, vystavená faktúra na sumu 8.366,98 €. Z listiny Oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti číslo 6400951261 súd zistil, že žalovaná vyčíslila v zmysle § 442, § 443, Občianskeho zákonníka a vyhlášky č. 492/2004 Z. z. škodu v súvislosti s poistnou udalosťou vo výške 6.763,75 € a určila spoluvinu žalobkyne na dopravnej nehode v rozsahu 50 %, a preto priznala poistné plnenie vo výške 3.436,65 €. Z listiny Odvolanie k PU. 6400951261 súd zistil že žalobkyňa namietala výšku priznaného plnenia s odvolaním na skutočnosť, že nehodu zavinil vodič S.. Z listov adresovaných žalovanou žalobkyni 29. 1. 2012 a 24. 10. 2012 súd zistil, že po opätovnom posúdení žalovaná zotrvala na pôvodnej výške poistného plnenia bez ohľadu na to, že vodič S. čestným prehlásením priznal vinu škodovej udalosti v plnom rozsahu. Zo záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 30. 1. 2012, súd zistil, že účastníkovi škodovej udalosti, V. S., bola udelená bloková pokuta za priestupok vo výške 50, - €. Z čestného vyhlásenia vodiča V. S. zo dňa 17. 10. 2012, že vodič V. S. vyhlásil, že bol uznaný ako vinník dopravnej nehody zo dňa 30. 1. 2012. Z listu z 28. 11. 2012 adresovaného žalovanou žalobkyni súd zistil, že žalovaná oznámila, že na základe vykonanej počítačovej simulácie žalovaná zotrvala na pôvodnom stanovisku a nepovažovala za účelné vykonanie rekonštrukcie. Z výzvy adresovanej právnou zástupkyňou žalobkyne žalovanej, súd zistil, že žalobkyňa v rámci mimosúdneho riešenia veci požiadala o úhradu rozdielu fakturovanej ceny opravy bez DPH priznaného poistného plnenia, teda sumu 3.535.83 €. Z listu žalovanej z 28. 2. 2013 súd zistil, že žalovaná zotrvala na pôvodnom stanovisko o likvidácii zo škodovej udalosti zo dňa 28. 11. 2012. Z oznámenia o registrácii škodovej udalosti adresovaného žalovanou žalobkyni súd zistil, že uplatnenie nároku žalobkyne na náhradu škody spôsobenej dňa 30. 1. 2012 zaevidovala žalovaná pod číslom 6400951261. Zo zápisu o poškodení vozidla z 1. 2. 2012 súd zistil v tento deň bola vykonaná obhliadka
vozidla žalovanej. Poškodenie vozidla bolo zadokumentované fotografiami. O nehode bola dňa 30. 1. 2012 spísaná správa. Z oznámenia škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla súd zistil, že podľa tejto správy k nehode došlo tak, že žalobkyňa odbočovala vpravo a vodič S. vľavo, pričom sa vozidlá mali minúť, ale stretli sa rohmi vozidiel. Z doobhliadky vozidla žalobkyne súd zistil, že táto bola vykonaná 29. 3. 2011 s vykonaním dokumentácie fotografiami. Zo žiadosti žalovanej z 18. 4. 2012 súd zistil, že žalovaná žiadala OR PZ Malacky o zaslanie správy z polície v súvislosti s riešenou poistnou udalosťou. Z kalkulácie opravy z 2. 2. 2012 súd zistila, že oprava vozidla žalobkyne bola kalkulovaná na sumu 8.366,98 (6.972,48 bez DPH), z oznámenia autoservisu súd zistil, že vzhľadom na limitovanú cenu opravy vozidla žalovanej bol servis nútený použiť niektoré použité náhradné diely, zakúpené za polovičnú cenu, čím servis kompenzoval rozdiel navýšenia ceny opravy. Z kalkulácie opravy vypracovanej žalovaným súd zistil, že podľa kalkulácie žalovanej, cena opravy má byť 8116,50 € (6.763,75 € bez DPH). Zo žiadosti o vystavenie krycieho listu súd zistil, že žalobkyňa 12. 4. požiadala o vystavenie krycieho listu v súvislosti s úhradou opravy vozidla žalobkyne. Z listiny Dotazník k oznámeniu škodovej udalosti - poistený/poškodený z 30. 1. 2012 podpísaného žalobkyňou súd zistil, že podľa dotazníka vodič vozidla Š.K. H. (V. S.) si skrátil jazdnú dráhu a vošiel do protismeru, sa prednou ľavou časťou zrazil s vozidlom žalobkyne, vozovka bola čistá, suchá, poveternostné podmienky boli výborné, rýchlosť vozidla žalobkyne bola 30 km/h so zaradeným rýchlostným stupňom 2. Z listiny Dotazník k oznámeniu škodovej udalosti - poistený podpísanej 30. 1. 2012 vodičom V. S., súd zistil, že pri odbáčaní vľavo z M. na K. došlo ku stretu vozidiel ľavými prednými rohmi, žalobkyňa odbočovala doprava, vodič S. odbočoval doľava, vozovka bola suchá, čistá, bez zníženej viditeľnosti, bolo jasno, s teplotou okolo nuly, slnko svietilo oproti žalobkyni, vodič S. mal rýchlosť 38 km/h a zaradený rýchlostný stupeň 3. Z fotodokumentácie z miesta nehody súd zistil miesto nehody a postavenie vozidiel po ich zrážke. Z listiny - urgencia - opakovaná sťažnosť, súd zistil, že žalobkyňa podaním zo 14. 8. 2012 žiadala žalovanú o opätovné prešetrenie poistnej udalosti a doplatenie poistného plnenia.
4. Z Kúpnej/lízingovej zmluvy z 30. 4. 2010 uzavretej medzi žalobkyňou a spoločnosťou AUTO TRADE 4x4, s.r.o. súd zistil, vozidlo žalobkyne bolo obstarané na základe tejto zmluvy.
5. Žalovaná s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola v čase škodovej udalosti lízingovým nájomcom, uplatnila v konaní námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalovanej. Žalobkyňa v súvislosti s uplatnenou námietkou nedostatku aktívnej legitimácie uviedla, že zo zmluvy z 30. 4. 2010 vyplýva, že lízingový nájomca nesie všetko riziko a nebezpečenstvo z poškodenia, zničenia alebo odcudzenia predmetu lízingu a zároveň, že lízingový nájomca je povinný v prípade poistnej udalosti zahrnutej do havarijného poistenia alebo krytej povinným zmluvným poisteným zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, uplatniť podľa pokynov prenajímateľa alebo svojej poistnej zmluvy všetky z toho vyplývajúce nároky a bez odkladu informovať lízingového prenajímateľa. Zároveň rozšírila návrh o sumu 54,77 €, zodpovedajúcu cene odťahu havarovaného vozidla žalobkyne, nakoľko v pôvodnej žalobe si uplatnila len cenu opravy bez DPH z faktúry vystavenej autoservisom po odpočítaní priznaného poistného plnenia. Súd na pojednávaní 10. 6. 2014 zmenu žaloby pripustil. Vo vzťahu k uplatnenej sume 54,77 € uplatnila žalovaná námietku premlčania a zotrvala na námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne.
6. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že v deň dopravnej nehody išla po hlavnej ceste, vodič S. jej vošiel do pruhu a vrazil do nej. Išla rýchlosťou, podľa vlastného vyjadrenia, okolo 30 km/h. Pred zákrutou spomalila, podradila na 2. stupeň. Po náraze, bola otrasená, vodič druhého vozidla sa jej snažil pomôcť. Na ceste v čase nehody neboli jazdné pruhy vyznačené. Svedkom nehody nebol nikto. Policajti po príchode označili vinníka. Žalovaný ju v súvislosti s realizáciou simulácie priebehu dopravnej nehody nekontaktoval, ani v súvislosti s dovysvetlením okolností nehody.
7. Z výsluchu svedka V. S. súd zistil, že k zrážke vozidiel došlo pri odbočovaní svedka doľava. Svedok jazdil podľa vlastného vyjadrenia približne rýchlosťou 35 km/h, mal zaradený 3. stupeň. Na ceste neboli jazdné pruhy. Svedok uviedol, že jeho auto bolo blízko stredu vozovky, je možné, že presahovalo do pruhu v ktorom jazdila žalobkyňa. Podľa svedkovho vyjadrenia policajti po príchode na miesto nehody skonštatovali, že svedok vošiel do jazdnej dráhy žalovanej. Uviedol, že v čase nehody sa vinný necítil po príchode policajtov, ktorí podľa vnímania svedka nepríjemní a zhodnotili že bol príliš pri strede vozovky, uznal svoju vinu.
8. Súd na návrh žalovanej vykonal dokazovanie simuláciou priebehu dopravnej nehody žalobcom, z ktorej zistil, z čoho vychádzal žalovaný pri určení 50 % zavinenia žalobkyne na priebehu nehody. Zo znaleckého dokazovania, vykonaného na návrh žalovaného znaleckým posudkom znalca J.. J. V.. Š. ZP č. 7/2006, o priebehu nehodového deja, súd zistil, že bezprostredne pred nehodou sa vozidlo žalobkyne pohybovalo rýchlosťou cca 39 km/h, v čase zrážky cca 35 km/h, pričom obe vozidlá boli v čase zrážky brzdené. Správnou technikou jazdy v čase zrážky u žalobkyne bolo, že v čase zrážky neprešla do protismeru, nesprávnou technikou jazdy, že vchádzala do križovatky vyššou ako primeranou rýchlosťou, pričom brzdila oneskorene, čo spôsobilo, že pred predmetnou križovatkou nedala vozidlu idúcemu sprava prednosť v jazde, čo v konečnom dôsledku znamenalo to, že aj rýchlosť jazdy bola tým prvkom jazdy vodičky, ktorý vyvolal kolíznu situáciu. Technika jazdy vodiča S. bola nesprávna v tom, že v čase prejazdu križovatky prešiel do čiastočne do protismernej časti vozovky. Rýchlosť vozidla v čase zrážky bola cca 22 km/h, hodnota kritickej rýchlosti prejazdu na bola na úrovni cca 36 km/h. Žalobkyňa mohla zabrániť nehode nižšou prejazdnou rýchlosťou na úrovni približne 22 km/h. Vodič vozidla škody mal možnosť zabrániť zrážke tak, že by vôbec neprešiel do protismeru. Technickou príčinou posudzovanej dopravnej nehody bolo, že vodič S. prešiel čiastočne do protismeru, z pohľadu žalobkyne to bola neprimeraná rýchlosť a skutočnosť, že neprechádzala predmetnou križovatkou pri pravom okraji vozovky. Žalovaným predloženú simuláciu považoval znalec za nepostačujúcu pre náležité a korektné posúdenie problému. Poškodenia vozidiel korešpondujú mechanizmu vzniku. Poškodenia vozidiel zodpovedajú miestu nehody, skutočnosti, že vozidlo Š. vchádzala od križovatky odbočujúc vľavo, poškodenie vozidla Š. nezodpovedá tvrdeniu žalobkyne o tom že vozidlo Š. narazilo do vozidla žalobkyne ani tvrdeniu žalobkyne o jej rýchlosti jazdy. Odhad vodiča Š. o rýchlosti akou vchádzal do križovatky bol technicky korektný a aj ním vyslovený predpoklad, že vozidlo K. tesne pred zrážkou nekopírovalo tvar pravotočivej zákruty, bol taktiež technicky správny. Tvrdenie vodiča, že sa vozidlo žalobkyne pohybovalo pri pravom okraji vozovky, je technicky neprijateľné. Tvrdenia žalobkyne o rýchlosti 30 km/h, ktorú ešte znížila, prejazde po pravom okraji a o tom, že vozidlo škoda narazilo do vozidla žalobkyne, je podľa znalca technicky neprijateľné. Vysoká nárazová rýchlosť vozidla žalobkyne v čase prejazdu križovatky nesvedčí o korektnosti tvrdenia žalobkyne o jej obligatórnom opatrnom vedení vozidla. Znalec uviedol, že nie je možné jednoznačne ustáliť záver, kam chcela vodička z križovatky ísť. Napriek menšej presnosti simulačných výpočtov považoval presnosť pre svoje závery a meritórne rozhodnutie vo veci za dostačujúcu.
9. Žalovaná aj na základe vykonaného dokazovania uviedla, že považuje za preukázané, že tvrdenia žalobkyne o priebehu škodovej udalosti boli nepravdivé, nakoľko nie vozidlo Š. narazilo do vozidla žalobkyne, ale vozidlo žalobkyne do vozidla Š., žalobkyňa vošla do zákruty neprimerane veľkou rýchlosťou, pričom nedala vozidlu prichádzajúcemu sprava prednosť v jazde pričom znalec uviedol tieto dva dôvody ako dôvody, ktoré spôsobili škodovú udalosť. Žalovaná tiež uviedla, že žalobkyňa mala možnosť vyhnúť sa kolízii, ak by vošla do zákruty nižšou rýchlosťou ako rýchlosťou približne 31 km/h a nižšou, a pri pravom okraji vozovky, a to aj v prípade, ak by vozidlo Š. prešlo čiastočne do protismernej vozovky časti vozovky, a preto žalovaná má za to, že poistné plnenie vo výške 50 % bolo poskytnuté správne, nakoľko považovala spoluvinu žalobkyne za väčšiu ako len 50 %.
10. Žalobkyňa nesúhlasila so závermi o rýchlosti jej vozidla tesne pred zrážkou, ako aj v čase zrážky (považovala ju za nižšiu) a tiež o rýchlosti druhého účastníka nehody (považovala ju za vyššiu). Pokiaľ ide o vinníka nehody, poukázala na policajné hlásenie, čestné vyhlásenie V. S., ako na skutočnosť, že vodič S. prešiel do protismernej časti vozovky.
11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
13. Podľa § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
14. Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
15. Podľa § 431 OZ, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
16. Podľa § 813 ods. 1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
17. Podľa § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škodu má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho hradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
18. Podľa § 823 OZ, náhradu platí poistiteľ poškodenému, poškodený však právo na plnenie pri poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
19. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy, ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
21. Pokiaľ ide o námietku nedostatku aktívnej legitimácie, súd uvádza že v žalovanou predloženom rozhodnutí NS SR 2Cdo/198/2007 súd posudzoval situáciu, kedy došlo k totálnej škode a uzavrel, že práve táto skutočnosť bola dôvodom, prečo nemohlo dôjsť k zníženiu majetku leasingového nájomcu, resp. k jeho ušlému zisku. V tomto konkrétnom úhrade však došlo k oprave vozidla, vystaveniu faktúry, ktorej úhradou žalobkyni (hoci tiež v pozícii leasingového nájomcu) škoda vznikla. Navyše, takýto postup bol na základe ustanovení leasingovej zmluvy povinnosťou žalobkyne. Preto v spore je daná aktívna legitimácia žalobkyne. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vodič vozidla S. mal na nehode väčší podiel, ako žalobkyňa. Podľa záverov znaleckého posudku v čase zrážky prešiel do protismernej časti (0,46 až 0,6 m) a preto vytvoril prekážku vozidlu idúcemu vo svojom pruhu v protismere, nakoľko znalec konštatoval, že zo strany žalobkyne správnou technikou jazdy bolo, že v čase zrážky v protismernej časti vozovky nebola. Samotná skutočnosť, že protiidúce vozidlo k vozidlu žalobkyne presahovalo jemu určenú časť vozovky, by sama o sebe zakladala nárok žalobkyne v plnej výške. Súd však musel vziať do úvahy závery znalca o nesprávnosti v technike jej jazdy, nakoľko tieto podľa znaleckého posudku mali vplyv vznik kolíznej situácie. Nie však v miere, v akej tvrdí zavinenie žalobkyne žalovaný, už aj z dôvodu, že žalovaný vychádzal pri svojich záveroch s absolútne nepoužiteľného výsledku simulačného výpočtu, ktorý podľa znalca potvrdzuje, že takýmto povrchným prístupom nie je možné dospieť k úplným, korektným, a vyčerpávajúcim riešeniam, pričom platí premisa, že posúdiť mieru zavinenia a to, ako sú možnosti vodiča (nevyužité) zabrániť nehode, nemôže byť úlohou technického znalca, nakoľko sa jedná o riešenie právnych otázok. Ak teda aj znalec určil, že rýchlosť vodičky pri vjazde do križovatky mohla byť cca 39 km/h, v čase zrážky cca. 34 km/h, treba povedať, že ani jedna z týchto rýchlostí nepredstavuje prekročenie povolenej rýchlosti, stále pri závere znalca, že jej vozidlo v čase zrážky nepresahovalo do protismernej časti vozovky. Skutočnosť, že podľa záverov znaleckého posudku narazilo vozidlo žalovanej do vozidla druhého účastníka nehody a nie naopak, nie je z pohľadu zavinenia relevantná, práve z dôvodu, že vozidlo druhého účastníka nehody, oproti idúce vozidlo, presahovalo do časti vozovky, kde nemalo byť a kde vytvorilo prekážku. Je zrejme pravdou, že ak by vodička išla celkom po pravej časti vozovky, možno by sa vyhla zrážke, ale pri skutočnosti, že mala vo svojom jazdnom pruhu časť protiidúceho vozidla, dávať jej zavinenie v rozsahu 50 % z argumentáciou, že nejazdila pri pravom okraji vozovky (ako a jeden z dvoch dôvodov zo strany žalovanej), je neprimerané. Súd uzavrel, že u oboch účastníkov existovali možnosti, ako zabrániť nehode, u žalobkyne by to bola nižšia rýchlosť a pozícia bližšie k pravému okraju vozovky a u vodiča S. to bola skutočnosť, že by križovatku prechádzal výlučne vo svojom pruhu (treba dodať, že za predpokladu, že by žalobkyňa pri jazde neprešla do protismeru, k tomu však nedošlo a nie je možné tvrdiť, že by došlo bolo). Vzhľadom na vykonané dokazovanie, závery znalca, skutočnosť, že pokiaľ ide o prevenčnú povinnosť predchádzať škodám, žalobkyňa sa mohla zrážke vyhnúť, ak by išla ešte pomalšou rýchlosťou a ďalej od stredu viac vpravo, druhý účastník nehody však nielenže jazdil blízko stredovej časti, ale ju
priamo prekročil v protismere, čím vytvoril prekážku, protiidúcemu vozidlu a teda miera jeho zavinenia je väčšia, súd určil pomer zavinenia 75 % na strane druhého vodiča a 25 % na strane žalobkyne. Pokiaľ ide o sumu 54,77 €, súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou. Pokiaľ ide o výšku, ktorá predstavovala 100 % spôsobenej škody, súd vychádzal zo sumy faktúry za vykonanú opravu. Táto suma predstavuje skutočné fakturované náklady, ktoré vznikli žalobkyni v súvislosti s opravou vozidla (pritom práve kvôli limitu žalovaného už musel servis pristúpiť k zamontovaniu použitých dielov). Podľa kalkulácie žalobcu by mala byť cena opravy nižšia o 208,25 (rozdiel medzi cenou opravy 6.972,48 € a výškou kalkulácie žalovaného 6.763,75 bez DPH). Žalovaný síce uviedol, že z dokladov, ktoré predložil s podaním doručeným súdu 11. 8. 2014 vyplýva, ktoré položky opravy žalobkyni nepriznal, tieto však nijakým spôsobom nešpecifikoval, a preto súd uzavrel, že v tomto smere si nesplnil ani len povinnosť tvrdenia. Preto súd vychádzal pri určení výšky priznaného nároku žalobkyne zo skutočnej škody, ktorá jej vznikla, teda z fakturovanej ceny opravy, teda sumy 6.972,48 €, pričom 75 % z tejto sumy predstavuje 5.229,36 €, pričom po odpočítaní priznaného poistného plnenia žalovanou vo výške 3.436,65 € predstavuje nárok žalobkyne 1.792,71 €. Výška úrokov z omeškania bola určená podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov s prihliadnutím na 10c tohto nariadenia, a preto bola výška úrokov určená vo výška 8,75 % ročne z dlžnej sumy.
22. Podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspech žalobkyne bol 1.797,89 €, teda 49,93 %, úspech žalovanej bol teda 50,07 %. S ohľadom na uvedené uviedol súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Vzhľadom na skutočnosť, že štátu vznikli trovy konania v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním, priznal mu súd právo na náhradu trov konania vo výške 50,07 % voči žalobkyni (predstavuje mieru úspechu žalovanej) a vo výške 49,93 % voči žalobkyni (predstavuje mieru úspechu žalobkyne). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.