Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/18/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: AMFOOD, s.r.o., M. R. Štefánika 3428/12, Trebišov, práv. zast.: Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 17.10.2014 č. 1100303/1/460044/2014/14008, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 12.06.2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktorým tento podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 8.662,40 eur za zdaňovacie obdobie júl 2011. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že dodanie tovaru spoločnosťou X., Y..N..K.. nebolo preukázané, spoločnosť X., Y..N..K.. nenakúpila fakturovaný tovar, ktorý bol predmetom fakturácie - nemohla ho teda ani predávať. Spoločnosť X., Y..N..K.., ktorá mala byť jedným z hlavných dodávateľov spoločnosti AMFOOD, s.r.o., nepreukázala znaky ekonomickej činnosti, nepreukázala uskutočnenie dodávok a služieb uvedených na dodávateľských faktúrach predložených ku kontrole. Ani konateľ daňového subjektu AMFOOD, s.r.o. na ústnych pojednávaniach neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by dodanie tovaru dokazovala. Miestne príslušný správca dane v prípade spoločnosti X., Y..N..K.. skonštatoval, že daňový subjekt nevykonával v kontrolovanom zdaňovacom období žiadnu ekonomickú činnosť v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, a teda mu nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 8 v nadväznosti na § 19 citovaného zákona. Daňový subjekt AMFOOD, s.r.o. nemohol nakúpiť od spoločnosti X., Y..N..K.. kryštálový cukor a ryžu, ktoré boli predmetom fakturácie, nemohol ich ani ďalej predávať, spoločnosti X., Y..N..K.. nevznikla daňová povinnosť z dôvodu dodania tovaru, ale bola vyčíslená v zmysle § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, teda v dôsledku skutočnosti, že uvedená spoločnosť uviedla daň na faktúrach vystavených pre spoločnosť AMFOOD, s.r.o. - daň na základe takto vzniknutej daňovej povinnosti nie je možné odpočítať. Žalovaný z predloženého spisového materiálu zistil, že v danom prípade správca dane mal opodstatnené pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, preto nevychádzal len z predložených faktúr a dokladov, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry nie sú formálne a či majú materiálny podklad, t.j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt AMFOOD, s.r.o. prijal fakturovaný tovar (kryštálový cukor) od spoločnosti X., Y..N..K.. a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné

prostriedky od daňového subjektu AMFOOD, s.r.o. v reťazci spoločností X., Y..N..K.. - X., Y..N..K.. - AMFOOD, s.r.o. - U. A. Y..N..K.. v spolupráci s miestne príslušnými správcami dane týchto spoločností a vypočutím svedkov, je v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že v súvislosti so spoločnosťou X., Y..N..K.. správca dane zistil, že táto nepreukázala nadobudnutie tovaru od spoločnosti X., Y..N..K.., a teda spoločnosť X., Y..N..K.. nemohla fakturovaný tovar dodať ďalej odvolávajúcemu sa. Š. U., ktorý bol konateľom spoločnosti X., Y..N..K.. v čase, kedy preverované zdaniteľné obchody mali byť uskutočnené, síce potvrdil dodávateľsko- odberateľské vzťahy s odvolávajúcim sa, ale svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi, pretože podľa jeho vyjadrenia doklady prevzal nový konateľ spoločnosti X., Y..N..K.. G. D. (zápisnica o výsluchu svedka ČVS:R.-XXX/BOK-Y.-XXXX zo dňa 29.09.2012 a 08.11.2012). Identita tejto osoby nebola potvrdená, rumunská daňová správa vo svojich databázach neeviduje osobu menom G. D. s dátumom narodenia XXXX/XX/XX, udávaná adresa nie je skutočná, nenachádzajú sa tam žiadne byty, iba dom a G. D. je na tejto adrese neznámy. Spoločnosť X., Y..N..K.., ktorá mala byť dodávateľom fakturovaného tovaru spoločnosti X., Y..N..K.., nemala vytvorené vhodné podmienky na uskutočňovanie obchodov, keďže na adrese sídla nemala nikdy žiadne administratívne priestory v prenájme a nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, na adrese sídla nepreberá poštové zásielky, nemá žiadnych zamestnancov, nemá žiadny hmotný investičný majetok, nie je odberateľom žiadnych energií (elektrina, voda, plyn), súčasný konateľ spoločnosti Y. X. (vznik funkcie 26.04.2012), občan Maďarska, nevedel o tom, že je konateľom daňového subjektu X., Y..N..K.. Bývalý konateľ J. X. (od 02.11.2011 do 26.04.2012) sa vyjadril, že všetko bolo na neho iba písané, dostával pokyny z neznámeho čísla, nič nerobil sám, všetky informácie dostal telefonicky, doklady robil podľa pokynu alebo ich iba na pokyn podpísal, za predchádzajúcu činnosť vo funkcii konateľa bol podmienečne odsúdený. Bývalý konateľ S. K. (konateľ od 08.03.2010 do 02.11.2011) nevie po slovensky, nevie pracovať na počítači, nevie používať internet banking, nepozná sadzbu dane z pridanej hodnoty, podrobnosti o obchodovaní spoločnosti si nepamätá, ukončil psychiatrické liečenie, do sídla spoločnosti X., Y..N..K.. nechodil, poštu mu preberal splnomocnenec Š. U., s ktorým chodil na obchodné cesty do Maďarska. Žalovaný ďalej uviedol, že z predloženého spisového materiálu vyplýva aj to, že správca dane svedkov navrhnutých odvolávajúcim sa vypočul za prítomnosti konateľa odvolávajúceho sa (zápisnice zo dňa 01.10.2013 č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX/IXXJ a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/IXX). Na jednej strane svedkovia tvrdili, že nakúpený tovar bol v sklade uskladnený, pričom na druhej strane (ústne pojednávanie dňa 10.07.2012) odvolávajúci sa uviedol, že tovar bol predaný priamo v sklade bez vykládky ďalšiemu odberateľovi. Pri ústnom pojednávaní s U.. J. odvolávajúci sa svedkovi položil otázku, či bol fyzicky prekontrolovaný tovar vyložený na sklad a po kladnej odpovedi svedka, odvolávajúci sa voči odpovedi nenamietal. Správca dane vyjadrenia zúčastnených osôb o obchodnej činnosti medzi spoločnosťami X., Y..N..K.. a AMFOOD, s.r.o. posúdil ako rozporuplné vzhľadom na fakty, ktoré získal od miestne príslušného správcu dane, ktorý vykonal daňovú kontrolu spoločnosti X., Y..N..K.. Pri tomto pojednávaní neboli zo strany svedkov doložené jednoznačné dôkazy, ktoré by preukázali dodanie tovaru odvolávajúcemu sa spoločnosťou X., Y..N..K.. Správca dane nespochybnil tú skutočnosť, ktorú uviedol vo svojej svedeckej výpovedi konateľ spoločnosti U. A. Y..N..K.., p. D., že o pohybe tovaru v ich sklade má všetky potrebné doklady, CMR a pod. P. D. by mohol preukázať iba skutočnosti týkajúce sa dodávateľsko-odberateľských vzťahov s odvolávajúcim sa (správca dane uznal odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou U. A. Y..N..K.. odvolávajúcemu sa), ale tieto by nepreukazovali opodstatnenosť odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou X., Y..N..K.. odvolávajúcemu sa. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že uvedené skutočnosti preukazujú fakt, že faktúry a súvisiace doklady týkajúce sa obchodov medzi spoločnosťami X., Y..N..K.. - AMFOOD, s.r.o. nie sú hodnoverné a nezodpovedajú reálnym plneniam. Preto tvrdenie žalobcu, že doručil správcovi dane dôkazy preukazujúce skutočné dodanie tovaru, a že obchodné plnenie prebiehalo tak, ako to deklaroval počas celej daňovej kontroly, nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené zistenia akceptovať. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa aj v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie, že preukázal nákup tovaru od spoločnosti X., Y..N..K.. faktúrami a účtovnými dokladmi, avšak neuviedol a nepreukázal konkrétne okolnosti týchto obchodných prípadov, a tým nedal správcovi dane možnosť preveriť jeho tvrdenia. Uviedol, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určitú osobu a určité plnenie, bez ohľadu na to, či toto plnenie bolo skutočne danou osobou aj realizované. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenie odvolávajúceho sa o tom, že správca dane použil odpoveď odvolávajúceho týkajúcu sa manipulácie s tovarom účelovo, a že odpoveď nekorešponduje s uvedenou otázkou, nie je opodstatnené. Poukázal na to, že v zápisnici o miestnom zisťovaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 10.07.2012 položil správca dane otázku pod č. 1 v znení: „Ako sa manipulovalo s uvedeným tovarom, resp. prebaľoval sa do iných balení, ako

toto balenie prebiehalo?“, na ktorú konateľ odvolávajúceho sa Z.. S. X. uviedol, že: „Nebola žiadna manipulácia s tovarom, tento bol nakúpený a predaný bez vykládky, priamo na sklade v Topoľčanoch a v Šahách, od spoločnosti X., Y..N..K.. pre spoločnosť U. A., Y..N..K..“. Správca dane uviedol presnú citáciu otázky a odpovede uvedenej v zápisnici, a preto nie je pravdivé tvrdenie odvolávajúceho sa, že mu správca dane vložil do úst slová, ktoré nepovedal a použil ich účelovo. Poukázal na to, že uvedená zápisnica bola odvolávajúcim sa podpísaná bez námietok. Žalovaný na základe uvedených skutočností konštatoval, že správca dane zistil a preukázal, že zdaniteľné obchody medzi spoločnosťami X., Y..N..K.. a AMFOOD, s.r.o. neboli reálne uskutočnené, nedošlo k dodaniu fakturovaných tovarov spoločnosti AMFOOD, s.r.o. tak, ako je to deklarované na preverovaných faktúrach, preto je námietka, že výsledok kontroly je založený iba na domnienkach, neopodstatnená. Správca dane daňovou kontrolou preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, ktoré majú byť zistené čo najúplnejšie. Správca dane je oprávnený v prípade pochybností, ktoré boli v danom prípade opodstatnené, keďže u priameho dodávateľa - spoločnosti X., Y..N..K.. sa vierohodne a bezvýhradne nepotvrdilo reálne dodanie tovaru, preverovať nie len priameho dodávateľa odvolávajúceho sa. Cieľom správcu dane bolo sprehľadniť dodávateľsko-odberateľské vzťahy, preto správca dane preveroval nie len samotný daňový subjekt a jeho priameho dodávateľa - spoločnosť X., Y..N..K.., ktorá svoje tvrdenia o uskutočnení zdaniteľných obchodov nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi. Správca dane preto vykonal dokazovanie, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či dodávateľ, od ktorého mala spoločnosť X., Y..N..K.. fakturovaný tovar nakúpiť (X., Y..N..K..) skutočne tento aj dodal. Uviedol, že z dokazovania však vyplynulo, že samotná realizácia zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou AMFOOD, s.r.o. a jej obchodným partnerom X., Y..N..K.. nebola preukázaná, pretože z vyššie uvedených zistení a vyjadrení je zrejmé, že spoločnosť X., Y..N..K.. nevykonávala ekonomickú činnosť, nemala vytvorené žiadne podmienky na prevádzkovanie takejto činnosti, preto ani spoločnosť X., Y..N..K.. nemohla žiadny tovar od tejto spoločnosti nakúpiť a následne predať odvolávajúcemu sa. Správca dane neobral daňový subjekt o žiadne jeho práva, keď preveroval ďalšie skutočnosti obchodnej transakcie (reálne dodanie tovaru), ale chránil záujmy štátu, čo je jeho prvoradou povinnosťou. Žalovaný k námietke týkajúcej sa nelogického výkladu § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov uviedol, že článok 203 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty stanovuje, že daň z pridanej hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Uvedené je premietnuté do zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, konkrétne do ustanovenia § 69 ods. 5 citovaného zákona, v zmysle ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň a do ustanovenia § 71 ods. 6 citovaného zákona, podľa ktorého ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane. Uviedol, že ustanovenie § 71 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov v súlade s platnou Smernicou Rady 2006/112/ES pojednáva o faktúre, alebo o inom doklade o predaji, nevynímajúc faktúry, ktorých predmet fakturácie neodráža skutočnosť. Za situácie, kedy si odberatelia uplatnia odpočítanie dane z faktúr, by neponechanie dane z pridanej hodnoty, ktorú je daňový subjekt povinný odviesť vo výške uvedenej v daňovom priznaní, došlo k narušeniu princípu neutrality dane z pridanej hodnoty. Žalovaný ďalej konštatoval, že vzhľadom na to, že nebol preukázaný pôvod a nákup fakturovaného tovaru od spoločnosti X., Y..N..K.., daňový subjekt AMFOOD, s.r.o., ktorý tovar nenakúpil, nemohol tento tovar ani predať a dodať spoločnosti U. A. Y..N..K.. V tejto súvislosti je aj tvrdenie odvolávajúceho sa, že úpravou položiek, pri ktorých si uplatnil odvolávajúci sa nadmerný odpočet, spôsobil správca dane nebezpečný precedens, a to taký, že odvolávajúci sa za obdobie apríl až december 2011 predal o 54 kamiónov tovaru viac, než ich podľa správcu dane nakúpil, nesprávne a nezodpovedá zistenému skutkovému stavu. Poukázal na to, že postup správcu dane, ktorý ponechal daň, ktorú je platiteľ dane povinný odviesť z titulu, že túto daň uviedol na faktúre - nie z titulu dodania tovaru - bol logický a správny a v súlade s ustanovením § 69 ods. 5 a ustanovením § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že ak správca dane preukázal, že spoločnosť X., Y..N..K.. nedodala fakturované tovary, tak spoločnosť AMFOOD, s.r.o. nemohla tieto tovary od tejto spoločnosti nadobudnúť. Správca dane obchodné vzťahy medzi vyššie uvedenými daňovými subjektmi vyhodnotil tak, že zdaniteľné obchody deklarované predmetnými faktúrami neboli reálne uskutočnené spoločnosťou X., Y..N..K.. a odvolávajúci sa nepreukázal opak. Uviedol, že správca dane opodstatnene nepriznal právo na odpočítanie dane, pretože s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázal, že toto právo nebolo uplatnené v súlade s ustanovením § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 03.11.2014.

2. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 19.12.2014, podanou proti šiestim rozhodnutiam žalovaného, z ktorých rozhodnutie uvedené v záhlaví tohto rozsudku je jedným z piatich rozhodnutí, ktoré boli vylúčené na samostatné konanie uznesením Krajského súdu v Košiciach dňa 26.01.2015 č.k. 7S/151/2014-541, sa žalobca domáhal zrušenia tohto rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v nej uviedol, že žalovaný vo svojich rozhodnutiach tvrdí (str. 13), že spoločnosť X., Y..N..K.. nepreukázala nadobudnutie tovaru od spoločnosti X., Y..N..K.., a teda spoločnosť X., Y..N..K.. nemohla tento tovar dodať ďalej (t.j. dodať žalobcovi). Ďalej spoločnosť X., Y..N..K.., ktorá mala byť dodávateľom fakturovaného tovaru spoločnosti X., Y..N..K.., údajne nemala vytvorené vhodné podmienky na uskutočňovanie obchodov, keďže na adrese sídla nemala nikdy žiadne administratívne priestory v prenájme a nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, na adrese sídla nepreberá poštové zásielky, nemá žiadnych zamestnancov, nemá žiadny hmotný investičný majetok, nie je odberateľom žiadnych energií, atď. Žalobca uviedol, že spor teda spočíva v tom, či ad 1/ žalobca skutočne prijal tovar, aby ho mohol ďalej predať a ad 2/ žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. K posúdenie otázky, či žalobca skutočne prijal tovar, aby ho mohol ďalej predať žalobca uviedol, že Finančné riaditeľstvo SR nepopiera, že žalobca mu listinné dôkazy o dodaní tovaru od spoločnosti X., Y..N..K.. predložil (str. 13), pričom ich pravdivosť však Finančné riaditeľstvo SR spochybnilo pre také zistenia správcu dane o spoločnosti X., Y..N..K.. a o jej dodávateľovi - spoločnosti X., Y..N..K.., ktoré údajne nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou X., Y..N..K.. Žalobca poukázal na dôkazy, ktoré boli Daňovému úradu Košice predložené v priebehu daňovej kontroly, a to faktúry, dodacie listy, CMR dokument, kompletná e-mailová dokumentácia medzi AMFOOD, s.r.o. a X., Y..N..K.., svedecké výpovede o uskutočnení obchodov a čestné vyhlásenia svedkov, chronologická tabuľka priradených obchodných vzťahov na vstupe k obchodným vzťahom na výstupe a uviedol, že napriek uvedeným rozsiahlym dôkazom správny orgán neuznal odpočítanie DPH žalobcu z dôvodu, že údajne nebolo preukázané dodanie tovaru od spoločnosti X., Y..N..K.. pre žalobcu. Konštatoval, že žalovaný sa však s vyššie uvedenými dôkazmi žiadnym spôsobom nezaoberal. Žalobca poukázal na argumentáciu žalovaného o nepreukázaní dodania tovaru žalobcovi od X., Y..N..K.. a uviedol, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, ak uplatnil výsledky iného správneho konania (daňovej kontroly u X., Y..N..K.. a X., Y..N..K..) na vyvodenie záverov voči žalobcovi. Poukázal na to, že takto boli porušené práva žalobcu a predmetný postup a argumentácia žalovaného je v rozpore so zákonom a ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Sžf/l/2010. Žalobca v podanej žalobe ďalej uviedol, že zo strany žalobcu bolo prijatie tovaru jednoznačne preukázané listinnými dôkazmi, ktoré Daňový úrad Košice, ako aj Finančné riaditeľstvo SR nespochybnili a ani sa s nimi v rámci odôvodnenia žiadnym spôsobom nevysporiadali. Uviedol, že slovenská právna úprava neobsahuje explicitné vymedzenie podmienok a dôkazov, ktorými sa preukazuje nárok na odpočítanie dane. Žalobca poukázal na ustanovenie § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. a uviedol, že z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že predmetné listinné dôkazy by boli postačujúce, ak by sa v danom prípade jednalo o oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak sú však vyššie uvedené dokumenty postačujúce na preukázanie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, je zrejmé, že o to viac musia byť postačujúce aj na preukázanie dodania tovaru na účely odpočítania dane z pridanej hodnoty. Žalobca ďalej uviedol, že prijatie tovaru bolo žalobcom potvrdené aj svedeckými výpoveďami o uskutočnení obchodov a čestnými vyhláseniami svedkov. Konštatoval, že správca dane ich však posúdil ako (str. 14) „rozporuplné, vzhľadom na fakty, ktoré získal od miestne príslušného správcu dane, ktorý vykonal daňovú kontrolu spoločnosti X., Y..N..K.. Pri tomto pojednávaní neboli zo strany svedkov doložené jednoznačné dôkazy, ktoré by preukázali dodanie tovaru odvolávajúcemu sa spoločnosťou X., Y..N..K..“. Ohľadom výpovedí svedkov a schopnosti reprodukovať podrobnosti týkajúce sa prevzatia a dodania tovaru, uviedol, že je treba brať do úvahy, že predmetné plnenie sa realizovalo pred 3 rokmi (v čase vykonávania daňovej kontroly to bolo s odstupom dvoch rokov od dodávok tovaru), čo môže spôsobiť, že svedkovia účastní pri preberaní, kontrolovaní a odovzdávaní tovaru, si už nespomínajú na všetky podrobnosti realizácie dodania tovaru. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/9/2013, v zmysle ktorého Najvyšší súd dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou s opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania. Žalobca poukázal taktiež na to, že správca dane na jednej strane potvrdzuje, že obchodné aktivity za takýchto podmienok medzi U. A.

Y..N..K.. a AMFOOD, s.r.o. riadne fungovali, zatiaľ čo obchodné aktivity za rovnakých podmienok medzi X., Y..N..K.. a AMFOOD, s.r.o. už podľa názoru žalovaného údajne nebolo možné realizovať. Uviedol, že tento rozpor vo svojej argumentácii žalovaný žiadnym spôsobom bližšie nevysvetľuje, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalobca ďalej poukázal na to, že ak U. A. Y..N..K.. a X., Y..N..K.. ako jediní dodávali žalobcovi cukor a ak žalovaný uznal dodávky cukru od žalobcu pre spoločnosti U. A. Y..N..K.., tak je zrejmé, že tieto dodávky mohli byť realizované výlučne vďaka tovaru - cukru, dodanému žalobcovi od X., Y..N..K.. Považoval za nelogické, aby žalobca dodával U. A. Y..N..K.. ten istý cukor, ktorý od tejto spoločnosti kupoval. K posúdeniu otázky, či žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, žalobca poukázal na napadnuté rozhodnutie žalovaného (str. 13, 14) a uviedol, že jediným dôvodom prečo žalovaný nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH, bolo údajne nepreukázanie prijatia tovaru od spoločnosti X., Y..N..K.. Žiaden iný zo zákonných predpokladov vzniku práva na odpočítanie žalovaný nespochybňoval. Žalobca považoval za zrejmé, že nesprávny záver žalovaného o tom, či bol alebo nebol dodaný tovar žalobcovi od spoločnosti X., Y..N..K.. je nevyhnutným predpokladom nesprávneho rozhodnutia žalovaného o tom, či žalobca splnil zákonné predpoklady pre vznik práva na odpočítanie DPH. V závere podanej žaloby žalobca konštatoval, že považuje rozhodnutia žalovaného, ako aj im predchádzajúce rozhodnutia Daňového úradu Košice za nezákonné, nakoľko rozhodnutia žalovaného trpia nasledovným vadami: vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (žalovaný si nesprávne vykladá dôkaznú povinnosť žalobcu pri preukazovaní reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu; žalobca pri svojej argumentácii a vydaní rozhodnutia postupoval v rozpore so zákonnom a konštantnou judikatúrou NS SR), zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali napadnuté rozhodnutia, sú v rozpore s obsahom spisov (rozpor s dôkazmi predloženými žalobcom, s ktorými sa žalovaný v odôvodnení vôbec nezaoberal), zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci (žalovaný, resp. Daňový úrad Košice, nevykonali navrhované výsluchy svedkov, ktorí boli priamo prítomní pri preberaní tovaru žalobcom od spoločnosti X., Y..N..K..), rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov (žalovaný si v odôvodnení rozhodnutia protirečí; neuznaním prijatia tovaru žalobcom od X., Y..N..K.. a následne uznaním dodania tovaru žalobcom pre U. A. Y..N..K.. v stave kedy je preukázané, že jediným dodávateľom cukru pre žalobcu mohol byť X., Y..N..K.., je v rozpore so základnými pravidlami logiky; nie je zrejmé, čo žalovaný takouto argumentáciou myslel; navyše s ostatnými dôkazmi predloženými žalobcom - e-mailová komunikácia, CMR doklady).

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.05.2015 navrhol žalobu zamietnuť. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný nad rámec odôvodnenia uvedeného v žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, že jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 Daňového poriadku a uviedol, že prioritnou úlohou orgánu daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotno-právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu, a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konajú na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Uviedol, že správa daní je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená (s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu) tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Poukázal na to, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Žalovaný ďalej uviedol, že námietka žalobcu, že správca dane nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, ktoré by preukázalo, že X., Y..N..K.. nemala v danom období iných dodávateľov rovnakého tovaru, nie je opodstatnená, pretože zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce

z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Správca dane vykonaným dokazovaním zistil, že dodávateľ X., Y..N..K.. nepreukázal znaky ekonomickej činnosti a nepreukázal uskutočnenie dodávok uvedených na faktúrach predložených ku kontrole. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku a uviedol, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte (teda nie ako to uvádza žalobca v žalobe na strane správcu dane). Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Žalovaný ďalej uviedol, že v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. III.ÚS 401/09-17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej. Žalovaný poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napríklad č. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011), ako aj judikatúru Nejvyššího správního soudu (napr. rozsudok č. 9Afs/60/2012-44, 2Afs/24/2007-119), z ktorej vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Žalovaný konštatoval, že v zmysle vykonaného dokazovania, ako aj vyhodnotenia predložených dokladov, správca dane objektívne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom - žalobcom, ako aj postup žalobcu pri uplatnení ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov navrhol žalobu zamietnuť.

4. Žalobca listom zo dňa 02.06.2015 odpovedal na hore uvedené vyjadrenie žalovaného, kde uviedol, že napriek rozsiahlym dôkazom správca dane nepokladal žalobcom predložené dôkazy za hodnoverné ani do takej miery, aby vykonal doplňujúce dokazovanie, ktoré by preukázalo, či spoločnosť X., Y..N..K.. mala, alebo nemala v danom období iných dodávateľov. Pritom mal za to, že preukázaním tejto skutočnosti - že spoločnosť X., Y..N..K.. nemala v danom období iných dodávateľov okrem spoločnosti X., Y..N..K.. - by došlo k celkovému objasneniu skutkových okolností tohto prípadu. K vyjadreniu žalovaného, že dôkazné bremeno v tejto súvislosti znáša žalobca, uviedol, že žalobca nemá na rozdiel od správcu dane právne prostriedky na to, aby bol schopný tieto skutočnosti preukázať. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Žalobca poukázal na to, že v žalobe zo dňa 19.12.2014 nepopiera, že oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu a odpočítanie dane sú dva odlišné inštitúty. Ide však o charakterom blízke inštitúty, ktoré žalobca z hľadiska splnenia podmienok na ich uplatnenie, resp. určiť konkrétnejšie, než učinil žalobca. Porovnal preto, že pri inštitúte oslobodenia od dane sa vyžaduje splnenie prísnejších podmienok, než v prípade odpočítania dane. Splnením podmienok určených na oslobodenie od dane tak žalobca poukázal na skutočnosť, že podmienky na uplatnenie odpočítania dane splnil nad rámec podmienok predpokladaných zákonom. Žalobca poukázal na skutočnosť, že podstatou obsahu rozsudkov Najvyššieho súdu SR je práve záver, že nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov, dodávateľských subdodávateľov, resp. odberateľov a tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu bez ohľadu na to, aký tovar sa v konkrétnom prípade dodáva. Uviedol, že nemôže byť predsa na ťarchu žalobcu, že obchoduje s tovarom, ktorý objektívne nie je možné špecifikovať

5. Súd v konaní o správnej žalobe žalobcu podľa ustanovení § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po vypočutí účastníkov konania na pojednávaní, po oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcu, obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe, replikou žalobcu k vyjadreniu žalovaného a po oboznámení sa s administratívnymi spismi

prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov.

6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 3 zákona 563/2009 Z.z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom, ako vlastník. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) veta prvá pred bodkočiarkou zákona č. 222/2004 Z.z. dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Na pojednávaní súdu právny zástupca žalobcu uviedol: „V plnom rozsahu sa pridržiavame nami podanej žaloby a chceme dať do pozornosti súdu základný argument, na čom stojí vlastne celá táto žaloba, a to je pochybenie žalovaného, ktorý na jednej strane rozporuje skutočnosť, že spoločnosť X., Y..N..K.. nemohla dodať tovar žalobcovi a na druhej strane samotný žalovaný uznáva, že žalobca dodal tovar vrátane cukru spoločnosti U. A. Y..N..K.. v danom sledovanom období. Čiže na jednej strane žalovaný zaplatil DPH z dodaného tovaru pre U. A. Y..N..K.., ale na opačnej strane žalobca si nemohol uplatniť odpočet na DPH za tovar prijatý od spoločnosti X., Y..N..K.. v dôsledku rozhodnutia žalovaného. K tejto skutočnosti už bola v žalobe predložená chronologická tabuľka priradených obchodných vzťahov na vstupe k obchodným vzťahom na výstupe, ku ktorej sa žalovaný nijak nevyjadril. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v roku 2001 žalobca odoberal tovar - cukor výlučne od spoločnosti X., Y..N..K.. a od spoločnosti U. A. Y..N..K.. Pokiaľ žalovaný uznáva v napadnutých rozhodnutiach, že žalobca skutočne dodal tovar - cukor spoločnosti U. A. Y..N..K.., je logické, že sa nemôže jednať o ten istý tovar, ktorý žalobca kúpil od spoločnosti U. A. Y..N..K.. Záver z uvedeného je ten, že jediný tovar - cukor, ktorý žalobca mohol v roku 2011 dodať spoločnosti U. A. Y..N..K.., je práve tovar od spoločnosti X., Y..N..K.., pretože žiadne iný dodávateľ takéhoto tovaru v sledovanom období nebol. Druhá skutočnosť, na ktorú by som chcel poukázať, je to, že ide o dodávku z roku 2011, ktoré začal prvostupňový orgán verejnej správy prešetrovať v roku 2014 a až vtedy bol žalobca postavený do situácie, že má začať dokazovať, kto vlastne mal dodať sporný tovar spoločnosti X., Y..N..K.. Do roku 2014 to žalobcu nemuselo zaujímať, pretože on neskúma, aké tretie osoby dodávajú tovar obchodnej spoločnosti X., Y..N..K.., s ktorou bol v obchodnom vzťahu. Podľa

vyjadrenia konateľa spoločnosti X., Y..N..K.. mala byť dodávateľom tovaru spoločnosť X., Y..N..K.., kde ďalej podľa názoru žalovaného sa nepreukázalo dodanie tohto tovaru. My by sme chceli predložiť do súdneho spisu naše vyjadrenie a zápisnicu, kde už pri šetrení iných dodávok spoločnosti X., Y..N..K.. boli uvedení ďalší dodávatelia tovaru pre spoločnosť X., Y..N..K.., a to spoločnosť G. X.. a spoločnosť Y. X.. Týmto len chceme poukázať na to, že nie je v dispozičnej právomoci žalobcu nejakým spôsobom prešetriť to, ale najmä dokázať to, od koho vlastne spoločnosť X., Y..N..K.. tovar v roku 2011 prijala. Tak ako sme už citovali rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v podanej žalobe, tieto skutočnosti nemôžu byť dôvodom preto, aby žalovaný neuznal zrealizovanie plnenia medzi spoločnosťou X., Y..N..K.. a žalobcom. Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby súd napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zrušil a spolu s ním, aby zrušil aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, t.j. Daňového úradu Košice č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX z 12.06.2014 a aby vec vrátil na ďalšie konanie, a zároveň, aby zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu, ktoré žalobca vyčísli dodatočne.“

8. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla: „Trvám na svojom vyjadrení, ako aj na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a chcela by som len dodať, nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti nadobudol alebo akým spôsobom ho nadobudol, pokiaľ skutkové zistenia spochybnili žalobcove tvrdenia o tom, že predmetný tovar bol nadobudnutý tak, ako je uvedené na faktúre. K ostatným námietkam sme sa vyjadrili vo vyjadrení k žalobe aj v napadnutom rozhodnutí, a preto navrhujeme žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.“

9. V tomto konaní o správnej žalobe žalobcu bolo podstatou sporu, či žalobca skutočne prijal v spoločnosti X., Y..N..K.. tovar - cukor a ryžu, a či žalobca tento tovar ďalej mohol predať spoločnosti U. A. Y..N..K.., a teda či žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane pri dodávke cukru a ryže, ktoré mali byť uskutočnené na základe faktúr č. XXXXXXXX/XX zo dňa 11.07.2011 (základ dane 18.150,- eur, DPH 3.630,- eur) za dodanie 22 000 kg kryštálového cukru 1 kg balenie; č. X/XXXX zo dňa 13.07.2011 dobropis k faktúre č. XXXXXXXX (základ dane -902,- eur, DPH -180,- eur; č. XXXXXXXX/XX zo dňa 11.07.2011 (základ dane 13.032,- eur, DPH 2.606,40 eur) za dodanie 24 000 kg ryže 1 kg balenie; č. XXXXXXXX/XX zo dňa 26.07.2011 (základ dane 13.032 eur, DPH 2.606,40 eur) za dodanie 24 000 kg ryže 1 kg balenie, z ktorých si žalobca uplatnil v daňovom priznaní za mesiac júl 2011 DPH v sume 8.662,40 eur. V daňovom priznaní si žalobca uplatnil odpočítanie dane na vstupe vo výške 12.658,47 eur, z toho 8.662,40 eur. Z týchto troch faktúr nebolo žalobcovi uznané uplatnené DPH z dôvodov, že v daňovom konaní nepreukázal nadobudnutie tohto tovaru od fakturujúcej spoločnosti, čo potvrdzuje protokol z daňovej kontroly zo dňa 02.10.2013 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX.

10. V daňovom konaní bolo preukázané, že žalobca ako dôkaz reálneho dodania fakturovaných tovarov spoločnosti X., Y..N..K.. predložil správcovi dane iba listinné dôkazy (faktúry, dodacie listy, účtovné doklady), navrhol vypočutie svedkov U.. J.Á. J., splnomocnenca žalobcu na preberanie a vydávanie tovaru v sklade v Šahách, a N. D., konateľa spoločnosti U. A. Y..N..K.., a poskytol všeobecné informácie o zdaniteľných obchodoch.

11. Pravdivosť vyššie uvedených dôkazov však bola spochybnená zisteniami správcu dane o spoločnosti X., Y..N..K.. a o jej dodávateľovi spoločnosti X., Y..N..K.., ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou X., Y..N..K..

12. Správca dane, ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného, svedkov navrhnutých žalobcom vypočul za prítomnosti konateľa žalobcu (zápisnice zo dňa 01.10.2013 č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX/IXXJ a č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/IXX). Na jednej strane svedkovia tvrdili, že nakúpený tovar bol v sklade uskladnený, pričom na druhej strane (ústne pojednávanie dňa 10.07.2012) žalobca uviedol, že tovar bol predaný priamo v sklade bez vykládky ďalšiemu odberateľovi. Na tomto pojednávaní neboli zo strany svedkov doložené také jednoznačné dôkazy, ktoré by preukázali dodanie tovaru žalobcovi spoločnosťou X., Y..N..K.. Žalobca sa však obmedzil iba na konštatovanie, že preukázal nákup tovaru od spoločnosti X., Y..N..K.. faktúrami a účtovnými dokladmi, avšak neuviedol a nepreukázal konkrétne okolnosti týchto obchodných prípadov, a tým nedal správcovi dane možnosť preveriť jeho tvrdenia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určitú osobu a určité plnenie, bez ohľadu na to, či toto plnenie bolo skutočne danou osobou aj realizované. Za zdaňovacie obdobie júl 2011 žalobca už nemal k dispozícii žiadne skladové karty,

fakturovaný tovar sa už v jeho sklade nenachádzal. Obchodný vzťah medzi U. A. Y..N..K.. a AMFOOD, s.r.o. nebol predmetom daňového vzťahu, pretože žalobca mal nadobudnúť cukor od spoločnosti X., Y..N..K.., X., Y..N..K.. Obchodná činnosť X., Y..N..K.. bola podrobne preverovaná správcom dane, aj prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní a zistením správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že táto obchodná spoločnosť vykonávala svoju podnikateľskú činnosť iba na telefonické príkazy, alebo e-maily a presné mená subjektov, ktoré konali za uvedenú spoločnosť, ako aj za AMFOOD, s.r.o. nebolo možné preukázať.

13. Pretože žalobca v žalobných námietkach poukazuje na také právne vzťahy, ktoré nesúvisia s konkrétnou dodávkou cukru a ryže pre žalobcu, nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalobcu, že žalobca nadobudol tovar od U. A. Y..N..K.., pretože z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že konateľ spoločnosti X., Y..N..K.. Š. U.Á. koordinoval obchodnú činnosť medzi spoločnosťou X., Y..N..K.. a X., Y..N..K.. Spoločnosť X., Y..N..K.. bola neskôr odpredaná neexistujúcemu rumunskému občanovi (zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXXDB zo dňa 13.11.2012). Samotné rámcové zmluvy medzi U. A. Y..N..K.. a AMFOOD, s.r.o. a opačne zo dňa 07.03.2011 a 02.03.2011 mali iba fiktívny charakter, pretože nikdy nedošlo k ich špecifikácii, čo do objemu predmetu zmluvy, ani špecifických objednávok tak, ako to uvádza napr. čl. II ods. 1, bod 2 tejto rámcovej zmluvy.

14. Podľa názoru súdu nie je opodstatnené ani tvrdenie žalobcu, že neboli vykonané dôkazy výsluchom svedkov U.. J.G. a D., pretože svedok U.. J. bol vypočutý dňa 01.10.2013, čo potvrdzuje zápisnica č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/IIIJ, faktúry vystavené spoločnosťou U. A. Y..N..K.. neboli predmetom preverovania v tomto daňovom konaní, preto svedok D. mohol byť vypočutý v inom daňovom konaní.

15. K tomu treba ešte navyše dodať, že obchodná spoločnosť X., Y..N..K.. na svojej adrese nikdy nemala administratívne priestory, preto nemohla ani vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť v nákupe cukrov, nemala ani zamestnancov, hmotný investičný majetok a ani nevykazovala v súvislosti so svojou „činnosťou“ žiadne náklady. Spoločnosť X., Y..N..K.. nepreukázala uskutočnenie dodávok tovaru a služieb na dodávateľských a odberateľských faktúrach, preto tvrdenie žalobcu o nadobudnutí tovaru v jeho reálnej podobe súd nepovažuje za pravdivé. Výpovede konateľov a svedkov preverovaných spoločností X., Y..N..K.., X., Y..N..K.. a U. A. Y..N..K.. uvedené iba potvrdzujú.

16. Ak sa žalobca v podanej žalobe odvolával na rozsudky Najvyššieho súdu SR a poukázal na niektoré právne závery uvedené v týchto rozsudkoch, k tomu je potrebné uviesť, že žalobca nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z týchto rozsudkov. V uvedených rozsudkoch sa prejednával odlišný skutkový stav, a preto nie je možné aplikovať ich závery na skutkový stav zistený u žalobcu.

17. K písomnej odpovedi žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 25.09.2015 a k tam namietaným tvrdeniam žalobcu, že správca dane nevykonal doplňujúce dokazovanie, ktoré by preukázalo, či spoločnosť X., Y..N..K.. mala, alebo nemala v danom období iných dodávateľov, čím by došlo k celkovému objasneniu skutkových okolností tohto prípadu, súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. V predmetnej veci však správca dane zistil, že dodávateľ X., Y..N..K.. nepreukázal znaky ekonomickej činnosti a nepreukázal uskutočnenie dodávok uvedených na faktúrach predložených ku kontrole.

18. Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný na základe zákonom stanovených podmienok v otázke skúmania deklarovaných dodávok kryštálového cukru a ryže, ktorú žalobca v žalobe ani neuvádza, aj keď je predmetom vyššie označených faktúr v bode 9 tohto rozsudku, správne dospeli k záveru, že žalobca iba faktúrami a účtovnými dokladmi sa snažil preukázať prijatie tovaru fakturovaného od spoločnosti X., Y..N..K.., pričom ďalšie skutočnosti osvedčujúce dodanie tovaru už nevedel preukázať žiadnym iným spôsobom.

19. Ako z odôvodnenia rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa jasne vyplýva z akých skutočností títo vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili, pričom žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu.

20. Preto súd vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení (§ 24 ods. 1 a 2 Daňového poriadku) právne uzatvára, že v správnom konaní nebolo úlohou žalovaného dokazovať, že nenastali skutočnosti, o ktorých žalobca v daňovom priznaní, v žalobe a aj na pojednávaní súdu tvrdil, že nastali. Naopak bolo úlohou žalobcu preukázať, že tieto skutočnosti nastali. V daňovom konaní je dôkazným bremenom zaťažený daňový subjekt. Má povinnosť daň priznať a súčasne túto aj preukázať. Obsahom protokolu o daňovej kontrole môže byť preukázané kontrolné zistenie, že boli splnené podmienky nadmerného odpočtu len vtedy, ak daňový subjekt v daňovom konaní preukázal, že splnené boli. Z dôkazov, ktoré boli žalobcom predložené v daňovom konaní a zo šetrení správcu dane vyplývajú skutočnosti, o ktoré žalovaný oprel svoj záver a to ten, že realizácia predmetných zdaniteľných plnení nebola preukázaná. Žalovaný sa pri rozhodovaní spravoval úvahou, ktorú v odôvodnení rozhodnutia opísal a v rámci ktorej hodnotil vo vzájomnej súvislosti všetky skutočnosti, ktoré v konaní boli zistené. Pokiaľ si daňový subjekt uplatní právo na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty a následne nepreukáže, že boli splnené podmienky na takýto odpočet a že teda došlo k zdaniteľnému plneniu, je dôvodný záver o tom, že zo strany daňového subjektu išlo o úmysel získať neoprávnenú výhodu od štátu. Preto z týchto podstatných právnych argumentov súd žalobu žalobcu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

21. Súd žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP).

22. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.