Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_44Ek-4276-2021.pdf
PDF · 97.79 KB
Case nature
Subarea
44Ek/4276/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: 1/ Š. F. P., A.: XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, XXX XX W.-H., 2/ Q. Y. P., A.: XX.X.XXXX, I. XXXX/XX, XXX XX W.-H., 3/ T. P., A.: XX.X.XXXX, I. XXXX/ XX, XXX XX W.-H., všetci spoločne zastúpený zákonným zástupcom: Y. I., A.: XX.X.XXXX, I. XXXX/ XX, XXX XX W.-H., proti povinnému: F. P., A.: X.X.XXXX, T. X, XXX XX T., zast.: Mgr. Ianko Trojak, Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, IČO:45 022 429, o vymoženie výživného s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Kohút, so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 97401 Banská Bystrica, IČO: 35 657 723, pod sp. zn. XXEX X/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 500,00 Eur z a s t a v u j e v súlade s § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
II. Súd vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 23.12.2021 domáhali od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 550,00 Eur a bežného výživného vo výške 500,00 Eur mesačne (počnúc mesiacom január 2022) na základe exekučného titulu
- Rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29.04.2021, sp. zn. XXP/XXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.06.2021 (ďalej aj ako „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 30.12.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Peter Kohút, so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 97401 Banská Bystrica, IČO: 35 657 723, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXEX X/XX. 3. Súdny exekútor dňa 11.02.2022 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinnému bolo dňa 17.01.2022 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 25.01.2022 podal povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanie vo veci samej označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie č. sp. XXEX X/XX-T.“. 4. Povinný vo svojom podaní uviedol, že na začatie exekučného konania neboli splnené zákonné dôvody, keďže povinný uhrádzal výživné tak, že žiadne výživné nebolo zameškané resp. ak k nemu došlo, tak len na krátky čas a z objektívnych dôvodov, čo sa povinný snažil vyriešiť bezodkladne a svoju povinnosť si plnil dobrovoľne bez toho, aby bol nariadený jeho výkon. Exekučným titulom má byť rozhodnutie OS Bratislava III č.k. XXP/XXX/XXXX zo dňa 29.04.2021. Toto nadobudlo právoplatnosť v mesiaci máj 2021. Povinný uhradil k rukám matky na jej bankový účet splátky výživného takto: 25.05.2021 uhradil sumu vo výške 250,-€ (1/2 výživného za máj 2021); 26.05.2021 uhradil sumu vo výške 500,-€ (2/2 výživného za máj 2021 a 1/2 za jún 2021); 16.06.2021 uhradil sumu vo výške 250,-€, čím bolo doplatené výživné za mesiac jún 2021; 25.06.2021 uhradil sumu vo výške 500,-€ (výživné za júl 2021); 26.07.2021 uhradil sumu vo výške 500,-€ (výživné za august 2021); 25.08.2021 uhradil sumu vo výške 500,-€ (výživné za september 2021);24.09.2021 uhradil sumu vo výške 500,-€ (výživné za október 2021); 25.10.2021 uhradil sumu vo výške 200,-€ (časť výživného za november 2021); 25.11.2021 uhradil sumu vo výške
200,-€ (časť výživného za november 2021); 13.12.2021 uhradil sumu vo výške 550,-€ (50,-€ doplatok za november 2021 a výživné za december 2021); 13.01.2022 uhradil sumu vo výške 550,-€ (50,-€ doplatok za november 2021 a výživné za január 2022). (viď potvrdenia o platbách); Nižšie platby v mesiaci október a november boli zapríčinené tým, že povinný bol od 01.09.2021 po strate zamestnania zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, z ktorej bol vyradený k 08.11.2021, od kedy sa opätovne zamestnal. V tomto období nemal dostatočný príjem, aby mohol uhradiť stanovené výživné jednorázovo, čo však po opätovnom zamestnaní v rámci svojich možností doplatil v čo najkratšej lehote. Ku dňu začatia exekúcie, t.j. ku dňu 30.12.2021 bolo zameškané výživné, avšak len vo výške 50,-€, ktoré doplatil 13.01.2022, a to dobrovoľne pred tým, ako sa dozvedel o exekučnom konaní. Na základe vyššie uvedeného má povinný za to, že nie je dôvod, aby voči nemu bolo vedené exekučné konanie na vymoženie zameškaného výživného a taktiež na vymáhanie bežného výživného, keďže túto svoju povinnosť si uvedomuje s plnou vážnosťou a plní si ju dobrovoľne a aj si ju do budúcna chce plniť riadne a dobrovoľne. Povinný teda navrhuje, aby súd exekúciu voči nemu zastavil ako nedôvodnú a súčasne navrhuje, aby do času rozhodnutia súdu o jeho návrhu na zastavenie konania bola exekúcia odložená. 5. Poverený súdny exekútor vyzval zákonného zástupcu oprávnených, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnení prostredníctvom zákonného zástupcu k návrhu na zastavenie exekúcie uviedli, že zo strany povinného bolo na pohľadávke výživného do dnešného dňa (01.02.2022) uhradených len 50,00 Eur z celkovej sumy 550,00 Eur zameškaného výživného. Podľa vyjadrenia zákonného zástupcu oprávnených cit.: „...nie je v tejto chvíli potreba vykonať exekúciu nakoľko posledné dve splátky mi boli zaplatené v správnej výške a načas.“ Zákonný zástupca rovnako poukázal na platobnú disciplínu povinného, kedy ani jednu splátku výživného nemal zaplatiť načas, teda v súdom stanovenom termíne - do 15 dňa v mesiaci. Tak isto povinný nemal zákonnú zástupkyňu informovať o tom, že sa chystá platiť výživné v inej, ako súdom stanovenej výške, prípade dôvodoch, prečo sa tak malo udiať. Za základe vyššie uvedeného považuje exekúciu začatú dôvodne a s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí. 6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, k návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa nevyjadril. 7. Súd žiadosťou zo dňa 10.06.2022 požiadal povereného súdneho exekútora o poskytnutie súčinnosti, vo vzťahu k preukázaniu cit.: „dňa doručenia návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného, teda doloženie dokladu o odoslaní návrhu na zastavenie exekúcie, z ktorého bude zrejmé, kedy povinný podal návrh na zastavenie exekúcie a v prípade, ak bol návrh na zastavenie exekúcie povinného doručovaný elektronicky, dovoľujeme si Vás požiadať o oznámenie, či uvedený návrh (podanie) bol autorizovaný v súlade s § 125 ods. 2. Civilného sporového poriadku v spojení so zákonom 305/2013 „o e-Governmente“, resp. ak bol návrh na zastavenie exekúcie povinného doručovaný prostredníctvom poštovej prepravy, dovoľujeme si Vás požiadať o zaslanie kópie poštovej obálky, v rámci ktorej bol návrh povinného na zastavenie exekúcie exekútorskému úradu doručený.“ 8. Poverený súdny exekútor reagoval na žiadosť súdu podaním zo dňa 16.06.2022. Z prílohy podania súdneho exekútora vyplynulo, že právny zástupca povinného skutočne súdnemu exekútorovi doručil návrh na zastavenie exekúcie 25.01.2022, pričom tento spĺňal zákonne požiadavky o autorizácii. Súd tak konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok 9. Podľa § 48 odsek 3 písmeno k) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať vyhlásenie oprávneného, že povinnosť podľa exekučného titulu nebola dobrovoľne splnená; ak povinnosť nebola splnená čiastočne, vyhlásenie, v akej časti ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie. 10. Podľa § 50 odsek 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. 11. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 14. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 15. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužij. 16. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. 17. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. 18. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 19. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). 20. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Pod vykonateľnosťou rozumieme takú vlastnosť rozhodnutí, ktorá umožňuje vynútiť splnenie povinnosti v nej obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia. Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje ako tzv. doložka vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Formálna vykonateľnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Pod materiálnou vykonateľnosťou, naopak, rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule. Pod materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme predovšetkým taký enunciát (výrokovú časť) rozhodnutia, ktorý umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. 21. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol, v exekučnom titule, poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 22. V súvislosti s platobnou disciplínou povinného, resp. termínoch platenia výživného povinným za jednotlivé mesiace považuje súd na prvom mieste za potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Z citovaného ustanovenia zákona o rodine vyplýva, že určenie výživného sa viaže na opakujúce sa mesačné plnenia. Výživné sa poskytuje vopred. Jeho zmyslom je zabezpečiť oprávnenému prostriedky na živobytie v danom mesiaci, preto nie je žiadúce, aby oprávnený úveroval povinného, ktorý by mu až v nasledujúcom mesiaci jeho platbu kompenzoval. Deň splatnosti výživného preto v danom mesiaci by mal byť stanovený čo najskôr, aby oprávnený stihol svoje potreby v predstihu uspokojiť. Pokiaľ je súdom uložená povinnosť prispievať na výživu vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, znamená to, že výživné na daný mesiac je potrebné uhradiť vopred vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Inak povedané, povinnosť poskytnúť výživné za každý jednotlivý mesiac vznikne povinnému až v tom konkrétnom kalendárnom mesiaci a povinný je zaviazaný ho poskytnúť na (uvedený) mesiac vopred, t.z. najneskôr do 15. dňa príslušného mesiaca. Výživné sa tak neplatí na ten ktorý mesiac
vopred ešte predo dňom samotného uplynutia príslušného kalendárneho mesiaca. Ak tak teda hovoríme napríklad o splatnosti výživného za mesiac jún (za predpokladu, že splatnosť výživného bola určená do 15. dňa v mesiaci), uvedené bude splatné v tento mesiac, čiže jún, najneskôr však do 15. kalendárneho dňa mesiaca jún. Z výpisov z účtu povinného je zrejmé, že povinný v niektoré kalendárne mesiace uskutočnil platby nad rozsah povinnosti uloženej exekučným titulom. V záujme zachovania spravodlivosti uvedené platby posúdil súd ako (čiastočné) úhrady za nasledujúce kalendárne mesiace, teda ako akési „predplatenie“ výživného povinným (aj) na nasledujúci/e mesiac/e. 23. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutočnosť, že ku dňu začatia exekúcie bol v omeškaní so zaplatením výživného, avšak len vo výške 50,00 Eur, čo doplatil následne dňa 13.01.2022, teda mal plnenie dobrovoľne uhradiť ešte pred tým, ako sa o exekúcii dozvedel. 24. V prejednávanom prípade je tak nevyhnutné ustáliť čas plnenia povinného, výšku zameškaného výživného a rozsah povinnosti povinného plniť pohľadávku oprávneného. Právoplatným a vykonateľným exekučným titulom bol povinný zaviazaný na platenie výživného vo výške 200,00 Eur mesačne na maloletého Šimona Patrika Mojžiša, sumu 170,00 Eur na maloletú Viktóriu Annu Mojžišovú a sumu 130,00 Eur mesačne na maloletého Dominika Mojžiša, celkovo tak v sume 500,00 Eur, a to všetko do 15 dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.05.2021 k rukám matky. Súd mal zo spisového materiálu a dôkazov, ktoré povinný k návrhu na zastavenie exekúcie priložil (výpisy z účtu/ Pohyby na účte), za preukázané, že povinný plnil výživné na oprávnených maloletých k rukám matky nasledovne: za mesiac máj 2021 zaplatil povinný sumu vo výške 250,00 Eur dňa 25.05.2021; dňa 26.05.2021 uhradil povinný sumu vo výške 500,00 Eur, ktorú súd posúdil ako doplatok na výžinom za mesiac máj 2021 a čiastočnú úhradu vo výške 250,00 Eur za mesiac jún 2021; dňa 16.06.2021 doplatil povinný sumu 250,00 Eur za výživné na mesiac jún 2021; za mesiac júl 2021 zaplatil povinný sumu vo výške 500,00 Eur dňa 25.06.2021; za mesiac august 2021 zaplatil povinný sumu vo výške 500,00 Eur dňa 26.07.2021; za mesiac september 2021 zaplatil povinný sumu vo výške 500,00 Eur dňa 25.08.2021; za mesiac október 2021 zaplatil povinný sumu vo výške 500,00 Eur dňa 24.09.2021; dňa 25.10.2021 uhradil povinný sumu vo výške 200,00 Eur ako časť výživného za mesiac november 2021; dňa 25.11.2021 uhradil povinný sumu vo výške 200,00 Eur ako časť výživného za mesiac november 2021; Výživné za mesiac november 2021 tak zostalo nezaplatené vo výške 100,00 Eur. Dňa 13.12.2021 uhradil povinný sumu vo výške 550,00 Eur. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný na súd dňa 23.12.2021. Pri riadnom plnení vyživovacej povinnosti uloženej povinnému exekučným titulom by povinný od mesiaca máj 2021 do mesiaca december 2021, teda posledného mesiaca, v rámci ktorého bol povinný zaviazaný plniť výživné do podania návrhu na vykonanie exekúcie, zaplatil celkovo sumu vo výške 4 000,00 Eur. Z platieb povinného je nesporne zrejmé, že povinný do dňa 23.12.2021 uhradil na výživnom celkovo sumu vo výške 3 950,00 Eur. Keďže z povahy dávky výživného jednoznačne vyplýva, že ide o dávku, ktorá má zabezpečiť prinajmenšom čiastočnú úhradu základných životných potrieb dieťaťa (či už chápaných v širšom alebo užšom zmysle slova) v tom-ktorom mesiaci, započítal súd sumu 550,00 uhradenú povinným dňa 13.12.2021 vo výške 500,00 Eur ako úhradu výživného za mesiac december 2021 a zvyšnú sumu 50,00 Eur započítal ako doplatenie sumy zameškaného výživného za mesiac november 2021. Ku dňu začatia exekučného konania tak zostal nárok oprávnených na zameškanom výživnom za november 2021 nesplatený vo výške 50,00 Eur. 25. Pokiaľ ide o úhradu povinného zo dňa 13.01.2022 vo výške 550,00 Eur, táto bola uhradená po začatí exekučného konania a aj exekúcie samotnej, avšak pred doručením upovedomenie o začatí exekúcie povinnému. Exekučné konanie sa začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Z obsahu spisového materiálu tak, ako súd už vyššie uviedol, je nesporné, že povinný vykonal čiastočnú úhradu až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. po začatí exekučného konania. Čiastočné úhrady povinného po podaní návrhu na vykonanie exekúcie nemožno pripočítať na ťarchu oprávnenému a exekúciu zastaviť (čo i len v časti), nakoľko moment uhradenia pohľadávky je čisto na vôli povinného, či ju uhradí riadne a včas, nútene počas exekúcie alebo, ako v tomto prípade, dobrovoľne v čase po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, ale pred samotným jej začatím. Ak povinný uhradí vymáhanú pohľadávku priamo oprávnenému po začatí exekučného konania, robí tak aj pod ťarchou exekučného konania, ktoré sa voči nemu vedie. Všetky úhrady vymáhanej pohľadávky, ktoré povinný vykonal po začatí exekučného konania, sa považujú za vymožené v rámci exekučného konania a nie sú dôvodom na (čiastočné) zastavenie exekúcie. V takom prípade pohľadávka bola vymožená v rámci exekúcie, teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor v uhradenej časti fakticky upustí od vykonania exekúcie a už ju nevymáha. V takomto prípade nedôjde k skončeniu exekučného konania vymožením, keďže nedošlo k vymoženiu pohľadávky v celosti. Súdny exekútor po čiastočnej úhrade vymáhanej pohľadávky oprávneného pokračuje už len vo vymáhaní jej zvyšku. K skončeniu exekučného konania dôjde len vtedy, keď je uhradená celá vymáhaná pohľadávka oprávneného s príslušenstvom aj trovy exekúcie. Kým
nedôjde k vymoženiu celej pohľadávky, nedôjde ani k ukončeniu exekučného konania. Argumentáciu povinného o dobrovoľnosti splnenia dlhu na výživnom tak nemožno prijať. Súd taktiež poukazuje na ustanovenie § 61f ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, oprávnený o nich musí bezodkladne informovať exekútora, pričom miesto platenia - uhrádzania pohľadávky sa po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora mení, a po jeho vydaní, t.j. to začatí samotnej exekúcie je povinný zaviazaný plniť pohľadávku vymáhanú v rámci exekúcie priamo súdnemu exekútorovi, a to v súlade s upovedomením o začatí exekúcie. 26. Exekučný súd taktiež neupomenul tvrdenie povinného, podľa ktorého sa do omeškania s platením výživného dostal z dôvodu prechodnej nepriaznivej situácie. Súd v predmetnej veci poukazuje na skutočnosť, že výživné je finančnou čiastkou, ktorou povinná osoba zaisťuje (úplne alebo čiastočne) výživu oprávnenej osoby, prípadne uspokojenie ďalších životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Predstavuje spoluzodpovednosť rodičov o napĺňaní potrieb svojich biologických alebo osvojených detí. Každý rodič by mal vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby svojmu dieťaťu mohol poskytovať primerané výživné zodpovedajúce jeho potrebám, pokiaľ s ním nežije v spoločnej domácnosti a osobne sa o neho nestará. Cieľom výživného je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa, preto každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa. Nemajetnosť či nepriaznivá finančná situácia tak neospravedlňujú omeškanie povinného s platením výživného a nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená, musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d). 27. Súd z uvedených dôvodov mal za nesporne preukázané, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali čiastočne nedôvodne, nakoľko pohľadávka oprávnených na zameškanom výživnom zostala pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neuhradená len vo výške 50,00 Eur a nie 550,00 Eur tak, ako tvrdil zákonný zástupca oprávnených. Ako už súd na tomto mieste poukázal, povinný v súlade s exekučným titulom totiž uhradil výživné za mesiac december 2021, a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, pričom výživné za mesiac január sa do času začatia exekučného konania nestalo splatným. Celkový dlh povinného na výžinom tak predstavoval sumu vo výške 50,00 Eur, ako zameškané výživné za mesiac november 2021. Súd preto vyhodnotil, že exekúcia je vedená v časti vymoženia zameškaného výživného vo výške 500,00 Eur v rozpore so zákonom, t. j. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobil zánik vymáhaného nároku, a preto exekúciu v uvedenej časti v súlade s § 61k ods. 1 písm. a) zastavil (I. výrok). 28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vo vzťahu k zvyšnej časti návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd dospel k záveru, že tu nie je daný žiadny ďalší dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.