Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/423/2015

Uznesenie

Okresný súd Martin v spore žalobcov: 1/ V. I., G.. XX.XX.XXXX, K. V. XXX, XXX XX V. a 2/ O. I. L. I., G.. XX.XX.XXXX, K. V.C. XXX, XXX XX V., obaja právne zastúpení: JUDr. Miriam Podhradská, advokátka, so sídlom A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, proti žalovaným: 1/ T.. M. L., G.. XX.XX.XXXX, K. O.. M. XXX/XX, XXX XX M. a 2/ T.. A. L., G.. XX.XX.XXXX, K. O.. M. XXX/XX, XXX XX M., obaja právne zastúpení: JUDr. Tomáš Zboja, advokát, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, o zaplatenie 61.400,00 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie sa z a s t a v u j e .

II. Žalovanému 1/ a 2/ sa priznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.10.2015 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali uložiť žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 61.400,00 eur s príslušenstvom a nahradiť im trovy konania, a to z titulu zaplatenia rozdielu medzi zaplatenou kúpnou cenou 100.000,00 eur za pozemky a ich reálnou hodnotou určenou znaleckým posudkom 38.600,00 eur. Žalobou doručenou súdu dňa 02.06.2016, sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.388,14 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

2. Dňa 13.09.2016 doručili žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom právnej zástupkyne súdu späťvzatie žaloby v celom rozsahu, ktorý odôvodnili skutočnosťou, že sa v dôsledku X. dostali do dôkaznej núdze. Ďalej v návrhu poukázali na skutočnosť, že vzhľadom na rodinné a majetkové pomery boli v konaní oslobodení od súdnych poplatkov a taktiež na charakter uplatňovaného práva v konaní, kedy na vlastné náklady zabezpečili vypracovanie znaleckých posudkov na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov. Vzhľadom k uvedenému žiadali, aby súd postupoval podľa ust. § 257 a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. K späťvzatiu žalobného návrhu sa podaním doručeným súdu dňa 03.10.2016 vyjadrili prostredníctvom právneho zástupcu žalovaní 1/ a 2/, ktorí uviedli, že súhlasia so späťvzatím žaloby v celom rozsahu a súhlasia tiež so zastavením konania. Nestotožňujú sa však a nesúhlasia s nepriznaním náhrady trov konania vyjadreným v podanom späťvzatí, nakoľko na postup súdu podľa § 257 neexistujú žiadne dôvody a výnimočnosť v danom smere nenastala. Naopak priznanie náhrady trov žalovaným odôvodňuje aj samotná ich životná situácia preukázaná oslobodením od platenia súdnych poplatkov. Dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania považujú za účelové, nakoľko podľa názoru žalovaných treba mať na mysli, čo svojím konaním žalobcovia spôsobili druhej strane konania a to v podobe značných finančných nákladov na svoju obhajobu a právnu obranu, zníženie hodnovernosti v okolí a niekoľkoročného stresu s tým spojeným. Každý účastník konania si musí uvedomiť, čo svojím konaním môže spôsobiť druhej strane a zákon podľa § 256 ods. 1 jednoznačne náhradu trov konania priznáva, pokiaľ strana sporu procesne zavinila zastavenie konania.

4. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Žalobca má právo disponovať so žalobou, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci meritórne nerozhodol. Žalovaná strana so späťvzatím žalobného návrhu súhlasila, preto súd postupoval v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona a konanie zastavil.

8. Podľa § 256 od. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku, na ktorý sa odvolávali žalobcovia, dáva súdu možnosť zohľadniť výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, za splnenia ktorých môže súd o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť inak, než to vyplýva z ust. § 256 ods. 1 CSP. Súd môže rozhodnúť v zmysle tohto ustanovenia len vo výnimočných prípadoch a použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery oboch strán sporu, nielen strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj protistrany, teda strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá s prihliadnutím na okolnosti, ktoré viedli stranu k uplatneniu práva na súde a tiež postoj strán v konaní. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu a vzhľadom k uvedenému, má súd za to, že v tomto prípade nie je dôvodné postupovať podľa ust. § 257 CSP, nakoľko nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa a okolnosti, ktoré by nasvedčovali výnimočnosti danej situácie. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že čo sa týka majetkových, osobných a sociálnych pomerov oboch strán, tieto súd na návrh oboch strán preskúmal a obe strany oslobodil od platenia súdnych poplatkov. Žalobcovia ako strana, ktorá spor vyvolala, si museli byť vedomí následkov, ktoré v prípade prehratia sporu ponesú. Súd preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov postupoval podľa základných zásad rozhodovania o trovách konania a použil ust. § 256 ods. 1 CSP. Keďže zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia podaním späťvzatia žalobného návrhu, úspešní v spore boli žalovaní, preto nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému 1/ a 2/.

11. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.